________________________________________________________________________________________
9. december 2018

PLAČ LESA

Dnes sme svedkami toho, že každý je „odborníkom“ na pestovanie lesa a hospodárenie v ňom. Vidieť to pri konfrontačných diskusiách tých, ktorí majú papier na to, že sú odborníci, ale aj veľkej skupiny ľudskej verejnosti, ktorá svoju „odbornosť“ dokazuje na uliciach, pri mnohých zrazoch. Kriku veľa, ako pri všetkom inom, ale výsledok žiadny a naše lesy plačú nad ľudskou hlúposťou! Neplačú však iba lesy, ale aj niekto iný, o kom zatiaľ vôbec nevieme, ba je už aj málo tých, ktorí problematike skutočne rozumejú a dokázali to aj svojim životom.
Ja, ako dlhoročný pracovník, ktorý v lese prežil celý svoj plodný život, ba ktorý ešte aj teraz ako penzista v tom pokračuje, som sa rozhodol, urobiť svoj posledný pokus ku tomu, aby ľudia konečne začali poznávať pravé zákony prírody, ktoré žiaľ, doposiaľ vôbec nepoznajú. A to ani tí, ktorí sa tým hrdia a dokazujú to svojim „papierom“, ktorý získali namáhavým štúdiom, ktorý ich stavia do pozície odborníkov. 
Dlhú dobu som sa snažil po odbornej linke a to cez rôzne skupiny týchto odborníkov, urobiť dostupným poznanie týchto prírodných zákonov tak, aby konečne prestal ten plač lesa. Lenže zbytočne. Odborná verejnosť mi nakoniec musela dať za pravdu a sú o tom písomné dôkazy, od ku tomu vybratej komisie, ale tým to skončilo a nikto nezmenil svoje správanie a nevenoval tú potrebnú pozornosť takto mnou vysvetleným prírodným zákonom, čiže sa neuviedli do praxe pri starostlivosti o les.
Preto som sa teraz rozhodol, a to z toho dôvodu, že ma ku tomu vyprovokovala tá naša ulica, aby som to skúsil z opačnej strany a to presne v tom smere, ako tieto zákony fungujú a teda z toho pohľadu Tvorcu týchto zákonov, ktoré boli, sú a zostanú nemenné, ba úplne dokonalé. Tam, kde som ja pri svojom dlhom hľadaní skončil, tam teraz naopak začnem! Lebo práve tam, všetko začína!

Z toho dôvodu musím začať jedným citátom z minulého príspevku:
„Pretože som musel hovoriť v hrubých rysoch, prechádzam teraz pomaly k novým veciam. Inak by som robil skoky. I tak mi už bolo často povedané, že zo všetkého podávam len jadro, ktoré v širokej verejnosti nie je ľahko zrozumiteľné. Nemôžem však ináč, ak chcem predniesť ešte všetko to, čo povedať mám. Potom by sme museli skončiť v štvrtine, pretože pri širšom výklade by pozemský čas sotva stačil na niečo viac. Prídu iní, ktorí z každej mojej prednášky budú môcť napísať jednu alebo tiež viac kníh. Nemôžem sa teraz s tým zdržovať. – – “(*)

Keď som objavil funkciu týchto prírodných – Božích zákonov, tak som skutočne začal uvažovať, že napíšem knihu, pre poučenie ľudí, z ktorej budú mať všetci hľadajúci pravdu určite úžitok. Lenže keď som sa už chcel pustiť do tejto práce, dostala sa mi do rúk kniha, ktorá ešte aj mne dokázala otvoriť moje iba jemne otvorené oči. Vtedy som pochopil, že písať nič netreba, lebo je to podstatné už k dispozícii, ba získal som aj opravenie môjho dovtedy zmýšľaného názoru. Pochopil som, že nesprávne vyhodnocujem tieto moje zistenia o prejave prírodných zákonov, rovnako, ako to robia aj niektorí iní, ktorí svoje zistenia tiež prezentovali, pričom sa prírodným zákonom venovali všeobecne a v iných oblastiach, než ja.
Všetci sme sa mýlili v tom, že sme človeka stavali príliš vysoko! 
Keď som získal toto poučenie o tom, v ktorom bode ešte blúdim, tak som pochopil, že teraz už môžem pristúpiť k tomu kroku, ktorý som začal vo svojej mysli formovať. V živote sa mi potvrdilo toto pravidlo: „Raz vidieť, je lepšie, ako sto razy počuť, alebo aj čítať!“ A z tohto dôvodu, som si kúpil videokameru, a začal dokumentovať všetky dôkazy, ktoré potvrdzujú funkciu týchto, mne už pochopených zákonov. Aby neboli niekedy pochybnosti, lebo skúsenosť ma už poučila, že potom, keď sa niečo potvrdí, tak hneď sa stávajú prvými tí, ktorí boli poslední, ba dovtedy iba strpčovali život tým, ktorých nechceli uznať, že sú prví, ba robili si z nich iba posmech! Z toho dôvodu som sa poistil a vo forme notárskej zápisnice, som si dal potvrdiť Objav prírodného zákona. Neuvádzam to teraz preto, že sa chcem pochváliť, ale iba preto, aby tí terajší krikľúni a mudrlanti, sa nepozerali na mňa ako na neznalého laika, ako sa to tiež vždy deje, keď príde s niečím novým niekto, kto nepatrí do tej preferovanej smotánky. Iba z tohto dôvodu, teraz podám dôkaz o mojej kompetentnosti. Takto som chcel naučiť človeka, tieto zákony výhodne využívať a podať o ich činnosti jasné dôkazy v samotnej prírode a v súvislosti s človekom samotným. Teda tak, ako nám to samotný Tvorca týchto zákonov vo svojom Slove radí! (*) – viď. uvedený citát.

Ľudstvo žiaľ, prespalo dobu a dokonalé poznanie, vo forme vysvetlenia týchto zákonov, stále nepozná, ba takto dopláca na to v každej ľudskej činnosti a aktivite. Preto som ja uviedol, že musím začať z opačnej strany, teda tak, ako tieto zákony pôsobia a z tohto dôvodu, budú nasledovať postupne príspevky, ktoré pripravia pôdu, pre prijatie toho, čo doposiaľ bolo pre nás úplne neznáme, teda jemnejšie svety, alebo až chcete, iné dimenzie vesmíru, ktoré práve ovplyvňujú dianie, v tej dimenzii našej. Rovnako to následne súvisí s tým, že človek nepozná seba samého, čoho je schopný, odkiaľ pochádza, kde skončí a mnoho iných skutočností, ktoré sa takto ľudstvu otvárajú. Začneme obsahovo textom, ktorý bude prijateľnejší a až postupne sa posunieme do oblastí, kde to začína, teda až neskôr odhalíme tú príčinu, lebo sa zatiaľ ľudstvo čvachtá iba v následkoch. A tam tú príčinu nikdy neodhalí! 
Ku tomu budú k dispozícii na záver dôkazy, ktoré budú v obrazoch z našej prírody, ktoré potvrdia to, čo doposiaľ bolo neznáme, prípadne aj pre znalých, bolo iba teóriou, ktorej zatiaľ žiaľ, nikto neveril. Toto je moja posledná snaha, priviesť tých, ktorým skutočne záleží na našich lesoch ku Pravde, ba takto sa vlastne prejavia, či im ide skutočne o lesy, alebo znovu obhajujú iba svoj vlastný prospech, ktorý im zatiaľ umožňuje pohodlný život. Teraz zistíme, či bude záujem o tieto dôkazy, alebo pre nich postačí ten doterajší hrkot, ktorý spôsobujú po uliciach, v médiách, pri rôznych „odborných“ diskusiách a podobne. 
Keď som uviedol, že teraz začnem z tej strany, kde som skončil, tak tu som mal na mysli fakt, že doposiaľ som volil výrazové formy prispôsobené našej vládnucej ideológii, aby som príliš nepodráždil odbornú, ba aj ostanú spoločnosť. Výrazy ako: „bioenergetická ochrana aktívna, pasívna, geofyzikálna rezonancia“ a podobne. Snažil som sa tento zákon presadiť do života, po odbornej linke, obísť to podstatné, dôležité, teda ľudského ducha, čo som nakoniec zistil, že nikam neviedlo. 
Lenže nakoniec, ja samotný, som na základe tohto objavu a získaných dôkazov, presmeroval vlastné presvedčenie k duchovnej vede. Lenže ani tento názov celkom nezodpovedá skutočnosti, lebo sám autor tejto múdrosti, teda samotný Tvorca stvorenia prehlásil, že neprišiel založiť nové náboženstvo, ale vysvetliť svet. Založil iba prírodno – filozofický spolok, a svoje jednotlivé poučenia, nazval „prednášky“!
Preto teraz čitateľ zistí, že tá zmena ideológie bude citeľná v pripravených príspevkoch, ktoré takto majú pomôcť tento prírodný zákon pochopiť. Dnes je už viac ľudí smerujúcich týmto smerom, ako vtedy, keď som sa ja snažil tento zákon predostrieť verejnosti. Nech sa teda všetci tí, ktorí tvrdia, že im na našich lesoch záleží, teraz prejavia a dokážu to skutkom, tak ako ja a náš kolektív rádia Záchrana, že to myslia úprimne a nesnažia sa iba získať obdiv, prípadne obhajovať svoj vlastný prospech. 
Aj keď bude dôkaz funkcie tohto prírodného zákona podaný iba na jedom druhu ochrany, tento zákon je v platnosti pri každej ľudskej aktivite. Na tomto dôkazovom druhu je však možné najvhodnejšie podať vzájomné pôsobenie človeka, zvieraťa a rastliny!

________________________________________________________________________________________
16. december 2018

OTVORIA TATRY SLOVÁKOM OČI

Nasledovné slová sa budú zdať niektorým bezohľadné, ale na ohľaduplnosť je už teraz neskoro! Všetci sme boli svedkami toho, čo sa znovu stalo vo Vysokých Tatrách, ba čo sa deje po celom Slovensku, ale aj svete. Všetky vedecké inštitúcie, ktoré si niečo k tomu trúfajú povedať, spievajú jedinú pesničku: „Je to dôsledkom globálneho otepľovania!“ Lenže každý zdravo rozmýšľajúci človek, alebo iba obyčajný sedliacky rozum predsa vie, že táto ich fráza, je iba následkom, ale nie príčinou! A túto príčinu buď vedome, alebo aj v nevedomosti zatajujú! My, na našej stránke, jej venujeme priestor dlhodobo a sústavne, preto sa teraz nebudeme opakovať, kde je chyba, ale vyplynie to znovu aj z tohto textu. Príčina je vždy tá istá, a dlhodobo ľudstvu ponúkaná, ale tiež dlhodobo odmietaná! 
V tomto texte sa pokúsime na základe zopár logických úvah a faktov z prežitých udalostí podať dôkazy pre skutočnú pravdu!

Po posledných povodniach sa znovu rozvírila polemika, alebo aj ožila dlhodobá konfrontácia, medzi lesníckou a ochranárskou komunitou. Preto na úvod bude potrebné zaradiť prvú logickú úvahu: 
O lesy a hory sa už dlhodobo, a to viac ako 500 rokov, starali iba lesníci, so svojimi skúsenosťou nazbieranými poznatkami, ktoré získali odpozorovaním funkcie prírodných, alebo Božích zákonov. A títo lesní odborníci, nám zanechali krásne lesy, ktoré boli po každej stránke v dokonalej kondícii, aj keď to boli z časti iba monokultúry, ktoré sú podľa posledných odborných názorov, nie celkom vhodné a sú odklonom od prírody samotnej. O tak kvalitných lesoch, ako sme od nich zdedili, už my dnes môžeme iba snívať. V týchto lesoch prežili všetky druhy pôvodných zvierat, ba aj sa o niektoré druhy nepôvodné obohatili. 
Lenže vďaka tým kritizovaným monokultúram, dnes lesy ekonomicky ešte dokážu fungovať, nakoľko naši predchodcovia dokázali využívať dary prírody a aj si ich vážiť, čo nám dnes už chýba, a pohŕdame darmi Božími, ba práve preto o ne postupne prichádzame, a aj prídeme, až naše myslenie nezmeníme.

A teraz bude nasledovať záver prvej logickej úvahy: 
Problémy s lesmi, ba aj zvieratami žijúcimi v nich nastali až vtedy, keď spoločnosť vyprodukovala novú funkciu – ochranár! A oproti tomuto faktu je nemožné nič namietať, lebo to potvrdil život sám, jedine sa nám treba sebakriticky zamyslieť. Lenže aj to už dokážu iba nemnohí.

Na túto tému už na našej stránke odznelo viac  príspevkov dotýkajúcich sa mnohých odborov, preto budeme tentoraz túto tému rozvíjať iba stručne, ale nosným pilierom budú posledné udalosti v Tatrách. Tu je potrebné doplniť, že tento text bol napísaný už dávnejšie, lenže v tej dobe nebola vhodná pôda na to, aby mu niekto venoval potrebnú pozornosť! Teraz však text môže poslúžiť každému, kto dokáže logicky myslieť a jeho duch je ešte čiastočne čulý. Podané to bude iba na pár rozdielnych pohľadoch, ktoré si obidva nárokujú, že sú správne. Nakoniec to ale všetko zhodnotíme pohľadom samotného Tvorcu prírody, ba všetkého, čo okolo seba vidíme a vnímame.

Druhá logická úvaha: 
Jariabka, nášho najmenšieho lesného kurovitého vtáka som už nevidel našich lesoch asi 15 rokov. Sluky sú už možné vidieť iba ojedinele, rovnako, ako ostatné kurovité vtáky. Nariekame nad znižujúcimi sa stavmi hlucháňov a znovu títo „odborníci“ – ochranári tvrdia, že je to v dôsledku nadmernej ťažby v lesoch. Ja ako dlhodobý poľovník, ktorý ešte legálne strelil hlucháňa, teda v tých časoch, keď to ešte bolo možné, ba som aj lesným odborným hospodárom a lesníkom, musím tento prevládajúci názor podrobiť logickej kritike, ba uviesť na pravú mieru, a to znovu za pomoci vlastných skúseností a logiky.
Ťažbu v lesoch dnes výrazne ovplyvňuje samotný stav lesa, lebo väčšina ťažieb je iba náhodilých, teda kalamitných a to buď po veternej, alebo kôrovcovej kalamite. Lesy sa však v zmysle zákona, ba aj potreby prírody stále dostatočne obnovujú, kde tomu nebránia slávni ochranári s ich novými teóriami, ba v našich podmienkach sa výmera lesov ešte zvyšuje a to za pôsobenia samotnej prírody, ale aj overených a zákonných lesníckych postupov. Mnoho niekdajších lúk a pasienok už nahradil les. Lenže ťažby vôbec nemajú hlavný dôvod na úbytok stavov hlucháňa, ba znovu to potvrdím skutočným príkladom z praxe, ba dokazuje to aj stav hlucháňov v severských krajinách, kde žije aj na miestach, iba s pár stromami. 
Na tej lokalite, kde som ja strelil hlucháňa, som vtedy jedno ráno videl dvadsať a to iba kohútov, ako mi prelietali nad hlavou. Tieto lesy, na uvedenej lokalite sú všetky vedené ako ochranné, teda zostávajú bez zásahu, teda bez ťažby, ba dokonca sú ešte aj nedostupné pre ťažbu. Od tej doby, kedy som ja videl na tejto lokalite dvadsať kohútov, sa teda nevyťažil ani jeden strom. Lenže hlucháňa dnes tam budete veľmi ťažko hľadať, ba ho nenájdete. Tento fakt jednoznačne vylučuje tvrdenie, že úbytok týchto vtákov spôsobujú nadmerné ťažby! 
Tak v čom  je potom dôvod ich úbytku?

Záver druhej logickej úvahy:
Hlucháň je vták, ktorý hniezdi na zemi a preto všetky jeho hniezda dokáže vyplieniť premnožený medveď! 
Od tej doby, kedy som ja strelil hlucháňa, jediným zmeneným faktorom na uvedenej lokalite je to, že sa zvýšili stavy tejto šelmy veľmi výrazne, ba tento fakt potvrdzuje samotný medveď spôsobom svojho života, lebo tento tvor neprehliadne nič, čo je vhodné na konzumáciu. No a znáška vajec, prípadne už vyliahnutá mlaď, je pre neho výdatnou maškrtou, ktorej neodolá.
A toto je dôvod aj vyhynutia jariabkov, ba aj slúk a všetkých vtákov, ktoré hniezdia na zemi.

Teraz sa ale posunieme k dôležitejšej téme, ktorá ale súvisí. Je to tá polemika okolo diania v Tatrách a nezhoda v názoroch odbornej verejnosti. 
Riaditeľ TANAPU predviedol jednu trápnu demonštráciu, keď polieval podrasť, v lese bez následnej obnovy človekom a snažil sa dokázať, že takýto les zadrží viac vody, ako zdravý. Znovu použijem iba logiku, alebo sedliacky rozum, ktorý dokáže, kde je pravda.

Tretia logická úvaha: 
Tá spodná úroveň lesa, ktorú dotyčný pán prezentoval, je rovnako prítomná aj v zdravom lese, lebo v prípade, že má les nižšie zakmenenie, je teda redší, je totožná s tým, čo nachádzame v tom lese propagovanom v prezentácii. Až je les hustý, má vyššie zakmenenie, tak tú spodnú vrstvu tvorí lesná hrabánka, teda opad lístia a ihličia a to niekedy aj o hrúbke 20, ba aj viac centimetrov. A táto vrstva dokáže zachytiť rovnako veľké množstvo vody, ako špongia. Lenže zdravý les má ešte nad touto úrovňou živé stromy, ktorý každý jeden má veľa vetiev, ktoré pri daždi, dokážu zachytiť veľké množstvo vody. Ja tomu pánovi riaditeľovi poradím, aby si po daždi stúpol pod jednu vetvu a potriasol ňou, aby zistil koľko vody mu padne na hlavu iba z jednej vetvy. Po tomto zdravom ochladení hlavy, nech si to vynásobí počtom vetiev v zdravom lese a rýchlo pochopí, koľko vody je zachytené vo všetkých vetvách. 
No a potom nech skúsi potriasť niečím, nad svojou hlavou v tom cintoríne lesa, ktorý propaguje, alebo nech sa ide ukryť pred dažďom do toho lesa, aby nezmokol. Až mu táto logická rada nestačí, tak mu už nepomôže nič! 
Zdravý les potom túto zachytenú vodu postupne uvoľňuje výparom, podľa stúpania a polohy slnka a takto sa do atmosféry vracia táto voda postupne späť, pričom sa môžu vytvoriť nové mraky a nastať zdravý kolobeh, aký existoval v minulosti, pokiaľ sme ešte mali naše lesy zdravé. Pohyb je zdravý kolobeh, a to je život. Lenže hľadať život na cintorínoch dokáže iba hlupák! Jedine až na dušičky! 
Myslím, že robiť záver z tejto tretej úvahy je zbytočné, ba dokáže si na ňu zodpovedať každý sám. 
Najväčším problémom je ale to, že tieto pochybné teórie, už dokázali presiaknuť aj do lesníctva, ba ovládli široké masy verejnosti a preto už záchrana našich lesov bude problematická! Dnes už aj lesníctvo malo byť v poznaní prírodných zákonov posunuté hodne vyššie a teda byť zrelšie, preto tento text, žiaľ, nebude priaznivo prijatý ani lesníckou verejnosťou.

Už tisícročia platí jedno pravidlo:
Pokiaľ máte pravdu, nikto vás nemá rád!

Hnacím faktorom ovplyvňujúcim naše konanie sa stala chamtivosť, a to vo všetkých ľudských odboroch a teda aj medzi lesníkmi, ba aj majiteľmi lesa! Tieto moderné teórie sú dnes už odklonené úplne od prírodných – Božích zákonov a ten sedliacky rozum, ktorý ich ešte rešpektoval, je nahradený školenými teóriami, ktoré sú úplne scestné, ba pod vplyvom uvedených faktorov. 
Protikladom je však rovnako chorý názor, o ponechaní drevnej hmoty v poraste, bez využitia drevnej suroviny. Je to rovnaké pohŕdanie Božími darmi, ako keby sme nechali obilie na poli, bez užitočného využitia. Je to ešte o to horšie, že takto podporujeme premnoženie drevokazného hmyzu, ktorý následne znehodnocuje všetku vhodnú drevnú hmotu, čím narastajú enormné škody majiteľom lesa. Tiež sa podporuje šírenie hniloby, nakoľko les je plný výtrusov húb, čím sa táto hniloba šíri. Naše smreky sú teraz buď z tohto dôvodu  suché, aj prevŕtané premnoženým drevokazným hmyzom,  teda znehodnotené, alebo znehodnotené hnilobou, tiež po enormne rozmnožených drevokazných hubách. V našich lesoch je už raritou zdravý, teda nepoškodený smrek. Vďaka týmto hlúpym názorom, nebudeme mať do desiatich rokov, v našich lesoch jediný zdravý smrek! 
Dnešní, moderní ochrancovia prírody razia teóriu, že aj lykožrút a aj drevokazné huby, patria do prírody. To je síce správny názor, ale za stavu rovnováhy, podobne, ako patrí do prírody aj bacil moru. Lenže keď nastane stav epidémie, ktorý teraz v našich lesoch je aktuálny, čo žiadny ešte zdravo mysliaci človek nemôže poprieť, tak sa musí zmeniť aj postoj k tomuto stavu a začať používať protiopatrenia vo forme zmenených hygienických a asanačných opatrení. Skúste si predstaviť, že by bol stav epidémie moru a my by sme nechali mŕtvoly, sa povaľovať po uliciach. Zastavili by sme takýmto postupom šírenie tohto moru? Odpoveď je jednoznačná! Prečo sa v lesoch chováme inak? Bolo by veľmi prospešné, popriať všetkým týmto moderných ochrancom prírody, keby oni samotní museli trpieť tak, ako stromy v našich lesoch a teda naše lesy nám to jednoznačne každopádne a každodenne potvrdzujú. Také teórie môže šíriť iba človek, ktorý ešte nič užitočného nevytvoril, ale žije iba z toho, čo vytvorili iní! 
Každý obhajuje iba také teórie, ktoré jemu prinášajú najväčší prospech, ale skutočný stav našich lesov trápi iba nemnohých! Veď preto sa nám to vracia v každej oblasti a ľudskej aktivite. Človek sa povýšil nad Boha, ale na druhej strane sa znížil pod zviera. Tvrdí, že les je domovom medveďa a preto to musí človek rešpektovať. Potom nech ochranári presadia, aby bol les prepísaný na list vlastníctva medveďa. A pri dnešnom svetonázore nás to možno v krátkej budúcnosti aj čaká! Podobne, ale hlúpo a zvrátene, vyznieva v zmysle Božích – prírodných zákonov aj druhá fráza, používaná ochranármi: „Človek sa nemusí obávať medveďa, lebo človek nepatrí, do jeho potravného reťazca!“ Lenže skutočnosť na mnohých príkladoch potvrdzuje niečo iné, ba znovu títo mudrlanti už zabudli, alebo nikdy nevedeli, že znovu prekrútili zákony, lebo to bol práve medveď tiež, ktorý naopak patril, ba by aj stále mal patriť, do potravného reťazca človeka! A to buď priamo, teda ako potrava, alebo nepriamo, ako tvor, ktorý okráda človeka o jeho potravu! Či sa máme už na Zemi tak dobre, že nikto nehladuje? Veď tento problém vlastne spôsobil aj migračnú krízu z Afriky. Európania tam zriadili národné parky, kde sa chodí pár lenivých pupkáčov odreagovať, buď ako lovci, alebo filmári, alebo iba solventní turisti, ale domorodí obyvatelia musia pred hladom utekať do Európy. Teda si uvedomte, že je to iba naša hlúpa pokrivenosť. Zviera je už dlhšiu dobu cennejšie ako človek, aj keď otvorene sa to zamlčuje, lebo sú tu aj privilegovaní, ktorí to spôsobujú a tí môžu všetko, nakoľko sa to ich nedotýka! 
Až sa toto tvrdenie zdá niekomu prehnané, nelogické, alebo nie vecné, tak nech si dotyčný snaží predstaviť, ako by to vyzeralo u nás, keby sa po našich poliach preháňali také stavy jelenej, srnčej a diviačej zveri, ako sa preháňajú po afrických savanách tej zveri domácej, prípadne aj v Austrálii, južnej Amerike by boli tak vysoké stavy divej zveri miesto dobytka, a oviec. Aj my by sme hladovali, keby sme tú divo žijúcu zver nekonzumovali, ba  kde by sme potom utekali pred hladom?! Zostala by iba tá jediná možnosť, potvrdená našou históriou, teda vojna! A tá je už tu, aj keď zatiaľ iba názorová, ale už aj migračná! 
Komu sa toto prirovnanie k vojne zdá prehnané, tomu niečo poradíme: Nech si pozrie jeden dokument, pod názvom „TRETÍ DŽIHÁD“! Ovládnuť cudzie zdroje, ba aj územie už nie je moderné iba zbraňami, ale aj tak, že sa využije taktika „KUKUČKA“! Jednoducho sa votrie nepriateľ do iného národa a na jeho územie a časom ho svojou rozmnožovacou aktivitou ovládne. U Európana pripadá na jeden manželský pár 1,4 dieťaťa a u moslimov 4, 6 dieťaťa. Kto vie aspoň jednoducho počítať ten si rýchlo vypočíta, za aký čas budú moslimovia v Európe v prevahe. Toto nech si uvedomia všetci, ktorí fandia pomoci migrantom, lebo zo strany moslimov, je to dlhodobá – vypočítavá, teda strategická taktika, ako týmto náboženstvom ovládnuť svet. Tento dokument, by si mali povinne pozrieť všetci europoslanci, ktorí teraz kritizujú postoj štátov V 4 ku migrácii!

Jedine z Afriky sme si urobili takúto podivnú rezerváciu,
na ktorú musia doplácať domorodí obyvatelia! 
Tí jediní, si nechali nanútiť, tento neprirodzený stav! 
Lenže teraz sa nám to vracia. 
Keď niekto navymýšľa hlúpe zákony, tak potom iba hlupáci tieto zákony aj dodržiavajú!
A dnešná spoločnosť je týmito hlupákmi veľmi premnožená. 
Veď ani tí, ktorí tieto zákony vymysleli, sa na ich výklade nevedia dohodnúť.

Preto, že nám sa viac všetkým páčia peniaze, alebo niektorým iba lesné cintoríny, na ktorých v krátkej dobe skončíme aj my!

Tieto podľa nás malé príčiny, v pokrivení prírodných zákonov, majú ale veľké následky, ktoré nám robia veľké starosti. Toto pokrivenie spôsobilo, že sa z človeka- muža - nebojácneho lovca, stal utiahnutý „sraľko“, ktorý má problém s rozmnožovaním! Venovali sme sa tejto téme podrobne v príspevku „ROZMNOŽOVANIE“. Dokonale potvrdzuje túto Pravdu, vysvetlenú v PG , aj následný fakt: Naopak, u medveďov, u ktorých bolo raritou v minulosti mať dve mláďatá, je dnes bežným, mať aj štyri. A to sme si spôsobili samotní tým, že nechávame tvoriť zákony tým „sraľkom“ ale nie pravým mužom, ktorých už vlastne ani niet. 
Človek dneška nepozná teda ani svoje pravé miesto v hierarchii bytostí, ba odmieta tie bytosti, ktoré nám v minulosti pomáhali, ba aj by teraz chceli pomáhať, budovať zdravý les. 
Ako medveď súvisí s tým popisovaným prírodným zákonom? No veľmi, lebo človek nemôže na medveďa slobodne vystreliť tak, ako kedysi, a teda vysiela myšlienkové formy strachu, čo je skutočnosťou, a pôsobí to obava, aby sa s ním v lese nestretol. Povýšili sme teda tohto predátora nad človeka! Ku čomu nie je vôbec žiadny dôvod, lebo okrem človeka, nemá sa medveď koho báť, ba jeho reprodukčná schopnosť stále stúpa, práve z tohto dôvodu.  Veď aj preto majú poľovníci plný les vysokých posedov, a medveď je jeden z tvorov, ktorý tieto myšlienkové formy strachu dokonale vidí a jeho sebavedomie každoročne narastá. Preto sa už snaží človeka vytláčať dokonca aj z dedín, ba aj miest. Tú schopnosť, čítať obrazy myšlienkových foriem, majú všetky zvieratá! Veď na tejto skutočnosti je vlastne založený princíp tohto zákona! A tento stav sme si spôsobili tými pokrivenými ľudskými zákonmi, ktorým tvorcovia zákonov vôbec nerozumejú! A neprispôsobili sme ich tým zákonom prírodným – Božím, ktoré stavajú človeka nad zviera!

Slovo iba človeka, ktorý získal poznanie skúsenosťou, potvrdíme si teraz Slovom Tvorcu prírody a všetkého, čo okolo seba vidíme, ba aj Tvorcom nás samotných. 
Nech si porovnajú svoje poznanie tí dnešní mudrlanti s týmto, ktoré bude nasledovať, ale dopredu vieme, že ani jednej skupine nebude veľmi voňať: 
Príroda je teda všetko to, čo sa mohlo z hmotnosti sformovať a pospájať, súc prežhavené bytostnými silami, ktoré vám musím ešte bližšie vysvetliť a čo nebolo zmenené ľudským duchom v základnom druhu.
Nezmeniť základný druh, daný bytostnými, to je podmienka pre správny výraz: príroda!
Teda aj výraz „príroda“ súvisí nerozlučne s bytostným, ktoré preniká hmotnosťou. Z toho môžete ďalej správne odvodiť, že príroda nie je azda viazaná na hmotnosť, ale len na bytostné; a že prirodzené bytie a vôbec príroda je dôsledok bytostného tvorenia, ktoré zostalo neskrivené!

Príroda vo svojej dokonalosti, zodpovedajúcej zákonom stvorenia, je tým najkrajším darom Božím, ktorý dal Boh svojim tvorom! Môže prinášať len osoh, pokiaľ nie je zmenami pokrivená a uvedená na nesprávne cesty týmito pozemskými ľuďmi, ktorí chcú všetko lepšie vedieť.

Lenže aj v tom si človek vystupňoval všetko opäť až do chorobnosti, a tým to pokrivil a znetvoril, hoci práve on by mohol nájsť normálne vyrovnanie v spôsobe určitých pozemských zamestnaní.
On nedbá na to, čo príroda od neho vyžaduje svojim tichým napomínaním alebo varovaním; miesto toho všetko chorobne preháňajúc chce svojou nevedomou svojvôľou prírodu viesť alebo ovládnuť; často ju chce nútiť takým spôsobom, ktorý musí hrubohmotnosť poškodzovať a zoslabovať, alebo ju dokonca zničiť. A tak spôsobil v nej také spustošenie, ako to porobil v celom stvorení.
Z rušivého človeka stal sa ničiteľ vo všetkom, na čo myslí a koná, nech je kdekoľvek.
Tým sa zaradil pod všetky tvory.
Poznajte najskôr dôkladne tú prírodu, od ktorej ste sa už dávno odvrátili, potom je možné, že sa opäť stanete ľuďmi, žijúcimi podľa tvorivej vôle Božej, a tak budete pomocou prírody žať zdravie k radostnej, tvorivej činnosti na zemi. Jedine to môže ducha podporovať a dopomôcť mu ku jeho potrebnej zrelosti!

A predsa je toto ľudstvo tak obmedzené, že sa snaží prejsť bezstarostne ponad túto tak jasnú a jednoduchú naliehavosť i napriek tomu, že niet nič zrozumiteľnejšieho! Ako je známe, samo ľudstvo nikdy nepríde na tie najjednoduchšie myšlienky. Každé zviera je v tom napodiv múdrejšie ako človek. Zaradí sa do stvorenia a to ho podporuje, pokiaľ sa ho človek nesnaží od toho odradiť. Človek však chce vládnuť nad niečím, čo pôsobí samočinne a čomu je on podrobený a podrobeným zostane.(*) Vo svojej namyslenosti sa domnieva, že už ovládol mocnosti, keď sa naučil používať pre svoje účely iba malé výbežky žiarení, alebo keď nepatrne využíva účinky vzduchu, vody a ohňa! Pritom si neuvedomuje, že ak ich má čo len trochu využiť, musí sa vopred učiť, musí pozorovať, aby využil hotové vlastnosti alebo sily podľa ich zvláštnej povahy. Musí sa im v takých prípadoch snažiť prispôsobovať, ak majú byť úspešné! Jedine on sám! Teda nejde o ovládnutie, nijaké podmanenie, ale pokorenie a vpravenie sa do jestvujúcich zákonov.

Človek by mal pritom konečne pochopiť, že len učenlivé prispôsobenie sa mu môže priniesť úžitok! Mal by takto vďačne kráčať napred. Ale on nie! Vystatuje sa a správa sa potom ešte len namyslenejšie, než predtým. Práve tam, kde sa raz sklonil ako služobník pred Božou vôľou vo stvorení a má z toho viditeľný osoh, snaží sa to detinský prekrútiť tak, že on je víťazom! Víťazom nad prírodou! Toto nezmyselné stanovisko dosahuje vrchol všetkej hlúposti v tom, že človek skutočne slepo prechádza popri veľkých veciach; lebo pri správnom postoji by bol ozajstným víťazom nad sebou a nad svojou samoľúbosťou, pretože pri správnom osvietení by sa sklonil ako žiak pred všetkými slávnymi vymoženosťami a pred všetkým, čo jestvuje. Jedine to by mu bolo na osoh. Každý vynálezca a všetci významní, vpravili svoje myslenie a úsilie do jestvujúcich prírodných zákonov. Čo sa chce proti nim vzoprieť alebo dokonca proti nim pôsobiť, to bude potlačené, rozdrvené a roztrieštené. Nie je možné, aby sa to správne niekedy prebudilo k životu.
Aké sú skúsenosti v malom, tak je to aj s bytím človeka a s ním samotným!

On, ktorý má preputovať nielen krátkym pozemským životom, ale celým stvorením, potrebuje k tomu bezpodmienečne znalosť zákonov, ktorými je riadené celé stvorenie; nie iba najbližšie okolie, ktoré je pozemskému človeku viditeľné! Ak nepozná zákony celého stvorenia, bude zadržaný a brzdený, zraňovaný, vrhaný späť alebo dokonca rozdrvený, pretože svojou neznalosťou nemohol ísť rovnakým smerom s ich mocným prúdením. Zaujal proti nim nesprávne stanovisko, takže ho museli stláčať nadol, miesto nahor.(*)
Ľudský duch sa nijako nejaví veľkým ani obdivuhodným, ale skôr smiešnym, ak sa tvrdohlavo a zaslepene namáha odmietať skutočnosti, ktoré musí denne poznávať v účinkoch všade, len čo ich má použiť ako základ nielen pre svoju činnosť v technike, ale tiež pre seba a svoju dušu! Vo svojom pozemskom bytí a pôsobení má stále príležitosť vidieť bezvýhradnú stálosť a rovnosť všetkých základných účinkov, pokiaľ však nespí a neuzatvára sa pred nimi ľahkomyseľne alebo dokonca zlomyseľne.

Zachrániť ho môže len jedno: Dokonalá znalosť Božích zákonov vo stvorení. Len to jediné dokáže ho priviesť opäť dopredu a povzniesť nahor a s ním všetko,
čo sa v budúcnosti bude snažiť vystavať. (*)

Nehovorte, že vy, ako ľudskí duchovia, nemôžete ľahko spoznať zákony vo stvorení, že pravda sa dá ťažko rozoznať od klamstva. To nie je pravda! Kto také reči vedie, snaží sa tým opäť zastrieť lenivosť, ktorú v sebe skrýva, nechce, aby vyšla najavo ľahostajnosť jeho duše, alebo sa chce sám pred sebou ospravedlniť pre vlastné upokojenie.

Z každého Božieho posolstva urobili ste si náboženstvo! K vášmu pohodliu! A to bolo nesprávne! Lebo ste náboženstvu postavili celkom zvláštny, vyšší stupeň, bokom od každodennej činnosti! A v tom spočívala najväčšia chyba, akú ste mohli urobiť; veď tým ste postavili aj vôľu Božiu stranou od všedného života, alebo čo je isté, postavili ste seba stranou od Božej vôle, miesto toho, aby ste sa s ňou zjednotili a postavili ju do stredu života a zhonu vášho všedného dňa! Aby ste boli s ňou zajedno! Každé Božie posolstvo máte prijímať celkom prirodzene a prakticky, musíte ho pojať do svojej práce, do svojho myslenia, do svojho celého žitia! Nesmiete z neho robiť niečo osamoteného, ako sa to stalo teraz, k čomu chodíte len akoby na návštevu v hodinách odpočinku! Kde sa vynasnažíte oddať sa na chvíľu skrúšenosti, alebo vďačnosti, či zotaveniu. Tým sa vám to nestalo niečím samozrejmým, čo je vám vlastné ako hlad alebo spánok.
Pochopte to už konečne správne: Vy máte v tejto Božej vôli žiť, aby ste sa vyznali na všetkých cestách, prinášajúcich vám dobro. Božie posolstvá sú len vzácne pokyny, ktoré potrebujete, bez ich znalostí a bez ich dodržiavania ste stratení! Preto ich nemáte ukladať do nejakej sklenenej skrinky, aby na ne pozerali len v nedeľu v blaženom rozochvení ako na niečo posvätné, alebo aby ste sa utiekali na toto miesto len v utrpení, v strachu, k načerpaniu sily! Nešťastníci, posolstvo nemáte zbožňovať, ale využívať! Máte po ňom siahať smelo nielen v sviatočnom obleku, ale aj tvrdou rukou pracovného dňa, ktorá nezahanbuje, neponižuje, ale každého ctí! Klenot žiari omnoho čistejšie a jasnejšie v upotenej a od zeme ušpinenej mozoľnatej ruke, než v starostlivo pestovaných prstoch lenivého zaháľača, tráviaceho svoj pozemský život len prizeraním!
Každé Božie posolstvo malo byť vaším prídelom, to znamená, malo sa stať časťou vás samotných! Pochopiť správne jeho zmysel sa musíte vynasnažiť vy sami!

(*) - Teraz si zas možno niektorý čitateľ, ktorý fandí moderným teóriám povie, tak predsa len treba všetko nechať na voľné pôsobenie bez zásahu človeka! Lenže ktorý dnešný vedátor je ochotný uznať aj jemnejšie svety, ba aj svoje jemnejšie zmyslové orgány a jemnejšie telá? A všetko naše nešťastie začína práve tam – v tých jemnejších svetoch a pôsobí to náš, nami nepoznaný duch! A každý ľudský duch je v týchto úrovniach činný sústavne, lebo je to v povahe ducha, aj keď on o tom, zatiaľ nevie. 
Všetko nami viditeľné dianie v prírode, je následkom nami vytvorenej príčiny – vytvorených citových obrazov nášho ducha! Teda aj všetky živelné pohromy, katastrofy, všetky deje v prírode, si musí človek priradiť na svoj vlastný vrub. A za všetky nesieme každý, osobnú zodpovednosť!

Aj keď už tu je zopár vedcov, ktorí začínajú uvažovať o viacerých dimenziách vesmíru!
Nepoznajú však potrebné súvislosti s dianím v našom vesmíre – prírode – ale hlavne človekom samotným!

A teraz nech sa všetci mudrlanti zamyslia, či poznajú tieto zákony stvorenia – prírodné, alebo Božie zákony! Odpoveď je veľmi jednoduchá, ba aj jednoznačná. Zatiaľ im je táto rada iba na smiech, ale zakrátko smiech nahradí hanba, ktorá bude o to väčšia, keď sa dozvedia, že už dávno ich máme všetci k dispozícii, lenže vlastná pýcha nám nedovolí po nich siahnuť. Nakoniec hanbu nahradí strach, hrôza a zánik!

Tento prírodný zákon najvýstižnejšie definuje nasledujúca prednáška z Posolstva Grálu,
aj keď pre dokonalé pochopenie by ich bolo potrebné uviesť viac.

***

66. Hrubohmotnosť, jemnohmotnosť, vyžarovania, priestor a čas.

PRIŠLO mnoho žiadostí vysvetliť pojmy mojich výrazov hrubohmotnosť a jemnohmotnosť. Hrubohmotnosť je všetko to, čo človek môže vidieť svojimi pozemskými očami, čo pozemsky pociťuje a počuje. K tomu patrí tiež to, čo vidí pomocou pozemských prostriedkov a čo ešte uvidí pri ďalších vynálezoch. Ako napr. veci videné mikroskopom. Hrubohmotné je len určitým druhom hmotnosti. Veľká oblasť všetkej hmotnosti zahŕňa však viaceré druhy, ktoré sú už v základe od seba celkom odlišné, a preto sa nikdy vzájomne nezmiešajú.
Rôzne druhy hmotnosti ležia nad sebou celkom dolu, na spodku alebo na konci stvorenia. Opäť ako v celom stvorení, začínajúc navrchu najľahším druhom a zostupujúc nadol končiac najťažším a najhutnejším. Všetky tieto druhy hmotnosti slúžia iba ako pomocné prostriedky k vývoju všetkého duchovného, ktoré sa do nich ponára ako semienko do úrodnej pôdy. Presne tak, ako osivo do pôdy, aby mohlo klíčiť a rásť.
Hmotnosť sama osebe je v jednotlivých vrstvách nečinná, bezmocná. Až potom, keď ju prenikne a pospája bytostné, spočívajúce nad ňou, dostane sa jej tepla a oživenia, poslúži ako obaly alebo telá najrôznejších tvarov a druhov.
Ako som už povedal, rôzne druhy hmotnosti sa nedajú zmiešať, možno ich však pomocou bytostného viazať a tiež mnohonásobne spájať. V týchto väzbách a spájaniach vznikajú potom teploty a vyžarovania. Každý jednotlivý druh hmotnosti vytvára pritom svoje charakteristické vyžarovanie. Toto sa potom zmieša so žiarením iných, s ním spojených druhov a dohromady dáva veniec žiarenia, ktorý je dnes už známy a nazýva sa skrátka ód alebo vyžarovanie. Tak má svoje vyžarovanie každý kameň, každá rastlina, každé zviera a možno ho pozorovať. Je veľmi rozdielne podľa stavu tela, teda obalu alebo tvaru. Preto sa vo venci žiarenia dajú pozorovať i poruchy a podľa toho rozoznať choré miesta obalu.
Veniec žiarenia dáva teda každému tvaru príslušné okolie, ktoré vytvára jednak ochranu pri obrane a jednak most k ďalšiemu okoliu. Okrem toho, dolieha ešte aj na vnútro, aby sa zúčastnilo na vývoji bytostného jadra v tom najhrubšom zmysle; lebo v skutočnosti pripájajú sa k vlastnému pôsobeniu vo stvorení ešte mnohé veci. Tieto smiem odvíjať len pomaly, krok za krokom, aby som vážne hľadajúcim uľahčil vniknutie do zákonov stvorenia.
Hmotnosť, pokiaľ nie je preniknutá bytostným, nie je ničím. Čo sme doteraz pozorovali, bolo iba spájanie bytostného s rôznymi druhmi hmotnosti. A to opäť poskytuje ornú pôdu pre ducha! Bytostné zväzuje, spája a oživuje hmotné; duch však ovláda ako hmotné, tak aj bytostné. Len čo duch, teda duchovné sa ponorí k svojmu vývoju do zväzku oživeného bytostným, je mu hmotnosť, z povahy veci, podriadená teda aj s bytostným.
Duchovnému je takto zverená vláda tým najprirodzenejším spôsobom. Je smutné, ak ju použije zle alebo nesprávne! Vyžarovania, o ktorých sme práve hovorili, poskytujú duchu vlastnú výzbroj k jeho vývinu v hmotnosti. Pôda pre vývin ducha je už pred jeho vnorením starostlivo pripravená bytostným. Obaly sa okolo neho samočinne uzatvárajú k ochrane a jeho úlohou je, aby prepožičanú výzbroj používal správne, k svojmu blahu a vzostupu, ale nie k svojej škode a pádu.
Nie je zaťažko pochopiť, že ten druh hmotnosti, ktorý je najsilnejšie zastúpený v obale ducha, musí byť rozhodujúcim pre druh zmesi vyžarovania; preto jestvujúce vyžarovanie najsilnejšieho druhu hmotnosti bude prirodzene vždy prevládať. Ale najsilnejší vplyv na vnútro i navonok bude mať zase to prevládajúce.
Zmes vyžarovania má však omnoho väčší význam, než mohlo ľudstvo doteraz prebádať. Netušia ani desatinu z jej vlastnej úlohy!
Podstata venca žiarenia je smerodajná pre silu vĺn, t.j. aké vibrácie má prijímať zo systému žiarenia celého vesmíru. Poslucháč a čitateľ nech ponad to neprejde ľahko; nech sa zahĺbi do tej myšlienky a zrazu uvidí pred sebou rozprestreté všetky nervové povrázky stvorenia. Má sa naučiť lepšie ich hodnotiť a používať.
Nech si predstaví prasilu, vyliatu ako žiarenie na dielo stvorenia! Ona ním prechádza do každej časti a každého druhu. A každá časť a každý druh ju dáva ďalej v pozmenenom žiarení. Rôznorodá podstata jednotlivých častí stvorenia prináša tak zmenu v pôvodnom žiarení a táto mení tiež farbu tohto žiarenia. Tak sa celé stvorenie javí ako čarokrásny obraz najnádhernejšieho farebného žiarenia, ako by to nedokázal znázorniť nijaký maliar. A každá časť stvorenia, každá hviezda, dokonca každé jednotlivé teleso nech je sebamenšie a sebanepatrnejšie, podobajú sa jemne brúseným hranolom, ktoré každý prijatý lúč mnohonásobne farebne pozmenený, vyžaruje ďalej. Tieto farby majú v sebe zvonivé tóny, rozliehajúce sa ako zvučiaci akord. Tóny nemajú farieb, ale farby majú tóny. To znamená farby vyžarovania, nie mŕtve farby, nanesené ľudskou rukou. Mŕtve vo vzťahu k farbám vyžarovania.
Oproti tejto mocnej ríši žiarenia stojí teraz duch človeka so svojou výzbrojou vyžarovaní daných mu obalov. Až do prebudenia pohlavnej sily je tento dej ako u kojenca. Hmotné obaly vsávajú do seba svojím žiarením len to, čo potrebujú k dozrievaniu. Avšak so vstupom pohlavnej sily je tu duch plne vyzbrojený, brány k nemu sú tým otvorené a  bezprostredné spojenie utvorené. Duchu sa dostáva teraz mnohonásobne zosilneného styku s mocnosťami vyžarovania celého vesmíru!
Podľa toho, ako teraz človek, teda duch rozvíja a ovláda farby vo svojom vlastnom vyžarovaní, tak nalaďuje aj svoje vlny ako u rádia na tie isté farby a prijíma ich potom z vesmíru. Toto prijímanie môže sa práve tak dobre označiť ako priťahovanie alebo príťažlivá sila rovnorodosti. Nezáleží, ako sa to nazve, dej ostáva stále ten istý. Veď farby označujú iba druh a druh udáva farbu. V tom teraz spočíva tiež stratený kľúč k pravému kráľovskému umeniu astrológie, ako aj kľúč k liečeniu bylinami, a práve tak aj k popieranému umeniu liečivého magnetizmu. Je v tom kľúč k umeniu života ako aj k stupňom duchovného vzostupu. Týmito stupňami alebo takzvaným rebríkom do neba sa nemieni nič iné, než jednoduchý nástroj, ktorý sa má použiť. Oká tejto siete žiarenia vo stvorení sú priečkami tohto rebríka. V tom je všetko, celé vedenie a posledné tajomstvo vo stvorení.
Vy, hľadajúci, siahnite do tejto siete žiarenia! Vedome, ale s dobrým chcením a v pokornom uznaní vášho Boha, ktorý vám dal toto zázračné stvorenie, ktoré môžete ovládnuť ako v detskej hre, keď už raz budete konečne poctivo chcieť a odvrhnete všetku vedeckú domýšľavosť. Najprv musíte zhodiť falošné bremeno z vašich pliec a z vášho ducha, inak sa nemôžete vzpriamiť a oslobodiť.
Aj vo vyžarovanej zmesi ľudského tela musí byť bezpodmienečná harmónia, je to na ochranu ducha, k jeho vývinu a k jeho vzostupu, aby sa mu dostalo plnohodnotných prostriedkov, ktoré mu boli určené v normálnom vývoji stvorenia. Práve výberom stravy, činnosťou tela a vôbec celkovými životnými pomermi v mnohých veciach boli tieto vyžarovania jednostranne posunuté, to vyžaduje vyrovnanie, ak sa má umožniť vzostup. Dnes toto všetko chorľavie. Nič nemožno nazvať zdravým.
Človek si teraz môže predstaviť, aký účinok má na systém žiarenia už len samotný výber pokrmov. Voľbou jedál k výžive tela dokáže človek napomáhať vyrovnanie žiarenia tým, že niečo posilní, iné oslabí a prevládajúce tiež odsunie, ak pôsobí nepriaznivo alebo ako prekážka; takže rozhodujúcim bude to žiarenie, ktoré je pre neho priaznivé a tým aj normálne. Lebo jedine priaznivé môže byť normálnym stavom.
Toto všetko však nemôže spôsobiť vzostup, ani ho privolať; vytvára iba zdravú pôdu pre plnú činnosť ducha. Je vyhradené jeho chceniu zvoliť si cestu nahor, stranou alebo tiež cestu nadol.
Telo musí zosilnieť tak, ako aj duch, len čo je človek schopný na to dbať. Ale dnes sa v tom skoro všade prehrešuje z nevedomosti. –
Keď hovorím o hrubohmotnosti a o jemnohmotnosti, tak sa to nesmie prijímať tak, akoby jemnohmotnosť mala byť iba zjemnením hrubohmotného. Jemnohmotnosť je úplne iného druhu, inej podstaty. Nebude sa môcť nikdy stať hrubohmotným, ale tvorí prechodný stupeň smerom nahor. Tiež u jemnohmotnosti presne tak ako u hrubohmotnosti treba rozumieť, len obal, ktorý musí spojiť bytostné, aby ho mohlo oživiť.
Len čo teraz prechádzam k týmto zákonom, musím sa zmieniť, že tieto rozdelenia ani zďaleka nie sú ešte vyčerpané. Preto chcem už teraz povedať, že okrem vedomého a nevedomého duchovného ako aj bytostného prechádzajú stvorením ešte najrôznejšie druhy prúdov síl k oživeniu druhov hmotnosti, a tak rôzne prispievajú svojím druhom k vývoju a pokroku. Prúdy síl sú opäť iba to najbližšie, čo nadväzuje na činnosť duchovného a bytostného, alebo lepšie povedané, čo im predchádza a pripravuje pole ich pôsobenia. Čím viac to budeme rozčleňovať a prechádzať do podrobností, tým toho bude pribúdať stále viac a viac.
Postupujúc, jedno sa priraďuje k druhému, aby v spojení s predchádzajúcim vytváralo vždy nové odstupňovania. Ale to všetko sa dá náležite vysvetliť; lebo po prvotnom stvorení mohlo vzniknúť len to, čo z neho ako dôsledok vyplývalo. Niečo iné nejestvuje. A táto skutočnosť dáva bezpodmienečne tiež záruku oddeľovania a vznikania bez medzier, záruku jasného prehľadu. Vo svojich prednáškach ponúkam teraz kľúč! Každý poslucháč si potom môže celé stvorenie sám odomknúť.
Keby sa však malo podať všetko naraz, nutne by tým vzniklo dielo, ktorého mnohostrannosť by mohla ľudí zmiasť. Ako doteraz i v ďalších desaťročiach nechám pokojne vychádzať jedno z druhého, bude sa to dať ľahko sledovať a nakoniec pokojne, vedome celkom jasne všetko prehliadnuť. Ľahko pre toho, kto ma bude chcieť až dovtedy sledovať. Na začiatku chcem najprv objasniť tie najmohutnejšie základy stvorenia, skôr než sa dotknem všetkých podrobností.
Poslucháčovi a čitateľovi to bude pripadať asi tak ako tvorovi, ktorému vopred ukážem ľudskú kostru a vedľa potom živého človeka v plnej jeho sile a činnosti. Keby dosiaľ nemal poňatia o človeku, tak by v živom človeku nepoznal kostru. Možno by dokonca povedal, že to nepatrí k sebe, alebo že to nie je to isté. Presne tak sa povodí tým, ktorí ma nebudú sledovať v mojich výkladoch až dokonca. Kto sa nevynasnaží všetko chápať s vážnou horlivosťou od začiatku, nemôže potom, až dôjdem k posledným vysvetleniam, pochopiť ani celé stvorenie. Musí sa snažiť sledovať všetko krok za krokom. –
Pretože som musel hovoriť v hrubých rysoch, prechádzam teraz pomaly k novým veciam. Inak by som robil skoky. I tak mi už bolo často povedané, že zo všetkého podávam len jadro, ktoré v širokej verejnosti nie je ľahko zrozumiteľné. Nemôžem však ináč, ak chcem predniesť ešte všetko to, čo povedať mám. Potom by sme museli skončiť v štvrtine, pretože pri širšom výklade by pozemský čas sotva stačil na niečo viac. Prídu iní, ktorí z každej mojej prednášky budú môcť napísať jednu alebo tiež viac kníh. Nemôžem sa teraz s tým zdržovať.   – –
Pretože jemnohmotnosť ako som už povedal, je iného druhu ako hrubohmotnosť, z toho vyplýva niečo, čoho som sa dosiaľ nedotkol. Aby nevznikli omyly, používal som u niektorých vecí ľudové výrazy, ktoré musím teraz vysvetliť podrobnejšie. Patrí k tomu napr. aj výraz: „Stojac nad časom a priestorom!“ 
To sa vždy týkalo nadpozemského. Vzhľadom k ďalšiemu postupu musíme odteraz hovoriť: Život v jemnohmotnosti je stojaci „nad pozemskými pojmami priestoru a času; lebo aj v jemnohmotnosti je síce pojem priestoru a času, avšak zase iného druhu, prispôsobený tejto jemnohmotnosti. Pojem priestoru a času jestvuje dokonca v celom stvorení, ale vždy je viazaný na určitý druh! Samotné stvorenie má svoje hranice, a preto aj preň platí ešte pojem priestoru.
Tiež všetky základné zákony, ktoré jednotne prechádzajú celým stvorením, sú vo svojich účinkoch vždy ovplyvňované dotyčným druhom stvorenia, a závislé od jeho zvláštností! Preto sa musia následky určitého zákona v rôznych častiach stvorenia tiež prejavovať rôzne, čo viedlo k mnohým nedorozumeniam, protirečeniam, k pochybnostiam o jednotnosti zákonov stvorenia alebo vôle Božej a tiež k viere v ľubovoľné činy Stvoriteľa. Ale v podstate to všetko spočívalo a spočíva predsa len v nevedomosti človeka o stvorení samom.
O týchto veciach budem obšírnejšie hovoriť až omnoho neskôr, keďže dnes by nutne odvádzali a zahmlievali pozornosť poslucháčov a čitateľov. Vysvetlím to, len čo sa to ukáže potrebným k ďalšiemu porozumeniu. Nezostane nijaká medzera. –

________________________________________________________________________________________
30. december 2018; 3.1.2018 príspevok je na konci pod *** doplnený o dôležitý dodatok s názvom MEDVEĎ A ČLOVEK

ZÁKONY PREŽITIA

Snaha rádia Záchrana, ale aj všetkých reformátorov ľudskej spoločnosti, končí vždy rovnako, teda bez povšimnutia. Znalosť prírodných – Božích zákonov, je pritom podmienkou prežitia ľudstva. Toto nie je strašenie, ale realita, ba každý ešte zdravo mysliaci človek, dostáva dôkazy tohto stavu každodenne a to v rôznych formách. Cestou záchrany nie je teraz rozbehnutá aktivita, že si oblečieme všetci v Európe, alebo na celom svete žlté vesty, lebo zlo, plodí iba ďalšie zlo. Aj keď tým ľahostajným vládcom, ktorí žijú na úkor iných, treba dať na vedomie, že ani oni nie sú vládcami, ale rovnako, ako každý iný, iba služobníkmi, tomu pravému vládcovi, ktorému všetko patrí, a my sme tu iba hosťami. Aj keď sú to práve oni, terajší vládcovia, u ktorých je tá ľahostajnosť, najviac zakorenená.

Nikto však nemusí smútiť, a ani pôsobiť pri reforme iným utrpenie, 
lebo utrpenie príde teraz konečne na tých,
ktorí si ho skutočne zaslúžia! 
Pravý vládca, ktorému všetko patrí, je nablízku!

Človek sa stal ľahostajným nad utrpením svojho blížneho, tak prečo by sa mal inak chovať ku lesu, zvieratám, prírode a celej Zemi? Ukončiť tento chorý stav nie je možné inou cestou, jedine pravým poznaním Pravdy a večných Božích – prírodných zákonov, ktoré už dlhú dobu máme k dispozícii od samotného Tvorcu Stvorenia – pravého vládcu a majiteľa všetkého.  Dokázať túto skutočnosť, je práve najťažšie a preto stále nemožné. Práve preto sme teraz zvolili takúto cestu, ktorá je vlastne doložená prežitou praxou, aj keď sme už aj my vyskúšali na našej stránke cesty mnohé a tiež s rovnakým, teda záporným výsledkom. Cestu, ktorá by mala inšpirovať k poučeniu sa týmito zákonmi!

Tieto zákony odhaľujú komunikačnú sieť medzi človekom – zvieraťom – rastlinou – minerálmi.
Lenže človek, ako najvyššia inteligencia v tejto sieti, stojí v nej doposiaľ úplne nevedome, ba práve z tohto dôvodu, nechce sa nechať ani poučiť, lebo týmto poznaním, je zranené jeho „ego“! 
Na poznaní – nepoznaní týchto zákonov, si však každý môže zmerať to svoje „ja“, ba až bude k sebe čestný, tak musí uznať, ako málo vie. 
A pritom sa snaží tú svoju nevedomosť hlasno vnucovať iným!

Dokonca to už došlo tak ďaleko, že vinu za dnešný stav sa už nesnaží pri problémoch  posúvať na Toho Najvyššieho, teda na Boha, iba cirkev, ale dokonca aj tí, ktorí sa majú starať o les. Ku tomuto odseku ma vyprovokoval riaditeľ TANAPU, keď si v TV Novinách s povzdychom posťažoval, pri istom prehlásení ministerky pôdohospodárstva, že za to môže vlastne niekto iný a pritom sa pozrel, ba aj ukázal hore. Ja tomu pánovi radím, aby si preštudoval tu popísanú funkciu prírodných – Božích zákonov, lebo už teraz ho ľutujem, za tú budúcnosť, ktorá ho istotne očakáva. Až sa mu neotvoria oči ešte na tomto svete, tak určite na tom, ktorý bude pre neho nasledovať. Pre neho, ba všetkých jemu podobných, použijem teraz jedno orodovanie, ktoré použil Ježiš pre nás všetkých, keď sme ho nechali pribiť na kríž:

„Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo činia!“

V tom dôkazovom zázname z prírody, ktorý som ja, ako autor, ochotný ponúknuť k nahliadnutiu každému záujemcovi, sa môže každý, logicky a zdravo mysliaci človek presvedčiť, že jestvuje skutočne niečo, čo zatiaľ, ako veľmi dôležité poznanie ľudstvu ešte chýba a to všetkým nám teraz známym odborom, odvetviam, skupinám a spolkom. Či už je to veda, cirkev, politika, a potom vlastne všetky médiá, ktoré sú iba poskokmi svojich chlebodarcov, ktorí všetci tancujú tak, ako im je pískané, aby mali čo najväčší prospech. Všetci nad čímsi nariekajú, ale pritom sú všetci platení tak, že radový človek im musí iba závidieť. Pritom všetci kŕmia verejnosť iba nepodstatnými informáciami, a to všetky médiá rovnakými. Máme mnoho TV staníc, ktoré všetky vysielajú TV noviny, ale môžete si prepnúť ktorúkoľvek TV, a na všetkých nájdete rovnaké informácie, ako keby mali všetci jedného šéfredaktora. A pritom sa vo svete deje toľko dôležitého, čo zostáva vôbec nepovšimnuté. Verejnosť sa nesmie znepokojovať! Každý sa bojí vybočiť z už vyšliapanej cestičky, aby neskončil s nejakým úrazom. Do roku 1989 sme tu mali diktatúru v červenom, a po tomto roku tu máme diktatúru v modrom! Tak čo nám priniesla tá nežná revolúcia? Iba zmenu dresu, ale hra zostala tá istá! Koľkokrát ešte budeme hrkotať kľúčmi, pokiaľ dostaneme rozum a zistíme, kde je skutočne chyba? 
Oproti nim je tu pár jedincov, ktorým skutočne záleží na prežití ľudstva a títo sú potom za svoje aktivity odmietaní, utláčaní, ba aj likvidovaní, aj keď túto pravú aktivitu robia iba ako službu blížnemu a iba z vlastných zdrojov. Prečo? No lebo svojou aktivitou ohrozujú moc, ale hlavne ich nečestné zisky, získané na úkor blížneho. Od týchto nečakajme, že sa zmenia a zatúžia po Pravde. Lenže vy, slabí, teraz utláčaní, pochopte konečne, že keď začnete so svojou službou pravému vládcovi, tak sa vaša bieda určite skončí, aj keď to chvíľu ešte potrvá. Ale iba malú chvíľu! Iba takto získate slobodu, o ktorú tisícročia darmo usilujete rôznymi reformami a revolúciami, ktoré vždy skončia rovnako. 
Z uvedeného dôvodu bude ten dôkazový materiál poskytnutý iba tomu, kto sám prejaví ochotu poučiť sa týmto spôsobom, prejaví záujem o tieto zákony, o Pravdu, ba bude on samotný ochotný sa zmeniť, v zmysle týchto zákonov. Nakoľko ale bolo uvedené, že to my vykonávame z vlastných zdrojov, získaných poctivou prácou, očakávame, že záujemca za tento dvojhodinový obrazový materiál, poskytne protihodnotu. Ten záznam je samozrejme nie profesionálnej kvality, ale iba z komerčne dostupnej techniky, ktorá bola v tom čase k dispozícii. Lenže ako pomôcka iste dokáže poslúžiť. 
Rovnako je potrebné dodať, že je to iba zostrih a dôkazov bolo zozbierané o hodne viac, ale už aj v tejto forme sa možno bude zdať niekomu zbytočne obšírny. Tiež je potrebné poznamenať, že niektoré testované plochy nebolo možné prezentovať do úplného záveru, nakoľko boli následne odovzdané majiteľom a vnímavému pozorovateľovi, bude možno niečo v dôkazoch chýbať. 
Už táto skutočnosť, by mala byť dôkazom toho, na ktorej strane je Pravda, lebo ten, ktorý bol pri Pravde, doposiaľ ešte nikdy v histórii ľudstva, nebol aj pri bohatstve. Výsadou Pravdy je iný druh bohatstva, ktoré ľudstvo zatiaľ ešte nepoznalo, ale práve z toho dôvodu sme všetci celý život, ba celú históriu ľudstva – žobráci! Všetci iba žobreme u pravého majiteľa, a to aj tí, ktorí sa topia v peniazoch, keď raz nadíde doba nášho odchodu z tohto sveta a rozlúčka s tým, čo sme nečestne nazbíjali od svojho blížneho. Až potom sa nám otvoria naše slepé oči, ktoré nás viedli tak, ako nás už poučil Ježiš:

„Slepý vedie chromého!“

Kde skončia obidvaja? A teraz to platí aj pre cirkev! Ba hlavne pre tú, veď tam tiež niet chudoby, ako aj medzi politikmi, medzi médiami a ani vedcami. Pritom všetci plačú, že majú málo, že aký kríž si oni nesú atď. Majú pravdu, že si skutočne nesú kríž hanby, s ktorým sa v blízkej dobe musia všetci prejaviť. Sú to znovu tí, ktorých už Ježiš nazval: „vlci v ovčom rúchu!“ 
Ľudstvo sa už dlho pokúša o vytvorenie spravodlivého spoločenského poriadku, ale pritom prehliada, že návod naň, má už dlhú dobu k dispozícii. Ja, v objave tohto prírodného zákona, som pre seba túto reformu svojho „ja“ už objavil, ba som presvedčený, že tento objav sa v krátkej budúcnosti potvrdí, aj keď teraz je odmietaný.

Mnou už bola napísaná táto veta: „Keď niekto navymýšľa hlúpe zákony, tak potom iba hlupák, ich aj dodržiava!“ Keďže ja som sa prestal cítiť hlupákom, bol by som musel zo svojho vnútorného presvedčenia, tieto hlúpe zákony porušovať, tak som radšej prestal poľovať, aby som neprichádzal s týmito zákonmi do konfliktu. A tu je odpoveď pre tých, ktorí nedokázali pochopiť, prečo, ja, taký vášnivý poľovník, som prestal poľovať! 
Treba si uvedomiť, že máme na jednej strane ľudské zákony a na druhej tie Božie; ale tie ľudské, sú iba zriedkavo v zhode s tými Božími. Potom ten človek, ktorý dospeje do toho štádia, že začne poznávať tie zákony Božie, mal by ich predsa aj začať uvádzať do života, no a vtedy sa musí dostať zákonite do štádia, keď bude nútený, pri dodržaní tých zákonov Božích, vlastne vždy akosi konať proti tým ľudským. No a nie vždy je to také ľahké, že to jednoducho vyrieši vystúpením  z nejakého spolku, a tak sa vyhne porušeniu tých zákonov ľudských.
Napríklad aj teraz je taká situácia, ba práve preto sa ja tomu venujem a aj som to považoval za dôležité dať na stránku, lebo sa pripravuje nový zákon o lesoch, do ktorého práve ochranári majú snahu vniesť veľa svojich pripomienok, ktoré na druhej strane spôsobujú bolesti hlavy majiteľom lesa, ba aj lesníkom. No a ochranári, to je práve tá skupina, ktorá jednoznačne porušuje najviac Boží zákon, hlavne v tom, že si prisvojila iba právomoci, ale žiadnu zodpovednosť, nakoľko sú to oni, ktorí nezodpovedajú za stav lesa, ktorý im ani nepatrí, ba ani nemusia platiť dane, ale práve žijú z daní, ktoré musia vyprodukovať tí, ktorí následne pod ich nesprávnymi zákonmi o prostriedky prichádzajú. A práve tento neduh je teraz v našej spoločnosti najviac rozšírený, že tí, ktorí majú zodpovednosť, nemajú žiadnu právomoc, čo je v rozpore s Božím zákonom o slobodnej vôli, ba aj zákonom vyrovnania! Práve z tohto dôvodu som ja nakoniec odišiel aj od štátnych lesov, lebo tam bol tento stav už úplne neznesiteľný, nakoľko som ako lesník, a aj odborný hospodár, niesol zodpovednosť za všetko, ale moja právomoc bola nulová. Preto som začal ako súkromná osoba - podnikateľ, pracovať ako lesný odborný hospodár, ba aj lesník, pre Urbársku spoločnosť, nakoľko tam bola tá zodpovednosť úmerne rozložená aj pre predsedu, ba aj výbor a nakoniec celé valné zhromaždenie. Lenže teraz je snaha od ochranárov stúpiť ešte aj medzi tieto subjekty so svojimi „múdrosťami“, ktoré budú praktický život úplne komplikovať a pričom oni samotní zostanú znovu bez tej zodpovednosti. Až sa nespamätáme, tak začnú byť aj lesy ekonomicky z tohto dôvodu nesebestačné, a to bude ich totálny úpadok!

Pre mňa je potvrdením správnosti môjho presvedčenia splnená predpoveď v tom Slove Pravdy, ktoré mi potvrdilo aj funkciu toho objaveného prírodného zákona. Je to predpovedaný pád komunizmu, ktorý sa už vyplnil, ba ktorý som ja komunistom už pred týmto zrútením, tri roky vopred predpovedal, ale to som vtedy ešte Slovo Pravdy nepoznal, ale tie zákony prírody, som už vtedy čiastočne poznával. Vtedy mi tiež nikto nechcel veriť, tak, ako aj teraz. Na vyplnenie čaká druhá predpoveď, ktorá je tiež v tomto Slove - Posolstve Grálu! A ktorú my tiež už istý čas predpovedáme na našej stránke rádia Záchrana.

Je to pád materializmu!
Poznanie a oslava ľudského ducha!

Citáty z PG pre tieto predpovede: 
„Boľševizmus, komunizmus a neblahé nepriateľstvo a roztrieštenosť mnohých strán nie sú dôsledkom nesprávnej výstavby štátu, ale len pokračovaním nesprávneho triedneho rozdelenia ktoré vo svojej meravosti a pokrivenosti nemohlo nikdy viesť k harmónii medzi ľudstvom tejto zeme!“

„Ak to vážne posudzujeme, zistíme, že ľudia s ideálne komunistickými myšlienkami sú škodcami ľudstva, pretože uskutočnenie týchto ideí by prinieslo len čosi nezdravé, i napriek tomu, že sami chcú len dobro. Podobajú sa staviteľom, ktorí v dielni starostlivo stavajú dom, ktorý má byť postavený na inom mieste. Vyzerá pôvabne a krásne v dielni. Premiestnený na vlastné stavenisko stojí nakrivo a nepevne, takže v ňom nemôže nikto bývať, lebo pôda bola nerovná a nedala sa vyrovnať aj napriek najväčšiemu úsiliu. Stavitelia zabudli s tým počítať. Zanedbali správne ohodnotiť to, čo je a čo bolo základnou a nemeniteľnou podmienkou pre túto stavbu! Také niečo nerobí nikto, kto skutočne usiluje o ideál!
Uskutočnenie ideálnych komunistických ideí nemôže vyrastať z takéhoto základu a tým menej v ňom zakotviť, alebo dokonca sa s ním spojiť, lebo tento základ, teda ľudia, sa k nemu vôbec nehodia! Základ je príliš nerovný a takým vždy zostane, keďže na zemi sa nedá docieliť rovnomerné dozrievanie všetkých ľudí. Stále a stále bude veľký rozdiel v súčasnej zrelosti, lebo jednotlivci sú a duchovne zostanú úplne svojráznymi osobnosťami, ktoré sa môžu iba rozvíjať rozmanitým spôsobom, pretože týmto duchovným osobám nemá byť nikdy odňatá slobodná vôľa o nich samých!
Teraz musí byť všetko dohnané ku konečnému rozuzleniu. Svetlo, prenikajúce do temnoty tejto zeme, ktoré vybičovalo ku príkladu i trvalé zbrojenie s myšlienkami na vojnu tak, že vznikla vojna más. Podnet k tomu dalo iba ľudské myslenie, ľudské chcenie, ľudská opatrnosť a ľudský strach. Tým človek postavil do stvorenia formy, ktoré hnané zosileným Svetlom mocne vzrástli do kvetu a do plodu, teda k činu. Museli narásť, ako všetko, čo sa teraz vo stvorení ešte nachádza vo formách, bez ohľadu na to, akého sú druhu.“

„Tak nastane aj tu vlastnou vinou pád a samozničenie. Keď sa však potom všetky strany podľa posvätných zákonov tohto stvorenia vyžijú v stupňujúcej sa činnosti až k smrti, tak ako prvý následok toho bude, že väčšina novín zanikne, lebo svojím čitateľom už nebudú mať čo ponúknuť, keďže spolu so závisťou a nenávisťou a s nepriateľstvom popraskali ich základy, nakoľko iba na takomto močiari mohli tak rozkvitať. Na dobrej pôde nemajú žiadnej možnosti života.“

„Materializmus je už teraz za svojím vrcholným bodom, všade zlyháva a musí sa čoskoro zrútiť v sebe. Pritom ovšem strhne aj mnoho dobrého so sebou. Jeho stúpenci sú už dnes na konci svojho umu; zanedlho budú zmätení zo svojho diela a potom zo samých seba bez toho, že by poznali priepasť, ktorá sa pred nimi otvorila. Čoskoro budú ako stádo bez pastiera, jeden druhému nebudú dôverovať, každý pôjde svojou cestou, no i napriek tomu sa pritom bude pyšne vyvyšovať jeden nad druhým. (*) Nepremyslene, riadiac sa len podľa starého zvyku.“ (*) Nepoznávate v terajšej dobe stav uvedený v tomto citáte?

„Ľudia si sťažujú a bedákajú, pozerajú s odporom, ako sa dnes výstrelky materializmu prejavujú vo formách sotva uveriteľných. Úpenlivo prosia a modlia sa za oslobodenie zo súženia, o polepšenie, ozdravenie z nesmierneho úpadku. Tých niekoľko, ktorí si dokázali uchovať nejaké záchvevy svojho duševného života z búrlivého prívalu neuveriteľného diania, tí, ktorí sa duchovne neudusili vo všeobecnom úpadku, nesúcom klamlivo pyšne na čele meno „pokrok“, tí sa cítia ako vyvrheli, zaostalci a bezduchí súpútnici novej doby sa na nich aj tak pozerajú a posmievajú sa im.
Vavrínový veniec všetkým tým, ktorí mali odvahu nepripojiť sa k davom! Tí, ktorí hrdo odmietli ísť po príkro strmej ploche!
Námesačník, ktorý sa ešte dnes chce nad tým rmútiť! Otvorte oči! Nevidíte predsa, že všetko, čo vás utláča, je už začiatkom náhleho konca, teraz už len zdanlivo panujúceho materializmu? Celá stavba je už na zrútenie aj bez pričinenia tých, ktorí pod ním trpeli a ešte aj trpieť musia. Rozumujúce ľudstvo musí teraz žať, čo po celé tisícročia plodilo, živilo, pestovalo a obletovalo.“

„Vy, klesajúci na mysli, čas je tu! Hore hlavu, ktorú ste museli často kloniť plní hanby, keď nespravodlivosť a hlúposť vám pripravovali také hlboké utrpenie. Podívajte sa dnes pokojne na protivníka, ktorý sa toľko snažil vás utlačovať!“

„Dosiaľ nesklonený materializmus nesie v sebe tušenie smrti, ktoré sa prejavuje každý mesiac zreteľnejšie. –“

„Jednajte podľa toho; lebo nemôžete ani jediný z prazákonov stvorenia pokriviť bez toho, žeby ste z toho nemuseli zožať veľké škody. Učte sa zákony a potom na nich stavajte, tak budete mať mier, radosť a šťastie!
Ak sa pritom berie do úvahy, že napokon všetko, ale skutočne všetko sa vybudovalo iba na peniazoch, na pozemskej moci a pozemských hodnotách, potom nie je terajšia núdza ničím pozoruhodným a zrútenie podmieňujú zákonitosti stvorenia!“

Záverom Slova od samotného Tvorcu stvorenia, použijeme jedno Jeho výstižné, a jednoduché prirovnanie, vysvetľujúce funkciu týchto prírodných zákonov: 
„Pôvodná krása, čistota a zdravie, ktoré sú vždy dôsledkom zachvievania sa v prazákonoch stvorenia, boli nesprávnym chcením tohto ľudstva postupne pokrivené a porušované. V nezadržateľnom vývoji mohli tak vznikať len karikatúry miesto zdravého dozrievania k dokonalosti!
Predstavte si raz hrnčiara, ako sedí pri svojom hrnčiarskom kruhu a má pred sebou hlinu, ktorá sa dá svojou tvárnosťou vytočiť do akéhokoľvek tvaru. Hrnčiarskym kruhom však neotáča sám hrnčiar, ale hnací remeň, ktorému zase sila stroja nedovolí, aby sa zastavil.
Tlakom prsta sa hlina formuje za neustáleho otáčania kruhu, na ktorý bola hlina položená. Ako prst tlačí, tak sa vytvára forma. Môže byť pekná, nepekná, ba aj ošklivá.
Rovnako pôsobí aj duch človeka v tomto svete neskoršieho stvorenia. Vedúce postavenie vykonáva svojím chcením, teda tlakom na všetko bytostné, ktoré formuje jemnohmotnosť a tiež hrubohmotnosť. Bytostné je pre ducha prstom, ktorý podľa jeho chcenia tento tlak vykonáva. Hlinou je jemnohmotnosť a hrubohmotnosť, avšak pohyb, bežiaci nezávisle od ducha človeka, to sú samočinné pohyby prazákonov stvorenia, ktoré podobajúc sa prúdom, ženú nezadržateľne k vývoju všetko to, čo človek formuje svojím chcením.
Tak chcenie ľudského ducha je plne zodpovedné za všetko, čo sa vyvíja v neskoršom stvorení; keďže on ako duch spôsobuje tlak, určujúci druh formy. Nemôže nič chcieť bez toho, aby nevytváral formu! Nech je to čokoľvek! Tým sa nikdy nemôže zbaviť tejto zodpovednosti za všetko, čo vytvoril; lebo jeho chcenie je príčinou všetkého, čo je v tomto neskoršom stvorení! Jeho chcenie, myslenie a jeho konanie! Všetko nadobúda formu v súkolesí tohto sveta. Že to človek nevedel, alebo vedieť nechcel, záleží len od neho, je to len jeho vinou. Jeho nevedomosť nič nezmení na tomto pôsobení.“

Komu už ani tieto rady nestačia, tomu už skutočne niet pomoci a musí sa s tým materializmom tiež zrútiť!

Zakončené to bude už známym citátom:

Zachrániť ho (človeka) môže len jedno: Dokonalá znalosť Božích zákonov vo stvorení. Len to jediné dokáže ho priviesť opäť dopredu a povzniesť nahor a s ním všetko, čo sa v budúcnosti bude snažiť vystavať.

Ak človek konečne uzná, pozná, a uvedie do života, tieto dokonalé, večne platné prírodné – Božie zákony, získa konečne tú kvalitu života, po ktorej doteraz iba beznádejne túžil.
Naopak, ak ich bude naďalej odmietať, tak 
NEPREŽIJE!

Skoré poznanie a prijatie týchto zákonov stvorenia, vám všetkým praje do nového roka, kolektív rádia ZÁCHRANA!

***

OZNAM

Záujemcovia o dokumentárny film „OBJAV PRÍRODNÉHO ZÁKONA“, píšte prosím na našu kontaktnú e-mailovú adresu:
radiozachrana@azet.sk a uveďte, či si želáte zaslať dokument na DVD, alebo na USB - kľúči.

Cena za zaslanie dokumentu na DVD na dobierku je: 15 Eur
Cena za zaslanie dokumentu na USB – kľúči na dobierku je: 20 Eur

Kolektív Rádia Záchrana!

***

MEDVEĎ
a človek

Stále možno zostáva pre niekoho nie celkom jasné, ako zapadá do tohto prírodného zákona prepojenie človeka s ochranou istých druhov zvierat. Preto bude potrebné ešte jedno vysvetlenie, ktoré to objasní.
Vo stvorení Božom, teda vo vesmíre, na Zemi, prírode, platí jedna dôležitá zásada:
Každý jeden tvor vo stvorení, má nad sebou nadradeného tvora, ktorý ho vychováva a ktorého sa musí tento vychovávaný tvor báť! Človek, ako najvyššia inteligencia na Zemi, má nad sebou, okrem ešte aj iných bytostí, o ktorých nevie, ešte na vrchole aj Boha, ktorého by sa mal báť. Človeka by sa zas mali báť všetky zvieratá, ale pritom by ich mal človek aj vychovávať a teda aj zabezpečiť ich správnu ochranu. A to rovnako pre všetky druhy, teda nie iba jednostranne. Lenže človek nepozná túto hierarchickú reťaz, nakoľko v Boha už verí veľmi málo ľudí, ba aj tí, ktorí v neho veria, nepoznajú Jeho vôľu, teda Jeho zákony, ba ani Jeho Slovo, ktoré máme ako pomoc a radu! A to ani cirkvi nie, aj keď sa tým hrdia. 
Človek už tento prírodný zákon tak zdeformoval, že Boha sa prestal báť, ale naopak, svojimi zákonmi spôsobil, že sa začal obávať medveďa, a ten tieto naše myšlienkové formy strachu dokonale dokáže čítať, ba aj využívať. Medveď, ktorý sa mal podľa prírodného zákona báť človeka, začal cítiť naopak, nad nami svoju nadradenosť! Pritom okrem samotného človeka, aj mnohé druhy zvierat, na túto našu pokrivenosť doplácajú, čo sa prejavilo v prírode ich vymieraním. Je to ten jariabok, sluka, prepelica, jarabica, bažant, tetrov, hlucháň, zajac poľný, ba už aj srnčia zver, a u nás dokonca aj diviak. Všetky tieto menované druhy boli u nás zastúpené pomerne v hojnom počte. Naopak tie dravce sú na vzostupe. Vlky sa u nás objavili až v roku 1995, ale odvtedy sú na vzostupe, ba aj škody, ktoré enormne narastajú. Rovnako je to s medveďom, ktorý ale u nás bol zastúpený stále, lenže v prijateľných stavoch. Nakoniec pribudol ešte aj ten šakal. 
Vhodné porovnanie:
Vezmime si iba jeden príklad, ktorý toto dianie dokreslí. Medveď je tvor, ktorý stojí na vrchole potravného reťazca, ako aj človek a je teda všežravec. Okrem človeka ho nik a nič neohrozí. Jeho rozmnožovacia aktivita je už dnes porovnateľná napríklad s jeleňou zverou, nakoľko jelenica má každoročne obyčajne iba jedno mláďa. Medveď má už bežne tri, ale výchova medvieďat trvá aj tri roky, teda je to porovnateľné. Medveď však nemá žiadneho predátora nad sebou, nakoľko človek sa z tejto pozície samotný vylúčil. Lenže jeleniu zver decimujú okrem každoročného lovu človekom ešte aj dravce, ako je ten medveď, vlk, rys, a šakal na mláďatách. A pritom stavy tej jelenej zveri sú zatiaľ v optimálnom počte. Prečo by teda už aj medveď nemohol byť rovnako lovnou zverou, ktorého stavy by plánovito držali poľovníci, rovnako, ako u jelenej zveri? Aj tak už znižuje svoje stavy vlastne samotný medveď, lebo často samci zabíjajú mláďatá, za tým účelom, aby medvedica bola častejšie rujná. Keby bol lov medveďov tiež plánovaný, tak na stav by to nemalo žiadny vplyv, ba bol by udržiavaný v správnej úrovni, bez ohrozenia iných druhov zveri a ešte by táto aktivita prinášala ekonomický prospech rovnako, ako je tomu u jelenej zveri. Doba ochrany medveďa je už dávno prežitkom, nakoľko jeho stavy to každopádne, pre každého logicky mysliaceho človeka, jednoznačne potvrdzujú! 
Toto vysvetlenie by malo poslúžiť každému iba ku tomu, aby si dokázal urobiť objektívny úsudok a nie žiť v ilúzii, ktorú vytvorili tí, ktorí vlastne problematike vôbec nerozumejú, ba nepoznajú ani tie Božie zákony, ktoré sú pre každého podmienkou prežitia.

Nech teda človek nezabúda, že môže skončiť tak, ako ten jariabok, aj keď naše stavy zatiaľ stúpajú, rovnako, ako u medveďa. Začneme sa likvidovať my samotní, čo vlastne už dlhú dobu aj robíme, teda podobne, ako je to tiež u toho medveďa!

________________________________________________________________________________________
9. január 2019

JIN - JAN

V súvislosti s prírodným zákonom, ba aj celou touto snahou, by sme chceli poukázať aj na staré učenia, ktoré tieto energie poznali a vedeli využívať omnoho lepšie ako my. Už v starom Egypte ich využívali v medicíne, aby dodávali telu energiu, tiež v poľnohospodárstve, ba aj na preniknutie do vyšších svetov. Ich negatívne usmernenie a účinky však využívali tiež, a to napríklad pri zapečaťovaní hrobiek, ako zbraň voči tomu, kto do nich vnikne. Ešte viac známe v minulosti bolo východné učenie JIN - JANG, teda negatívne a pozitívne usmernenie sily. Síce sa toto učenie v pôvodnej forme nezachovalo, ako je to pri každej staršej múdrosti, ale hlavná myšlienka ostala zachovaná:

Jedná sa o dve rôzne pôsobiace energie, teda o dve možnosti pre človeka v tom, ako usmerní energiu ním prúdiacu. Dokonca aj názov skrýva istú zaujímavosť: JIN (negatívne) – JAN(G) (pozitívne). Z Biblie, aj z Posolstva Grálu, je známy Boží služobník, „otec ľudstva“ – JÁN. A práve úlohou človeka vo stvorení je pozitívne usmerňovanie tejto sily! Aj tento starodávny názov má teda korene v Pravde!

Pravá a ľavá točivosť, teda smerovanie hore ku Svetlu a dole k temnu, sa dokonale potvrdila aj v svastike, ktorá je veľmi známa:
„Svastika (hákový kríž) je symbol používaný tisícky rokov, v rôznych obdobiach a kultúrach mal rôzny význam, pričom mnohé z nich sú už dávno zabudnuté. Ide o kríž s ohnutými, či zalomenými (väčšinou v polovici) ramenami, do (obvykle) pravého uhla a to buď v smere hodinových ručičiek alebo proti nemu.“

V tejto súvislosti chceme poukázať hlavne na historický fakt, že hákový kríž, ako symbol tretej ríše, je ľavotočivý, čím sa jednoznačne potvrdzuje pravdivosť tohto zákona, lebo táto ríša bola jednoznačne v službách zla. Hitler tiež pochopil, v čom spočíva sila, ba práve tieto prírodné zákony sa aj on snažil využívať v svoj – ničivý prospech, ako to dnes opisujú už mnohé dokumenty. V tom čase ale už ľudstvo malo k dispozícii aj poznanie, ktoré priniesol SYN ČLOVEKA a malo tieto zákony dokonale vysvetlené.
Keby vtedajší vyvolený národ (nemecký) bol poznal funkciu tohto zákona, alebo vo svojom strede toho, ktorý prišiel tento zákon objasniť, tak by ten predstaviteľ temna, nebol mohol získať masy na svoju stranu! Všetko by bolo dopadlo asi úplne inak! Mnoho utrpenia by sme si boli ušetrili a to až do dnešných dní, ak by sme vtedy za pomoci poznania boli prehliadli „vlka v ovčom rúchu“!
A z tohto historického faktu sa nám treba aj dnes poučiť a nie zatvárať pred touto múdrosťou svoje oči a aj uši. Tento zákon je večný a v platnosti bol v minulosti, zostáva teraz, ba zostane aj vo vzdialenej budúcnosti. Také dôkazy máme pred očami a stále veríme tým „vlkom v ovčom rúchu“ a tie správne poučenia odmietame. A to už máme tieto zákony vysvetlené dokonale!

Či si myslíme, že je nám toto poznanie dnes už nie potrebné?!
Práve naopak, je dnes práve tak životne nevyhnutné, ako bolo vtedy!

To ľavotočivé vyobrazenie pozná dnes takmer každý a je zakázané ho uverejňovať. To pravotočivé, ktoré znázorňuje pozitívne – konštruktívne usmernenie tejto Božej sily, je však známe už tisícky rokov.

Že v minulosti boli ľudia znalí týchto zákonov je zrejmé aj z vyobrazenia svastiky. Jedná sa o kríž – symbol Božej Pravdy, teda Božiu neutrálnu energiu, ktorú človek usmerní konštruktívne, či deštruktívne, čím vznikajú dva druhy svastík.

Aby sa predišlo omylu, tak pri určovaní typu svastiky si treba uvedomiť nasledovné: samotné zatáčanie kríža a teda prúdenie energie je v opačnom smere, ako je zahnutie ramien kríža.
Čiže:
Keď sú ramená kríža zahnuté doľava, teda v protismere hodinových ručičiek, vtedy sa kríž zatáča doprava, v smere hodinových ručičiek. (Predstavte si, že by ste do priestoru medzi ramenami kríža nalievali napr. vodu. Týmto tlakom vody by ste roztočili kríž doprava.)
A opačne, ak sú ramená kríža zahnuté doprava, teda v smere hodinových ručičiek, vtedy sa kríž točí doľava, proti smeru hodinových ručičiek. (Možno použiť identickú analógiu s nalievaním vody.)

Ak si uvedomíme to, že aj my denne a stále usmerňujeme túto silu, mal by u nás vzrásť záujem o jej poznanie!

Z Posolstva Grálu:
A predsa mali byť zákony vo stvorení každému tvorovi celkom samozrejmé, jednoduché a nezamotané, lebo každý tvor sám z nich vznikol.

Čo však z nich človek urobil vo svojom blude!

Aké nezrozumiteľnosti a obťažnosti môže vykonať, poznáte sami na ľudských zákonoch spoločenského poriadku každého štátu! Jeden ľudský život sotva stačí na to, aby dôkladne preštudoval všetky zákony iba jedného štátu. K ich správnemu výkladu musia byť určení ešte zvláštni učenci. A ešte aj títo sa dohadujú často o tom, ako a kde môžu byť použité. To dokazuje, že ani medzi týmito učencami práva nie je jasný ich skutočný zmysel.

Kde ale sa možno vôbec dohadovať, tam nie je tiež jasno. Kde nie je jasnosť, tam chýba správnosť a tým aj oprávnenosť k dotyčnému zákonu!

Teraz by každý jednotlivec musel byť najprv znalcom týchto ľuďmi ustanovených sporom napadnuteľných, nejasných a pokrivených zákonov, aby mohol žiť nerušene! Aký nezmysel je v tejto skutočnosti! A predsa je to tak. Zo strany odborníkov predsa počuť dosť často mienku, že podľa pozemských zákonov možno každého na zemi žijúceho človeka napadnúť a nejako uznať vinným, ak by k tomu vznikla vôľa. A žiaľ je to pravda!
A predsa každý jednotlivec podlieha týmto zákonom bez toho, že by bol o nich náležite poučený.

Bude sa to musieť samo od seba zrútiť na hromadu trosiek, ako je to zasľúbené, lebo to patrí k nemožnostiam a k najnezdravšej zmätenosti.

Ľudský duch teda v tom dôkladne dokázal svoju neschopnosť. Vytvoril si tým nedôstojné zotročenie, pretože pozemské zákony nenapojil na prazákony vo stvorení, ktoré sa nikdy nesnažil naučiť. Avšak iba na pôde týchto môže niekedy vzniknúť niečo prospešného, nech je to čokoľvek!
Tak aj spravodlivosť! A tá, rovnako ako všetky základné zákony, spočíva opäť len v jasnej, veľkej jednoduchosti.

Nikdy nepotrvá dlho to, čo neskrýva v sebe jednoduchosť! Jednoduchosť Božích zákonov to nepripustí iným spôsobom! Či sa to človek nikdy nenaučí chápať?

PRÍČINA VŠETKÝCH PROBLÉMOV ĽUDSTVA JE
NESÚLAD NAŠICH ZÁKONOV S TÝMI DOKONALÝMI PRÍRODNÝMI - BOŽÍMI ZÁKONMI.

Všetko ostatné je iba zbytočný hrkot, teda hrabanie sa iba v následkoch, čo neprinesie žiadny výsledok a to vo všetkých oblastiach, nie iba teda medzi človekom a lesom. Je to dôležité pre politiku, cirkvi, vedu, spoločenské vedy, ba aj to UFO a mimozemšťanov.
To je pre ľudstvo, skutočne podmienkou prežitia! Z tých príspevkov by to malo vyplynúť! A práve ten praktický dôkaz z prírody by mal prispieť k tomu, aby dokázal, že to staré poznanie je aktuálne aj dnes, ba že práve nám dnes chýba poznanie niečoho dôležitého, čo skutočne každodenne pôsobí a formuje náš život aj naše okolie!

PONÚKLI SME VÁM UKÁŽKU PATENTU, VIDEO DÔKAZ Z PRÍRODY, A TIEŽ VYSVETLENIE, AKO TENTO ZÁKON FUNGUJE. VYSKÚŠAJTE HO TERAZ SAMI V ŽIVOTE!
Treba ešte doplniť, prečo ako dôkaz funkcie týchto zákonov, ktoré zasahujú do každej ľudskej aktivity, sme použili ochranu stromčekov, proti poškodzovaniu lesnou zverou:
Odpoveď je veľmi jednoduchá: Na tomto praktickom príklade, keď aktívne zasahuje človek citovými obrazmi svojho ducha, ba takto mení svoje okolie podľa tohto obrazu, tento zásah – príčina, človeku zostáva skrytá, lebo prebieha v jemnej hmotnosti, pričom ale potom následok tohto zásahu, je možné pozorovať už v  hmotnosti našej. Zviera je pre nás ten indikátor dôkazu, ktorý potvrdí túto zmenu. Nakoľko jediný prístroj, ktorý dokáže zaznamenať tieto zmeny vyžarovania, je kirilianova fotografia. Drahú výbavu, ba aj náročné technické prevedenie, sme teda nahradili zvieraťom, ktoré tieto zmeny farby dokáže vidieť. Toto vyžarovanie, však dokážu vidieť aj niektorí ľudia, alebo aspoň vyciťovať!

Aj tak ho denne využívate, len dôsledky jeho pôsobenia považujete za „náhodu“.
Začnite to vedome sledovať a získate to poučenie najdokonalejšie – poučenie vlastným prežitím! A prejaví sa tento zákon zjavne aj v mestách, i keď v prírode je poznanie prírodných zákonov jednoduchšie, pretože príroda v nich pôsobí, človek koná však často v rozpore s nimi, na čo stále dopláca.

Civilizácie v minulosti boli viac v spojení s prírodou, vedeli viac o týchto prírodných zákonoch, a vedeli ich výhodne využívať, aj keď im tiež unikala tá podstata, ktorá bola objasnená až v Posolstve Grálu. Nepoznali súvislosti s človekom, ba ak áno, tak zas úlohu človeka stavali príliš vysoko, bez toho, aby poznali a pochopili, že človek a všetko, čo pozorujú, je iba nástrojom, alebo iba usmerňovačom, už prichádzajúcej - cudzej energie. Teda nie je jej pôvodcom - žiaričom, ako to chápali aj modernejšie duchovné smery, ba ako som to zo začiatku chápal aj ja. Chýbalo to poznanie hierarchie bytostí a iných svetov, teda úrovní stvorenia. To všetko podstatné ľudstvo získalo až v PG, z ktorého opäť zacitujeme a to práve v súvislosti s týmto starodávnym učením:

„Ak sa v školách a v cirkvách hovorí o nebi a pekle, o Bohu a diablovi, tak je to správne. Nesprávne je však vysvetlenie o dobrých a zlých silách. To musí každého vážne hľadajúceho ihneď uvrhnúť do omylov a pochybností; lebo kde jestvujú dve sily, tam by logicky museli byť i dvaja vládcovia, v našom prípade teda dvaja bohovia, a to jeden dobrý a jeden zlý.
Avšak tak to nie je!
Je len jeden Stvoriteľ, jeden Boh, a preto tiež len jedna sila, ktorá všetkým existujúcim prúdi, všetko oživuje a podporuje.
Táto čistá tvorivá sila Božia prúdi neustále celým stvorením, spočíva v ňom a nedá sa od neho odlúčiť. Možno ju nájsť všade: vo vzduchu, v každej kvapke vody, v tvoriacich sa nerastoch, vo vyvíjajúcej sa rastline, vo zvierati a samozrejme i v človeku. Niet ničoho, kde by sa nenachádzala.
A tak ako preniká všetkým, tak prúdi neustále i človekom. Tento je uspôsobený tak, že sa podobá brúsenej šošovke. Ako šošovka zhromažďuje ňou prenikajúce slnečné lúče a koncentrované ich vedie ďalej, takže tieto hrejivé lúče sústredené na jeden bod pália a svojou žiarou roznietia oheň. Podobne aj človek svojím zvláštnym uspôsobením zbiera pomocou citu ním prúdiacu tvorivú silu a vedie ju ďalej sústredenú svojimi myšlienkami.
Podľa druhu tohto cítenia a s tým súvisiacich myšlienok riadi teda samočinne pôsobiacu tvorivú Božiu silu k dobrým alebo zlým následkom!
A to je tá zodpovednosť, ktorú človek musí znášať!“
„Radujte sa, vy nevedomí a slabí; lebo vám je daná tá istá moc ako silným! Nerobte si to teda príliš ťažkým! Nezabúdajte, že čistá, samostatne tvorivá Božia sila prúdi tiež vami a že aj vy, ako ľudia máte schopnosť dávať tejto sile určitý smer, a to podľa druhu vášho vnútorného cítenia, teda vášho chcenia. Môžete ju usmerniť k dobrému, rovnako ako k zlému, aby stavala, alebo ničila, prinášala radosť alebo žiaľ!
Pretože jestvuje len táto jedna Božia sila, vysvetľuje sa tým aj tajomstvo, prečo musí nakoniec v každom vážnom boji temno ustúpiť Svetlu a zlo dobru. Ak riadite Božiu silu k dobru, zostáva neskalená vo svojej pôvodnej čistote a vyvinie omnoho väčšiu silu; len čo sa zakalí nečistotou, nastáva súčasne i jej oslabenie. Preto v konečnom boji bude rozhodujúcou čistota sily, ktorá vždy pôsobí prenikavo.“

„Myšlienky, slová i zjavné činy, to všetko patrí do ríše hrubohmotnosti tohto stvorenia!
Myšlienky pôsobia v jemnej hrubohmotnosti, slová v strednej a zjavné skutky sa formujú v najhrubšej, teda v najhutnejšej hrubohmotnosti. Všetky tieto tri druhy vášho konania sú hrubohmotné!
To nehovorí nič iné, ibaže aj myšlienka môže samočinne vo svojom druhu pri ďalšom pôsobení posilniť ešte rovnaký druh v strednej hmotnosti, a tým ho priviesť k silnejším formám. Práve tak v tomto zosilnení potom ďalej pôsobí a dáva vzniknúť viditeľnej a účinnej forme v najhrubšej hmotnosti, pričom vy sami sa toho zdanlivo bezprostredne nezúčastňujete.“

„Vmyslite sa raz do takých dejov. Len potom pochopíte správne, prečo som k vám volal vo svojom Posolstve: „Udržujte krb svojich myšlienok čistý, tým založíte mier a budete šťastní!“ “
„Ale tým ste potom na zemi prežiarili pre seba k životu iba jedinú vetu z môjho Posolstva!
Ona je pre vás tou najťažšou, ktorá potom všetko ostatné veľmi uľahčí. Jej splnenie musí vyvolať zázrak za zázrakom, ktoré budú pozemsky viditeľné a hmatateľné stáť pred vami.“

Ak by človek začal vedome využívať tento zákon, zmenil by nie len svoje prostredie, ale aj seba by naladil na iné tomu zodpovedajúce „vlny“, tak, ako je tomu pri rádiu. Po takej zmene by prijal nové nápady – inšpirácie, ba aj odvahu ich premeniť v čin.

Toto poznanie by ľudstvu otvorilo celkom nový prístup k čistým energiám a silám, ktoré by dokázali úplne zmeniť naše energetické závislosti, ba následne využívať celkom čisté technológie. A to je dlhodobá bolesť ľudstva a je riešená na mnohých, doposiaľ úplne neplodných kongresoch, ako bol teraz ten posledný, v Katoviciach. Tieto prírodné zákony otvárajú celkom iné možnosti pre ľudstvo a tak ich aj treba chápať, nie iba v úzkom kontexte s ochranou rastlín, živočíchov, prírody, ale globálne, teda ako nástroj poznania nie iba našej planéty, ale poznávania celého stvorenia, na celkom nových princípoch.

A práve využitím poznania tohto prírodného zákona sa človeku otvára cesta, ktorá je ešte dôležitejšia ako všetko to predošlé menované. Poznaním tohto zákona človek totiž uzná akúsi jemnejšiu energiu, ktorá formuje náš svet a spozná v tom tiež zákon. Ako bude tento zákon stále viac poznávať a pýtať sa, tak bude mať stále viac nezodpovedaných otázok a súvislostí. Potom spomedzi mnohých učení s istotou spozná Slovo Absolútnej Pravdy, Slovo Božie, lebo toto Slovo mu potvrdí všetky jeho prežitia a dá jasné a zrozumiteľné odpovede aj na jeho dosiaľ nezodpovedané otázky.

Je to namáhavá, ale aj krásna cesta, cesta k pravej viere, k živému presvedčeniu, k pokore a večnému životu.
To je námaha, ktorú Boh požaduje od človeka.
Nie všetko to, čo si od svojich stúpencov, v mene vlastnej moci, žiadajú iba cirkvi!

„Veľké pochopenie vzíde vo vás aj pre to doteraz tajuplné pôsobenie železných zákonov vo stvorení, ktoré vás vedú s účinkami vášho chcenia, a ako korunovanie vašej námahy prídete k nádhernému tušeniu múdrosti, všemohúcnosti, lásky a spravodlivosti, ktoré môžu byť len od Boha, ktorého jestvovanie tým nájdete.“

AMEN!

________________________________________________________________________________________
13. január 2019

ZÁVER

Na záver treba dodať iba toľko, že ľudstvo sa už tak zamotalo v tom nepodstatnom, že tie informácie, rozhodujúce pre vlastné prežitie, úplne ignoruje, ale venuje sa rôznym súťažiam, hrám, zábavám a honbe za ziskom a všemožnými hračkami, ktoré tak jednotlivca, ako celok, vedú do záhuby.
Zopár tých, ktorí si to už uvedomili, hľadali rôzne formy, ba aj cesty, ku samotnému duchu človeka, aby ešte pomohli blížnemu, ale zostávajú nevypočutými. Každá ich snaha bola, ba zostáva daromná a bez výsledku. A túto skutočnosť nezmení ani táto naša posledná aktivita, pokiaľ sa niečo nestane. To ale bude objasnené, až v závere tohto posledného príspevku na tú podstatnú tému.

Najskôr niečo ku tomu nami objasňovanému prírodnému zákonu:
Práve to rozlišovanie medzi podstatným a tým nepodstatným, je pre život človeka to najdôležitejšie, ba preto je na záver dôležité ešte niečo dodať. Aj my sme teraz vlastne istou formou, museli začať príliš obšírne a zložito, čo tiež vyplýva z toho zákona, ba aj potvrdzuje spôsob myslenia dnešného človeka. To je iba pomôcka, potrebná, pre naše, už tak veľmi pokrivené chápanie. Všetko by sa to dalo povedať veľmi jednoduchým spôsobom, ktorý by ale nedokázal prijať nikto. Lenže vlastne je to aj tak jedno! Prečo? Možno to niektorí nakoniec  pochopia!

To podstatné je iba toto:
Ten smer otáčok, farby vyžarovaní, všetky tie prírodné zákony, to všetko vyplýva iba z toho nášho uhla pohľadu, tak, ako to bolo vysvetlené pri tom pohľade na vŕtačku: Keď sa pozeráme na smer otáčok vrtáka zhora, tak otáčky sú pravotočivé, ale pri pohľade zdola, sú naopak ľavotočivé.
Ľudský duch pri svojom vytvorenom citovom obraze, keď sleduje dobro, tak usmerní vyžarovanie hore ku Svetlu, ale naopak, keď je citovo zameraný ku zlu, tak jeho usmernenie smeruje nadol. Pre pozorovateľa sa potom toto usmernenie javí v tej zmenenej točivosti, zmenenej farbe jemnejšieho tela, ktorá je pre naše rozlíšenie potrebná, lebo vidieť smer týchto vĺn je pre nás nemožné. Takže tá točivosť, aj zmena farebného vyžarovania, je vlastne pre nás iba ako indikátor toho, ktorým smerom ľudský duch neutrálnu Božiu silu poslal. A iba toto je podstatné a za to nesie každý tú zodpovednosť! Hore ku Svetlu, alebo dole ku temnu! A takto sa vlastne môže každý na tomto prírodnom zákone aj sám otestovať! Ten prírodný zákon mu to ukáže!

Všetko to zložité objasňovanie zostáva ale stále zbytočné, rovnako ako to jednoduché vysvetlenie, ktoré prišlo na záver, lebo samotný človek, ba aj celé ľudstvo, už nedokáže prijímať nič, čo je pre náš život podstatné na prežitie. Všetko sme už dostali vysvetlené, a tiež rovnako, ako už bolo uvedené, teda obšírne, podrobne, ale aj veľmi jednoducho. A tiež s rovnakým výsledkom, teda zbytočne!

Potvrdíme si to Slovom z Absolútnej Pravdy:
Buďte jednoduchí v myslení i v konaní, lebo v jednoduchosti spočíva veľkosť a tiež sila!

Veľkosť spočíva a moc sa rozvíja len v jednoduchosti myslenia a konania, keďže iba samotná jednoduchosť je v súlade s prazákonmi stvorenia a speje k nim!

Tak aj spravodlivosť! A tá, rovnako ako všetky základné zákony, spočíva opäť len v jasnej, veľkej jednoduchosti.

Nikdy nepotrvá dlho to, čo neskrýva v sebe jednoduchosť! Jednoduchosť Božích zákonov to nepripustí iným spôsobom! Či sa to človek nikdy nenaučí chápať?

Človek nedokáže byť takým jednoduchým, ako by sa to mohol naučiť zo stvorenia. Aby dosiahol úroveň jednoduchosti vo svojom myslení a konaní, to mu pripadá nielen ťažké, ale on to už vôbec nedokáže! To všetko sa mu stalo už nedosiahnuteľným.
Z toho dôvodu nerozumie už ani jednoduchosti reči a vysvetľovaniu spočívajúcemu v Posolstve. Vo svojom pokrivenom myslení sa domnieva, že tento jediný správny a veľký spôsob je pre neho príliš detský, a preto nemôže ani obsahovať nič hodnotné. Tak mu zostávajú skryté skutočné hodnoty Posolstva, pretože on nie je schopný ich prijať. Nevidí a nepoznáva tú pravú veľkosť a moc, ak je odetá do jednoduchých slov.
To spočíva v jeho neschopnosti! Pri jednoduchosti a jasnosti musí duch rozviť silu sám v sebe, zatiaľ čo pri prekážkach z nejasnosti prichádza naň podnet zvonka! Ale ľudský duch dneška potrebuje, žiaľ, tento podnet zvonku, aby sa rozhýbal aspoň do určitej miery. Preto neznáša jednoduchosť a jasnosť. Jednoduchosť ho uspáva, ochromuje, lebo je príliš lenivý, aby sám od seba vyvinul v sebe silu, ktorá jediná mu môže priniesť úžitok a pomáha mu nahor.

V súčasnosti nemá žiadny človek ani poňatia o veľkosti, o čistote a pritom o nádhernej jednoduchosti ako aj skutočne veľmi ľahkej zrozumiteľnosti základných zákonov vo stvorení, podľa ktorých sa musia riadiť pozemské zákony a cirkvi, ak chcú byť správne a spravodlivé, a tým tiež Bohu milé! Nemôžu a vôbec ani nesmú konať inak, bez narobenia škôd sebe a svojim blížnym.

Spoznávajte preto vaše vlastné schopnosti, ako aj schopnosti iných častí stvorenia. Tým budete poznať zákony, ktoré sa v skutočnosti zlučujú do jedného jediného zákona, ktorý pôsobí mnohostranne. Len čo dostatočne hlboko pokročíte vo svojich poznatkoch, spadne vám to ako šupiny z očí a budete stáť ohromení jednoduchosťou!
Tým nakoniec nebudú pre vás jestvovať už vôbec nijaké zákony, len čo sa dostaví pravé vedenie; s týmto vedením sa stane všetko len múdrym používaním všetkých schopností, a tým budete potom voľní; lebo je to presne tak, ako spĺňanie všetkých zákonov.

Tým som prinútený stále znovu a znovu vytvárať mnoho slov o veciach, len aby vám boli viac zrozumiteľnejšie, ktoré by v skutočnosti mali ihneď vystihnúť celkom jednoduchý pojem! Trvalo zápasím o nové líčenie všetkého toho, čo už bolo povedané, pretože vy nie ste schopní prijímať tú jednoduchosť a skromnosť Pravdy a života ako aj stvorenia, v ktorých je zakotvená tiež vaša cesta a celé vaše bytie.

Teraz to však máte veľmi ťažké; lebo musíte odpratať všetky kamene, ktorými ste si zahatali cestu; a nemôžete sa dostať na správnu cestu jedným skokom. Musíte všetky obchádzky a bludné cesty preputovať späť až k miestu, kde ste odbočili a len potom začať odznova na začiatku správnej cesty.
Preto som vás musel najprv tiež sledovať na všetkých vašich obchádzkach a bludných cestách, aby som vás dostihol, zavolal vás a potom tých, ktorí pôjdu za mojim volaním, starostlivo priviedol späť; vy sami nie ste totiž schopní dostať sa z tohto bludiska.
Nemohol som prísť priamou cestou zo Svetla, ale po vašich vlastných cestách som musel k vám prísť, ak som chcel priniesť pomoc.

No a teraz nastal čas, keď môžeme použiť našu radu pre tú jednoduchosť, ale aj predpovedanú dobu, na ktorú my čakáme:
Ľudstvo sa nezačne venovať tej pravej múdrosti, pokiaľ sa niečo nestane! Musíme zažiť „duchovný budíček“ – dokáže to iba strach, hrôza a utrpenie!

A tento duchovný budíček spôsobí toto:
Mocní zostanú bezmocní!
Študovaní zostanú bezradní!
Ľahostajní sa stanú zvedaví!

Potom sa vám všetkým, isto a hlasno ozveme!

Kolektív rádia ZÁCHRANA!