________________________________________________________________________________________
9. január 2018

(NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY
1. časť

My sme sa už na stránke venovali rôznym, pre čitateľov nezodpovedaným otázkam, ktoré sme zodpovedali na základe Absolútnej Pravdy, ale žiaľ, tieto odpovede zostávajú nepovšimnuté, ba stále sa tieto otázky vyskytujú, ale aj rozširujú pre verejnosť, v mnohých dokumentárnych filmoch, ako veľmi populárne, ale zostávajúce stále v pozícii „záhad“. Preto sme sa rozhodli zlúčiť tieto otázky do jedného cyklu príspevkov a postupne na ne zodpovedať tak, aby čitateľ získal ucelený obraz, čím odstráni všetky doterajšie „záhady“ na základe tejto Absolútnej Pravdy. Pričom treba dodať znovu, že ten zvýraznený pojem, treba chápať, ako „Absolútnu Pravdu“ (ďalej AP), iba z pohľadu svojho pôvodu, teda od Tvorcu vesmíru, ba celého stvorenia, ktorý nám ju priniesol, ale z pohľadu nás, teda pozemšťanov, sa stane „absolútnou“, až jej „absolútnym“ pochopením! Pre nás teda musí zostať dovtedy iba relatívnou – podľa schopnosti pochopenia.

Tie otázky môžeme zhrnúť do nasledovného obsahu:

Zásadná zostáva jedna otázka, pozostávajúca z týchto troch:
Odkiaľ pochádzame – na čo sme tu – kam odchádzame?

Odpoveď by mohla byť rovnako jednoduchá, lenže v tom prípade by sme nedosiahli požadovaného výsledku, nakoľko naša schopnosť myslenia, už vyžaduje poznať aj všetky potrebné súvislosti,
ako základné kamene našej chápavosti. 
Z tohto dôvodu musíme túto trojitú otázku rozdeliť na podružné, ktoré nám umožnia, priblížiť sa k Pravde:

1.   Jestvuje BOH a aj predstaviteľ zla? 
2.   Jestvuje nebo a peklo? 
3.   Prečo je toľko cirkví?
4.   Môže žiť človek večne?
5.   Jestvujú paralelné svety?
6.   Je reinkarnácia faktom, alebo iba blúdením?
7.   Má pravdu Biblia, alebo Darwin v tom, ako vznikol človek?
8.   Bolo skôr vajce, alebo sliepka?
9.   Nadíde raz skutočne koniec sveta?
10. Jestvuje spravodlivé spoločenské zriadenie – budeme v ňom žiť? 
11. Prečo Vatikán a iné cirkvi, vlády, aj veda zatajujú informácie o mimozemských kontaktoch?
12. Čo mimozemskí návštevníci návštevami sledujú? 
13. Čo je obsahom tretieho fatimského proroctva?
14. Jestvujú skutočne jasnovidní ľudia?
15. Čo ovláda tých, ktorí tvrdia, že počujú hlasy, alebo vidia aj bytosti, ba sú nútení na ich podnet, k nechceným aktivitám? 
16. Z čoho pochádza genialita?

U nás je zaužívané jedno príslovie, ktoré sa teraz javí vhodné:

„Uč sa teľa, budeš vôl!“

My všetci sme od detstva vyučovaní, školení, znovu preškoľovaní a nakoniec aj tak zostávame tými volmi. Komu sa tento úvod zdá degradujúci, nech si skúsi odpovedať na položené otázky s tými vedomosťami, ktoré doposiaľ získal. Keď to nedokáže, nech sa skúsi nechať poučiť tou AP a až vydrží čítať aspoň tieto odpovede, tak pre neho už toto príslovie prestane platiť, ba aj uzná, že toto príslovie je výstižné! Až dokáže tieto nasledujúce odpovede prijať, tak dokáže prijať aj tento nelichotivý úvod!
Kto disponuje logikou, ten musí sám zistiť, kde je Pravda!

Veľký a mocný je tento dej, a predsa na každom stupni celkom prirodzený. Pritom nič nie je mimo logického priebehu vývoja; lebo logika je vo všetkom Božom pôsobení, ktoré je dokonalé. A všetko, čo je dokonalé, nesmie postrádať logiku.

Začneme tou prvou a najčastejšie kladenou, teda zásadnou otázkou, ktorej zodpovedanie uľahčí nájsť odpoveď aj na tie nasledujúce:

    1.     Jestvuje BOH a aj predstaviteľ zla?

Odpoveď:
(Z Odpovedí na otázky od autora Posolstva Grálu)
75. otázka:
V čom je to, že tak mnohí ľudia nedokážu spoznať pôsobenie Boha vo stvorení, ale žijú tak, akoby Boh nejestvoval?

Odpoveď:
Pretože sa takí ľudia neotvárajú! Ale patrí k tomu už poriadna dávka tuposti, keď človek nemôže vidieť vyššie pôsobenie vo stvorení. Lenže taký stav nespôsobuje neschopnosť ducha človeka, ale iba jeho povrchnosť alebo lenivosť! Títo ľudia síce jedia a pijú a myslia na získanie pozemských výhod, ale ani na chvíľku sa nezamyslia, odkiaľ pochádza toto krásne stvorenie a jeho údržba, ku ktorému oni sami patria. Berú a požívajú bez toho, že by chceli vypátrať darcu.
Takí ľudia majú pred Stvoriteľom ešte menšiu hodnotu ako zvieratá, lebo v porovnaní so zvieratami majú v sebe možnosť spoznávania, ale sú príliš pohodlní využívať túto zvláštnu schopnosť. Zdá sa to byť príliš tvrdé a ostré, ale taká je skutočnosť. Sú to v podstate povaľači, trúdi vo stvorení, aj keď medzi pozemskými ľuďmi sú považovaní za usilovných a významných.

Odpoveď z Posolstva Grálu: 
AJ PO VYSVETLENÍ, že človek nikdy nemôže skutočne uvidieť Boha, pretože jeho druh nemá k tomu schopnosť, predsa prechováva v sebe nadanie poznávať Boha v jeho dielach.
Lenže sa to nestáva cez noc a nenapadne mu to v spánku, ale to vyžaduje vážne úsilie a veľké, silné chcenie, ktorému nesmie chýbať čistota.
Vám ľuďom je daná neutíšiteľná túžba po poznávaní Boha; je do vás vštepená, aby ste nemohli nájsť pokoj pri svojom putovaní neskorším stvorením, ktoré smiete preputovať v záujme svojho vývoja aby ste sa naučili, stanúc sa vedomými, užívať s plnou vďakou požehnania, ktoré svety v sebe skrývajú a vám poskytujú.

Buďte preto vďační, ľudia, že vám túžba po poznaní Boha nedopraje pokoja pri vašom putovaní. Tým uniknete bez toho, že by ste to vedeli, všelijakým nebezpečenstvám v súkolesí sveta. Lenže vy ste ani tejto túžbe, spočívajúcej vo vás nerozumeli, tiež ste ju pokrivili a urobili z nej len nízku nespokojnosť!

A každý človek to predsa mohol mať také ľahké, keby bol jednoducho a skromne nechal v sebe dozrieť všetko nadanie, darované mu od Boha pre jeho putovanie všetkými úrovňami neskoršieho stvorenia, ktoré ľudský duch tak nevyhnutne potrebuje k vlastnému vývoju. Tým sa mohol stať veľkým, omnoho väčším a omnoho viac vediacim, než sa mu kedy snívalo. Avšak bez pokory a skromnosti nemôžu človeku tieto dary rozkvitnúť v schopnosti!
Je detskou hračkou to vaše vedenie, na ktoré ste takí namyslení! Je zrnkom prášku v pomere k tomu, čo ste mohli vedieť a predovšetkým vykonať, ba čo ste dnes už aj vykonať museli! Čo viete vy, pozemskí ľudia, o nádhernom stvorení, ktoré sa vám ukazuje všade v jeho terajšom druhu a kráse, ale predovšetkým v jeho nedotknuteľných zákonoch! Všetci stojíte tupo voči tejto veľkosti. Ľudia, hľadajte konečne to poznanie vášho Boha vo stvorení, z ktorého najmenšou čiastočkou ste vy, a to z toho druhu, ktorý sa smie vyvinúť k sebauvedomeniu milosťou vášho Stvoriteľa ako splnenie vašej naliehavej túžby, ktorú v sebe nosíte!

Ja vám však hovorím: Kto nepôsobí v Božích zákonoch, ten už nedostáva nijakú pomoc zo Svetla! Znalosť Božích zákonov je vo stvorení teraz podmienkou! A bez pomoci zo Svetla je dnes skutočná výstavba celkom nemožná!

Veriaci! Vy všetci, ktorí sa rátate ako veriaci v Boha, preskúmajte sa raz, či vaša viera, ktorú máte v sebe, je skutočne tá pravá! Nemienim tým, akou formou veríte, či už ste katolíci alebo protestanti, či ako budhisti alebo mohamedáni, alebo inou formou; mám na mysli váš spôsob viery, ako ďaleko je táto viera živá!
Lebo Boh je Boh! A ako sa k nemu blížite vo svojom vnútri, jedine len to je smerodajné pre silu a pravosť vašej viery.

Prvý vývoj v priebehu miliónov rokov vtesná sa teraz u ľudí dnešného vývojového stupňa stvorenia do detských rokov!
Kto pri tom nie je schopný držať krok, nech si sám kladie vinu, zaostane a nakoniec musí zase zahynúť. Vývoj stvorenia sa lenivosťou ľudí nedá zastaviť. Pokračuje nezadržateľne ďalej v zmysle v ňom spočívajúcich zákonov, ktoré nesú v sebe vôľu Božiu.

Len sa spýtajte svojho blížneho na nezmeniteľné Božie zákony vo stvorení. Ak vám nemôže na to dať správnu odpoveď, je len pokrytcom, klamajúcim sám seba, i keď hovorí o poznaní Boha a o pravej viere v Boha!
Podľa neomylných zákonov Božích vieru totiž nemôže mať, ani sa k nej blížiť, pretože pre neho je nedosiahnuteľná!
Vo stvorení všetko kráča dopredu bez prerušenia a jednotne podľa neochvejného zákona! Jedine vy, ľudia, celkom sami nejdete ešte súhlasne, následkom svojej zaslepenosti, svojej smiešnej namyslenosti na vedomosti, ktorým chýba pokorné pozorovanie!

Ľudia, prebuďte sa! Dobehnite zameškané! Ja vám ukážem ešte raz vašu cestu! Vneste konečne život a pohyb do zmeraveného chcenia, ktoré máte, potom nájdete to veľké poznanie Boha, ktoré by ste už dávno museli mať, keby ste neboli zaostali v napredujúcom vývoji veľkých stvorení!
Ponáhľajte sa, prišiel čas posledného obratu, kedy sa musíte osvedčiť a ukázať, či ešte aj naďalej môžete ísť nahor alebo, či zaostanúc vzadu musíte byť zničení!

Ako bytostné si predstavujte závislé a ako bezbytostné to jediné nezávislé!
Ľudsky myslené, to vám dáva najlepšiu možnosť, vecne sa k tomu priblížiť, aj keď ono nemôže vyjadriť alebo označiť to, čím skutočne je, alebo aké to je; lebo „čo“ to je, nemohli by ste nikdy pochopiť, zatiaľ čo o tom, „aké“ to je, by ste si týmto spôsobom mohli učiniť aspoň približný obraz.
To bezbytostné je teda to jediné nezávislé, zatiaľ čo všetko ostatné je od neho v každom ohľade závislé, a preto sa označuje ako bytostné. K tomu patrí tiež všetko duchovné a práve tak všetko Božské, zatiaľ čo jedine Boh sám je to bezbytostné!
Z toho vidíte, že medzi Božským a Bohom je ešte veľký rozdiel. Božské nie je ešte Boh; lebo Božské je bytostné, ale Boh je bezbytostný. Božské a všetko čo v ňom jestvuje, je závislé od Boha, nemôže existovať bez Boha. Avšak Boh je skutočne nezávislý, ak na to chceme použiť pozemské výrazy. Lenže tieto samozrejme nemôžu podávať to, čo v skutočnosti je, pretože pozemské alebo ľudské výrazy nedokážu obsiahnuť takú veľkosť.
Boh nie je teda Božský, toho si dobre všimnite, ale Boh je Boh, lebo je bezbytostný; a bezbytostné nie je Božské, ale Boh!

Naše slová z minulosti, v príspevku „VENUS“ na túto tému: 
Na Zemi sme všetci závislí od Slnka, ktoré je pre nás zdrojom „života“ – jednej z foriem pohybu hmoty. Všetky zdroje na planéte Zem sú výsledkom slnečného žiarenia. Ale Slnko je rovnako ešte závislé od energie centra galaxie – „čiernej diery“, ktorá je prepojená s jemnohmotným vesmírom, a teda závislá od jemnohmotnej úrovne Stvorenia, ktorá je zas závislá od bytostnej úrovne Stvorenia, ktorá je závislá znovu od duchovnej, atď. Vo všetkých týchto úrovniach žijú a vyvíjajú sa bytosti k vyššiemu stupňu dokonalosti. Lenže nakoniec by presa aj ich malo to logické myslenie doviesť k logickému výsledku: Už samotný pojem „závislosť“ predsa vystihuje fakt, - na niečom, alebo niekom, ba že je to teda iba následok, ale nie príčina, ktorá musí byť predsa NEZÁVISLÁ! Všetko závislé, musí mať predsa niekde, nejaký nezávislý zdroj, od ktorého je všetko závislé! A to je ten bezbytostný BOH! Príčina všetkých príčin!

Druhá časť 1. otázky: Jestvuje predstaviteľ zla?

Odpoveď: 
ŠEDIVÝM závojom je zahalené všetko, čo súvisí s Luciferom. Zdá sa, ako by sa všetko bálo nadvihnúť cíp tohto závoja. Táto obava je v skutočnosti len neschopnosť vniknúť do ríše temna. Ale neschopnosť vyplýva zase celkom jednoducho z povahy veci, lebo ľudskému duchu je aj tu druhom jeho podstaty stanovená hranica, takže je neschopný ísť ďalej. Podobne ako nemôže vystúpiť do najvyšších výšok, práve tak nedokáže a ani nikdy nebude môcť preniknúť do najhlbších hĺbok.

Tí, ktorí hovoria o padlom archanjelovi, o stelesnení princípu zla, sú k skutočnosti najbližšie. Lenže aj tu ľudia zaujali nesprávne stanovisko, takže vzniká nesprávny obraz. Pod stelesnením princípu zla si možno predstaviť najvyšší vrchol, konečný cieľ všetkého zla, ktoré sa stalo živým telom, teda korunou, dokonalým zakončením. Avšak Lucifer je naopak pôvodcom falošného princípu, je jeho východiskom a hnacou silou. To, čo spôsobuje nemalo by sa tiež nazývať zlým, ale falošným princípom. Falošným ako vybraný pojem nesprávneho, nie nevhodného. Poľom pôsobnosti tohto nesprávneho princípu je hmotné stvorenie. Jedine v hmotnosti sa stretávajú svetlé a temné pôsobenia, teda oba protikladné princípy.(*) Ovplyvňujú tak trvalo ľudskú dušu, ktorá pre svoj vývoj prechádza hmotnosťou. Ku ktorému princípu sa potom ľudská duša podľa vlastného priania viac prikloní, to rozhodne buď o jej vzostupe k Svetlu, alebo o jej smerovaní nadol, k temnu.
Medzi Svetlom a temnom sa nachádza obrovská priepasť. Je vyplnená dielom stvorenia hmotností a je podrobená pominuteľnosti foriem, teda rozkladu jestvujúcich súčasných foriem a ich znovuvytváraniu.
(*) Poučenie o viacerých hmotnostiach získa čitateľ z ďalších odpovedí.

Lucifer sám stojí mimo hmotného stvorenia, a preto nebude s ním strhnutý do rozkladu, ako sa to deje s obeťami jeho princípu; lebo Lucifer je večný. Pochádza z jednej časti Božsky-bytostného. Rozpoltenosť nastala po začiatku všetkého hmotného. Vyslaný k podpore duchovne-bytostného a k napomáhaniu jeho vývoja nesplnil tento príkaz v zmysle tvorivej vôle Boha - Otca, ale volil cesty iné, než mu boli vytýčené touto tvorivou vôľou, čo mu napadlo pri jeho pôsobení v hmotnosti.
Zneužil danú mu moc, a okrem iného zaviedol princíp pokušenia namiesto princípu pomáhajúceho podporovania, ktoré znamená to isté, ako slúžiaca láska. Slúžiaca láska v Božom zmysle, nemá nič spoločného s otrockým slúžením, ale má na zreteli iba duchovný vzostup, a tým aj večné šťastie blížneho a podľa toho tiež koná.

Lucifer nechce v dobrote čakať na pozvoľné dozrievanie a zosilňovanie ľudských duchov, nechce byť milujúci záhradník, ktorý zverené mu rastliny ochraňuje, podopiera a pestuje, ale sa z neho stal doslova „cap záhradníkom“. Hľadí zničiť všetko slabé a pracuje v tomto smere bezohľadne.
Pritom opovrhuje obeťami, ktoré podľahli jeho pokušeniam a úkladom, a chce, aby pre svoju slabosť zahynuli.

Oba princípy, a to vyžívania sa a pokušenia, sú tak úzko spojené, že každému vyžívaniu sa musí bezpodmienečne predchádzať pokušenie. Je to teda dôkladné nasledovanie a šírenie Luciferovho princípu.

Ale používanie tohoto princípu, neznášajúceho lásku, samozrejme muselo Lucifera čoraz viac oddeľovať od milujúcej vôle všemohúceho Stvoriteľa, to prinieslo vlastné odrezanie alebo vylúčenie Lucifera od Svetla, a tým jeho stále hlbší pád. Lucifer je ten, ktorý sa sám odlúčil od Svetla, čo znamená toľko ako vyobcovaný.
Toto vyobcovanie muselo nastať tiež podľa jestvujúcich prazákonov, podľa nezvratnej svätej vôle Boha Otca, pretože ani nie je možné, aby sa niečo stalo inak.
A keďže jedine vôľa Boha Otca, Stvoriteľa všetkých vecí je všemohúca a pevne tkvie aj v hmotnom stvorení a jeho vývoji, mohol Lucifer síce vniesť svoj princíp do hmotnosti, ale jeho následky sa budú vždy pohybovať len v medziach prazákonov, stanovených Bohom Otcom a pôjdu s týmito rovnakým smerom.

Lucifer by bol vôbec bezmocný, keby sa ľudstvo namáhalo Stvoriteľom dané zákony poznávať a ich dodržiavať. Ľudia však svojím spôsobom nažívania, žiaľ, podporujú stále viac nesprávny princíp, a preto tiež budú musieť z väčšej časti zahynúť.

Luciferov pôvod podmieňuje, že sa k nemu môže osobne priblížiť a proti nemu vystúpiť len ten, kto je rovnakého pôvodu, lebo len taký dokáže preniknúť až k nemu. Musí to byť vyslanec Boží, prichádzajúci z Božsky bezbytostného a tým naplnený a vyzbrojený posvätnou vážnosťou svojho poslania a spoliehajúci sa na zdroj všetkej sily, na samého Boha Otca.
Táto úloha je pridelená ohlásenému Synovi Človeka.

Z nášho pohľadu je potrebné ešte doplniť, že Lucifera dokázal vidieť Ježiš a podľa evanjelií ho pomenoval „knieža sveta“, teda veľmi priliehavo, podľa vysvetlenia z Posolstva Grálu (PG), nakoľko jeho pole pôsobnosti je iba v hmotnosti, teda vo svete, kde sa vyvíjajú ľudskí duchovia. Náš domov – Raj, je už mimo jeho dosahu!

________________________________________________________________________________________
16. január 2018

(NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY
2. časť

    2.     Jestvuje nebo a peklo?

Odpoveď:
Už táto druhá otázka, sa stane pre väčšinu nedostupnou, lebo ich rozum pre nich vytvorí neprekonateľnú prekážku, nakoľko sa bude obávať, že získaná odpoveď by narušila jeho doteraz vychodenú, pohodlnú cestičku, ba takto by rozum stratil falošnú nadvládu! 
Aj keď sa zdá táto otázka pre niektorých „známa“, jej rozlúštenie a teda podstata zostáva vôbec nepoznaná! 
Všetko pochádza zo svojho pôvodu a ďalej sa formujú napodobeniny prvotnej príčiny, ktorá bola objasnená v prvej otázke, kde teda spočíva príčina všetkého, čo ďalej vo stvorení pozorujeme vo formách. Vo formách dobra a zla! Pôvod dobra aj zla už teda poznáme! 
Z týchto dvoch základných príčin sa ďalej formujú ich následky, ktorým sme my, ľudskí duchovia priradili rôzne pomenovania, medzi ktoré patrí to „nebo“ a aj „peklo“! Toto sú vlastne súhrnné výrazy pre odvodené následky dobra a zla v rôznych úrovniach stvorenia. Obrazne vyjadrené, ľudský duch môže prežívať to „nebo“, ale aj „peklo“, už dokonca tu na Zemi, čo sa prejavuje v rôznej kvalite života rôznych jedincov. A tento rozdiel v prežívaní potom pokračuje aj v jemnejších úrovniach, ktoré prežívame po pozemskej smrti. Z tohto dôvodu si musíme opäť pomôcť citátmi z tej AP, ba zoznámiť sa so stavbou Stvorenia!

Okrem bezbytostného Boha, vynecháme teraz aj božskú ríšu, nakoľko sú mimo pôsobnosti stvorených bytostí a budeme sa venovať iba stvoreniu, kde tieto bytosti pôsobia, ba sa aj vyvíjajú. Budeme sa venovať iba stvoreniu, ktoré súvisí s nami a skladá sa z častí:

   1.     Čisto duchovná časť
   2.     Duchovná časť
   3.     Hmotná časť
Miesto toho môžeme tiež povedať:
   1.     Prastvorenie
   2.     Stvorenie
   3.     Neskoršie stvorenie (*)

Z tohto odstupňovania vyplýva že v prastvorení sa nachádzajú prastvorení, v stvorení stvorení a v neskoršom stvorení vyvinutí.
Také označenie nie je nesprávne, ak celé stvorenie chceme vymenovať len v hrubých rysoch. Avšak pri bližšom pohľade musí byť rozčlenenie výraznejšie aj keď to na základných výrazoch nič nemení.
Pri presnejšom vysvetľovaní vystupujú ešte mnohé medzistupne, ktoré nemožno obchádzať, ak to má byť obraz bez medzier.
Uvedenie bytostnej časti chcem tentoraz vynechať, pretože bytostné sa i tak nachádza vo všetkých častiach. Len medzi duchovnou časťou a hmotnou časťou sa nachádza ešte jedna veľká vrstva bytostného zvláštneho druhu, ktorú však netreba považovať za osobitnú časť stvorenia; táto vrstva je tu totiž predovšetkým na to, aby svojím pôsobením vyvolávala pohyb, tým otepľovanie a formovanie hmotností, a preto netvorí nijakú osobitne uzavretú časť stvorenia.
Túto bytostnú vrstvu netreba nazývať časťou stvorenia, ale skôr hnacím a formujúcim druhom stvorenia, náležiacim k hmotnej časti stvorenia.

Vyššie úrovne nad pôsobnosťou ľudských duchov, necháme nepovšimnuté, ale sa zameriame na úrovne, ktoré súvisia s nami a na nám príbuzné bytosti.

DUCHOVNÉ zárodky! Už často som o nich hovoril a vysvetľoval priebeh ich vývoja a cestu. Tiež som povedal, že pozemskí ľudia sa vyvinuli z duchovných zárodkov. Ľudia, je to teda váš vývoj, ktorý budem opisovať.

Vo svojej poslednej prednáške hovoril som už o druhom spodnom oddelení v duchovnej časti stvorenia, kde duchovní nemohli vzniknúť ihneď ako plne zrelí, ale sa museli vyvíjať od dieťaťa.
Z tejto časti ešte nepochádzajú vyvinutí neskoršieho stvorenia, ku ktorým sa rátate i vy, pozemskí ľudia, ale iba zo zrazeniny tejto časti, ktorá nemá tú silu, aby sa bez vonkajších popudov vyvinula sama.
Táto zrazenina pozostáva zo zrniek duchovného semena, z duchovných zárodkov, z ktorých pochádzajú vyvinutí ľudský duchovia hmotností. Táto malátna zrazenina klesá z duchovnej časti stvorenia a tým vstupuje do bytostného kruhu, obklopujúceho hmotnosti.

V tomto bytostnom kruhu, do ktorého sa ponára duchovný zárodok, sú bytostní veľmi rozličných, vzájomne nepomiešaných druhov. Stoja opäť v jednotlivých úrovniach pod sebou, a to podľa druhu činnosti, v ktorých sa zachvievajú.
Prichádzajúc z duchovného, nachádzame tu na najvyššom mieste kruhu neobyčajne jemné ženské bytosti, zachvievajúce sa v lúči lásky a čistoty. Tieto sa ujímajú duchovných zárodkov, zahaľujúc ich s materinskou starostlivosťou do bytostného plášťa a takto zahalené, ešte úplne nevedome driemajúce duchovné zárodky podávajú do rúk iných ženských bytostí, stojacich bližšie k jemnej hmotnosti.
Tieto zahalia opäť zárodok druhým plášťom, ktorý je zase iného druhu a zodpovedá tomu okoliu, v ktorom sa samé nachádzajú, a sprevádzajú znovu o niečo ťažšie zárodky nadol k najvyššej vrstve jemnohmotnosti.
Všetky tieto jemné ženské bytosti pomáhajúc podporujú svojou pomocou zákonité samočinné deje. Sú dokonalej krásy a v dávnych dobách boli už známe mnohým ľuďom, ktorým sa občas mohli tu i tam ukázať. Boli nazývané dobrými vílami, ktoré sa starajú o vyvíjajúce sa ľudské duše a podporujú ich.
Na hranici jemnohmotnosti čakajú opäť ďalšie ženské bytosti na duchovné zárodky, prichádzajúce zhora, aby ich dobrotivo opatrovali. Okrem nich sú tu na ochranu bytosti mužského druhu, ktoré neúčinkujú pri opatrovaní, ale pôsobia pozitívnejšie.
Tak aj duchovný zárodok obklopovaný a opatrovaný bytostnými pomocníkmi, zatiaľ ešte nevedomý, poslúchajúc svoju túžbu po sebauvedomení, pohybuje sa stále ďalej, pokiaľ nenarazí na takú hutnosť v jemnohmotnosti, ktorá ho už nepustí, aby išiel ďalej ako nevedomý. Tým sa jeho kĺzaví zostup zastaví. Musí tam pobudnúť, aby sa prebudil k vývoju prv, než sa môže uberať ďalej.

V mojom Posolstve som už povedal, že s uvedomovaním ducha povstáva aj ľudská forma, keďže svojráznosť ducha podmieňuje ľudskú formu. To je povedané v hrubých rysoch. Teraz musím aj toto vysvetlenie rozšíriť a poukázať na to, že pri prebúdzaní sa duchovného zárodku k prvému uvedomeniu duchovný zárodok sám ešte netvorí ľudskú formu, ale len jeho jemný bytostný plášť, ktorý dostal od prvej víly.
Tento plášť prijíma ľudskú formu, pretože duchovný zárodok ho pri prebúdzaní už nevedome prežaruje. Pretože je teda plášť duchovne aj keď nevedome prežarovaný, z toho dôvodu prijíma samozrejme tiež ľudskú formu, zodpovedajúcu druhu prežiarenia.
Samotný duch však dostane až postupne viac alebo menej peknú ľudskú formu uvedomovaním si seba na svojej púti hmotnosťami, a to podľa druhu a cieľa svojho vývoja. Zároveň sa potom pretvárajú aj jeho vonkajšie bytostné a jemnohmotné obaly.

Poskytol som vám dnes celkom nový obraz o tej úrovni, ktorá zostáva pre vás, pozemských ľudí, vlastným východiskovým bodom a hrá preto veľkú úlohu. Odteraz viete, ako sa prebúdzate a kde k tomu dochádza.
A táto úroveň, sprostredkujúca a umožňujúca vám príchod na svet, ktorá vám poskytuje základný kameň vášho vlastného bytia ako človeka, je dôležitá tiež pre zrelého ducha. Pre toho, ktorý sa správne vyvinul v zmysle Božej vôle a bude schopný vzostupu.
Tak ako tu rozkvitá prvý obal v ľudskej podobe, tak zase zrelý duch odkladá ten istý obal na tejto úrovni; ten prvý obal, ktorý pri vzostupe odlúčením je posledný. 
Zostáva tu na tejto úrovni, aby sa rozpustil, rozložil a rozplynul v rovnakom druhu, z akého vznikol predtým ako dar víly.
Avšak obal zrelého ducha prináša so sebou nové sily a osviežuje i posilňuje rovnaký druh, pretože býval silne prežarovaný sebauvedomeným duchom v správnom, nahor vedúcom spôsobe a toto žiarenie nesie v sebe!
Tak sa stáva tento druh obalov v kruhu bytostného okolo hmotností tým silnejší a môže ešte o to silnejšie pomáhať novému vzniku a prebúdzaniu ďalších ľudských duchovných zárodkov.
Po odložení posledného obalu jemnej bytostnosti odchádza potom taký duch z tejto úrovne záhrad ako sebauvedomený znovu do duchovnej ríše, ktorú opustil kedysi ako malátny nevedomý duchovný zárodok, povoľujúc iba svojmu neurčitému vnútornému tlaku po vývoji, ktorý vychádza z túžby po uvedomení.

Toto dianie, teda náš vývoj objasníme ešte z inej strany, rovnako Slovom AP: 
JEŽIŠ prichádzajúc z Božského oprávnene použil tieto slová, pretože mohol všetko vidieť z nadhľadu a ako jediný to skutočne vysvetliť. Jeho posolstvo, ktoré je od neho neoddeliteľné, ukazuje v zmätku falošných názorov jasnú cestu nahor k Svetlu. To znamená pre všetkých ľudských duchov, že sa môžu povzniesť, alebo sa vzkriesiť z hmotnosti, do ktorej sú ponorení za účelom svojho ďalšieho vývoja. Také vzkriesenie znamená pre každého život!
Vypočujte raz pozorne: Všetko nízke a všetko zlé, teda všetko, čo sa nazýva temnom, jestvuje len v hmotnosti; a to v hrubohmotnosti a v jemnohmotnosti! Kto toto správne pochopí, už tým mnoho získal.
Ak človek zmýšľa zle alebo nízko, škodí tak nesmierne sám sebe. Hlavná sila jeho chcenia prúdi potom ako vyslaný magnetický lúč v ústrety nízkemu, tam v dôsledku svojej tiaže priťahuje hutnejšie a pre túto hutnosť opäť tiež temnejšie jemnohmotné, čím sa ľudský duch, z ktorého chcenie vychádza, zahaľuje týmto hutným druhom hmotnosti. Aj keď je myseľ človeka zameraná prevažne len na pozemské, keď je v moci nejakej náruživosti, ktorá nemusí byť len nemravnosť, hazardné hry a pitie, ale tiež vyhranená záľuba pre niečo pozemské, potom sa okolo jeho ducha utvorí viac alebo menej hutný jemnohmotný obal, takým spôsobom, o ktorom som sa už zmienil.
Tento hutný a tým i temný obal zdržuje ducha od každej možnosti vzostupu a pretrváva tak dlho, dokiaľ tento duch nezmení spôsob svojho chcenia.
Len vážne chcenie a vážne úsilie po vysokom duchovnom môže narušiť a nakoniec celkom odstrániť taký obal; keďže sa obalu potom nedostáva prílivu rovnorodej sily, pomaly stráca oporu a nakoniec rozložený odpadne. Tým sa duchu uvoľňuje cesta k vzostupu.

K bližšiemu vysvetleniu, nech vám poslúži, že každý vývoj duchovného zárodku, ktorý túži uvedomiť si svoje „ja“, vyžaduje ponorenie sa do hmotnosti. Len prežívaním v hmotnosti sa môže k tomu vyvinúť. Inej cesty niet. Ale nie je k tomu snáď ani nútený, ale stáva sa to len vtedy, keď sa v ňom k tomu prebudí vlastná túžba. Jeho prianie ho potom ženie v ústrety nevyhnutnému vývojovému pochodu. Von z tzv. raja nevedomosti, a tak aj von z nezodpovednosti.
Ak ľudia nesprávnym prianím stratia v hmotnosti správnu cestu, vedúcu nahor zase naspäť k Svetlu, potom zostávajú blúdiť v hmotnosti.

Celá hmotnosť visí ako veľký veniec v najspodnejšej časti stvorenia a pohybuje sa v obrovskom kruhu, obeh ktorého trvá milióny rokov. V dianí veľkého stvorenia sa všetko otáča nielen okolo seba, ale to celé sa ešte nezadržateľne zvlášť pohybuje v obrovskom kolobehu. Ako tento veľký kolobeh prebiehal od prvého zhlukovania až k dnešnému dovŕšeniu, tak pokračuje neprestajne tiež rovnakým spôsobom ďalej, až začne a skončí opätovný rozklad v pralátku. Krúženie bude aj potom pokojne pokračovať ďalej i s pralátkou, aby sa v nasledujúcom novom zhluknutí zase vytvorili nové svety, skrývajúce v sebe panensky neopotrebované sily.
Taký je tento veľký, večne sa opakujúci priebeh vývoja, ako v najmenšom, tak i v najväčšom. A nad týmto kolobehom stojí pevne prvé, čisto duchovné stvorenie, tzv. raj. Tento, v protiklade k sformovanej hmotnosti, rozkladu nepodlieha.

Ako obilné pole prináša po rade rokov stále horšiu úrodu a len zmenou osiva sa mu dostáva sviežej sily, tak je to i v celej hmotnosti. Aj táto sa raz opotrebuje a novú silu musí dostať rozkladom a obnovenou väzbou. Ale také deje vyžadujú milióny rokov. Predsa však v priebehu mnohých miliónov rokov nadíde raz určitý rok ako rozhodujúce rozhranie nutného oddelenia všetkého potrebného od nepotrebného.
A toto obdobie je pre nás teraz vo veľkom kolobehu dosiahnuté. Ľudský duch, nachádzajúci sa v hmotnosti, musí sa konečne rozhodnúť pre vzostup, inak ho hmotnosť zadrží zovretého pre pozdejší rozklad,... ktorý je večným zatratením, z ktorého už nikdy nie je možné duchovné, osobne sebavedomé vzkriesenie a vzostup do svetlej, večnej časti stvorenia, povznesenej nad taký rozklad. –

Pozerajúc z tohto vysokého hľadiska, teda zhora dolu volil Kristus ako vždy svoje slová a tým vylíčil celkom prirodzený postup vzkriesenia z hmotnosti, do ktorého sa ponorilo semeno ducha.
Vmyslite sa len raz do toho, že sami stojíte nad hmotnosťou.
Pod vami leží ako zorané pole rozprestretá celá hmotnosť v jej mnohých druhoch. Duchovné semená, prichádzajúce zhora, noria sa do hmotnosti. A postupne po dlhej dobe vynárajú sa z nej, v mnohých medziúrovniach hotoví ľudskí duchovia. Títo sa hmotným prežívaním stali seba vedomými a túžbou po vyššom snažení môžu odhodiť a zanechať všetko hmotné. Slávia tak vzkriesenie z hmotnosti!
Ale nie všetky zárodky sa opäť zrelé vracajú na povrch. Nejeden z nich zostane dolu a musí tam zahynúť bez úžitku. –
Je to všetko presne tak ako na obilnom poli.
Ako sa u pšeničného zrna celý ten tajuplný vlastný vývoj odohráva v zemi k tomu potrebnej, tak hlavný vývoj duchovného zárodku prebieha vo všetkej všestrannej hmotnosti. –
Kristus každou svojou vetou vysvetľuje vždy obrazne nejaké prirodzené dianie vo stvorení. – –

Pozorované zdola nahor, je to druh hrubohmotného, druh jemnohmotného, druh bytostného a ako najvyšší druh duchovného. Každý z týchto druhov sa opäť delí na mnoho stupňov, takže ľahko vzniká nebezpečie zámeny stupňov jemnej hrubohmotnosti už so stupňami hrubej jemnohmotnosti. Prechody sú celkom nenápadné, pretože v pôsobení a dianí nie sú tieto druhy snáď pevne spojené, ale iba zasahujú do seba.
Na každom z týchto stupňov sa život prejavuje odlišne. Človek má teraz obal z každého druhu stvorenia, nachádzajúceho sa pod duchovným. Jadro samotné je duchovné. Každý obal je vlastne to isté ako jedno telo. Človek je teda duchovné jadro, ktoré vývojom k sebauvedomeniu prijíma ľudskú formu, ktorá pri vzostupnom vývoji ku Svetlu sa neustále idealizuje až k najdokonalejšej kráse, pri zostupe však nadobúda opak toho, čo sa stupňuje až k najgrotesknejším znetvoreninám.

Vôbec neviete, aký spočíva pre vás v tomto stvorení poklad, ktorý každým ľudským duchom môže a má byť nájdený a vyzdvihnutý. Je tak veľký, tak nevyčerpateľný, že všetci ľudia sa tým môžu obohatiť, bez toho aby jej ubudlo. Týmto pokladom je neutrálna Božia sila. Ona nepozná rozdielu medzi dobrom a zlom, ale stojí mimo tieto pojmy, je jednoducho „živou silou“! Akonáhle človek v sebe niečo cíti, či už teda lásku, nenávisť, závisť alebo niečo iného, ľahostajne čo, každé cítenie pôsobí ako kľúč ku klenotnici a nájde kontakt s touto vysokou silou. Táto sila vleje sa tým do vášho citu a zosilí ho do nesmierna. Len tým sa to stane vo vás schopné života a živé. Dobré ako aj zlé chcenie.
Tak bude človek vo svojom jednoduchom, prirodzenom cítení riadiť všetky účinky Božej sily v tomto pozdejšom stvorení.
Len týmto spôsobom dostane jeho cítenie tvorivý formujúci život, čo robí človeka najvyšším tvorom vo stvorení. On nemá teda Božiu silu sám v sebe, ale len kľúč k nej v schopnosti svojho cítenia. Nevedomky si ale pri tom hrá s ohňom ako nevedomé dieťa a spôsobí preto tiež tak veľkú škodu. On nemusí zostať nevedomý! Je to jeho chyba. Všetci proroci a naposledy Syn Boží, sa snažili priniesť jasno v tomto bode a ukazovali cestu, ktorou majú ľudia ísť, ako musia cítiť, myslieť a jednať, aby šli správne!–

Rozumiete tomu obrazu? Vaším chcením a myslením riadite osud celého pozdejšieho stvorenia a neviete to. Podporujete rozkvet alebo zánik, prinášate výstavbu plnú harmónie alebo divokého zmätku, čo sa teraz prejavuje! Nazývate to trestom a súdom, v skutočnosti ste to boli predsa vy sami, ktorí ste všetko to, čo sa teraz deje, vynútili!

Preto uvážte: Božia sila je vám prepožičaná, vy môžete len riadiť jej použitie, nemáte ju však v sebe, ona je nie vašou vlastnou!
To Božské však, ktoré je tejto sile vlastné, používajte len k dobru, lebo Božské vôbec nepozná temno. Vy ale, ktorým je prepožičaná, vytvárate tým brloh vrahov!
Preto k vám ešte raz volám: Udržujte krb svojich myšlienok čistý, založíte tým mier a budete šťastní!

Ak sa v školách a v cirkvách hovorí o nebi a pekle, o Bohu a diablovi, tak je to správne. Nesprávne je však vysvetlenie o dobrých a zlých silách. To musí každého vážne hľadajúceho ihneď uvrhnúť do omylov a pochybností; lebo kde jestvujú dve sily, tam by logicky museli byť i dvaja vládcovia, v našom prípade teda dvaja bohovia, a to jeden dobrý a jeden zlý.
Avšak tak to nie je!
Je len jeden Stvoriteľ, jeden Boh, a preto tiež len jedna sila, ktorá všetkým existujúcim prúdi, všetko oživuje a podporuje.
Táto čistá tvorivá sila Božia prúdi neustále celým stvorením, spočíva v ňom a nedá sa od neho odlúčiť. Možno ju nájsť všade: vo vzduchu, v každej kvapke vody, v tvoriacich sa nerastoch, vo vyvíjajúcej sa rastline, vo zvierati a samozrejme i v človeku. Niet ničoho, kde by sa nenachádzala.

Tak pôsobením bytostných z popudu nízkeho chcenia ľudí vzniklo zakotvením z toho vytvorených nitiek takzvané peklo. Nitky zlého chcenia došli tam k zakotveniu, k rastu, k rozkvetu a nakoniec priniesli aj príslušné plody, ktoré museli prijať tí ľudia, ktorí ich zasiali.

Skúste to; veď vaše myšlienky sú ako poslovia, ktorých vysielate. Vracajú sa späť obťažkané tým, čo ste mysleli, nech je to dobré alebo zlé. Tak je to v skutočnosti. Pamätajte na to, že vaše myšlienky sú veci, ktoré sa duchovne formujú a často stávajú sa útvarmi, pretrvávajúcimi pozemský život vášho tela, potom sa vám mnohé ujasní. Preto sa celkom správne hovorí: Ich skutky pôjdu za nimi! Myšlienkové výtvory sú skutkami, ktoré vás budú raz očakávať! Tieto vytvárajú okolo vás jasné alebo tmavé kruhy, ktorými musíte preputovať, aby ste prenikli do duchovného sveta. Tu nepomôže žiadna ochrana, žiadny zásah, pretože vy sami máte rozhodovať o sebe. Vy sami musíte preto urobiť prvý krok ku všetkému. Nie je ťažký, záleží to iba od chcenia, ktoré sa prejavuje myšlienkami. Tak sami nesiete v sebe nebo ako aj peklo.

Čo však ľudskú dušu ešte pevnejšie spútava, je žiadostivosť alebo náklonnosť podnecujúca k jednému alebo viacerým činom. Táto náklonnosť žije v ľudskej duši aj po jej odchode do záhrobia, po odpútaní sa z hrubohmotného tela. V jemnohmotnom tele sa prejaví náklonnosť ihneď a ešte silnejšie, lebo tam odpadá obmedzenie spôsobené hrubohmotnosťou, takže cítenie účinkuje omnoho živšie a bezprostrednejšie. Je to opäť tento sklon, ktorý je smerodajný pre hutnosť, teda tiaž jemnohmotného tela.

Keďže však v týchto oblastiach všetko spočíva vo vzájomnosti, musí každý osobitne trpko znášať od ostatných všetko to, čo sa zase on trvalo snaží spôsobiť tým druhým. Tak sa tam život stáva peklom, pokiaľ sa taká ľudská duša nevyčerpáva únavou a nepocíti k tomu odpor.

Dokonca aj samotné peklo je len výplodom ľudských duchov. Jestvuje síce a skrývajúc v sebe tiež vážne nebezpečenstvo, spôsobuje strašné utrpenie. Predsa je však celkom závislé od chcenia všetkých tých ľudí, ktorých city privádzajú peklu sily k pretrvávaniu z neutrálnej Božej sily. Táto sila spočíva vo stvorení, aby ju ľudskí duchovia používali. Peklo nie je teda žiadne zariadenie Božie, ale je dielom ľudí!
Kto toto správne pochopí a tento poznatok zhodnotí, potom vedome pomôže mnohým a sám bude ľahšie stúpať ku Svetlu, kde jedine je všetok skutočný život.

ŽIARIACE Svetlo! Oslňujúca čistota! Oblažujúca ľahkosť! To všetko už samo o sebe hovorí tak mnoho, že je sotva potrebné zmieňovať sa ešte o podrobnostiach. Čím menej je jemnohmotné telo, teda plášť ľudského ducha na onom svete, zaťažené náklonnosťou k niečomu nízkemu, nejakou žiadostivosťou po hrubohmotných veciach a pôžitkoch, tým menej ho to k nim priťahuje, tým jemnejšie, a preto aj ľahšie bude tiež jeho jemnohmotné telo, utvárajúce sa podľa jeho chcenia. O to rýchlejšie bude práve pre túto ľahkosť pozdvihnutý do svetlejších oblastí, zodpovedajúcich menšej hustote jeho jemnohmotného tela. Čím je toto jemnohmotné telo priepustnejšie, teda voľnejšie a jemnejšie po očistení sa od nízkych žiadostivostí, tým musí byť tiež jasnejšie a svetlejšie. Lebo potom duchovne-bytostné jadro v ľudskej duši, ktoré je samo osebe svojou podstatou žiariace, presvitá čoraz viac zvnútra von cez priepustnejšie jemnohmotné telo. Naproti tomu v nižších oblastiach zostáva toto vždy žiariace jadro následkom väčšej hustoty a ťarchy jemnohmotného tela zahalené a zatemnené.
Aj v oblastiach svetla nájde každá ľudská duša rovnorodosť podľa stavu svojho jemnohmotného tela, to jest rovnako zmýšľajúcich. Keďže len skutočne šľachetný chcúci dobro, oslobodený od nízkych žiadostivostí je schopný usilovať nahor, potom ako svoju rovnorodosť nájde len šľachetné. Je tiež ľahko pochopiteľné, že obyvateľ takej oblasti netrpí žiadne muky, ale že sa mu dostáva iba požehnania od šľachetných, rovnako vyžarujúcich, a že sa tam cíti blaženým; podobne že tiež on svojím vlastným správaním vzbudzuje radosť u tých druhých a tú radosť spolupreciťuje. Môže povedať, že putuje po nivách blažených, teda medzi tými, ktorí sa cítia blažení. Jeho radosť zo všetkého čistého a ušľachtilého bude tým povzbudzovaná a posilňovaná a bude ho stále povznášať ďalej a ďalej. Jeho jemnohmotné telo bude preniknuté týmto radostným cítením, bude jemnejšie a stále viac priepustnejšie, takže vyžarovanie duchovne-bytostného jadra bude prerážať čoraz oslnivejšie; napokon odpadnú i posledné zvyšky tohoto jemnohmotného tela, akoby zhoreli v plameňoch. Ľudský duch, ktorý sa takto stal dokonalým, vedomým a osobnosťou, bude potom môcť v dokonalej čiste duchovne-bytostnej podobe prekročiť hranicu k duchovne-bytostnému. Až tým vchádza do večnej ríše Boha Otca, do nehynúceho raja. 
Tak ako by maliar nemohol obrazne zachytiť muky skutočného života v oblastiach temna, práve tak nedokáže vylíčiť ani radostné nadšenie, napĺňajúce život v oblastiach svetla, aj keď tieto oblasti patria ešte do pominuteľnej jemnohmotnosti a dosiaľ duch neprekročil hranicu k večnej ríši Boha Otca.

Zo Slova AP teda vidíme, že to nebo a peklo si vytvárame samotní, ba že ho môžeme – musíme prežívať na všetkých úrovniach nášho vývoja, preto by sme sa už skutočne mali venovať vážnemu hľadaniu, ale aj životu v zmysle tejto AP, ktorú máme už dlhú dobu k dispozícii!

________________________________________________________________________________________
23. január 2018

(NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY
3. časť

    3.     Prečo je toľko cirkví?

Odpoveď:
Keby ľudia v priebehu tisícročí neboli konali vždy tak, ako konajú ešte teraz, keby neboli všetko, čo im malo pomáhať, vždy znovu krivili, aby to prispôsobili svojmu ľudskému mysleniu a svojim pozemským prianiam, tak by bolo teraz tu na zemi iba jedno jednotné učenie, ktoré pochádza z Božej vôle. Nejestvovalo by toľko rôznych vyznaní.
Všetko, čo doteraz v podobe učení, prišlo na zem, tvorilo by zjednotené iba jeden stupeň k podstavcu, na ktorom má spočinúť Pravda podľa svätej Božej vôle, ako sa to v mnohých zasľúbeniach ľuďom často zvestovalo.
Neboli by rozdiely v chápaní a ešte menej v samotných týchto učeniach!  
Lebo všetky učenia boli kedysi Bohom chcené, jednotlivým národom a krajinám presne prispôsobené a sformované celkom podľa ich vtedajšej duchovnej zrelosti a schopnosti prijímať.
Všetky pôvodne viedli v celkom priamej línii k svätému Božiemu Slovu Pravdy, ktorú nachádzate v Posolstve. Už vtedy všetko smerovalo k obdobiu posledného súdu, ktorý je dnes! Zvestovatelia všetkých jednotlivých učení s výnimkou prichádzajúceho sem nadol zo Svetla, boli pripravovateľmi cesty pre samotné Slovo Pravdy.
A títo pripravovatelia cesty sa namáhali, veľmi často v oduševnenom vnútornom zápase, verne splniť svoje úlohy, napriek všetkým prekážkam, ktoré sa im ľudia vždy snažili klásť do cesty.
Ale ľudia už aj vtedy, ako vždy, v každom prípade úplne sklamali tým, že zakrátko po úmrtí zvestovateľov, pripravujúcich cestu, vždy ich slová pokrivili alebo to, čomu nemohli správne rozumieť, celkom vypustili a potomkom zatajili. 
Lenže práve to, čo sa snažili zatajiť, pretože tomu vtedy sami nemohli rozumieť, bolo to najdôležitejšie zo všetkého!

Iba pre malicherné ľudské zmýšľanie a ľudskú márnomyseľnosť vznikli také odlišnosti a niekedy dokonca protirečenia z toho, čo pôvodne bolo vždy iba jednotné a nikdy nemalo viesť k rozkolom!
Aj v tom temno veľmi obratne rozpoznalo slabosti pozemských ľudí a využilo ich pre seba, aby dosiahlo svoje Svetlu nepriateľské ciele.

Že sa však mohli dostaviť také zlé následky, svedčí len o tom, že v terajších formách to musí byť ľudské dielo; lebo čo prichádza od Boha alebo sa deje nefalšovane na jeho príkaz, nepozná ani nenávisť, ani nepriateľstvo!
Túto pravdu berte ako skúšobný kameň na všetko!
Kdekoľvek nájdete neznášanlivosť a nevraživosť, alebo kde dokonca uvidíte nepriateľstvo, štvanie proti iným, ktorí nie sú tej istej viery, kde je snaha škodiť inovercom, tam učenie nie je od Boha alebo je sfalšované! A takí ľudia slúžia iba temnu, nikdy nie Svetlu!

Tento citát nech je varovaním aj pre tých, ktorí vystupujú proti tým, ktorí udalosti z roku 1998 neprespali, ako oni samotní!

Učenie, ktoré to dovoľuje, musí byť pokrivené, nech už sa nazýva akokoľvek; lebo náuka, ktorá ešte nie je pokrivená, sa tiež zachvieva v čistote, v Božích zákonoch. Nevychováva ľudí, ktorí chcú blížnemu škodiť!
Prirodzene sú tiež ešte ľudia, ktorí sa síce hlásia k čistému učeniu, ale zneužívajú ho k vlastným účelom, ako sa s tým často stretávame vo svetových dejinách a v dejinách jednotlivých národov, ktoré sú preto nakoniec vždy hnané do skazy, aj keď sa tu a tam niekedy zdá, že sú na vzostupe.
Je nápadné, že tí, ktorí takto jednajú, sú vždy dokázateľne samotní služobníci týchto učení, ktorí sa už od dávnych čias nazývali vždy kňazmi alebo božími služobníkmi. A upravovali pritom náuky tak, že ich výklady prospievali uskutočňovaniu ich vlastných prianí.
Tým sa však už pokrivil zmysel náuk a stúpenci i veriaci slúžili, bez toho, žeby o tom vedeli, iba chrámom a cirkvám, nie však skutočne Bohu! 
A títo takzvaní Boží služobníci si vždy žiarlivo strážili udržanie svojho pozemského vplyvu na veriacich ľudí a snažili sa ho trvale rozširovať, veď pre nich súčasne znamenal moc a  . . . ich zárobok, ich živobytie!

Až vtedy, keď misionári, kazatelia a učitelia začnú svoju činnosť na základe znalosti prirodzeného vývoja o stvorení, a tým aj presnej znalosti zákonov Božej vôle, bez toho, že by niečo preskakovali, alebo zanechávali medzery, len potom budú môcť zaznamenať skutočné duchovné živé úspechy.
Dnes každé náboženstvo nie je, žiaľ, nič iné, než ustrnutou formou, ktorá namáhavo udržuje ťažkopádny obsah. Ale keď nastane nutná zmena, bude doteraz tento ťažkopádny obsah v oživení plný sily, takže rozbije tie chladné, mŕtve, ustrnuté formy a rozleje sa s jasavým hukotom po celom svete a medzi všetky národy! –

Môžeme teda smelo prehlásiť nasledovné: 
Koľko je dnes cirkví, toľkokrát došlo k pokriveniu čistého Slova Božieho – Absolútnej Pravdy!

     4.     Môže žiť človek večne?

Odpoveď:
Zákon všemohúceho Boha je pre vás takýto: 
Dovolené je vám preputovať stvorenie! Choďte tak, aby ste iným nespôsobili utrpenie kvôli splneniu vlastných žiadostivostí! Inak sa dostanú do koberca vašich ciest také vlákna, ktoré vás budú zdržovať vo vašom vzostupe do svetlých výšin od vedomého a radostného tvorenia v záhradách všetkých ríš vášho Boha!

Táto otázka už bola čiastočne zodpovedaná a je to prirodzený dej, teda v zmysle Božích zákonov, nakoľko pri zodpovedaní kľúčovej otázky, prichádza odpoveď aj na tie podružné. V tom bol úmysel a zámer, pri radení otázok. Preto túto otázku iba rozšírime o to podstatné. 
Človek iba môže žiť večne, ale aj nemusí; môžeme teda povedať, že jestvuje aj duchovná smrť, ktorá je pre nás, ľudských duchov, vyvíjajúcich sa k dokonalosti – večnosti, tou rozhodujúcou veličinou, teda záverom nášho pôsobenia – vývoja v hmotnosti. Môžeme teda smelo sformovať výraz: Ide o viac, ako iba o život, ako to doposiaľ chápeme!

Toto sú už uvedené citáty z predchádzajúceho bodu, ktoré súvisia s týmto bodom a otázkou: 
„A táto úroveň, sprostredkujúca a umožňujúca vám príchod na svet, ktorá vám poskytuje základný kameň vášho vlastného bytia ako človeka, je dôležitá tiež pre zrelého ducha. Pre toho, ktorý sa správne vyvinul v zmysle Božej vôle a bude schopný vzostupu.
Tak ako tu rozkvitá prvý obal v ľudskej podobe, tak zase zrelý duch odkladá ten istý obal na tejto úrovni; ten prvý obal, ktorý pri vzostupe odlúčením je posledný.“

„A toto obdobie je pre nás teraz vo veľkom kolobehu dosiahnuté. Ľudský duch, nachádzajúci sa v hmotnosti, musí sa konečne rozhodnúť pre vzostup, inak ho hmotnosť zadrží zovretého pre pozdejší rozklad,... ktorý je večným zatratením, z ktorého už nikdy nie je možné duchovné, osobne sebavedomé vzkriesenie a vzostup do svetlej, večnej časti stvorenia, povznesenej nad taký rozklad.“ –

„Vmyslite sa len raz do toho, že sami stojíte nad hmotnosťou.
Pod vami leží ako zorané pole rozprestretá celá hmotnosť v jej mnohých druhoch. Duchovné semená, prichádzajúce zhora, noria sa do hmotnosti. A postupne po dlhej dobe vynárajú sa z nej, v mnohých medziúrovniach hotoví ľudskí duchovia.(*) Títo sa hmotným prežívaním stali seba vedomými a túžbou po vyššom snažení môžu odhodiť a zanechať všetko hmotné. Slávia tak vzkriesenie z hmotnosti!
Ale nie všetky zárodky sa opäť zrelé vracajú na povrch. Nejeden z nich zostane dolu a musí tam zahynúť bez úžitku.“ –

Teraz si ich ešte trochu rozvijeme ďalšími citátmi z AP:
Predstavte si teda ducha ako vlastný druh človeka, ktorý ako jadro nesie na sebe mnoho obalov za účelom vývoja a rozvitia vlastnej sily, ktorá sa musí stupňovať až k najvyššej zaťažkávacej skúške hrubohmotným telom, aby mohol dospieť k víťaznému zavŕšeniu. (*)

Budú to všetci tí, ktorí svoju osobnosť vyvíjali nesprávnym smerom. Preto ju musia zase stratiť ako nepotrebnú a škodlivú. Treba pripomenúť, že rozklad sa nerovná zničeniu. Zničené nemôže byť nič. Je to len uvedenie do pôvodného stavu. U takto zatratených je zničené doteraz získané osobné „ja“, čo sa deje za najväčších múk.
Zatratení alebo zavrhnutí prestávajú byť hotovými ľudskými duchmi, zatiaľ čo ostatní smeli vojsť ako sebavedomí duchovia do večnej ríše radosti a Svetla a vedome sa tešiť zo všetkej tej nádhery. –

Tým sa tiež znovu rozpadne útvar obrazu Božieho, získaný v uvedomovaní, teda forma ľudská. Po úplnom rozklade hmotného v pralátku uvoľňuje sa tiež to, čo sa stalo opäť nevedome - duchovným a vznesie sa do výšky k svojmu druhu. Avšak nevracia sa tam ako vedomý ľudský duch, ale ako nevedomé semeno, ktoré bude zase od počiatku začínať svoje putovanie v novej časti sveta, až sa v ňom prebudí nové prianie.

Niet ani jediného, ktorý by nemohol byť zrelým! Nerovnorodosť medzi ľuďmi je len nutný dôsledok ich vlastného slobodného chcenia. Teraz prechádza táto hmotnosť od prezrelosti k rozkladu, spejúc tým zároveň v ústrety svojmu znovuzrodeniu.

Ako je to dávno, keď sa veľmi energicky popieralo jestvovanie miliónov pestrofarebných živých tvorov v jedinej kvapke vody, o ktorých dnes už vie každé dieťa? A prečo sa to popieralo? Len preto, že ich nebolo vidieť! Až potom, keď bol vynájdený nástroj, zameraný na ich podstatu, bolo umožnené ten nový svet spoznať, vidieť a pozorovať.
Tak je to i s mimohmotným svetom, s takzvaným záhrobím! Staňte sa predsa vidiacimi! A len potom si dovoľte posudzovať! To záleží od vás, nie od „oného sveta“. Vy máte v sebe okrem svojho hrubohmotného tela ešte aj látku z iného sveta, zatiaľ čo tí zo záhrobia vaše hrubohmotné telo už nemajú. Požadujete a očakávate, že sa vám tí záhrobní sami priblížia (dajú znamenie, atď.), hoci oni už hrubohmotnosť nemajú. Čakáte, nato že oni vám budú dokazovať svoju existenciu, zatiaľ čo vy sami tu sedíte s postojom sudcu, vy, ktorí okrem hrubohmotnosti máte rovnako i hmotu záhrobných.
Stavajte predsa mosty vy, ktorí ich môžete stavať! Pracujte konečne s tou istou látkou, ktorá je aj vám k dispozícii a staňte sa tak vidiacimi! Alebo mlčte, ak tomu nerozumiete a vykrmujte ďalej len to hrubohmotné, ktoré bude čoraz viacej zaťažovať vaše jemnohmotné telo. Raz príde deň, keď sa jemnohmotné bude musieť oddeliť od hrubohmotného tela a zostane potom bezvládne ležať, pretože si celkom odvyklo pohybovať sa lietaním; veď aj to, ako všetko, je podrobené pozemským zákonom a takisto i pozemské telo. Len pohyb dáva silu! Nepotrebujete médiá, aby ste poznali jemnohmotnosť. Pozorujte len život, aký vedie to jemnohmotné vo vás. Svojou vôľou mu dajte všetko, čo potrebuje k zosilneniu. Alebo chcete poprieť tiež existenciu svojej vôle preto, že ju nevidíte a ani nemôžete nahmatať?

Tieto neustále sa stupňujúce zaťažkávacie skúšky sú však súčasne v zvratnom pôsobení ako podporujúce stupne vývoja, pričom je zem najvzdialenejším poľom obratu.
Pokojne teda povedzme, že duch je vlastným človekom. Všetko ostatné sú iba obaly a tým, že ich nosí, silnie a stále viac sa prežaruje, pretože sa pritom musí čoraz viac pohybovať.
Žiara, do ktorej je tým duch privedený, nepohasína ani po odložení obalov, ale vedie ducha nahor, povznášajúc ho až do duchovnej ríše.
Totiž práve tým, že sa musí hýbať pod ťarchou svojich obalov, nakoniec tak zosilnie, že môže pri vedomí znášať silnejší tlak v ríši ducha, čo ako duchovný zárodok nedokázal.
Taký je priebeh vývoja ducha, ktorý sa odohrával kvôli nemu. Samotné obaly treba považovať iba za prostriedok k účelu.
Preto sa tiež nič nezmení, keď človek odloží hrubohmotné telo. I potom je to ten istý človek, lenže bez hrubohmotnej schránky, pri ktorej zostáva aj tzv. astrálny obal. Ten bol potrebný k utvoreniu hrubohmotného pozemského tela a je zo strednej hrubohmotnosti.

Je mnoho ľudí, ktorí dospeli k poznaniu o jestvovaní tzv. astrálnych vecí. Avšak nepoznajú ich skutočný účel ani skutočný priebeh ich vzniku.

Avšak do astrálnej úrovne vedú dve cesty; a preto sú v nej aj dve základné oddelenia. Jedno, ktoré na ťažkú hrubohmotnosť privádza, a druhé, ktoré od nej zase odvádza! Tá privádzajúca časť je mostom potrebným pre výstavbu v pozemskom. Tá odvádzajúca časť je naproti tomu sformovaným výrazom cítenia, myslenia a konania ľudských duchov, nachádzajúcich sa na zemi v pozemskom odeve.
Po tom, čo sme takto opäť získali krátky rozhľad, musíme späť k podrobnostiam. Malí bytostní teda dopredu formujú astrálne telo ako potrebný mostík pre dušu, aby mohla dozrievajúce telo tiež ovládať, viesť a ním pohybovať.
Duša sa spája s astrálnym telom a jeho prostredníctvom pôsobí na ťažké pozemské telo. A tiež pozemské telo môže dušu na seba skutočne viazať k tomu potrebným vyžarovaním, len ak je prostredníkom astrálne telo. Žiarenia bytostného, pulzujúce ťažkou hrubohmotnosťou, musia preniknúť najprv strednou hrubohmotnosťou astrálneho tela, lebo inak by sa nemohli zlúčiť s vyžarovaniami duše, ktorej najvrchnejší obal je už z najjemnejšej hrubohmotnosti.
Pokúsime sa najskôr rozoznať tri základné druhy hrubohmotnosti. Okrem nich jestvujú však ešte rôzne medzidruhy a vedľajšie druhy. Vezmime si predbežne len jemnú, strednú a najťažšiu hrubohmotnosť. V tomto zmysle patrí pozemské telo k pozemsky najťažšiemu druhu a astrálne telo k prechodnému druhu strednej hrubohmotnosti, ktorý leží k tomu najťažšiemu druhu najbližšie. (*)
Toto astrálne telo je bytostnými formované ako prvé, ak má dôjsť k inkarnácii a bezprostredne po ňom je to pozemské telo, takže to budí dojem, že sa oboje deje súčasne. Avšak vytváranie astrálneho tela v skutočnosti predchádza tomuto deju v ťažkej hrubohmotnosti. Musí predchádzať, inak by sa ten druhý dej nemohol zavŕšiť. Duša by inak nemohla vôbec ovládať pozemské telo.

Na zemi nejestvuje nič, čo by malí bytostní neboli už predtým sformovali ešte krajšie a dokonalejšie v strednej hrubohmotnosti!
Všetko, čo sa deje v ťažkej hrubohmotnosti, dokonca aj zručnosť remeselníkov, tvorba umelcov atď., je iba prevzaté z predchádzajúcej činnosti malých bytostných, ktorí toto a ešte ďaleko viac majú už hotové v strednej a jemnejšej hrubohmotnosti. Všetko to je tam dokonca ešte dokonalejšie sformované, pretože bytostní pôsobia bezprostredne v zákonoch Božej vôle, ktorá je dokonalá, a preto sa môže prejavovať iba v dokonalých formách.
Každý vynález, dokonca i ten najprekvapivejší, je len výpožičkou vecí z iných úrovní, ktoré tam vykonávajú bytostní. Takýchto je tam ešte veľmi mnoho, pripravených k tvoreniu pre ľudí, aby mohli byť prenesené sem na zem do ťažkej hrubohmotnosti. (****)

Je správne, že po odlúčení duše od pozemského tela sa astrálne telo rozpadne s pozemským telom. Ale to nesmie byť dôkazom toho, že má byť od neho závislé. Nie je žiaden oprávnený dôvod k takej domnienke.
V skutočnosti prebieha dej inak! Pri odlúčení duše táto pohyblivá časť odťahuje astrálne telo preč od tela pozemského. Obrazne povedané: duša pri svojom vystúpení a vzďaľovaní sa vytiahne astrálne telo z tela pozemského. Tak sa to zdá. V skutočnosti ho len odtiaľ odtiahne, lebo nikdy nedošlo k zlúčeniu, iba k zasunutiu jedného do druhého ako pri zasúvacom ďalekohľade.

Po pozemskom odlúčení duše zostáva teda astrálne telo vždy neďaleko tela pozemského. Čím ďalej sa potom duša vzďaľuje, tým slabším sa stáva tiež astrálne telo a neustále vzrastajúce uvoľňovanie sa duše má za následok nakoniec rozpadávanie a zánik astrálneho tela. To zase bezprostredne spôsobuje rozpad pozemského tela, podobne ako ovplyvňovalo jeho vytváranie. Taký je normálny dej podľa zákonov stvorenia. Zvláštne zásahy pri tom majú za následok prirodzene tiež zvláštne okolnosti a presuny, bez toho, že by sa pri tom mohla vylúčiť zákonitosť.
Astrálne telo je v prvom rade od duše závislý prostredník pre pozemské telo. Čo sa stane astrálnemu telu, tým bezpodmienečne utrpí aj pozemské telo. Lenže utrpenia pozemského tela sa dotýkajú astrálneho tela omnoho slabšie, aj napriek tomu, že je s ním úzko spojené.
Ak sa napríklad odníme niektorý úd pozemskému telu, povedzme prst, nie je súčasne odňatý aj prst astrálnemu telu; ten zostáva napriek tomu nerušene ďalej ako doteraz. Preto sa stáva, že pozemský človek skutočne pociťuje občas bolesti alebo tlak tam, kde už nijaký úd nemá.

Podivný, ba často až smiešny je spor, či jestvuje alebo nejestvuje život po pozemskej smrti. Kto dokáže pokojne, bez predsudkov a bez vlastného priania rozmýšľať a pozorovať, čoskoro zbadá, že skutočne všetko, celkom všetko svedčí o pravdepodobnosti jestvovania inohmotného sveta, ktorý dnešný priemerný človek nie je schopný vidieť. Jestvuje tak mnoho dejov pripomínajúcich ich stále a stále, ktoré jednoducho nemôžeme nechať bez povšimnutia a odsunúť ich nabok ako nejestvujúce.
Naproti tomu o bezpodmienečnom zániku po pozemskom úmrtí nesvedčí nič, iba prianie mnohých, ktorí by sa tak radi vyhli každej duchovnej zodpovednosti, pri ktorej neprichádza do úvahy rozumová múdrosť a obratnosť, ale len skutočné cítenie.

Z AP by bolo možné podávať veľa dôkazov v citátoch, ale je to zbytočné, skôr si treba nechať poradiť z uvedeného citátu a čoskoro každý sám zistí, že skutočne nosí v sebe niečo, čo sa nemení vekom, ani spolu s telom, ale zostáva rovnaké. A potvrdené to dostane pri pozemskej smrti!

________________________________________________________________________________________
30. január 2018

(NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY
4. časť

    5.     Jestvujú paralelné svety?

Odpoveď:
Táto otázka už znovu bola čiastočne zodpovedaná v predchádzajúcej a bude potrebné ju iba patrične rozviesť.

A postupne po dlhej dobe vynárajú sa z nej, v mnohých medziúrovniach hotoví ľudskí duchovia. (*)

Predstavte si teda ducha ako vlastný druh človeka, ktorý ako jadro nesie na sebe mnoho obalov za účelom vývoja a rozvitia vlastnej sily, ktorá sa musí stupňovať až k najvyššej zaťažkávacej skúške hrubohmotným telom, aby mohol dospieť k víťaznému zavŕšeniu.  (*)

  1. Čisto duchovná časť
  2. Duchovná časť
  3. Hmotná časť
Miesto toho môžeme tiež povedať:
  1. Prastvorenie
  2. Stvorenie
  3. Neskoršie stvorenie (*)

Pokúsime sa najskôr rozoznať tri základné druhy hrubohmotnosti. Okrem nich jestvujú však ešte rôzne medzidruhy a vedľajšie druhy. Vezmime si predbežne len jemnú, strednú a najťažšiu hrubohmotnosť. V tomto zmysle patrí pozemské telo k pozemsky najťažšiemu druhu a astrálne telo k prechodnému druhu strednej hrubohmotnosti, ktorý leží k tomu najťažšiemu druhu najbližšie. (*)

Tieto časti stvorenia sú ešte vôbec nie úplné, ale okrem nich jestvuje ešte mnoho iných úrovní, ba aj medziúrovní, v ktorých žijú rôzne vyspelé bytosti. Dokonca aj tu na Zemi, teda priamo medzi nami, i keď ich nedokážeme vidieť, alebo inak vypozorovať. Lenže znovu nie je to rovnaké u všetkých nás a preto sa netreba hneď vysmievať tým, ktorí ich dokážu vidieť, počuť, alebo iba vyciťovať.

Preto si to ešte doplníme o podrobnejšie rozdelenie úrovní stvorenia z AP: 
Pri presnejšom vysvetľovaní vystupujú ešte mnohé medzistupne, ktoré nemožno obchádzať, ak to má byť obraz bez medzier.
Uvedenie bytostnej časti chcem tentoraz vynechať, pretože bytostné sa i tak nachádza vo všetkých častiach. Len medzi duchovnou časťou a hmotnou časťou sa nachádza ešte jedna veľká vrstva bytostného zvláštneho druhu, ktorú však netreba považovať za osobitnú časť stvorenia; táto vrstva je tu totiž predovšetkým na to, aby svojím pôsobením vyvolávala pohyb, tým otepľovanie a formovanie hmotností, a preto netvorí nijakú osobitne uzavretú časť stvorenia.
Túto bytostnú vrstvu netreba nazývať časťou stvorenia, ale skôr hnacím a formujúcim druhom stvorenia, náležiacim k hmotnej časti stvorenia.

Že v mojom Posolstve máte skutočne Slovo Pravdy, môžete ihneď spoznať, ak sa bedlivo pozeráte okolo seba; lebo celý váš doterajší pozemský život, ako aj nové prežívanie každého okamihu zvonku i zvnútra vám bude úplne jasné, len čo si to vysvetlíte a budete pozorovať z hľadiska môjho Posolstva.
Ani jedna otázka vám tak nezostane nerozriešená. Veľké pochopenie vzíde vo vás aj pre to doteraz tajuplné pôsobenie železných zákonov vo stvorení, ktoré vás vedú s účinkami vášho chcenia, a ako korunovanie vašej námahy prídete k nádhernému tušeniu múdrosti, všemohúcnosti, lásky a spravodlivosti, ktoré môžu byť len od Boha, ktorého jestvovanie tým nájdete.

Aj tento citát môže ešte dokresliť tú prvú odpoveď na otázku: Jestvuje Boh?

Vráťme sa však späť k stvoreniu.

A ako prv v čisto duchovnom je i tu v duchovnom druhé oddelenie vyžadujúce vývoj, kde sa preto popri vývojovo dozretých nachádzajú aj deti. Obe tieto oddelenia tvoria spolu duchovnú časť stvorenia.
K tejto duchovnej časti sa potom pripája ešte veľký kruh celkom zvláštnych bytostných druhov. Tento kruh obklopuje hmotnú časť, pôsobí na ňu, prechádza cez ňu a pohybuje ňou; tým ju zahrieva a formuje.
Hmotná časť stvorenia má opäť dve oddelenia. Prvé oddelenie, jemnohmotnosť, ihneď sa formuje pôsobením bytostného, lebo je ľahko preniknuteľná. Druhé oddelenie, hrubohmotnosť, musí v dôsledku väčšej hutnosti prejsť najskôr štádiom vývoja za pomoci bytostných. Prirodzene, že aj tieto dve základné oddelenia sa rozdeľujú na mnoho vedľajších častí.
Každé oddelenie druhov stvorenia sa štiepi na mnohé úrovne, z ktorých každá jednotlivá je zase tak mnohotvárna, že samotná sa zdá ako veľký svet pre seba.
Z toho však vám budem presne vysvetľovať iba to, čo sa nachádza vo vnútri hraníc vášho ľudského ducha! Už to je tak rozsiahle, že váš duch musí byť mimoriadne čulý, a to trvalo, nepretržite, aby tu na zemi správne pochopil, čo len časť z toho. Táto časť vás dovedie tak ďaleko, že sa už nebudete môcť tak ľahko stratiť.

Sú rôznorodé svety, vytvárajúce bydlisko ľudským duchom, podľa stupňa ich duchovnej zrelosti. Tieto svety sú viac alebo menej hutné, podľa toho či sú bližšie alebo vzdialenejšie od raja. Čím sú vzdialenejšie, tým sú hutnejšie, a teda hmotnejšie.
Pojem času a priestoru sa zužuje jednak s pribúdajúcou hmotnosťou, jednak s pribúdajúcou uzavretosťou hmotnosti a tiež väčšou vzdialenosťou od duchovnej ríše. Tak patrí Zem k tej časti svetov, ktorá je na druhom mieste hutnosti. Je teda ešte jedna časť svetov, ktorá je hutnejšia a preto tiež ešte užšie ohraničená v pojme času a priestoru.
Rôznorodý pojem času a priestoru vzniká na základe viac alebo menej pružnej schopnosti prijímania zážitkov ľudským mozgom. Mozog je opäť prispôsobený stupňu hutnosti príslušného okolia, teda druhu svetovej časti, v ktorej sa nachádza telo. Z toho vyplýva, že musíme hovoriť o rozdielnosti pojmov pre priestor a čas v rôznych svetových častiach.
Tak sú svetové časti, ktoré ležia omnoho bližšie k raju, teda bližšie čisto duchovnej časti sveta, než je časť, ku ktorej patrí zem. Tieto bližšie ležiace časti sú iného druhu hmotnosti; sú ľahšie a nie tak pevne zomknuté. Výsledkom toho je rozsiahlejšia možnosť prežívania pri plnom vedomí. Nazývame to tu prežívaním za denného vedomia.
Hmotnosti iného druhu patria k jemnejšej hrubohmotnosti, ako aj k hrubej jemnohmotnosti, a konečne tiež k samotnej absolútnej jemnohmotnosti. My sa dnes nachádzame vo svete absolútnej hrubohmotnosti. Čím je hrubohmotnosť jemnejšia, tým je aj priepustnejšia. Čím je však nejaká hmotnosť priepustnejšia, tým širšie a rozsiahlejšie je pole možností vedomého prežívania pre ľudského ducha, sídliaceho v tele. Prežívanie môžeme nazvať aj možnosťou vnímania.

Podľa druhu priepustnosti, teda v ľahšom, svetlejšom druhu okolia, môže ľudský duch v čase jedného pozemského dňa prežiť potom toľko ako v jednom pozemskom roku, práve pre svoju ľahšiu vnímavosť. V duchovnej ríši samotnej, za jeden pozemský deň, dokonca toľko, ako za tisíc pozemských rokov!
Preto sa hovorí: „Tam je tisíc rokov toľko ako jeden deň.“ To znamená v bohatosti prežívania, ktorého stupňovanie sa riadi podľa rastúcej zrelosti ľudského ducha.
Človek si to dokáže najlepšie predstaviť, keď pomyslí na svoje sny! V nich dokáže v jedinej minúte pozemského času precítiť celý ľudský život a vo svojom duchu ho skutočne prežiť!

Tento citát korešponduje s často tiež kladenou otázkou, v súvislosti s cestovaním v čase!

Dnes chceme teda hovoriť o kruhu bytostného, ktorý tvorí zakončenie všetkého pohyblivého.

Aj váš vývoj by bol bez tejto pomoci nemožný. Museli by ste navždy zostať duchovnými zárodkami s pálčivou túžbou môcť sa stať vedomými z milosti Boha, jediného, všemohúceho!
Avšak vy sa týmto vždy ochotným pomocníkom z bytostného kruhu okolo hmotnosti hanebne odvďačujete za ich tak prepotrebné pôsobenie chorobným tvrdením, že patria do ríše bájí a povestí len preto, že ste si umŕtvili schopnosť vidieť ich a počuť.
Tak často ste sa posmešne usmievali, keď sa o nich hovorilo. Vôbec netušíte, akými smiešnymi ste sa vy sami pritom robili a ako odporne ste museli pôsobiť na pomocníkov, pre vás tak naliehavo potrebných!

Tak ako je vám známa zrazenina duchovného pod pojmom duchovné zárodky, podobne tiež kruh bytostného možno nazvať zrazeninou, i keď celkom iného druhu. Táto steká a odkvapkáva z krúženia samočinne sa pohybujúcich stvorení, z bytostných vĺn a zhromažďuje sa na spodku stvorení, kde sa udržuje príťažlivosťou rovnakého základného druhu.
Tým opäť narážame na rozšírenie pojmov o stvorení.
Podľa toho máme samostatne pohyblivé časti, k čomu patrí prastvorenie a stvorenie. Potom nasleduje neskoršie stvorenie, ktoré sa nemôže samo od seba pohybovať, ale musí byť poháňané.

Tento kruh bytostnej zrazeniny je pod duchovnými zárodkami, teda pod kruhom duchovnej zrazeniny a tvorí zakončenie všetkého pohyblivého; totiž aj kruh duchovnej zrazeniny, ako posledný z duchovného a kruh bytostnej zrazeniny, ako posledný z bytostného, prechovávajú v sebe, aj keď spočiatku ešte nevedome, vlastný pohyb a tým i teplo! To je dôležité vedieť.
Potom nasledujú rôzne hmotnosti. Pomenované sú tak preto, že môžu slúžiť iba k obaľovaniu a nemajú ani vlastné teplo ani pohyb. Musia byť najskôr prehriate, než môžu teplo odovzdávať ďalej. A sú opäť chladné a nepohyblivé, len čo je im odňatý darca tepla. To je zvláštnosť, akou sa vyznačujú len hmotnosti.

Tým najvzdialenejším bodom jeho vývoja, tiež najďalej vzdialeným od Svetla, je v Efezuse hrubohmotnosť tejto zeme. Je to súčasne ten bod, kde duch musí pod tlakom najťažšieho a najhmotnejšieho obalu najväčšou silou rozviť svoje vlastné chcenie, a tým by sa mohol a mal prežiariť, aby potom zase mohol stúpať nahor, bližšie k Svetlu.
Pobyt na zemi sa tým stáva bodom obratu všetkých putovaní! Je teda mimoriadne dôležitý.

Z tohto prehľadu už možno mnoho získať, pre urobenie si obrazu o rôznych úrovniach stvorenia – svetoch, ba aj bytostiach, ktoré tieto svety obývajú, ale aj navzájom spolupracujú. Zatiaľ mimo nás – namyslených hlupákov, ktorí si od pýchy, nedovidia na koniec nosa! 
A to sme zverejnili z tej AP – Posolstva Grálu ešte iba drobnú časť, ktorá ale už môže prebudiť pokoru a snahu, rozšíriť si svoje poznanie. Pomôže nám však ešte aj nasledujúci text, ktorý bude teraz zverejnený. Našou úlohou je iba vzbudiť túžbu po Pravde, ktorá dokáže zodpovedať aj všetky nové otázky, ktoré sa v mysli hľadajúceho vynoria. Hľadať a snažiť sa pochopiť túto Pravdu, už musí každý sám!

     6.     Je reinkarnácia faktom, alebo iba blúdením?

Odpoveď:
Z predchádzajúceho textu už vieme, že ľudský duch sa musí k sebauvedomeniu a teda dokonalosti vyvinúť. Lenže ako sa môže vyvinúť k dokonalosti ten, ktorý sa narodí s poruchou mozgu, alebo nedostatočne vyvinutými zmyslami? 
Ani tu nejestvuje nespravodlivosť, ale iba naše pochybenie na základe nám darovanej slobodnej vôle a potom našej neznalosti o tom, že každý z nás má už za sebou mnoho životov na Zemi, alebo iných planétach, ba aj v jemnejších úrovniach stvorenia. Potvrdíme si to znovu Slovom z AP:

34. otázka – z Odpovedí na otázky od Abdruschina:                                                       
Ako to, že Kristus nikdy nepovedal niečo o prevteľovaní? Nikdy tiež nehovoril ani o Svätom Grále.

Odpoveď:
Kristus povedal len všetko to, čo ľudia mali vedieť v Jeho dobe, aby mohli duchovne stúpať nahor, nič viac. Dnes však musia mať ľudia zreteľnejšie vysvetlenia, pretože sa ukázali neschopní pochopiť hlboký zmysel jednoduchosti Kristom podávaných podobenstiev a obrazov. Avšak večera na konci jeho pozemského času bola okrem toho úkonom Grálu. Lenže tieto vysvetlenia majú ďalekosiahlejší význam, ako je dnes treba. To, čo dnes ľudia potrebujú ku vzostupu, to dostali. Kto chce vedieť ešte viacej, ten nespoznal to, čo bolo dosiaľ povedané, a tomu by nemohlo pomôcť ani to ďalšie.

Lenže to všetko má svoj čas. Čo ešte dnes je na smiech, to zakrátko sa bude považovať za správne a dokonca za samozrejmé. Preto vám výslovne hovorím: touto krátkou úvahou zachádzam dnes ešte trošku priďaleko.
Ak teraz napríklad poviem, ako je to celkom správne, že Schiller vo „Wallensteinovi“ opisuje svoje vlastné prežitie, t.j. že už predtým bol raz na zemi ako Wallenstein, a ešte dávnejšie predtým vo viacerých postavách, a práve tak teraz opäť žije na Zemi, tentoraz ako žena, potom to vyžaduje zaiste dlhé duševné rozjímanie, kým sa oboznámime s takými skutočnosťami!
A keď ďalej poviem, že napríklad slávny maliar Raffael a aj Tizian sa nachádzajú medzi dnes žijúcimi, nemajúc ani tušenia o predchádzajúcom dianí a ani o svojom niekdajšom umení, potom sa to musí nejedného zvláštne dotknúť. Už samotné pomyslenie, že taký Raffael v dnešnej podobe stojí s obdivom pred obrazom, ktorý sám namaľoval v predchádzajúcom pozemskom živote. Pri obmedzení rozpomínania to pôsobí priam komicky. (****)
A predsa to nie je ani rozprávka, ani fantázia. Aj keď poviem, že Terézia Neumannová bola kedysi tým lotrom na kríži, ktorý sa posmieval Kristovi, a preto v spätnom pôsobení ešte dnes musí niesť znaky rán, kým nedospeje k poznaniu potrebnému na odpykanie viny, potom tiež nie síce všetci, ale veľmi mnohí, ba väčšina ľudí bude o tom iste pochybovať, považovať to za fantáziu. A predsa nepotrvá dlho, keď sa v tom bude musieť spoznať pravda!
Teraz dajme tomu, že aj učeníci Kristovi, ktorí podľa jeho vlastného vyhlásenia nepochopili správne svojho Majstra či jeho Posolstvo, boli odvtedy viackrát na zemi, v rôznych podobách, väčšinou ešte aj dnes sú opäť medzi ľuďmi; kam až vo svojich úvahách musí potom dôjsť rozmýšľajúci človek, najmä keď postupne spozná aj príčiny a dôsledky tohto opätovného príchodu? Tým sa zrúti nejedna doterajšia predstava do prachu a otvorí sa výhľad na radostné prebudenie novej, veľkej doby ľudského ducha, usilujúceho nahor, ktorý roztrhne tak mnohé staré a nepotrebné putá a bude stáť pevne vo stvorení svojho Boha, s voľným výhľadom, slúžiac mu v ňom konečne vedome, a tým v prvom rade tiež … sebe samému!

Novonarodené dieťa vyzerá teraz s páskou priloženou na očiach, pri vtelení, ako úplne nevedomé, a preto omylom považované aj za nevinné. Pritom si často prináša so sebou mocnú karmu, ktorá mu poskytuje možnosti napraviť predchádzajúce bludné cesty prežitím. Karma je v osudovom určení len nutným následkom diania v minulosti. Pri poslaniach sa karma berie dobrovoľne na seba kvôli získaniu pozemského chápania a pozemskej zrelosti, potrebným k ľahšiemu splneniu poslania, pokiaľ ale karma nepatrí k samotnému poslaniu.
Preto by človek už nemal reptať proti nespravodlivosti pri narodeniach, ale mal by vďačne vzhliadnuť k Stvoriteľovi, ktorý každým narodením dáva len nové milosti!

Teraz sa samozrejme opýtate, ako je to potom možné, že niektorá ľudská duša sa na zemi môže vteliť striedavo raz ako žena a inokedy ako muž. Rozriešenie nie je také ťažké, ako si myslíte; lebo v každom smere pravá žena sa nikdy nedostane do takej situácie, aby sa musela hrubohmotne vteliť ako muž.

Nežné, pravé ženské duše sa nikdy nevtelia skrz takéto neženské ženy. Z toho dôvodu je ženské pokolenie na zemi postupne celkom otravované, pretože sa táto úchylka vždy viac rozširovala a priťahuje stále takéto nové duše, ktoré nemôžu byť ani celkom ženou ani celkom mužom, a tak rozširujú na zemi neprávosť a disharmóniu.

Takéto zmeny inkarnácie sú potom nutné, keďže všetko musí dôjsť k vývoju, ktorý sa v ľudskom duchovnom jadre začne. Menovite to terajšie neprirodzené napodobovanie muža ženským svetom, priečiace sa zákonom stvorenia, ako aj vyslovene rozumové práce, za to musí ženskosť niesť ťažké následky, v tom totiž spočíva porušovanie harmónie stvorenia!
Všetky tieto potláčajú svoju pravú ženskosť a museli by z tohto hľadiska na budúci raz dôjsť k inkarnácii v mužskom tele. To by samo osebe ešte vôbec nebolo také zlé. Tu však do toho hovorí ešte skutočnosť, že ženská duša pri pokrivení svojej úlohy môže síce rozumne pôsobiť v mužskom tele, lenže iba telesne, nikdy sa nemôže stať pravým mužom duchovne a duševne! Je a zostane odchýlkou.

Múdre zákony stvorenia vytýčili našťastie aj v takých veciach ostré hranice; lebo takýmto násilným posunom, vynúteným chybným chcením, vznikajú najskôr ťažké alebo predčasné pôrody, deti náchylné k chorobám, nervózne, s rozrušenými citmi. Nakoniec nastáva po určitom čase neplodnosť, takže národ, ktorý pripustí, aby sa ženstvo pomužšťovalo, je odsúdený k pomalému vymieraniu.(***)
To sa prirodzene nestane z dneška na zajtra, aby sa to ľuďom, žijúcim v súčasnosti, zdalo zrazu nápadné. Aj takéto dianie musí ísť cestou vývoja.

Pri spojení s hrubohmotným telom, t.j. pri inkarnácii, kladie sa každému človeku na oči páska, ktorá mu bráni vidieť a rozpamätať sa na svoje predošlé bytie. Aj to, ako všetko dianie vo stvorení, je len k prospechu dotyčného. Opäť v tom spočíva múdrosť a láska Stvoriteľa. Keby sa každý mohol presne rozpamätať na svoj predošlý život, zostal by vo svojom novom pozemskom živote len tichým pozorovateľom, ktorý by stál bokom, s vedomím, že tým získa pokrok, alebo si niečo odpyká, v čom je takisto len pokrok. Avšak práve preto by potom pre neho nebol možný nijaký pokrok, ale skôr by to prinieslo veľké nebezpečie úpadku a poklesu.
Pozemský život má byť skutočne prežitý, ak má splniť svoj účel. Len to, čo človek vnútorne prežije, teda precíti od najvyššieho po najhlbšie, len to je jeho vlastníctvom. Keby človek vždy už vopred poznal jasne presný smer, jemu prospešný, nemusel by uvažovať ani sa rozhodovať. Tým by zase nezískal nijakú silu, nijakú samostatnosť, ktoré bezpodmienečne potrebuje. Avšak takto berie každú situáciu v pozemskom živote vážnejšie. Každé skutočné prežitie vštepuje nezabudnuteľné dojmy do citu, do toho nesmrteľného, čo si človek pri svojej premene bytia odnáša so sebou ako svoje vlastníctvo, ako časť seba samého, už pretvoreného podľa prežitých dojmov. Ale odnáša si len to skutočne prežité, všetko ostatné zaniká pozemskou smrťou. Toto prežité však zostáva ako dozretá hlavná náplň pozemského jestvovania, jeho zisk! K prežitému nepatrí naučené: Iba to, čo si z naučeného osvojil prežitím. Celá ostatná hŕba naučeného, kvôli čomu nejeden človek obetuje celé pozemské bytie, odpadá ako plevy. Preto by mal každý okamih života brať vážnejšie, aby ním pulzovalo silné životné teplo, či už v myšlienkach, v slovách alebo v činoch, a aby neupadol do prázdnych návykov.

Ale nevyhaslo v ňom nič, nič sa nestratilo, čo kedysi skutočne prežil v sebe. Všetko to ešte môže považovať za svoje vlastníctvo, ako skutočne získané a tým nehynúce. Ale len to skutočne prežité! Iné nemôže ožiť pri týchto slovách.
Ak človek raz starostlivo a s bdelými zmyslami pozorne dbá na to, tak čoskoro spozná, čo je v ňom skutočne živé a čo možno nazvať mŕtve, ako bezduchú škrupinu bezúčelných spomienok.

________________________________________________________________________________________
6. február 2018

(NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY
5. časť

7.   Má pravdu Biblia, alebo Darwin v tom, ako vznikol človek?
8.   Bolo skôr vajce, alebo sliepka?

Odpoveď:
Tieto dve otázky je vhodné zlúčiť a zodpovedať spoločne, lebo súvisia a čitateľ zistí aj prečo.

„BOH stvoril človeka podľa svojho obrazu a vdýchol mu svoj dych!“ To sú dva deje: stvorenie a oživenie!
Obidve udalosti boli, ako všetko ostatné, prísne podrobené existujúcim Božím zákonom. Nič nemôže vybočiť z ich rámca. Ani jeden akt Božej vôle nebude v rozpore s týmito neochvejnými zákonmi, ktoré majú túto vôľu v sebe. Tiež každé zjavenie a zasľúbenie sa prejavuje podľa týchto zákonov a musí sa v nich splniť, nie inak!
Podobne je to i so vznikom človeka na zemi, čo bolo pokrokom v celom obrovskom stvorení, prechodom hrubohmotnosti do celkom nového, vyššieho stupňa vývoja.
Ak máme hovoriť o vzniku človeka, to predpokladá znalosti o jemnohmotnom svete, lebo človek z mäsa a krvi je vsunutý ako podporujúci spojovací článok medzi jemnohmotnú a hrubohmotnú časť stvorenia, zatiaľ čo jeho koreň zostáva v čisto duchovnom.

Tak aj pri stvorení človeka ako koruny celého tvorstva sa mali spájať všetky druhy, nachádzajúce sa vo stvorení. Preto sa v hrubohmotnom svete z pozemsky viditeľnej hmoty postupne v trvalom vývoji vytvorila nádoba, do ktorej sa mohla vteliť nesmrteľná iskra z  čisto duchovného. Trvalým usilovným formovaním vzniklo časom najvyššie vyvinuté zviera, ktoré už premyslene používalo rôzne pomôcky k udržaniu života a k obrane. Ešte dnes môžeme pozorovať rôzne nižšie druhy zvierat, ktoré používajú rôzne pomôcky na dosiahnutie a udržanie svojich životných potrieb, a ktoré pri obrane prejavujú často až zarážajúcu chytrosť.

Tieto najvyššie vyvinuté zvieratá, o ktorých je práve reč, a ktoré zanikli v prevratných dobách zeme, označujú sa dnes menom „pračlovek“. Avšak je veľkým omylom nazývať ich predkami človeka! Tým istým právom mohli by sme považovať kravy za akési „čiastočné matky ľudstva“, pretože väčšina detí v prvých mesiacoch svojho života potrebuje kravské mlieko priamo k výstavbe tiel. Teda pomocou nich sú deti schopné žiť a rásť.
Viac spoločné so skutočným človekom nemá ani ušľachtilé a mysliace zviera „pračlovek“; lebo hrubohmotné telo človeka nie je nič iné, než nevyhnutná pomôcka potrebná k tomu, aby sa mohol na hrubohmotnej zemi navonok prejaviť a všestranne pôsobiť.
Tvrdením, že človek pochádza z opice, sa doslova „vylieva s kúpeľom i dieťa“! Je to teda veľmi prehnané. Podružné dianie sa povyšuje na jedinú zvrchovanú skutočnosť. Ale to hlavné pritom chýba!
Zodpovedalo by to skutočnosti, keby ľudské telo bolo skutočne „človekom“. Takto však je hrubohmotné telo len jeho oblečením, ktoré odkladá, len čo sa vráti do jemnohmotnosti.
Ako teda vznikol prvý človek?
Keď vývoj v hrubohmotnom svete dosiahol vrcholu v najdokonalejšom zvierati, musela nastať zmena k ďalšiemu vývoju, ak nemalo dôjsť k zastaveniu, spojenému s nebezpečím úpadku. A táto zmena bola predvídaná a nadišla:
Vyšiel ako duchovná iskra, putujúc jemnohmotným svetom, všetko oživujúc a povznášajúc, a zastal na jeho hranici vo chvíli, keď hrubohmotná nádoba dosiahla vrchol vo svojom vývoji – taktiež jemnohmotne – duchovný človek, pripravený ku spojeniu s hrubohmotným, aby toto podporoval a povznášal.
Zatiaľ čo v hrubomotnosti bola vytvorená dozretá schránka, vyvinula sa v jemnohmotnosti duša natoľko, že mala dosť sily uchovať si svoju samostatnosť aj po vstupe do hrubohmotnej schránky.
Spojenie týchto dvoch častí znamenalo teraz vrúcnejšie zjednotenie sveta hrubohmotného s jemnohmotným až do duchovnej oblasti.
Až tento dej bol zrodom človeka!

Taký je dej pri každom narodení človeka. Ale teraz sa vráťme k prvému zrodu človeka.
Nadišlo teda významné obdobie vo vývoji stvorenia: Na jednej strane stálo v hrubohmotnom svete najvyššie vyvinuté zviera, ktoré malo svoje hrubohmotné telo poskytnúť ako nádobu pre prichádzajúceho človeka, na druhej strane v jemnohmotnom svete stála vyvinutá ľudská duša, túžobne očakávajúca spojenie s hrubohmotnou nádobou, aby dala celej hrubohmotnosti ďalší rozmach k preduchovneniu.
Keď teraz nastalo plodenie najušľachtilejšej dvojice týchto najvyššie vyvinutých zvierat, nevtelila sa ako doteraz v hodine inkarnácie duša zvieracia,(*) ale miesto nej sa vtelila k tomu pripravená ľudská duša, prechovávajúca v sebe nesmrteľnú duchovnú iskru. Jemnohmotné ľudské duše s prevažne pozitívne vyvinutými vlastnosťami sa inkarnovali v súlade s rovnorodosťou do zvieracích tiel rodu mužského a duše s prevažne negatívnymi, nežnejšími schopnosťami do ženských tiel,(**) bližších ich druhu. (*) Pr. 49:„Rozdiel v pôvode medzi človekom a zvieraťom
Týmto dejom nemožno podoprieť tvrdenie, že človek, majúci svoj skutočný pôvod v duchovnom, pochádza zo zvieraťa „pračloveka“, ktoré mohlo človeku poskytnúť iba prechodnú hrubohmotnú nádobu. Dnes by ani najväčšieho materialistu nenapadlo považovať sa za priameho príbuzného zvieraťa, hoci predsa aj teraz ako kedysi je tu blízka príbuznosť po telesnej stránke, teda hrubohmotná rovnorodosť. Avšak skutočne „živý“ človek, teda to vlastné duchovné „ja“ človeka nemá vôbec nijakú rovnorodosť so zvieraťom, ani nie je od neho odvodené. (**) Pr. 78: „Pohlavie.“

To všetko bol vývoj, trvajúci milióny rokov. Avšak dnes stojíme konečne blízko hodiny, keď vo stvorení nastane nové veľké obdobie, ktoré prinesie bezpodmienečný rozmach, taký, ako malo priniesť predchádzajúce obdobie pri vzniku človeka: narodenie dokonalého, preduchovnelého človeka!
Človeka, ktorý bude podporovať a zušľachťovať celé hrubohmotné stvorenie, čo je vlastne úlohou ľudí na zemi.
Potom už nebude viac miesta pre materialistu, pripútaného a lipnúceho len na priestor a čas. Bude vo všetkých zemiach cudzincom bez domova. Uschne a zanikne ako plevy oddelené od pšenice. Dajte si pozor, aby ste pri tomto triedení neboli nájdení príliš ľahkými!

Čímže sa pričinil človek ku vzniku tejto zeme, čo by mu dávalo právo, ľubovoľne s ňou zaobchádzať! Neustále sa háda o rozdelení vlastníctva, bez toho, aby sa staral o to, čo k tomu povie skutočný majiteľ.

Viete, že všetko, čo sa môže vo svetoch sformovať, spočíva vo vyžarovaní všesvätého Svetla. Vyžarovanie Svetla obsahuje všetko, čo bolo nutné k vytvoreniu všetkých svetov, čo sa nemôže postrádať k ich udržiavaniu. Ak ma chcete správne sledovať, tak už vopred robte ostrý rozdiel medzi Bohom, samotným všesvätým Svetlom a Božím vyžarovaním.

V mojom Posolstve som to už všetko vysvetlil, tak ďaleko, aby sa o tom dostal presný obraz. Teraz chcem hovoriť iba o výstavbe Zeme. Preto obídem zmeny vyžarovania Svetla až k hmotnosti, i jeho účinky a začnem bez všetkého ihneď so samou Zemou.
Nie je ľahké sformovať napokon taký východiskový bod, uchopený z priestoru svetov, kde predsa všetko nachádzajúc sa v neustálom pohybe je nerozdeliteľné. Skúste si preto ujasniť túto vetu:
Všetko to základné, poháňajúce, budujúce, zachovávajúce a udržujúce je žiarenie!
V tom sa musí správne zakotviť vaše chcenie po poznaní. Tlak alebo sila samotného Svetla si k tomu vynúti napredujúci a krúživý pohyb, takže sa nič nemôže zastaviť.
A tento neustály pohyb, spojený s ohrievaním a ochladzovaním si formuje všetko, vždy podľa určitého druhu; zakaždým celkom určitým spôsobom, ako sa to podľa zákona žiarenia musí a ani inak nemôže formovať.
To sa môže vziať za základ obrazu toho, čo chcem dať.
Po ceste až nadol, k tým miestam, kde sa môžu zhutňovať a formovať hmotnosti, sa už mnohé uvoľnilo k  formovaniu, ako rôzne stupne čisto duchovného, duchovného a bytostného. Tým sa mohli utvárať úrovne a svety, neprekračujúce určité hranice, ktoré krúžia sami v sebe.
V primeranom ochladení žiarení mohli sa pozhlukovať aj hrubohmotné horniny zeme, pričom na tomto diele vedome pomáhali bytostní pomocníci, presne zodpovedajúci tomuto druhu hornín, ktorí skrz stúpajúce im pri tom vedomie, nadobúdali príslušné ľudské formy.
Voda, vzduch a zem sa pri tom už takisto oddelili.
Predpokladajme teda, že pri našej úvahe nachádzame na tomto diele sveta iba vzduch, vodu, zem a horniny. Toto všetko už bolo obsiahnuté v Božom vyžarovaní, ale mohlo sa vyzrážať až pohybom pri celkom určitom ochladení a stať sa tým hmotne badateľným a viditeľným.
Vzdor tejto viditeľnosti v ochladení zostáva každému tomuto druhu ešte určité vlastné žiarenie, takže aj horniny majú vlastné žiarenie, udržiavajúce ju pohromade.
Teraz hornina podlieha pôsobeniam vzduchu a vlhkosti, ako aj meniacim sa teplotám, zvlášť na jej povrchu. Časom tieto pôsobenia prinášajú na najvrchnejšej vrstve zmeny, označované ako zvetrávanie.
Nakoľko vlastné žiarenie horniny preniká navonok cez zvetranú vrstvu, obrazne povedané, túto prežhavuje, v tomto prežhavení sa mení ešte skôr, než môže pôsobiť navonok, pretože zvetranie najvrchnejšej vrstvy horniny privodilo zmenu.
Táto naskrze prirodzená zmena žiarenia, jej však tiež dáva zmenené vlastnosti. Len čo táto zmena vyžarovania horniny dosiahne celkom určitý stupeň, poskytne možnosť k vyzrážaniu semien lišajníkov a machov, zatiaľ ešte voľne odpočívajúcich v neviditeľnom hlavnom žiarení.
Hornina, zvetraná spomenutým druhom žiarenia priťahuje semená a príslušní bytostní pomocníci ich starostlivo ukladajú, pomáhajú k zrelosti a pestujú rast z nich vzniknutých rastlín, ktoré svojim zložením opäť rozvíjajú vlastné žiarenie.
Keď potom zvädnú a rozpadávajú sa, nastáva v ich vyžarovaní opäť zmena, poskytujúc pri celkom určitom stave cestu ku vyzrážaniu semien pre iné rastliny. Všade pri tejto práci sú činní láskaví a pomáhajúci bytostní pomocníci, ktorí sa môžu vytvárať ešte pred hrubším vyzrážaním semenných častí pod pôsobením zmenených žiarení, ako ich už často vídavali rôzni ľudia, a to gnómovia, elfovia atď.
Tak to ide ďalej vo výstavbe alebo vo vývoji, nech sa to pomenuje ako chce. Žiarenia poskytujú zmenami príležitosť k vyzrážaniu a k vývoju zakaždým nových druhov.
Tak vznikajú najrozličnejšie druhy rastlín, vždy v zmysle zákonitej výstavby, ktorá sa zachováva a  prejavuje v zmenách žiarení.
Zlúčením žiarení hornín, rozkladajúcich sa rastlín, vody ako aj vzduchu a zeme vznikajú pri celkom zákonite určenom množstve a druhu tiež prvé zvieratá, ktorých hrubohmotné zárodky sa taktiež nachádzajú, neviditeľne odpočívajúc, v hlavnom žiarení.
Dotyčná, k tomu vhodná zmes žiarenia vyťahuje magnetický jestvujúce časti z hlavného žiarenia, ktoré zahrňuje všetko a tak sa formuje najprv zárodok ako zrazenina, nie snáď zviera, vyvíjajúce sa až potom z toho vyzrážaného semena.
Tým je taktiež urobený koniec okrídleným slovám hádanky: čo bolo na svete skôr, sliepka, alebo vajce?
Vývoj potom pokračoval týmto zákonitým spôsobom tvorenia, spočívajúcom v zmenách žiarenia, stúpajúc zo stupňa na stupeň, až nakoniec to najvyššie vyvinuté zviera v celkom určitom stave zrelosti, dostalo také vyžarovanie krvi, ktoré umožnilo ľudskému zárodku priťahujúc ho, dokonca nútilo, aby sa vplyvom druhu vtedajšieho vyžarovania krvi vtelil a prebudiac sa pomaly vo zvieracom tele, toto pretvoril, aby aj zovňajškom formoval dnešného človeka so vzostupnými stupňami sebauvedomenia.

Tento zvýraznený text podáva svedectvo dôvodu zlúčenia tých dvoch otázok, ba je aj dôkazom pravdivosti AP, nakoľko už naša veda potvrdila túto skutočnosť, dokonca ju už aj prakticky využíva pri genetických manipuláciách (GMO), ktoré prevádza na bunečnej úrovni, teda nie na hotovom organizme. Veď vajce je najväčšia bunka.

Komu sa toto vysvetlenie zdá podivné, bude stačiť, keď si uvedomí, že už aj my, ľudia, dokážeme pomocou informácie iba v žiarení, tvoriť isté formy. Veď každý z nás bežne používa diaľkové ovládanie televízora, ba aj samotná televízia je toho dôkazom. Dokonca aj trojrozmerné obrazy už dokážeme formovať iba za pomoci žiarenia, a nazvali sme ich hologramy. Lenže pri každom formovaní je potrebný inteligentný program, ktorý musí formovaniu predchádzať. Preto nebuďme naivní a nemyslime si, že celé stvorenie, vesmír a aj príroda, ba aj my samotní, sú iba výsledky náhody, ako to zatiaľ naša veda tvrdí, a pritom už samotná potvrdila, že bez programu je nemožné akékoľvek formovanie, ba získanie požadovaného výsledku, teda akéhokoľvek stavebného prvku, ba potom aj stavby samotnej.

________________________________________________________________________________________
13. február 2018

(NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY
6. časť

9.   Nadíde raz skutočne koniec sveta?

Odpoveď:
Večný a bez konca, teda nekonečný je len kolobeh stvorenia s trvalým vznikaním, zanikaním a znovuvytváraním.
V tomto dianí spĺňajú sa tiež všetky zjavenia a zasľúbenia. Nakoniec sa v ňom splní i „posledný súd“ pre túto zem!
Posledný, to jest konečný súd nadíde raz pre každé svetové teleso, ale to sa nedeje súčasne v celom stvorení.
Je to nutný dej v onej príslušnej časti stvorenia, ktorá vo svojom kolobehu dospeje k bodu, na ktorom musí začať jej rozklad, aby sa na ďalšej ceste mohla znovu vytvárať.
Týmto večným kolobehom nie je mienený beh zeme a iných hviezd okolo ich sĺnc, ale veľký mocnejší kruh, v ktorom musia obiehať všetky slnečné sústavy, zatiaľ čo ešte vo svojom vnútri vykonávajú svoje vlastné pohyby.
Bod, v ktorom sa má začať rozklad každého svetového telesa, je presne stanovený, a to opäť na základe dôslednosti prírodných zákonov. Je to celkom presné miesto, na ktorom sa dej rozkladu musí začať vyvíjať, bez ohľadu na stav dotyčného svetového telesa aj jeho obyvateľov. Nezadržateľne ženie kolobeh každé svetové teleso k tomu, aby sa bez odkladu naplnila hodina rozkladu, ktorá ako všetko vo stvorení je v skutočnosti len premenou, znamenajúcou príležitosť k ďalšiemu vývoju. Potom je tu hodina „buď - alebo“ pre každého človeka. Buď je vysoko povznesený ku Svetlu, ak usiloval o duchovné, alebo zostane pripútaný k hmote, na ktorej lipne, ak z presvedčenia považuje len hmotné za cenné. V takom prípade nemôže sa v zákonitom dôsledku vlastného chcenia povzniesť nad hmotu a bude potom s ňou na poslednom úseku cesty strhnutý do rozkladu. To je potom duchovná smrť! Znamená vymazanie z knihy života.

Nasledujúce citáty už boli zverejnené v predošlom texte, ale súvisia aj s touto otázkou a vhodne ju doplňujú:
Budú to všetci tí, ktorí svoju osobnosť vyvíjali nesprávnym smerom. Preto ju musia zase stratiť ako nepotrebnú a škodlivú. Treba pripomenúť, že rozklad sa nerovná zničeniu. Zničené nemôže byť nič. Je to len uvedenie do pôvodného stavu. U takto zatratených je zničené doteraz získané osobné „ja“, čo sa deje za najväčších múk.
Zatratení alebo zavrhnutí prestávajú byť hotovými ľudskými duchmi, zatiaľ čo ostatní smeli vojsť ako sebavedomí duchovia do večnej ríše radosti a Svetla a vedome sa tešiť zo všetkej tej nádhery. –

Tým sa tiež znovu rozpadne útvar obrazu Božieho, získaný v uvedomovaní, teda forma ľudská. Po úplnom rozklade hmotného v pralátku uvoľňuje sa tiež to, čo sa stalo opäť nevedome - duchovným a vznesie sa do výšky k svojmu druhu. Avšak nevracia sa tam ako vedomý ľudský duch, ale ako nevedomé semeno, ktoré bude zase od počiatku začínať svoje putovanie v novej časti sveta, až sa v ňom prebudí nové prianie.

Niet ani jediného, ktorý by nemohol byť zrelým! Nerovnorodosť medzi ľuďmi je len nutný dôsledok ich vlastného slobodného chcenia. Teraz prechádza táto hmotnosť od prezrelosti k rozkladu, spejúc tým zároveň v ústrety svojmu znovuzrodeniu.

Toto odlúčenie ducha od hmoty, uskutočňuje sa na základe celkom prirodzených dejov a zákonov je takzvaný „posledný súd“ spojený s veľkými prevratmi a zmenami.
Že tento rozklad nenastane v jednom pozemskom dni, je zaiste pre každého ľahko pochopiteľné: veď vo svetovom dianí je tisíc rokov ako jeden deň.
My sme však uprostred začiatku tohto obdobia. Zem teraz prichádza k bodu, v ktorom sa odchýli od doterajšej dráhy, čo bude veľmi citeľné aj hrubohmotne. Potom nastane ostrejšie rozlišovanie medzi ľuďmi, ktoré bolo v poslednom čase už pripravené, ale zatiaľ sa prejavovalo iba „v názoroch a presvedčeniach“.
Každá hodina pozemského bytia je preto drahocennejšia, než kedykoľvek inokedy. Kto vážne hľadá a chce sa učiť, nech sa vytrhne s celým úsilím z nízkych myšlienok, ktoré ho pripútavajú na pozemské. Inak sa vydáva nebezpečiu, že zostane spútaný s hmotou a s ňou bude strhnutý do úplného rozkladu. Tí však, ktorí usilujú ku Svetlu, sú postupne uvoľňovaní od hmoty a budú povznesení do vlasti všetkého duchovného.
Potom je konečne dovŕšené rozštiepenie medzi Svetlom a temnom a súd je dokonaný.
„Svet“, teda celé stvorenie nie je pritom zničené; svetové telesá sú do rozkladného procesu vtiahnuté až vtedy, keď ich kolobeh dospeje k bodu, na ktorom má začať pre ne rozklad po predchádzajúcom triedení. Začiatok tohto je pre zem už v činnosti. Za chvíľu sa bude valiť všetko obrovskými krokmi dopredu.

Pri tomto kolobehu stvorenia môžeme si predstaviť ohromný lievik alebo ohromnú dutinu, jemnohmotného druhu, z ktorej v nezadržateľnom prúde trvalo vytryskuje takisto jemnohmotné prasemeno, ktoré v krúživých pohyboch speje v ústrety novým väzbám a vývoju. Presne tak, ako to veda už pozná a správne zaznamenala. Trením a zhusťovaním vytvárajú sa husté hmloviny, stávajúce sa hrubohmotnými a z týchto zase svetové telesá, ktoré sa pôsobením neochvejných zákonov zoskupujú v úplnej dôslednosti do slnečných sústav a krúžiac v sebe zoskupené nutne sledujú veľký kolobeh, ktorý je večný. Ako v dianí, viditeľnom pozemskému oku, nasleduje pri rastlinných, zvieracích a ľudských telách vytváranie zo semena, formovanie, dozrievanie a žatva alebo rozpad, prinášajúci so sebou premenu a rozklad pre ďalší vývoj, práve tak je to i vo veľkom svetovom dianí. Hrubohmotne viditeľné svetové telesá, obklopené omnoho väčším, pozemskému oku neviditeľným jemnohmotným okolím, sú vo svojom večnom kolobehu podrobené rovnakému dianiu, pretože v nich vládnu tie isté zákony.

Toto veľké jemnohmotné okolie bolo taktiež stvorené z prasemena, obieha vo večnom kolobehu spolu s hrubohmotnosťou a nakoniec sa spolu s ňou vženie a vstrebe do zadnej časti, už zmienenej obrovskej lievikovitej dutiny, kde nastane rozklad, aby na druhej strane vyšlo zase ako prasemeno k novému kolobehu.

Tento jemnohmotný svet je prechodným pobytom pozemsky zosnulých, je to takzvaný onen svet alebo záhrobie. Je úzko spojený so svetom hrubohmotným, ktorý k nemu patrí a tvorí s ním jeden celok. Vo chvíli odlúčenia vchádza človek so svojím jemnohmotným telom, ktoré nosí s telom hrubohmotným, do rovnorodo jemnohmotného okolia hrubohmotného sveta, zatiaľ čo svoje hrubohmotné telo zanecháva tu. Tento jemnohmotný svet, teda záhrobie, ktoré patrí k stvoreniu, je podrobené rovnakým zákonom trvalého vývoja a rozkladu. So započatím rozpadu tu opäť začína celkom prirodzenou cestou odlučovanie duchovného od hmotného. Podľa duchovného stavu človeka, ako v hrubohmotnom tak aj v jemnohmotnom svete, musí sa duchovný človek, to vlastné „ja“, pohybovať buď nahor, alebo zostať pripútaný ku hmote. Vážna snaha po Pravde a Svetle a s tým spojená zmena učiní každého človeka čistejším a tým aj svetlejším, takže táto okolnosť bude ho prirodzene čoraz viac uvoľňovať od hrubej hmotnosti a úmerne jeho čistote a ľahkosti musí ho povznášať do výšky. Ten však, ktorý verí iba hmote, viaže sa na ňu svojím presvedčením a zostáva k nej pripútaný, takže nebude môcť byť povznesený nahor. Vlastným rozhodnutím každého jednotlivca nasleduje preto triedenie medzi tými, ktorí usilujú ku Svetlu a tými, ktorí sú pútaní temnom, a to podľa platných prirodzených zákonov duchovnej tiaže.
Toto roztriedenie je posledný súd!
Z toho je jasné, že aj pre vývojovú možnosť pozemsky zosnulých, v očistnom procese takzvaného záhrobia, nadíde raz skutočný koniec. Posledné rozhodnutie! Ľudia v obidvoch svetoch, buď sú tak ďaleko zušľachtení, že budú môcť byť pozdvihnutí k oblastiam Svetla, alebo zostanú podľa vlastného chcenia pútaní vo svojom nízkom správaní, a preto budú nakoniec zvrhnutí do „večného zatratenia“, to jest budú s hmotnosťou, od ktorej sa nemôžu uvoľniť, strhnutí do rozkladu, tento bolestne pretrpia, a tak prestanú osobne existovať. Budú ako plevy vo vetre rozviati, rozprášení, a tým vymazaní zo zlatej knihy života!

Terajší súd vyžadoval také veľké prípravy, že to ľudia nemôžu ani pochopiť. Ale pracuje tak presne, že v skutočnosti nenastanú nijaké omeškania ... až na miesta, kde má spolupracovať chcenie ľudí. Samotní ľudia sa však snažia s pochabou vytrvalosťou vyhýbať každému splňovaniu alebo stavať sa mu do cesty rušivo a nepriateľsky ... v namyslenosti pútajúcej k zemi.
Našťastie bolo s tým teraz počítané, keď ľudia tak veľmi sklamali za pozemského času Syna Božieho. Ľudia môžu svojím zlyhaním sťažovať pozemskú cestu Syna Človeka až do určitého času, takže bude nútený ísť po bočných cestách a robiť obchádzky; ale nedokážu zadržať Bohom chcené dianie alebo dokonca nejako oddialiť jeho vopred stanovený koniec, lebo im už bolo odňaté zázemie temna, dodávajúce im silu pre ich pochabosti. No i hradby ich rozumového pôsobenia, spoza ktorých ešte ako z krytu vystreľujú jedovaté šípy, sa čoskoro zrútia pod tlakom prenikajúceho Svetla. Potom sa to cez nich prevalí a nebude im udelená žiadna milosť za zlo, ktoré stále znovu neblaho vytvárali svojím zmýšľaním. Potom deň, po ktorom vrúcne túžia všetci usilujúci k Svetlu, nepríde ani o hodinu pozdejšie, než je určené.

Nebude to vôľa ľudí, ktorá by raz mohla uznať Syna Človeka, vyslaného Bohom, ale bude to moc Božia, ktorá ho má vyzdvihnúť v hodine, keď ľudstvo v bezmocnom náreku bude úpenlivo prosiť o spásu. Potom zmĺknu urážky, lebo hrôza zavrie také ústa a ochotne sa budú prijímať všetky dary, ktoré Stvoriteľ ponúkne tvorom jeho prostredníctvom. Kto ich však nebude chcieť od neho prijať, bude zavrhnutý na všetky veky.

Poslanie Syna Človeka na zemi je pokračovaním a zakončením poslania Syna Božieho, pretože poslanie Syna Božieho mohlo byť len prechodné. Toto pokračovanie a zavŕšenie je súčasne jeho utvrdením.

ĽUDIA! Keď nadíde hodina, v ktorej podľa Božej vôle nastane na zemi nutná očista a triedenie, potom dávajte pozor na vám zasľúbené, čiastočne nadpozemské znamenia na nebi!
Nedajte sa potom pomýliť tými ľuďmi a cirkvami, ktoré sa už dávno oddali Antikristu. Je to tiež smutné, že ani cirkvi doteraz nevedeli, kde hľadať tohto Antikrista, ktorý už tak dlho pôsobí medzi všetkými ľuďmi. Pri troche pozornosti museli by ste to poznať! Kto môže jednať viac antikristovsky ako tí, ktorí proti samému Kristovi vtedy bojovali a nakoniec ho i zavraždili! Kto sa mohol ešte horšie a zreteľnejšie prejaviť ako Kristov protivník!
Boli to predstavitelia a zástupcovia pozemského náboženstva, ktorým sa pravdivé učenie o Bohu skrze Syna Božieho nehodilo do ich výstavby. Pravé Božie posolstvo sa predsa nemohlo k tomu hodiť, pretože úsilie duchovných pozemských hodnostárov bolo zamerané v prvom rade na pozemský vplyv, na pozemskú moc a jej rozšírenie. Dokázali tým celkom jasne, že sú služobníci ľudského rozumu, zameraného jedine na pozemské znalosti, na pozemskú moc toho rozumu, ktorý sa stavia nepriateľsky a ako prekážka proti všetkému, čo je mimo pozemského chápania! Pretože Boh je vždy úplne mimo pozemského rozumového chápania, práve tak ako aj duchovné, ostáva tým rozum ako jediná skutočná prekážka! Z toho dôvodu je svojím spôsobom tiež protivníkom všetkého božského a všetkého duchovného! A preto s ním náležite aj všetci ľudia, uznávajúci svoj rozum za to najvyššie a najzvrchovanejšie a snažia sa budovať výhradne na ňom!

Každá nedbalosť v tom bude teraz pre vás súdom!– Ani nad jednou cirkvou nebudú stáť Božie znamenia, ani jeden duchovný pozemský hodnostár nebude mať osvedčenie, že je vyslancom Božím! Jedine ten, ktorý je nerozlučne spojený s týmito znameniami a nosí ich živo žiariace v sebe ako kedysi Syn Boží, keď prebýval na tejto zemi. Je to kríž Pravdy, živo žiariaci v ňom a holubica nad ním! Stanúc sa viditeľnými všetkým omilosteným k tomu, vidieť duchovné, aby vydali o tom svedectvo všetkým ľuďom na zemi; lebo zo všetkých národov budú to tentoraz oni, ktorí smú „vidieť“, čo bude posledná milosť Božia! – – –

Keďže ku vám prehováram odtiaľto, tak to nie určené len pre pozemských ľudí, ktorí sú v duchu tak ťažkopádni, ale omnoho viac pre miliardy, ktoré obývajú ľahšie úrovne vesmíru, ktoré usilujúc ku Svetlu, prahnú po mojom Slove, aby podľa neho žili v radostnej vďačnosti!
Počet obyvateľov tejto Zeme je zanedbateľný. Preto to nehrá pre mňa žiadnu veľkú rolu, či počúvajú títo pozemskí ľudia môjmu Slovu, a či sa preň otvoria, alebo či zostanú uzavretí. JA SPĹŇAM! Kotvím do tejto hrubohmotnosti svojim Slovom Božiu vôľu, nepokrivenú, nevykoreniteľnú! (***)

Tak aj veľký súd nastane len zvýšeným tlakom Božieho lúča, ktorý bude sprostredkovaný vyslancom Božím inkarnovaným do hrubohmotnosti, ktorému Boh dal iskru svojej živej sily. Tlaku tejto iskry živej sily, ktorý prirodzene nemôže byť tak silný ako mocný tlak živej sily v Bohu Otcovi samotnom, môže odolať len všetko to, čo sa pohybuje správne v zákonitých prejavoch Božskej sily! Lebo toto bude tým posilnené, ale nerozžeraví sa až do bieleho žiaru, keďže žiarenie iskry sily k tomu nestačí. Všetko rušivé bude však otrasené v základoch, bude vyhodené zo svojich nesprávnych koľají, rozbité a rozložené. Sila žiarenia iskry k tomu úplne postačuje. Tak nastane veľký Boží súd celkom samočinne a nepodlieha snáď ľubovôli Božieho vyslanca. Stane sa to jednoducho na základe zákona žiarenia ktorý sa musel vytvoriť ako dôsledok vyžarovania Božej sily; lebo všetko, čo sa správne pohybuje v myslení i konaní, vyžaruje v hrubohmotnosti vo farbe fialovej.

Zem bola pre túto cestu bodom obratu ako najvzdialenejšia hranica v hrubohmotnosti, pretože pomocou duchovného uspôsobenia niekoľkých ľudí poskytovala ešte pôdu k zakotveniu. Preto môže ako posledná planéta byť ešte spolu zachránená, aj keď už patrí do ríše temna. Čo leží vo vesmíre ešte hlbšie ako Zem, čo je teda ešte viac zahalené temnom, to bude ponechané rozkladu, ktorému musí prepadnúť všetko temno aj so všetkým, čo drží vo svojom zovretí.

Podobných citátov je v AP veľa, ale zverejňovať ich viac je zbytočné, nakoľko už tieto poslúžia k tomu, aby si čitateľ vytvoril správny obraz, ba aj sa vytvoril základ pre citáty, ktoré ešte budú nasledovať, alebo aby mohol byť čitateľ inšpirovaný k tomu, aby si toto Slovo vyhľadal úplné.

________________________________________________________________________________________
20. február 2018

(NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY
7. časť

10.   Jestvuje spravodlivé spoločenské zriadenie - budeme v ňom žiť?

Odpoveď:
Koniec sveta, ako bol vysvetlený v predchádzajúcej otázke, nám ale ešte nehrozí, lenže je pred nami začiatok tohto diania, ktoré môžeme charakterizovať ako „očistu stvorenia“, teda roztriedenie ľudských duchov podľa zrelosti na patričné úrovne a planéty. Aj táto otázka už bola čiastočne zodpovedaná v predošlých, ale rozvedieme ju ešte priliehavými citátmi znovu  z AP:

Svätý Boží súd! Veľká očista, oslobodenie a vykúpenie od všetkého zlého, čo sa po tisícročia neustále pokúšalo otráviť život na Zemi! Všetkému zlu má byť koniec, aby nastal nový počiatok. Taká je všesvätá vôľa Božia, ktorú zvestujem, a tak sa to i stane!
Keď sa teraz budú objavovať viditeľné znamenia Súdu a bude vzrastať strach, začnite sa pýtať ľudí a pátrať, čo asi tieto znamenia znamenajú, a hneď sa zdvihne mnoho hlasov k týmto udalostiam. Uspokojujúcich a utešujúcich, varujúcich a napomínajúcich, prorokujúcich nešťastie i prisľubujúcich šťastie. Nad všetkými týmito hlasmi však stojí neochvejne a vznešene Slovo Posolstva, ktoré sa všade pozemsky viditeľne napĺňa!
A konečne si toho všimnú i pozemsky ľudia. Ale pochybnosti ešte nebude ubúdať lebo burina nedôvery bola príliš zakorenená luciferovskými drábmi, ktorí mohli úradovať až do tejto doby, pokúšajúc sa ľudstvo otráviť, aby už nemohlo byť zachránené, ale padlo im ešte v poslednom okamžiku za obeť.

Niet ničoho na tejto zemi, ľudia, čo by ste mohli poskytnúť na vyrovnanie ako vďaku za to, že vás Boh oslobodí od temnej hávede, ktorú ste sami vypestovali svojim nesprávnym chcením!
Keby ste sa aspoň snažili pochopiť, že boj Svetla proti všetkému temnému je nie pre Svetlo radostným bojom, ale iba premáhaním a ničením všetkej špiny najodpornejšieho druhu, pričom väčšina ľudí, ktorých sa oslobodenie týka a prináša im mnohoraký úžitok, stavia sa ešte na stranu jedovatého temna, aby najnižším spôsobom myslenia sťažovala nositeľom Svetla cestu!

A keď začne raz veľká očista, tentoraz nezostane človeku čas, aby sa vzpieral, alebo dokonca staval na odpor voči tomuto dianiu. Božie zákony, o ktorých si človek tak rád robí nesprávny obraz, prejavia sa potom neúprosne.
Práve v čase najväčších hrôz, aké kedy zem zažila, ľudstvo konečne spozná, že Božia láska je veľmi ďaleko od zmäkčilosti a slabosti, ktoré sa jej opovážlivo pripisujú.
Viac ako polovica všetkých ľudí v prítomnosti nepatrí vôbec na túto zem!
Už za niekoľko tisícročí toto ľudstvo pokleslo natoľko a žije tak silne v temnote, že svojím nečistým chcením vybudovalo mnoho mostov k temným sféram, ležiacim veľmi hlboko pod úrovňou tejto Zeme. Žijú tam hlboko kleslí, ktorých jemnohmotná tiaž doteraz nikdy nepripúšťala možnosť dostať sa na túto zemskú pláň.
V tom spočívala ochrana pre všetkých žijúcich na zemi práve tak, ako aj pre týchto temných samotných. Sú oddelení prirodzeným zákonom jemnohmotnej tiaže. Tam dolu môžu sa vyzúriť vo svojich náruživostiach, vo všetkých nízkostiach, bez toho, že by tým spôsobili škodu. Ba naopak. Ich nespútané vyžívanie zasahuje len takých, ktorí sú rovnakého druhu práve tak, ako vyžívanie sa týchto druhých zase zasahuje ich. Trpia tak obojstranne, čo vedie k dozrievaniu, nie však k ďalšej vine. Pretože utrpením môže sa časom v nich prebudiť odpor voči nim samotným a s odporom i prianie uniknúť z tejto ríše. Toto prianie vedie neskoršie k mučivému zúfalstvu, ktoré môže nakoniec vyústiť do najvrúcnejších modlitieb, a tým aj vo vážne chcenie k polepšeniu.
Tak sa to malo stať. Avšak nesprávnym chcením ľudí stalo sa inak!

ROZPRÁVKOVO vznáša sa toto zasľúbenie v mysliach mnohých ľudí, ktorí o ňom vedia, avšak bez určitého pojmu, bez formy, pretože nikto si nevie o tom urobiť správnu predstavu!
Tisícročná ríša! Stále znova pokúšajú sa túžiaci po poznaní, formulovať vysvetlenie o spôsobe uskutočnenia tej veľkej doby mieru a radosti, ktorá má v nej nastať. Avšak ešte nikdy sa nepodarilo priblížiť sa pravde! Všetci šli nesprávne, keďže pozemským ľuďom pritom vyhradili príliš veľkú úlohu, ako to vždy býva, pri všetkom čo si ľudia myslia. Okrem toho nechávali v platnosti doterajšie pojmy, stavali na nich, a preto musela každá z týchto stavieb byť už vopred považovaná za nesprávnu, nech bola vytvorená akokoľvek.
A človek potom zabudol na to hlavné! Nepočítal so súčasne zasľúbenou podmienkou, že pred tisícročnou ríšou mieru má sa stať v súde všetko novým! To je nutný základ novej ríše. Ona nemôže povstať na doterajšej pôde! Všetko staré sa musí vopred stať novým!

Lehota prešla a čoskoro zaznie neúprosne posledný úder svetových hodín vo všetkých svetoch, aby zvestoval, že dvanásta hodina je už dokonaná. To bude koniec všetkého falošného ľudského chcenia; nová doba sa blíži, v ktorej bude vládnuť iba vôľa Všemohúceho!

Zmysel a účel Posolstva, mnou prineseného zo Svetla ako splnenie všesvätej vôle Božej, je nutným rozšírením vedenia pre ľudstvo, ktoré teraz nadchádzajúci, zákonmi stvorenia podmienený obrat má prežiť, aby mohlo a smelo spolupracovať v novej, Bohom chcenej tisícročnej ríši mieru, ktorú Božia všemohúcnosť teraz utvorí!

A keďže v tisícročnej ríši má obstáť už iba služba Bohu, ako základ všetkého pôsobenia, ako základná podmienka toho, že človek vôbec smie byť, môžete si domyslieť, čo z toho musí vzniknúť, a čo na také ľudstvo čaká! Je to niečo, čo si ani ten najváženejší spomedzi hľadajúcich alebo spomedzi tých, ktorí si myslia, že už našli, nie je schopný si predstaviť. A predsa sa to stane skutkom, ďalekosiahlym, triediacim, súdiacim!

Ľudské dielo z rozumu je vždy podrobené rozkladu, pokiaľ nenesie v sebe Božiu vôľu teda nie je podľa vôle Božej. To je ten meč, trvale visiaci nad všetkým konaním ľudí! Ktorý ich musí nútiť poslúchať Božie zákony. Preto sa teraz všetko zrúti samo v sebe a potom . . . príde Boží súd! Roztriedenie všetkých duchov! Po tom, čo vopred musia prežiť zrútenie všetkých svojich falošných diel!

Božie zákony, teda Božia vôľa, nestarajú sa o názory týchto pozemských ľudí, ktorí svoje názory vložili do pozemských zákonov ani vtedy, keď ich celý svet cítil ako správne. Čo nie je podľa zákonov Božích, tam teraz dopadne rana mečom! Tá súdiac prinesie vykúpenie!

Učte sa konečne poznávať Božie zákony vo stvorení, ľudia, a dostane sa vám pomoci!
Lenže na to by ste museli vynaložiť námahu a vzdať sa svojho požadovačného chcenia, na ktoré ste si zvykli vplyvom vašej Bohu nepriateľskej domýšľavosti! Potom by dnes medzi všetkými ľuďmi nevládla nedôvera a jej bič by nesvišťal nad vami! Nedôvera je však len plodom duchovnej lenivosti. Keby bol váš duch taký čulý, ako to od vás Božia vôľa požaduje, a keby ste na miesto svojho ducha neboli dosadili k zemi pripútaný rozum, ktorý smie zostať iba jeho nástrojom, potom by nedôvera nemohla získať na zemi také miesto, aké zaujala dnes.

Niet ani jednej inej cesty k tomu, než je tá, ktorú zreteľne ukazujú Božie zákony vo stvorení! Celé stvorenie je rečou Božou, v ktorej sa máte vážne snažiť čítať. Nie je to vôbec tak ťažké, ako sa domnievate.

Keby ste boli Božie zákony v stvorení starostlivo poslúchali v pokornom prijímaní všetkých darov a potom sa im podriadili, čo znamená, podľa nich konali, tak by ste už dnes boli žili na Zemi ako v raji, bez starosti, bez sporov, nepoznali by ste vôbec závisť a nenávisť, hrabivosť a túžbu po moci, boli by ste ľuďmi!
Šťastnými ľuďmi, zachvievajúcich sa v harmónii s lúčom Svetla, ktorí ďalej budujú ríšu, patriacu Bohu.

To ustavičné osočované triedne spoločenské zriadenie a kastovníctvo majúci svoj pôvod v jednoduchom vyciťovaní pôsobenia jedného zo zákonov stvorenia: príťažlivosti rovnorodého!
Bola to jedna z najväčších chýb ľudstva, že príliš málo dbalo a často vôbec zanedbávalo toto pôsobenie a preto vzniklo mnoho omylov, ktoré musia viesť k velikému zmätku a nakoniec k úplnému zrúteniu!
Tento zákon bol vyciťovaný všetkými ľuďmi, čo však stojí vyššie ako čisto hrubohmotné znalosti, čo bezprostredne úzko nesúvisí s pozemskou zárobkovou možnosťou, to berú príliš povrchne a ako vedľajšiu vec. Tak sa ani nikdy nespoznalo to najdôležitejšie pre základ harmonický vzostupného pozemského života a o to menej sa to správnym spracovaním votkalo do hrubohmotnosti, teda do všedného pozemského života! A to musí byť votkané do života tejto zeme, keďže ináč nemôže nikdy vzniknúť harmónia, pokiaľ čo len jediný z prazákonov stvorenia zostane ľuďmi nepochopený, a tým v hrubohmotnom živote silne pokrivený alebo vyradený.
Všetky staré národy už uskutočnili rozdelenie rôznych spoločenských stavov alebo tried vzdelania, pretože túto nutnosť nevedome spoznali ešte omnoho lepšie ako dnes.
Rozhliadnite sa predsa! Kde sa zíde len niekoľko ľudí za nejakým účelom, prejaví sa veľmi rýchle aj  tento zákon a isto v nejakej forme, ktorej stvárnenie ukazuje vždy na slobodné chcenie týchto ľudských duchov, keďže duchovné chcenie je schopné vtlačiť všetkým formám svoju pečať, bez ohľadu na to, či sa toto chcenie prejaví plne vedomým alebo nevedomým spôsobom. Preto forma nesie vždy na sebe viditeľne zrelosť alebo nezrelosť ducha.
Ak sa len raz dajako spojí päť ľudí alebo iba traja, či už je to ku práci, alebo pre zábavu, veľmi skoro z nich zákon príťažlivosti rovnakého druhu utvorí v tom dve skupiny, prinajmenšom v táraní alebo k výmene svojich názorov. Také niečo, čo sa trvale opakuje už po milióny rokov, musí mať predsa dôvod, ktorý spočíva hlbšie, aby to mohla byť len činnosť zo zvyku.

Pri výraze kastovníctvo nie je treba ukazovať do Indie, lebo kastovníctvo bolo u všetkých národov! Musí sa vyvinúť tam, kde sú ľudia, bude však zakaždým vznikať nesprávne, pokiaľ zákony vo stvorení zostanú nespoznané ako doteraz.

Boľševizmus, komunizmus a neblahé nepriateľstvo a roztrieštenosť mnohých strán nie sú dôsledkom nesprávnej výstavby štátu, ale len pokračovaním nesprávneho triedneho rozdelenia ktoré vo svojej meravosti a pokrivenosti nemohlo nikdy viesť k harmónii medzi ľudstvom tejto zeme!
Vezmite navyše do úvahy ešte prazákon nutného pohybu stvorenia, potom poznáte, že pohodlná, nehybná stredná vrstva musela tým utrpieť najväčšiu škodu.– Bol to len prejav nevyhnutného prazákona pohybu!

Rozumová práca nie je však súčasne aj duchovným pohybom! V tom je veľký rozdiel.
Lenže nenávisť a závisť spodných vrstiev zasahuje omnoho hlbšie. Svojim žiarom zasahuje cit, a tým ducha. Tak stupňuje duchovný pohyb, a to i tam, kde títo ľudia patria telesne k povaľačom!
Keďže však tento až do horúčky sa stupňujúci pohyb je namierený proti prazákonu stvorenia, práve tak, ako aj príliš pomalý, musela nakoniec prepuknúť disharmónia ako vybičované morské vlny, zodpovedajúc celkom presne poháňajúcemu a samočinnému účinku prazákona! Nemohlo prísť nič iného!
Hovorím tu úmyselne o horných, stredných a spodných spoločenských triedach, lebo pôvodné rozdelenie také bolo. A v tom spočíva to nesprávne. Nie jedna pod druhou alebo nad druhou majú pôsobiť tieto sami osebe nutné triedy, ale vedľa seba, každá trieda osebe plnohodnotná ako určitý druh, ktorý je nenahraditeľný a má dozrievať vo stvorení k plnému rozkvetu a do plodu, aby zavŕšila veľké, ba najväčšie veci na pôde svojho celkom určitého druhu, ktorá jedine jej to umožňuje a poskytuje silu!
Podívajte sa predsa na jednotlivé rasy na zemi, ľudia! Z toho sa môžete naučiť mnohému. Sama osebe môže sa každá rasa zušľachtiť, dozrievať, stať sa veľkou a silnou. Lenže zmiešaním dvoch rás rozmnožia sa len nedostatky, slabosti a chyby oboch rás, ktoré sa zmiešali a vydajú v plodoch až na malé výnimky nezmerné vystupňovanie všetkých chýb, zriedkavo niečo dobré!

Tiež vami často uvádzaný výrok veľmi rýchlo stratí svoj význam, ak sa budete aj naďalej podľa svojho výkladu chcieť utešovať slovami: „Pred Bohom sú si všetci ľudia rovní!“
Výrok sám o sebe je síce správny, ale chybným je jeho doterajší výklad! Ani tu nepripustia Božské zákony vo stvorení taký pohodlný výklad.
Je zaiste správne, že pred Bohom sú si ľudia rovní, bez ohľadu na to, čo už majú za sebou. Ale stáť pred Bohom, teda dôjsť až k stupňom jeho trónu, je možné len nemnohým ľuďom. Na túto závažnú okolnosť však pozemský človek vo svojej obvyklej povrchnosti nemyslí, ale pokúša sa nahovoriť si, že duchu vládne bezpodmienečná rovnosť pred Bohom. Pritom na výslovný poukaz: „pred Bohom“ sa snaží už nedbať. Človek cez to pokojne prechádza a pridržiava sa v tejto vete iba výrazu „rovnosť“.
Celkom odhliadnuc od toho, že v tomto byť rovný pred Bohom spočíva aj poukázanie na ničotnosť všetkých pozemských hodností voči Božím zákonom, ktoré pri prechode ľudského ducha z hrubohmotnej pozemskej schránky do jemnohmotného sveta, nedbajú na to, či bol na zemi tento človek žobrákom alebo kráľom, či kňazom alebo pápežom, zostáva aj tak pred Bohom len ľudským duchom a nič viac, ktorý sa musí zodpovedať za každú svoju myšlienku, slová a činy, tak v týchto slovách spočíva ešte väčší zmysel.
Pred Bohom znamená byť pred stupňami Božieho trónu, teda v duchovnej ríši, v raji, ktorý leží pod stupňami trónu. To je to najvýznamnejšie v tejto vete, čo však človek necháva nepovšimnuté. Je to zároveň to najťažšie, pretože ľudský duch vo stvorení dôjde pred Boha až vtedy, keď odpykal všetko, čo ho v tomto stvorení zaťažovalo ako vina a neprávosť. Všetko, aj ten posledný prášok! Skôr nemôže „stáť pred Bohom!“

Dnes je to však už nie tak ďaleko. Vo všetkých častiach panuje ešte strach! Ľudstvo si to zaiste ešte nechce pripustiť, ale navzdory tomu koná pod vplyvom tohto strachu; lebo všade sa objavuje už nenávisť! Vlastným východiskom nenávisti je však strach! Čo je napádané z nenávisti, to je vo všetkých prípadoch tiež obávané. Taký je zvyk pozemských ľudí.
Skutočná nenávisť vzniká len zo strachu. Nikdy nie z hnevu, ani z rozhorčenia, z ktorého sa opäť rodí svätý hnev. Nenávisť nemôže vznikať ani z pohŕdania, ani zo zhnusenia.
A keďže strach začína prechádzať do nenávisti, nie je príliš ďaleký koniec; tento strach totiž teraz vzniká v pozemských ľuďoch tlakom Svetla, ktorému nemôžu uniknúť osvedčeným a zvyčajným mudrovaním rozumu, ktorý po prvýkrát po tisícročiach zlyháva, pretože je bezmocný proti živej a všemocnej vôli Boha!–

Ľudia, prebuďte sa v prežívaní, aby ste v tom nemuseli zahynúť! Lebo čoskoro má povstať ľudstvo, ktoré sa bude vedome zachvievať v  prazákonoch stvorenia, a tým odvráti nešťastie ako následok pochybného života a na tejto pozemskej pláni bude môcť vládnuť len mier a radosť. Vám ku spáse, Bohu ku cti!

Tento zákon rovnorodosti je v platnosti v celom stvorení, a teda aj v záhrobí, iba tu na Zemi vinou ľudí, bol násilne pokrivený. Iba na Zemi žijú pomiešaní, tak nerovnorodí ľudskí duchovia, čo spôsobuje neznášanlivosť a disharmóniu. A tento problém sa stáva neprehliadnuteľný v terajšej dobe a neschopnosti vyriešiť problém migrácie. Doplácame aj tu na neznalosť Božích zákonov, ktoré vylučujú nerovnorodosť a spolunažívanie nerovnorodých duchov. Každý z nás bol postavený Božími zákonmi na to miesto, ktoré mu najviac prospeje v jeho duchovnom raste a preto by nemal hľadať pre seba výhody na úkor svojho blížneho, čo sa dnes v mnohých prípadoch deje a migrácia to iba potvrdzuje. Prehnaná ľútosť a ohľaduplnosť je teda nie v súlade s Božími zákonmi a to je zároveň aj riešenie migračnej krízy, ktorú zatiaľ nedokážeme uspokojivo riešiť!

Potvrdíme si to slovom AP:
Prikázanie desiate: Nepožiadaš svojho blížneho o dom, dvor, dobytok ani všetko, čo je jeho!

Ako neukojiteľná žiadostivosť ženie sa nad všetkými ľuďmi, či bielymi, žltými, hnedými, čiernymi alebo červenými, závidieť iným ľuďom to, čo sami nevlastnia. Ale ešte lepšie vyjadrené: Závidia im všetko! Už v tejto závisti spočíva zakázaná žiadostivosť! Prestúpenie prikázania je tým už dokonané a stáva sa koreňom mnohého zla, ktoré človeka rýchlo privedie k pádu, z ktorého sa často už nikdy nepozdvihne.

Kde ostáva poslušnosť voči desiatemu Božiemu prikázaniu, chcelo by sa varovne zvolať štátom! V tej najnemilosrdnejšej žiadostivosti sa každý z pozemských štátov usiluje o vlastníctvo toho druhého! Neštítia sa pritom pred vraždou jednotlivca, ani pred masovou vraždou, ani pred zotročením celých národov, len aby sa sami vyšvihli k veľkosti. Pekné reči o sebazáchove alebo sebaobrane sú len zbabelé výhovorky, pretože sami jasne cítia, že sa musí niečo povedať, aby sa tieto ohromné zločiny proti prikázaniam Božím trochu oslabili, ospravedlnili!

Vyrvite si nekalú túžbu úplne zo svojej duše! Pamätajte, že aj štát sa skladá len z jednotlivcov! Nechajte všetku závisť, nenávisť voči tým ľuďom, ktorí podľa vášho názoru vlastnia oveľa viac než vy sami! Má to svoj dôvod! Že ale nie ste schopní rozpoznať tento dôvod, za to nesiete vy sami celú vinu tým, že ste si dobrovoľne vynútili ohromné a Bohom neželané zúženie svojej schopnosti ponímania, ktoré sa musí prejaviť ako dôsledok vášho neblahého poklonkovania sa rozumu!
Kto sa v novej ríši Božej tu na zemi nechce uspokojiť s postavením, ktoré mu je dané pôsobením vlastných, ním vytvorených vlákien karmy, ten ani nie je hodný danej príležitosti, aby starú ťarchu viny, na ňom spočívajúcu, pomerne ľahko uvoľnil a zároveň duševne ešte dozrel, aby našiel cestu hore do vlasti všetkých voľných duchov, kde vládne len Svetlo a radosť!
Neúprosne bude v budúcnosti každý nespokojenec teraz zahubený ako nepotrebný rušiteľ konečne želaného mieru, ako prekážka zdravého vzostupu! Ak je ale v ňom ešte zdravé jadro, ktoré presvedčivo zaručuje skorý obrat, potom zostane novým pozemským zákonom tak dlho pokorený ku svojmu prospechu a poslednej svojej záchrane, až mu vzíde poznanie pre bezpodmienečnú správnosť múdrej vôle Božej; správnosť tiež pre neho, ktorú doposiaľ v krátkozrakosti svojej duše a ním samým chcenej hlúposti nemohol poznať, že lôžko, na ktorom teraz na zemi leží, si zhotovil sám pre seba ako bezvýhradný následok svojho celého doterajšieho bytia viacerých záhrobných a pozemských životov, nie však slepá ľubovôľa náhody!
Konečne pritom spozná, že pre seba potrebuje práve to a iba to, čo prežíva a kde sa práve nachádza, aj tie pomery, do ktorých sa narodil so všetkým, čo s tým súvisí!
Ak na sebe usilovne pracuje, tak bude postupovať nahor nielen duševne, ale aj pozemsky. Ak si však trucovito chce vynútiť inú cestu, bezohľadne a ku škode svojich blížnych, tak mu to nikdy nebude skutočne na úžitok.

Keby však ľudia žili v pravej láske, ako to chce Boh, už len táto okolnosť by bola pákou k tomu, aby sa zmenilo medzi ľuďmi mnohé, ba všetko! Nijaký človek, hoden vnútorného opovrhnutia, by potom nemohol ešte jestvovať, a tým menej mať tu na zemi úspechy. Ihneď by nastala veľká očista.
Vnútorne opovrhnutiahodní ľudia by nepožívali pozemské pocty, ani by nezastávali úrady; lebo rozumové vedenie samo osebe nesmie oprávňovať k zastávaniu úradu!
Tak by potom bolo spĺňanie povinností vždy bezvýhradnou radosťou, každá práca pôžitkom; lebo všetko myslenie, všetko konanie by bolo úplne preniknuté pravou láskou, ako to chce Boh, a okrem toho tiež neomylným citom pre spravodlivosť, sprevádzaným vernosťou. Tou vernosťou, ktorá sama zo seba zostáva nepremenná ako samozrejmosť a nepovažuje to za zásluhu, ktorá musí byť odmenená.
Taký bude základ všetkého pôsobenia v budúcej Bohom chcenej ríši mieru a pokoja na zemi, avšak až keď bude temno vyhubené. –

Ku školeniu v tom bude mu teraz aj pri tom slúžiť tisícročná ríša ktorá má nastať, ríša mieru a radosti, Božie kráľovstvo na zemi. Ľudia to vo svojich požadovačných prianiach zase chápu ako niečo nesprávne, pretože v dôsledku ich domýšľavosti sa totiž už nič nedokáže správne a zdravo formovať. Pri výraze Božie kráľovstvo na zemi prebehne radostné zachvenie zástupmi všetkých, v to dúfajúcich. Myslia pritom skutočne, že je to dar, prinášajúci radosť a šťastie, plne vyhovujúci ich túžbe po pokojnom užívaní. Bude to však doba bezpodmienečnej poslušnosti pre celé ľudstvo!
Nikto nechce dnes pripustiť, že v tom je požiadavka! Výrazu „kráľovstvo Božie na zemi“ je nutné rozumieť tak, že v ňom bude vládnuť len Božia vôľa a to celkom bezpodmienečne a neochvejne! Že ľudské chcenie a ich priania sa budú musieť konečne riadiť úplne podľa Božej vôle!
Nastane mier, radosť, pretože všetko rušivé bude zo zeme násilne odstránené a v budúcnosti k nej nepripustené. K tomu patrí dnes predovšetkým človek. Veď jedine on vniesol poruchu do stvorenia a na zem. Ale od určitej hodiny nebude už môcť žiť ďalej na tejto zemi ako rušiteľ.  

Tak je o to postarané zo Svetla! V tomto čase vidíte iba začiatky, a preto ešte nemôžete vnímať celý obraz, no príde čas, v ktorom budete prekvapene stáť a vidieť, že už dnes boli pre to presne vytvorené celé základy a že treba už iba povkladať jednotlivé kamene do prázdnych miest, tými učeníkmi, ktorí budú ešte povolaní, aby sa tým zavŕšilo obdivuhodné mozaikové dielo, na ktorom má spočívať veľká tisícročná ríša mieru, ktorú zasľúbil Boh a ktorá môže byť vytvorená jedine samotným Bohom, nikdy nie človekom, aj keď sa na to nejeden človek cíti povolaný.

Všetkým duchovne živým ľuďom musia so svojim prevažne domýšľavým a posmešným úsmevom, s vypínavosťou a pozeraním sa zvysoka na iných, nie tak hlboko zotročených, niekedy pripadať ako úbohí, chorí blázni, ktorí napriek všetkému súcitu musia byť ponechaní vo svojom blude, pretože ich hranica chápavosti nechá prechádzať dokonca skutočnosti opačných dôkazov bez akéhokoľvek dojmu. Každá námaha niečo na tom zlepšiť, musí sa rovnať márnej snahe, chcieť uzdraviť choré telo prehodením nového lesklého pláštika.
Materializmus je už teraz za svojím vrcholným bodom, všade zlyháva a musí sa čoskoro zrútiť v sebe. Pritom ovšem strhne aj mnoho dobrého so sebou. Jeho stúpenci sú už dnes na konci svojho umu; zanedlho budú zmätení zo svojho diela a potom zo samých seba bez toho, že by poznali priepasť, ktorá sa pred nimi otvorila. Čoskoro budú ako stádo bez pastiera, jeden druhému nebudú dôverovať, každý pôjde svojou cestou, no i napriek tomu sa pritom bude pyšne vyvyšovať jeden nad druhým. Nepremyslene, riadiac sa len podľa starého zvyku.

Ľudia si sťažujú a bedákajú, pozerajú s odporom, ako sa dnes výstrelky materializmu prejavujú vo formách sotva uveriteľných. Úpenlivo prosia a modlia sa za oslobodenie zo súženia, o polepšenie, ozdravenie z nesmierneho úpadku. Tých niekoľko, ktorí si dokázali uchovať nejaké záchvevy svojho duševného života z búrlivého prívalu neuveriteľného diania, tí, ktorí sa duchovne neudusili vo všeobecnom úpadku, nesúcom klamlivo pyšne na čele meno „pokrok“, tí sa cítia ako vyvrheli, zaostalci a bezduchí súpútnici novej doby sa na nich aj tak pozerajú a posmievajú sa im.
Vavrínový veniec všetkým tým, ktorí mali odvahu nepripojiť sa k davom! Tí, ktorí hrdo odmietli ísť po príkro strmej ploche!
Námesačník, ktorý sa ešte dnes chce nad tým rmútiť! Otvorte oči! Nevidíte predsa, že všetko, čo vás utláča, je už začiatkom náhleho konca, teraz už len zdanlivo panujúceho materializmu? Celá stavba je už na zrútenie aj bez pričinenia tých, ktorí pod ním trpeli a ešte aj trpieť musia. Rozumujúce ľudstvo musí teraz žať, čo po celé tisícročia plodilo, živilo, pestovalo a obletovalo.

Ľudstvo už dlho hľadá taký spoločenský poriadok, ktorý by bol spravodlivý a ľudia by v ňom boli skutočne šťastní! Lenže stále v tom blúdime, lebo obchádzame stále to, čo nám je už tisícročia ponúkané a to iba v mene mocichtivosti pár hlupákov, ktorých počet sa každoročne rozrastá, ba ktorí sa sústavne snažia nahradiť toho pravého vládcu, ktorému všetko patrí a všetko každému daroval rovnakou mierou.
Je to také jednoduché: Treba sa nám zbaviť iba materializmu, ktorý všade vládne a to hlavne aj v cirkvách, kde by vôbec nemal mať miesto! Materializmus zotročil ľudstvo za pomoci veľkej neresti – chamtivosti, ktorej sa už samo nedokáže zbaviť. Pomôcť nám v tomto už môže iba Boží zásah, za pomoci vyspelejších bratov. Bližšie vysvetlenie bude nasledovať v ďalších odpovediach.

________________________________________________________________________________________
27. február 2018

(NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY
8. časť

11.   Prečo Vatikán a iné cirkvi, vlády, aj veda zatajujú informácie o mimozemských kontaktoch?
12.   Čo mimozemskí návštevníci návštevami sledujú?

Odpoveď:
Tieto dve otázky bude tiež najvhodnejšie spojiť do jednej, nakoľko súvisia.
Hneď v úvode je potrebné nadviazať na už nám známe z predošlých odpovedí, pričom podstatné sú dve zásadné okolnosti, ktoré nemôžeme obísť:

 1.     Boh tvorí, udržuje a mení stvorenie pomocou žiarenia!
 2.   Musí byť vždy dodržaný zákon rovnorodosti a teda konkrétne zmeny môžu byť vykonané jedine v súčinnosti s ním!

Potvrdíme si to citátmi z AP:
Preto už teraz pri nastávajúcich prevratoch na tejto zemi musia sa zmeniť tiež pozemské telá, inak by nemohli ďalej jestvovať! Menia sa so zmenou bytostného pôsobenia! Toto má za následok aj zmenu vyžarovaní, tým i zmenu podnebia a vývoja vo formách a udržovaní celej hmotnosti. A to pod novým lúčom Svetla!

Túto „zmenu podnebia“ si už povšimla aj naša veda a priradila tomu otrepanú frázu: „globálne otepľovanie“, lenže pravá príčina je niekde inde! Logicky mysliaci človek si teraz môže urobiť ten správny úsudok. Možno ku tomu priradiť aj všetky negatívne zmeny v prírode, ba aj vymieranie druhov, ba bude sa to stupňovať.

Tam, kde sa človek namáha v hlbokej núdzi, často len celkom nepatrný dar oživí vedomie, že mu Boh pomáha prostredníctvom človeka, ako tomu skutočne tiež je, akonáhle sa jedná o hrubohmotné. Inak sa to totiž nemôže ani na zemi diať. Pomoc Božia musí prichádzať cez človeka podľa zákona o rovnorodosti.

Teraz je potrebné poukázať na to, čo už bolo napísané, ako obsahovo súvisiace, v predošlých odpovediach:
Už za niekoľko tisícročí toto ľudstvo pokleslo natoľko a žije tak silne v temnote, že svojím nečistým chcením vybudovalo mnoho mostov k temným sféram, ležiacim veľmi hlboko pod úrovňou tejto Zeme. Žijú tam hlboko kleslí, ktorých jemnohmotná tiaž doteraz nikdy nepripúšťala možnosť dostať sa na túto zemskú pláň. (***)

Nakoniec nastáva po určitom čase neplodnosť, takže národ, ktorý pripustí, aby sa ženstvo pomužšťovalo, je odsúdený k pomalému vymieraniu. (***)

Keďže ku vám prehováram odtiaľto, tak to nie určené len pre pozemských ľudí, ktorí sú v duchu tak ťažkopádni, ale omnoho viac pre miliardy, ktoré obývajú ľahšie úrovne vesmíru, ktoré usilujúc ku Svetlu, prahnú po mojom Slove, aby podľa neho žili v radostnej vďačnosti!
Počet obyvateľov tejto Zeme je zanedbateľný. Preto to nehrá pre mňa žiadnu veľkú rolu, či počúvajú títo pozemskí ľudia môjmu Slovu, a či sa preň otvoria, alebo či zostanú uzavretí. JA SPĹŇAM! Kotvím do tejto hrubohmotnosti svojim Slovom Božiu vôľu, nepokrivenú, nevykoreniteľnú! (***)

Z týchto citátov teda jednoznačne vyplýva, že my nie sme vo vesmíre, ba celom stvorení sami, ale je tu celá reťaz bytostí, ktoré si vzájomne pomáhajú a tak sa vyvíjajú a zdokonaľujú, aby sa mohli v konečnej fáze odpútať od hmoty, do ktorej sa iba dočasne ponárali za účelom vývoja. V nám viditeľnom vesmíre sa teda vyvíjajú rovnaké duchovné zárodky, ako aj my, tu na Zemi a nachádzame duchov vývojovo rôznej duchovnej, ale aj rozumovej zrelosti. Nie vždy sa tieto dva druhy zrelosti posúvajú harmonicky a súbežne, ale mnohokrát dochádza k istej poruche a disharmónii, čo má za následok už tiež objasnené následky v predchádzajúcich odpovediach. Platí však zákon pomoci vyspelejšie duchovných bytostí, tým menej vyspelým. Pomoc je chápaná ako aktivita v súlade s ochotou prijatia tejto pomoci príjemcom. Inak by to bol zásah, ktorý je nie v súlade s Božími zákonmi.

Mimozemské návštevy doposiaľ plnili rôzne funkcie pre nás, ale aj samotných návštevníkov. Dnes je už verejným tajomstvom, že USA majú zmluvu s istou mimozemskou rasou o spolupráci, ktorá obsahuje dva zásadné body:
A.          Mimozemšťania ponúknu isté technológie, ktoré ale smerujú iba k mocenským cieľom.
B.         Ako protislužbu dostanú možnosť robiť únosy ľudí a zvierat pre výskumné účely, ale musia ich navrátiť živých a bez možnosti spomienok na únos.

Zmluva istý čas fungovala, ale následne mimozemšťania prestali plniť zmluvu, ale ako niekto mocnejší, mnoho ľudí nevrátili, rovnako likvidovali aj zvieratá za účelom svojich pokusov, ktoré vedú k záchrane ich vlastnej civilizácie. Tak, ako to z citátu AP vyplýva, každá civilizácia, ktorá sa prestane držať vesmírnych – Božích zákonov, je odsúdená k vymieraniu, nemôže sa rozmnožovať a preto sa snažia tvoriť vlastných hybridov, za účelom prežitia. Mnohí už mali skúsenosť tohto druhu, že boli unesení, hlavne ženy, ba videli aj svojich – cudzích potomkov.
Boli, ba stále aj sú, prípady dobrovoľného kontaktu! To je v skratke odpoveď, ktorá by ale vyžadovala dlhší text, na ktorý nie je tu priestor. Treba iba dodať, že podľa zákonov môžu unášať vlastne iba svojich ľudí, ktorí túto pomoc, ešte ako obyvatelia týchto planét vo svojej minulej inkarnácii, prisľúbili, ba vtelili sa na Zem s týmto poslaním. Lenže dnes si to už nepamätajú, ale domáci z minulosti ich majú v evidencii. (*) – Je to tak, ako to bolo vysvetlené v odpovedi pri reinkarnácii.

Doplníme si to ešte ďalšími citátmi z AP:
Viete, že žiarenia sa štiepia zo Svetla a rozdeľujú do celkom určitých poddruhov. V každej ďalšej úrovni smerom dolu sa ochladením zakaždým uvoľní, teda oddelí nový poddruh, tento sa za silnejšieho tlaku, jestvujúceho až po súčasnú hranicu, nemohol oddeliť, ale až po tomto ochladení a zmenšení tlaku alebo stupňa teploty bol schopný uvoľniť sa a učiniť samostatným.
Výsledkom každého takého osamostatnenia alebo uvoľnenia je súčasne aj nové formovanie uvoľneného druhu do príslušnej bytostnej podoby. To je jav, prebiehajúci samočinne podľa zákona stvorenia. Tak vzniká celá reťaz s jej rôznymi postrannými členeniami pomáhajúcich a budujúcich bytostných, o ktorých som vám hovoril.

Keďže som sa už zmieňoval o prastvorených, musia jestvovať aj neskoršie stvorení alebo stvorení, lebo som hovoril ešte o vyvinutých, ku ktorým sa až počíta pozemské ľudstvo.
Títo stvorení, o ktorých som ešte nehovoril, zaľudňujú úrovne stvorenia medzi prastvorenými v prastvorení a vyvinutými neskoršieho stvorenia.
Do dozrievajúcich kmeňov, vyvíjajúcich sa z duchovných zárodkov, prichádzal v počiatočných dobách tu i tam k vteleniu niekedy i stvorený, aby ich viedol a umožnil zároveň spojenie k najbližšiemu stupňu v nevyhnutnom usilovaní nahor všetkého duchovného. V počiatočnej dobe to boli vtedy veľké obraty.
Neskoršie povstali proroci ako omilostení. Tak pracovala všeláska zo Svetla, aby pomáhala ľudským duchom stále novými zjaveniami v súlade s vtedajšou zrelosťou stvorenia až nakoniec zostúpili nadol časti samotného Boha, aby sa tiež ľudstvu dostala posvätná správa o Božskom a jeho pôsobení, aby v zastavení prezretosti dosiahnutého súčasného bodu neupadlo do rozkladu, ako by sa to muselo stať podľa samočinných zákonov vo stvorení, keďže trvalé usilovanie nahor je základnou podmienkou zotrvania vo stvorení.

V AP nás nemohol Syn Človeka dokonalejšie poučiť, a ani našu vedu, ale znovu iba našou vinou, aj keď Syn Človeka to mal v úmysle, lenže znovu cirkev sa radšej spojila s vyslancom temna – Hitlerom a Syna Človeka nechali uväzniť, ba jeho dielo mu odobrali. Syn Človeka nezaložil na Zemi žiadne nové náboženstvo, ale naopak, prírodnofilozofický spolok! Vodcovia sa priklonili preto na nesprávnu stranu a tam viedli aj ľudstvo. Keď sa tak začalo diať, zjavila sa vo Fatime Prakráľovná, teda nie Mária z Nazaretu ako tvrdí cirkev, aby nadiktovala aj tretie fatimské proroctvo (k téme sa ešte podrobnejšie vrátime), aby varovala ľudstvo. Lenže znovu zbytočne a preto sme prežili na Zemi prvú fázu veľkej očisty, vo dvoch svetových vojnách, počas pôsobenia Syna Človeka na Zemi, a preto, lebo sme Jeho nepoznali, ba ani Jeho Slovo, ktoré sme spolu s jeho osobou odmietli, rovnako ako Syna Božieho Ježiša. A túto nastúpenú cestu počas Jeho pôsobenia udržujú cirkvi, politici, ba aj veda až do súčasnosti, lebo teraz už nemôžu povedať, že sú na tej nesprávnej strane, že slúžia „kniežaťu sveta“ – Luciferovi a jeho zástupom a planétam, ktoré sú už odsúdené, rovnako, ako oni samotní, pre rozklad.

A tu sú tie odpovede na otázky:
Prečo nemôžu uznať mimozemské civilizácie a verejne o nich prehovoriť?

Preto, lebo ten, ktorý je pri moci, nikdy nemôže propagovať toho, ktorý je mocnejším, lebo by degradoval moc vlastnú!
To je prvý dôvod! Lebo aj tí ich mimozemšťania z temných planét, sú mocnejší než oni!

Druhý dôvod je ten, že by vyšiel najavo fakt, že vlády a aj cirkev sú na nesprávnej strane a vedú celé ľudstvo do záhuby! A to si nemôžu dovoliť! V tichosti nás ale pripravujú na ten záver, lenže tou formou, že nám hrozí zásah z vesmíru, ktorého sa treba obávať. To skutočne platí pre nich! Lenže tí, ktorí žijú podľa vesmírnych zákonov, alebo Pravdu hľadajú, sa nemajú čoho obávať, ale práve prichádzajúce dianie, ako pomoc môžu privítať.

Z tohto dôvodu sa vtelila aj samotná Prakráľovná, ktorá nám nadiktovala posolstvo vo Fatime, a podala nám tie dôležité a zamlčané, informácie, ba aj uviedla na pravú mieru tie informácie, ktoré už boli pokrivené v Slove AP, teda pochádzajúce od Syna Človeka. Toto sme prežívali na Slovensku v roku 1997 a 1998 – lenže znovu iba nemnohí!

Ešte počas pôsobenia Syna Človeka bol vtelený jeden vyšší duch, ktorý sa menoval George Adamski, ktorý nás mal pripravovať súčasne so Synom Človeka na záver Posledného súdu; informovať nás o tom, že pri tejto akcii budú spolupôsobiť mimozemské civilizácie zo Svetlých planét, s ktorými naši vladári odmietli spoluprácu, ale dali prednosť tej druhej – temnej strane. Aj toto posolstvo bolo preto pokrivené, aj zatajené.
Prakráľovná nám to znovu pripomenula, ba bola to ona samotná, cez ktorú sa mali vyplniť posledné zasľúbenia a zverejnila pre nás aj toto Vesmírne spojenie, ktoré pochádza od samotného sudcu pre posledný súd, ktorý príde s „nebeským vojskom“, ako je to aj v Biblii zasľúbené. Toto Vesmírne spojenie, ale očistenej forme uvedieme nižšie:

Aby si niektorý čitateľ zbytočne nelámal hlavu nad tým, ako sa mohli ku nám pozemšťanom dostať súčasne dve posolstvá od tej istej osoby, bude potrebný ešte jeden citát z AP:
Ako kráľ Imanuel vo vesmíre, ako Parsifal prastvoreným a v duchovnej ríši, a konečne ako Syn Človeka v hrubohmotnosti na tejto planéte Zem. Trojdielny v jednom, pôsobiaci súčasne ako božské mystérium. Je to dej, ktorý nemôže byť pochopený vyvinutými ľudskými duchmi, prastvorení majú však na ňom už podiel, lebo aj oni môžu pôsobiť tu na Zemi, zatiaľ čo súčasne plnia svoju úlohu hore v hrade Grálu.

VESMÍRNE SPOJENIE
(krátky výber)

Dnešný  človek  sa  nachádza  v  beznádejnej  a  krajnej  situácii,  do  ktorej  sa  sám  dostal.  Všetky  ľudské  systémy  bezvýchodne  uviazli  alebo  zlyhali  do  takej  miery,  že  už  nedávajú  možnosť,  ktorá  by  zaisťovala  bezpečnosť  človeka.  Technológia  a  veda  dosiahli  taký  stupeň  a  takú  rýchlosť,  že  duchovné  chápanie  ľudstva  nie  je  schopné  súbežne  s  nimi  držať  krok.
Svet  má  na  obzore  atómovú  vojnu,  ktorá  by  v  extrémnych  dôsledkoch  privodila  úplné  vyhladenie  života.  Podľa  udalostí  vo  svete  sa  zdá,  že  ľudstvo  nepozná  únik  z  hroziacej  katastrofy.  Sú  však  aj  iné  faktory,  ktoré  ukazujú  na  možnosť  záchrany.  Pomoc  by  priniesla  iná,  vyvinutejšia  veda  a  technológia,  než  je  pozemská.  Táto  perspektíva  sa  môže  zdať  fantastická  tomu,  kto  o  nej  počuje  po  prvý  raz.
Ak  sa  pozrieme  do  Biblie  -  Zjavenia  Jána  -  a  čo  hovorili  apoštoli  s  Ježišom  o  posledných  dňoch  ľudstva,  nájdeme  tam  jasný  popis  nášho  dnešného  sveta  i  prejavy  atómovej  vojny  a  jej  dôsledkov,  ako  aj  obrazné  symboly  a  náznaky  o  masovom  presune  a  evakuácii  ľudstva  mimo  Zeme.
Vývoj  svetových  udalostí  pred  blížiacim  sa  koncom  sveta  nebude  pre  ľudstvo  spočiatku  priaznivý,  avšak  vinou  neho  samého.  Vďaka  gigantickej  záchrannej  akcii  z  priestoru  sa  zavedie  úplne  nový  spôsob  života  na  Zemi,  s  kultúrou  založenou  na  omnoho  hlbšom  pochopení  vesmírnych  zákonov,  než  aké  doteraz  Zem  dosiahla.
Toto  radostné  Posolstvo  má  poznať  každý,  kto  má  záujem  dodržiavať  vesmírne  zákony  a  chápať  tieto  veci.  Tu  je:
Tento krátky výber má byť dôkazom pre niektorých o tom, že aj tento kanál bol pôvodne vytvorený Svetlom a mal byť ku pomoci všetkým, ktorí hľadajú Pravdu. Fakty to dokonale potvrdzujú zhodnosťou informácií v tých zásadných bodoch.

• Pre  túto  Zem  som  Alfou  a  Omegou.  Som  skutočný,  i  keď  prichádzam  k  vám  z  neba.  Oslobodím  vás  od  vašej  biedy.  Prinesiem  vám  mier.
• Každý  dostane  svetlo  Pravdy,  keď  príde  čas.  Nikto  sa  nemôže  vyhnúť  mojej  vôli.  Nič  mi  nemôže  zabrániť,  aby  som  dokončil  svoje  dielo.
• Nové  pokolenie  má  veľa  dôvodov  na  radosť  bez  ohľadu  na  to,  čo  sa  stane  s  ostatnými.  Tí,  ktorí  sa  vrátia  na  Zem,  dostanú  nový  spôsob  existencie.  Tí,  čo  zomrú,  budú  v  ďalšom  vtelení  pokračovať  vo  vývoji  na  nižších  planétach.
• Na  Zemi  sa  stanú  veci,  ktoré  sa  budú  mnohým  zdať  kruté,  sú  však  prirodzeným  procesom,  lebo  spôsobia  duchovné  očistenie  ľudstva.
• Mnoho  ľudí  na  Zemi  bude  prekvapených,  keď  sa  stretnú  tvárou  v  tvár  s  jednou  z  našich  žien,  ktorej  pôvod  nie  je  pozemský.
• Cirkev  bola  na  Zemi  zriadená  preto,  aby  zvestovala  moje  slová.  Zle  však  viedla  moje  dielo.  Nebola  mojou,  iba  niektorí  ľudia  z  nej  sú  moji.  Cirkev  stojí  pred  svojím  koncom.
• Moja  cirkev,  ktorú  na  Zemi  zriadim,  bude  vytvorená  len  zo  skutočne  veriacich,  nie  slepo  veriacich.  Nebude  už  len  domom  pri  ceste,  kam  sa  chodí  v  nedeľu.  Bude  tvoriť  súčasť  denného  života.  Všade  bude  vládnuť  len  úsmev,  šťastie  a  spravodlivosť.
• Môj  príchod  bude  revolučný,  nič  neostane  z  toho,  čo  existuje  teraz.
• Na  Zemi  budete  žiť  tisíc  šťastných  rokov.  Budem  stále  s  vami  a  budem  vám  ukazovať  cestu  vo  vývoji.
• Zavedie  sa  úplne  iný  spôsob  života,  ktorý  si  len  ťažko  dokážete  predstaviť.
• Nič  na  tejto  Zemi  nemôže  zastaviť  moje  plány.
• Musíte  poznať,  pochopiť  a  realizovať  v  bežnom  živote  vesmírne  zákony,  aby  ste  boli  schopní  duchovnej  premeny,  ktorá  má  teraz  na  Zemi  nastať  u  tých,  ktorí  sa  o  to  usilujú.  (*)
• Až  sa  kľúče  dostanú  do  správnych  rúk  a  brány  budú  široko  otvorené,  potom  sa  moje  prejavenie  stane  skutkom.
• Ľudstvo  nebude  napadnuté  inými  civilizáciami,  to  by  sme  nepripustili.  Bude  napadnuté  vlastnými  prostriedkami  a  chybami.  Až  v  hraničnej  situácii  pochopí  ľudstvo  svoje  chyby  a  nemohúcnosť  a  prijme  našu  kozmickú  pomoc  s  vďakou  a  porozumením.
• Hodina  nášho  príchodu  nemôže  byť  ľudstvu  odhalená.  Je  naším  tajomstvom  a  zostane  ním  až  do  nášho  príchodu.  Čas  našej  akcie  nepoznajú  ani  tí,  ktorí  sú  do  nej  zapojení  -  iba  ja  poznám  presnú  hodinu.  V  žiadnych  proroctvách  nie  je  udaný  presný  čas.
• Každý  má  absolútnu  slobodu,  na  nikoho  nebude  vyvíjaný  duchovný  nátlak  a  nič  sa  mu  nebude  vnucovať.
• Spojenia,  ktoré  som  nadviazal  so  Zemou,  sú  dokonalé   a  priame.
• Nastane  premena  nielen  duchovná,  ale  aj  hmotná.
• Môj  plán  je  dokonalý,  všetko  bolo  pre  túto  akciu  starostlivo  pripravené.  Každý  bude  umiestnený  na  takom  mieste,  aby  to  zodpovedalo  jeho  duchovnej  výške.  V  dome  môjho  Otca  je  veľa  príbytkov.  Mám  miesto  pre  každého,  treba  však  urobiť  určité  odstupňovanie  jedincov.
• Názov  tohto  Posolstva  -  „Vesmírne  spojenie“  znamená,  že  sa  v  príhodnom  čase  spojí  Zem  kozmickou  záchrannou  akciou  s  vyššími  hmotnými  svetmi.
• Pre  tých,  ktorí  neuspeli  v  škole  života  na  Zemi,  čas  učenia  uplynul.  Nebudú  sa  tu  ďalej  vyvíjať,  lebo  zaostali.
• Všetky  náboženstvá  splynú  v  jedno,  lebo  sa  zachovajú  len  tí  najčistejší,  schopní  duchovnej  premeny.
• Veda  vie  o  veľkých  zmenách,  ktoré  sa  udiali  vo  vývoji  rastlín  a  zvierat,  avšak  nevie  si  vysvetliť,  ako  sa  udiali.  Boli  nazvané  mutáciami,  ktoré  pozostávajú  z  rýchlych  skokov  nahor.  Podobná  zmena  -  mutácia  -  sa  teraz  stane  s  ľudstvom.
• Tí,  ktorí  nechcú  prijať  nové  duchovné  poznatky,  budú  znášať  obrovské  duchovné  aj  fyzické  utrpenie,  lebo  to  im  pomôže  k  duchovnému  rastu.
• Objavenie  sa  nadľudskej  pomoci  v  kríze  očakávajú  na  celom  svete  rôzne,  i  keď  ide  o  ten  istý  aspekt,  podľa  Biblie  „druhý  príchod  Krista”,  alebo  „objavenie  sa  Syna  človeka  v  oblakoch”.
• Podľa  Biblie  prídem  v  oblakoch  s  nebeským  vojskom.
• Sľubujem  vám,  že  každá  kozmická  loď  bude  na  desatinu  milimetra  presne  tam,  kde  má  byť,  než  začneme  svoju  záchrannú  akciu.
• Vaša  Zem  nie  je  jediná,  ktorá  je  v  tomto  slnečnom  systéme  obývaná  ľudskými  bytosťami.  Je  v  nej  viac  planét,  než  ľudská  veda  pripúšťa.
• Zákon  karmy  je  taký,  že  každý  čin  sa  vracia  k  svojmu  pôvodcovi.  Ním  sa  automaticky  riadi  škola  života.  Človek  zbiera  svoje  skúsenosti  pomocou  omylov,  ktoré  robí.  Kľúčom  k  oslobodeniu  od  karmy  je  poznanie  zákonov  života.
• Keby  sme  v  tomto  okamihu  uskutočnili  zmenu,  ktorú  máme  v  úmysle  vykonať  neskôr,  netrvalo  by  ani  10  rokov  a  ľudstvo  by  padlo  na  tú  istú  úroveň  ako  teraz.  Preto  zmenu  uskutočníme  až  vtedy,  keď  bude  ľudstvo  na  prahu  zúfalstva  a  beznádeje.  Svojmu  stavu,  do  ktorého  sa  samo  priviedlo,  porozumie  novým  duchovným  poznaním.
   
• Musíte  poznať,  pochopiť  a  realizovať  v  bežnom  živote  vesmírne  zákony,  aby  ste  boli  schopní  duchovnej  premeny,  ktorá  má  teraz  na  Zemi  nastať  u  tých,  ktorí  sa  o  to  usilujú.  (*)

(*) „Prvou knihou bol Starý zákon, druhou knihou bol Nový zákon a tretia kniha sa pre vás píše!“ (*) - Tento dôležitý bod bol zo spojenia vylúčený!

Už trikrát mu bola daná príležitosť, aby správne spoznal Božiu vôľu! Raz Mojžišom, ktorý bol k tomu osvietený. Druhýkrát samotným Ježišom, Synom Božím, ktorý predsa v sebe niesol Pravdu, a teraz po tretíkrát a tým naposledy v Posolstve Grálu, ktoré je opäť čerpané priamo z Pravdy.– Rovnako aj tento zhodný citát bol vylúčený z Posolstva Grálu – Slova Syna Človeka! Prečo asi?!!!

Tu je odkaz pre nás, aké sú dôležité vesmírne – večné – Božie zákony!
Lenže poukázanie na tie knihy, v ktorých ich máme hľadať, už bola snaha zamlčať! Dokonca aj tieto citáty boli v tých dôležitých posolstvách odstránené.
Preto nám boli poskytnuté ešte tieto Večné zákony priamo v knihe, ako posledné zasľúbenie a pomoc!

Keď sa teraz uzatvára kruh všetkého doterajšieho diania, tak tým nastáva pre túto po prvýkrát dozretú časť svetov, v celom stvorení, doba žatvy, zberu a triedenia. Od trvania celej hmotnosti sa toto doteraz ešte nikdy nestalo; pretože naša časť sveta vo večnom kolobehu predchádza všetky ostatné ako prvá, ktorej je to možné podstúpiť!
Preto sa tiež pred dvetisíc rokmi vtelil Syn Boží na túto Zem. Bolo to svetové dianie, ktoré sa odohrávalo v prvej a najzrelšej časti všetkej hmotnosti, ale už nikdy sa nebude opakovať; veď v nasledujúcich častiach to, čo sa stalo tu, pôsobí ustavične ďalej. Tak sa tiež stane, že táto časť ako prvá vstúpi do nového diania, ktorého doposiaľ nebolo, ale už po nás bude sa opakovať vždy. Je to rozklad vytvorenej hmotnosti, ktorý v prirodzenom dianí priniesla so sebou prezretosť. –
Dokonané je! Ukázaná je cesta k Svetlu a tým k večnému životu duchovne osobného! Nech sa ľudskí duchovia teraz v poslednej hodine rozhodnutia spamätajú, ktorou cestou chcú ísť: Buď k večnému zatrateniu alebo k večnej radosti; lebo podľa vôle Božej majú k tomu slobodnú voľbu!

________________________________________________________________________________________
6. marec 2018

(NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY
9. časť

13.   Čo je obsahom tretieho fatimského proroctva?

Odpoveď:
No a teraz si už môžeme povedať, že vo Fatime sa nezjavila Ježišova matka Mária, ale priamo Prakráľovná – Pramatka, ale znovu si treba byť vedomý toho, že táto osobnosť, ako všetky iné vysoké osobnosti, ktoré sa vtelia, alebo chcú pôsobiť v hmotnosti, musia použiť mnohé bytostné záhaly (telá) toho najjemnejšieho – najvyššieho tela, ktoré sú vlastne samotné osobnosti, pôsobiace v jednotlivých úrovniach stvorenia, ba ešte ani to nie je všetko, ale musí spolupôsobiť aj duchovné s bytostným. Aj toto si potvrdíme dôkazom zo Slova, lebo aj to pôsobí mnoho nepochopenia:
Elizabeth, prakráľovná ženskosti, zahrňuje vo svojej dokonalosti všetky cnosti a prednosti.
Z nej potom vychádzajú žiarenia zodpovedajúce jej druhu ďalej nadol do oblasti Božského a vystupujú aj von do ríše čisto duchovného kde sa nachádzajú mnohé odstupňovania všetkých prastvorených.
Pri každom stupni nadol štiepia sa tieto žiarenia na jednotlivé základné druhy, ktoré sa v bytostnom ihneď stelesňujú do obrazov svojho pôvodu, v tomto prípade teda ako obrazy Elizabeth, východiska týchto vyžarovaní. To sa deje v bytostnom aj v duchovnom, lebo obidva druhy žiarení vychádzajú z Prakráľovnej, ktorá ich má v sebe spojené.
Ich formy sa vytvárajú presne podľa súčasných celkom určitých jednotlivých druhov žiarenia, ktoré stelesňujú a ktorými vlastne samé sú. Tým sa prirodzene vyskytujú tiež rôzne odchýlky vo výzore alebo v zjave tých obrazov, vyjadrujúcich vždy jasne a jednoznačne to, čo dotyčný druh žiarenia obsahuje a ako pôsobí.

Tento citát je veľmi dôležitý, nakoľko spôsobil veľa nepochopenia v roku 1998, ba stále aj pôsobí, lebo dokazuje fakt, aké dôležité je poznanie úplného, teda pôvodného Slova PG. V tom „z druhej ruky“, alebo povojnovom, už tento citát tiež nenájdeme.

Elizabeth (Prakráľovná) je samé prvé stelesnenie božsky-bytostného vyžarovania, forma čistej lásky Božej, ktorá v tom ako jediná prijala najideálnejší vzhľad ženskej formy. Ona je teda prapodobou vyžiarenia Božej lásky, ktorá v nej, ako prvej nesie formu!

Vy, vidiaci, ktorí ste omilostení niekedy ju uzrieť, keďže vám k tomu bol zrak otvorený učeníctvom, čím vám bola darovaná iskra čisto duchovného, vy teraz porozumiete, prečo vidíte tvár Elizabeth vždy zahalenú viac alebo menej hustým závojom! Závoj je nie pred tvárou Prakráľovnej, ale nachádza sa pred vašim duchovným zrakom, ktorý nie je schopný vidieť Božské jasne a preto ho vidí len ako cez závoj, ak je k tomu omilostený, že má raz vidieť.

Teraz pre čitateľov zverejníme to zatajené tretie Fatimské proroctvo, ktoré odhalila TÁ, ktorá ho v roku 1917 trom deťom nadiktovala a ktoré cirkev ukryla. Bude to iba časť toho, čo je podstatné, čoho následok nás očakáva, aj keď to ľudstvo prehliadlo, ba muselo sa toto dianie našou vinou pozmeniť a znovu vyplniť trochu inak, ako bolo predvídané, ba aj zasľúbené. Lenže ako vždy, ľudstvo má na výber a slobodná vôľa mu zostáva zachovaná, vždy sú pripravené dva scenáre vyplnenia: Prvý – až ľudstvo poslúchne a uverí, ale druhý vtedy, keď naopak – neuverí a teda sklame. V tomto príspevku sa však nehodláme venovať udalostiam z roku 1998, ani nášmu sklamaniu, aj keď to súvisí, ale iba tomu, čo im predchádzalo. Samotné objasnenie udalosti vyžaduje dlhé a obsiahle vysvetľovanie, a tiež znalosť mnohých informácií, ba aj určité prežitia.

Výber zo Slova Prakráľovnej, z diela Večné zákony (VZ):
Podľa Biblie sa má pred súdom objaviť množstvo falošných zjavení a prorokov.

Lenže ako ich majú ľudia rozoznať, keď ich cirkev nesprávne vykladá, aby ukryla pred nimi čisté učenie Božích Synov, ktorí vysvetľujú kozmické zákony v mnohom inak, než cirkevné autority.

Čo sleduje pôvodca falošných zjavení?
Jeho cieľ je až príliš zreteľný – odpútať pozornosť od pravého Božieho zjavenia vo Fatime. Nikoho ani len nenapadne, že tie ostatné zjavenia nepochádzajú od Stvoriteľa, ale od najväčšieho iluzionistu na Zemi, ktorý svoje nadľudské magické schopnosti využíva na odvádzanie ľudí od pravého poznania.

Naša poznámka: Väčšina týchto falošných zjavení, sú iba hologramy vytvorené temnými mimozemskými aktivitami z ich lietajúcich objektov. Mimo týchto sú ďalšie falošné zjavenia, a to tie, ktoré autorka VZ uviedla, ako pochádzajúce od pozemského mága. Ale taktiež sú tu aj zjavenia, ktoré Prakráľovná uviedla ako pravé!

Čím sa líšia pravé fatimské zjavenia od nepravých?
Pravé zjavenia vo Fatime sa odlišujú od všetkých ostatných zjavení týmito tromi faktami:

1.    Obsah ich posolstiev je úplne odlišný od nepravých zjavení. Aby však tento rozdiel nebol príliš veľký, prekrútili temní kňazi a ich pisatelia pôvodné fatimské posolstvá a prispôsobili ich obsahu ostatných, falošných. To najdôležitejšie – tretie posolstvo, ktoré zvestuje narodenie Ducha Svätého na Zemi, nemohla cirkev pozmeniť, tak ho radšej pred verejnosťou tají už temer štyridsať rokov!

2.   Vo fatimských zjaveniach sa ukázala duchovná podoba Prakráľovnej stvorenia – skutočná Božia matka a nie Panna Mária a Ježiš, ako v ostatných, nepravých zjaveniach.

3.   Zjavenia vo Fatime boli sprevádzané nadpozemskými úkazmi, ktoré chýbajú nepravým zjaveniam, lebo tie pozemský mág nedokáže napodobniť. Hoci vie pracovať s ľudskou predstavivosťou a vsugerovať jej svoje ilúzie – obrazy duchovných osôb, nedokáže pohnúť nebeským telesom – Slnkom, lebo toho je schopný len Stvoriteľ. Tesne pred zjavením sa Prakráľovnej vo Fatime, pri jej poslednom zjavení, sa Slnko rozkmitalo do rôznych smerov a jeho asi 15 minútový tanec videli všetci prítomní, aj ateisti, teda nie len tí, ktorí videli aj zjavenie. To dokazuje, že tanec Slnka nebol len ilúziou, ale skutočnosťou.

Čo sa snaží cirkev pred verejnosťou zakrývať?
Cirkev a Boh nie sú totožné pojmy!

Pred smrťou oznámil Ježiš svojim apoštolom, že po ňom, tesne pred súdom, príde Tešiteľ, Duch Pravdy, Duch Svätý, aby poučil ľudí o Božej Pravde. Nikto predtým zo starovekých prorokov nezvestoval Ducha Pravdy, lebo jeho príchod bol náhradou za predčasne ukončené poslanie Ježiša. Napriek tomu, že táto pasáž o ďalšej Božej pomoci je dodnes v Biblii zapísaná (Jánovo evanjelium, 14. kap., verš 15 – 26,) cirkev jej zreteľný obsah vykladá rôznymi spôsobmi, len nie ako opis príchodu skutočnej Božej osoby na Zem. Až po Ježišovej smrti sa jeho príchod potvrdzuje aj v Apokalypse.
V roku 1875 sa inkarnoval do najduchovnejšieho národa, v tom čase to bol národ nemecký, Abd-ru-schin – v preklade jeho meno značí Syn Svetla, teda Boha. Napísal knihu „Vo Svetle Pravdy“ s podtitulom „Posolstvo Grálu“. Autor priniesol na Zem komplexné poznanie o večných zákonoch a skladbe stvorenia, ktoré bolo dovtedy neznáme a neúplné. Hoci v knihe vysvetlil, že prišiel na zem s poslaním ako Duch Pravdy, teda Duch Svätý, Imanuel, cirkevné autority nechceli prijať jeho dielo a osobu. Ako aj mohli, keď v knihe upozorňoval na to, ako pokrivili Ježišovo učenie a ako zavádzajú svojich prívržencov na nesprávne cesty pochybnými výkladmi Biblie.
Zapretím Ducha Pravdy cirkev „ukrižovala“ aj druhého Božieho Syna, i keď nie fyzicky, aspoň morálne, čo je podľa večných zákonov totožné... .

Ducha Pravdy mali podobne ako predtým Ježiša, vopred ohlasovať vyvolení ľudia, aby v ňom duchovne hľadajúci spoznali Bibliou zvestovaného Ducha Svätého. Žiaľ, na svoju úlohu zabudli, lebo sa dostatočne duchovne neprebudili.
Po zlyhaní zvestovateľov chcel Stvoriteľ ľuďom vynahradiť zmarenú pomoc nadpozemským spôsobom – zjavením sa Prakráľovnej. Nakrátko sa zviditeľnila, v roku 1917 v portugalskej Fatime, aby oznámila zvesť, že na Zemi žije a pôsobí Ježišom ohlasovaný Duch Pravdy, ktorý napíše Novú Bibliu. Hoci to oznamovala každý mesiac, teda šesťkrát počas svojich zjavení, falošné cirkevné autority túto Božiu pomoc zmarili, zatajením a prekrútením jej obsahu.

Keď temní predstavitelia cirkvi znovu oklamali svet a znemožnili spoznanie a účinkovanie aj druhého Božieho Syna na Zemi, oznámil Stvoriteľ nový príchod Ducha Svätého na Zem, Bibliou zvestovaného kráľa tisícročnej ríše. Túto správu predniesla Prakráľovná v treťom fatimskom posolstve. Aby nedošlo k jej skomoleniu, mala ju najstaršia z detí, Lucia, napísať do listu a v zalepenej obálke odovzdať pápežovi v roku 1917. Jeho nástupca ju mal otvoriť a znenie zverejniť svetu až v roku 1960. Nový pápež aj s niektorými cirkevnými hodnostármi ju v uvedený čas otvorili, ale svetu jeho obsah nezverejnili.

Teraz pod dôkazom tu podaných logických informácií, nech si každý čitateľ urobí vlastný obraz o tom, či toto vysvetlenie tretieho fatimského proroctva mu je vierohodnejšie, ako tie, ktoré doposiaľ ponúkala cirkev.
Cirkev už viackrát „zverejnila“ toto proroctvo, ale vždy v odlišnej forme, pričom tvrdila, že práve to posledné je už to pravé, čím vlastne sama seba usvedčovala v tom, že predtým klamala. Potom si treba položiť základnú otázku: Aký mala na to dôvod?
Ten dôvod musel byť závažný, keď sa tak dialo, ba už aj ďalší fakt potvrdzuje dôležitosť tohto proroctva: Jeho utajovanie!
Iba dôležité informácie, ktoré odhaľujú závažné problémy, musia byť utajované!
Je to ten istý problém, ako s utajovaním mimozemských aktivít. Preto aj informácia o tej dôležitej osobe, ktorá mala priniesť na Zem pravé učenie, musela byť zatajená, ba aj všetky aktivity, súvisiace s pravým poznaním ľudstva. Preto aj všetky vynálezy a podobné aktivity, ktoré by pomohli odstrániť na Zemi problémy ideologické, ale aj technické a následne ekologické, sú z tohto dôvodu utajované a aktéri vždy umlčaní. Iba nevedomosť robí človeka vždy ľahko ovládateľným a aj zraniteľným. A to potrebujú všetci tí, ktorí sa teraz hrajú na vladárov, ba snažia sa nahradiť TOHO PRAVÉHO, a preto aj všetky pomoci a dôležité informácie ukrývajú.

________________________________________________________________________________________
13. marec 2018

(NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY
10. časť

V tejto desiatej časti bude tiež zodpovedané súbežne na dve obsahovo podobné otázky, aj keď vlastne samostatne.

14.   Jestvujú skutočne jasnovidní ľudia?

Odpoveď:
Citáty z AP:
DLHO som sa zdráhal odpovedať na rôzne otázky o jasnovidectve, pretože každý človek, ktorý správne čítal moje Posolstvo Grálu, musí byť o tom dokonale poučený. Prirodzene za predpokladu, že Posolstvo nečítal ako knihu na skrátenie času alebo s predsudkami, ale že sa do neho vážne zahĺbil a každú vetu považoval za veľmi významnú, že sa musí namáhať už sám preskúmať jej obsah a dopátrať sa, ako nevyhnutne patrí k celému Posolstvu; lebo tak to bolo chcené od začiatku.
Duch musí byť pritom bdelý. Povrchní ľudia majú byť tým samočinne vylúčení.
Opakoval som viackrát, že istý druh môže byť poznaný vždy len rovnakým druhom. Týmito druhmi sú mienené prirodzene druhy stvorenia.
Pozorované zdola nahor, je to druh hrubohmotného, druh jemnohmotného, druh bytostného a ako najvyšší druh duchovného. Každý z týchto druhov sa opäť delí na mnoho stupňov, takže ľahko vzniká nebezpečie zámeny stupňov jemnej hrubohmotnosti už so stupňami hrubej jemnohmotnosti. Prechody sú celkom nenápadné, pretože v pôsobení a dianí nie sú tieto druhy snáď pevne spojené, ale iba zasahujú do seba.
Na každom z týchto stupňov sa život prejavuje odlišne. Človek má teraz obal z každého druhu stvorenia, nachádzajúceho sa pod duchovným. Jadro samotné je duchovné. Každý obal je vlastne to isté ako jedno telo. Človek je teda duchovné jadro, ktoré vývojom k sebauvedomeniu prijíma ľudskú formu, ktorá pri vzostupnom vývoji ku Svetlu sa neustále idealizuje až k najdokonalejšej kráse, pri zostupe však nadobúda opak toho, čo sa stupňuje až k najgrotesknejším znetvoreninám.
Aby sa predišlo omylu, chcem zvlášť poznamenať, že hrubohmotný obal alebo telo tento vývoj nepodstupuje. Má len málo času na spolupôsobenie a na hrubohmotnej pozemskej úrovni môže byť podrobené len celkom nepatrným zmenám.
Človek na zemi, teda v hrubohmotnosti, nesie súčasne na sebe obaly všetkých druhov stvorenia. Každý obal, teda každé telo týchto rôznych druhov má tiež svoje samostatné zmyslové orgány. Napríklad hrubohmotné orgány môžu byť činné len v rovnakom druhu, teda v hrubohmotnom. Ich jemnejší vývin umožňuje v najpriaznivejšom prípade nazrieť až do určitého stupňa jemnejšej hrubohmotnosti.
Túto jemnejšiu hrubohmotnosť nazývajú ľudia, ktorí sa tým zaoberajú, „astrálnou“. Tento pojem v skutočnosti nepoznajú ani tí, ktorí toto označenie stanovili; no ešte menej tí, ktorí ho po nich opakujú. Používam toto pomenovanie, pojmu preto, lebo je už známe. Samozrejme však platí toto označenie podľa zvyku u okultného bádania iba ako druh súhrnného pojmu pre všetko to, o čom sa vie a tuší, že jestvuje, ale čo sa predsa nevie správne pochopiť, a tým menej zdôvodniť. Celá tá vedychtivosť, doteraz vynaložená okultistami, nie je nič iné, než veľké bludisko nevedomostí, vytvorené nimi samými, hromada namysleností rozumového myslenia, ktoré nepostačuje pre tieto veci. Napriek tomu chcem zotrvať pri veľmi často používanom označení „astrálny“. Ale to, čo ľudia vidia a mienia pod pojmom „astrálny“, nepatrí ešte ani k jemnohmotnosti, ale len k jemnej hrubohmotnosti.
Bádatelia, naplnení ľudskou domýšľavosťou, sa v týchto oblastiach ešte nedostali ani z hrubohmotnosti; zotrvávajú v najnižšom druhu pozdejšieho stvorenia, a preto robia toľko hluku podľa možnosti ešte aj so „zvučnými“ cudzími slovami! Pritom nepozerajú ani jemnohmotným zrakom, iba prechodným vyciťovaním medzi okom hrubohmotným a jemnohmotným. Mohlo by sa to nazvať cvičným zrením alebo polozrením.
Ak človek pri pozemskej smrti odkladá hrubohmotné telo, tak samozrejme odkladá aj hrubohmotné zmyslové orgány, pretože patria k dotyčnému obalu. Pozemské úmrtie človeka nie ja teda nič iné ako odloženie najvonkajšej schránky alebo šupky, ktorá mu umožňovala videnie a pôsobenie v hrubohmotnosti. Ihneď po tomto odložení nachádza sa v tzv. druhom svete, alebo lepšie povedané v úrovniach jemnohmotnosti. Tam opäť môže používať len zmyslové orgány jemnohmotného tela, ktoré mu teraz zostali ako najvrchnejší obal. Pozerá teda očami jemnohmotného tela, počúva jeho ušami atď.

Na uľahčenie privyknutia si v rôznych druhoch úrovní slúži pre medziúrovne to prechodné zrenie alebo polozrenie. Hrubohmotné oko pri určitých napätiach v dôsledku mimoriadneho stavu tela dokáže pozerať ako v predtuche do spojovacej úrovne medzi hrubohmotnosťou a jemnohmotnosťou; podobne jemnohmotné oko môže na začiatku svojej činnosti takisto pohľadom naspäť dosiahnuť polozrením tú istú úroveň, kde si podávajú ruky jemná hrubohmotnosť s hrubou jemnohmotnosťou. Toto polozrenie dáva ľudskému duchu pri jeho prechode určitú oporu, takže sa nikdy nemusí cítiť celkom stratený. Tak je to na každej hranici dvoch rôznych druhov. Aby dva rôzne druhy hmotnosti mohli držať pohromade a nevytvárali snáď priepasť, pretože sa nikdy nemôžu pomiešať, o to sa starajú bytostné vlny síl, ktoré akoby magnetickou príťažlivou silou tieto druhy hmotnosti udržujú a viažu.

Človek musí teda pamätať na to, že hrubohmotnosť môže byť „pochopená“ len hrubohmotnosťou, jemnohmotnosť len jemnohmotnosťou, bytostné len bytostným a duchovné iba duchovným. V tom nejestvuje nijaké pomiešanie.
Lenže tu jestvuje jedno: Pozemský človek sa môže tu i tam pozerať svojím hrubohmotným zrakom a za svojho pozemského bytia otvoriť i svoje jemnohmotné oko aspoň občas. To znamená, že nie snáď súčasne, ale postupne. Keď hľadí svojím jemnohmotným okom, zostáva hrubohmotné oko buď úplne alebo čiastočne vylúčené a naopak. On nikdy nebude schopný hrubohmotnými očami vidieť správne jemnohmotné, práve tak ako jemnohmotným okom hrubohmotné. To je nemožné. (****) Opačné tvrdenia by spočívali len na omyloch, prameniacich z neznalosti zákonov stvorenia. Sú to klamné predstavy, ktorým takí ľudia podliehajú, keď tvrdia, že hrubohmotným okom možno poznávať jemnohmotné alebo jemnohmotným okom duchovné.
Kto všetko toto správne uváži a snaží sa jasne si to predstaviť, ten pozná, aký neopísateľný zmätok musí v súčasnosti vládnuť v posudzovaní jasnovidectva. Zostáva skoro nemožné dostať o tom spoľahlivé údaje, kým nebudú o tom známe príslušné zákony, čo však nemôže nastať vnuknutiami alebo prejavmi v špiritistických krúžkoch, pretože títo privolaní ako aj prejavujúci sa záhrobní sami nemajú nijaký prehľad; každý z nich sa totiž musí pohybovať vždy len v takých hraniciach, do ktorých patrí podľa svojho súčasného stavu zrelosti.
Skutočný poriadok do vysvetlenia o nádhernom tkanive neskoršieho stvorenia môže byť zavedený až vtedy, keď sa všetko dosiahne poznaním. Inak je to nemožné. Avšak ľudia vo svojom chorobnom chcení byť vo všetkom múdrymi nikdy niečo také neuznajú a už vopred sa stavajú nepriateľsky proti každému poučeniu.

Medzi jasnovidcami vyskytuje sa teda zrenie jemnej hrubohmotnosti, zrenie jemnohmotnosti a zrenie bytostného. To všetko je možné rovnorodým okom vo chvíli zrenia, avšak duchovné zrenie ostalo ľuďom uzavreté; musel by to byť už niekto k tomu zvlášť povolaný, ktorému by sa za určitým účelom dostalo milosti, že by mohol už za pozemského života otvoriť aj svoj duchovný zrak.
Ale medzi takými sa nenachádzajú tí nesčíselní terajší jasnovidci. Väčšina z nich dokáže rozoznať len jemnohmotnosť iba na jednom z jej stupňov a len po určitom čase môže obsiahnuť snáď i viac stupňov. Otvorili sa im teda jemnohmotné oči. Len zriedkakedy sa stáva, že vidia aj očami bytostného tela.

Čo sa potom stáva pre teba viditeľným, sú vždy len posledné dôsledky predchádzajúceho duchovne-magnetického deja, prebiehajúceho trvale rovnomerne podľa pevne stanoveného poriadku.

Lenže to nie je tak; astrálne telo - kvôli jednoduchosti chcem ešte zotrvať pri tomto známom označení - musí predchádzať všetkému, čo sa má sformovať v každej hrubohmotnosti.

To však nie sú obrazy, ale predobrazy vecí v ťažkej hrubohmtnosti. Bez nich by sa v ťažkej hrubohmotnosti vôbec nič nesformovalo a ani nemohlo sformovať. V tom je ten rozdiel.
Podľa pozemských pojmov by sa toto pole strednej hrubohmotnosti mohlo priliehavo nazvať modelárskou dielňou.

Tak má teda každá časť na zemi, dokonca aj zem sama svoj spolupôsobiaci model. Niektorí z oprávnených vidiacich to nazývajú „tieňom“, iní zase, ako už bolo povedané, „astrálnym telom“. Sú pre to ešte aj ďalšie, menej známe označenia, ktoré však pomenúvajú to isté. Lenže ani jedno nevystihuje to pravé, pretože to bolo pozorované z nesprávnej strany. Okrem toho o vzniku niet nijakých vedomostí.

Ako všetko na Zemi utvorí sa najskôr vyvíjajúce sa dianie skrz prianie a myšlienky v dielni jemnej hrubohmotnosti, aby sa potom prejavilo v pevných formách najhrubšej hmotnosti,...

Tieto citáty sú dostatočne výrečné na to, aby čitateľ pochopil, že táto schopnosť je možná a mnohí sme sa už presvedčili v svojich prežitiach, že skutočne jestvuje. Odhoďte preto závisť, posmech a nenávisť, až ste sami neschopní otvoriť svoj zrak, alebo sluch, svojho jemnejšieho tela. Dokreslené to ešte bude aj v nadchádzajúcej otázke.
Takže jasnovidec, ktorý dokáže nahliadnuť do jemnejších úrovní, sa vlastne pozerá do budúcnosti, lebo v našej hrubohmotnosti všetko dianie iba kopíruje jemnejšie úrovne!
Lenže rovnako je to i pri nahliadnutí do minulosti, nakoľko bytostní na náš podnet formujú aj jemnejšie úrovne, ktoré nás následne očakávajú. Môžeme teda povedať, že vo stvorení sa nič nestratí, ba všetko zostáva spravodlivo zaznamenané!

15.   Čo ovláda tých, ktorí tvrdia, že počujú hlasy, alebo vidia aj bytosti, ba sú nútení na ich podnet, k nechceným aktivitám?

Odpoveď:
33. otázka:
Možno vyliečiť človeka posadnutého démonom?

Odpoveď:
Človek vôbec nemôže byť „posadnutý“ démonom! To sa nemôže stať z celkom prirodzených dôvodov; lebo jadrom človeka je duch, ale démon je bytosť, kedysi neškodná, ale chcením ľudského ducha vypestovaná na démona. A keďže duch je vo svojej podstate vyšší ako bytosť, tak bytosť nedokáže potlačiť ducha ani na krátky čas, čo je pri posadnutosti nutné. Avšak človek môže byť ovplyvnený démonicky! To je veľký rozdiel. Pretože ovplyvnenie môže nastať, ak tomu dotyčný človek svojím chcením vnútorne vyjde v ústrety. To môže byť vyvolané jeho správaním, teda dejom pôsobiacim zvonku dovnútra, alebo jeho vlastným chcením, nejakou náklonnosťou, ktorú si osvojil, teda urobil svojím vlastníctvom. V takom prípade sa otvorí tomu zlému vplyvu najprv vnútorne a potom ako ovplyvnený pôsobí navonok.
Bez vlastného chcenia sa teda nikto nemôže stať „posadnutým“ (mohli by sme presnejšie povedať ovplyvnený). Z tohto dôvodu sú aj liečenie alebo pomoc veľmi sťažené. Takýto stav je preto omnoho nebezpečnejší ako pre samého človeka tak i pre jeho okolie, lebo takýto ovplyvnený pôsobí vypočítavejšie, zákernejšie, úplne vedome vo svojom správaní.
Posadnutý človek je však „ovládaný“ zlomyseľným, nižším, teda temným záhrobným ľudským duchom, a to buď občas alebo natrvalo. To znamená, že jeho vlastný duch je počas posadnutosti zatlačený do úzadia a ochromený, zatiaľ čo votrelec sa zmocní tela a jeho mozgových funkcií, síce iba čiastočne, ale denného mozgu úplne. Toto zatlačenie môže nastať, pretože ten zlomyseľný je tiež duch, teda nie bytosť. To však môže byť iba tam, kde dispozícia k tomu bola poskytnutá vlastným duchom. To sa môže diať rôznym spôsobom. Buď príliš veľkou malátnosťou, t.j. lenivosťou vlastného ducha, alebo hraním so záhrobnými, ako kývaním stolíkom, atď., ale aj množstvom iných dejov, ako stres, obava, strach, teda takými stavmi, ktoré na krátke chvíle ochromia silu vlastného ducha.
Avšak aj tu jestvuje mnoho variácií tohto deja, takže sa to nedá zodpovedať nejako schematicky alebo povrchne. Musel by som o tom napísať zvláštnu prednášku a dnes prinášam iba hrubé črty, umožňujúce poskytnúť pýtajúcemu sa správny obraz.
Posadnutosť sa dá ľahko a rýchlo vyliečiť. Samozrejme nie špiritistami, nie kňazmi, ani zariekaniami, ani ničím podobným; tiež nie poloznalcami – to všetko nič neznamená v stvorení – musí to však urobiť človek, ktorý je na to povolaný a má oveľa väčšiu moc ako všetci zlí duchovia, ktorí pri tom prichádzajú do úvahy a ktorí často disponujú obrovskou energiou; ale tak ako títo zlomyseľní dostávajú zvýšené sily od temna, tak aj čistý duch dostane vo svojej čistej viere sily zo Svetlej čistoty najjednoduchšou modlitbou pred začatím liečenia. Posadnutosť je teda možné rýchlo vyliečiť, zato ovplyvnenosť omnoho ťažšie. S istotou možno súhlasiť, že veľmi mnoho ľudí na psychiatriách je iba posadnutých, nie chorých. Samozrejme klesajú pri tom telesne na dno; lebo telo nedokáže trvalo znášať tento vysoký duchovný tlak.

Avšak ľudia, na ktorých sa týmto spôsobom hľadí ako na „posadnutých“, sú vo všetkých týchto prípadoch úplne nevinní! Niet ani stopy po posadnutosti, a tým menej ešte po démonoch, ktorých sa usilujú pritom vyháňať. To všetko je len detinské táranie a stredoveká povera ako pozostatky z dôb čarodejníc. Vinu pritom v skutočnosti na seba kladú len tí, ktorí v nevedomosti, na základe nesprávnych názorov a nerozvážnych úsudkov chcú pomáhať.
Posadnutých nachádzame v ústavoch pre choromyseľných, viac ako ľudia tušia. A tých je možné liečiť! V tisícročnej ríši budú tiež liečení.
Lenže ešte dnes sa títo poľutovaniahodní ľudia považujú jednoducho za pomätených a nerobí sa vôbec nijaký rozdiel medzi skutočne chorými a posadnutými, lebo tomu vôbec nerozumejú.
To neporozumenie vyviera jedine z neznalosti stvorenia. Chýba vedenie o stvorení, ktoré môže dať základ k poznaniu všetkých dejov a zmien v človeku a okolo neho; vedie teda k pravému vedeniu, k takej vede budúcnosti, ktorá nepotrebuje tápať naokolo, v žalostných pokusoch, aby sa až tým dopracovala k teórii, ktorá sa v mnohých prípadoch po desaťročiach ukáže zase ako nesprávna.
Ľudia, naučte sa poznať stvorenie so všetkými v ňom pôsobiacimi zákonmi a nepotrebujete viac tápať ani hľadať; potom budete totiž vlastniť všetko, čo potrebujete k pomoci pri udalostiach počas vášho pozemského bytia a ešte aj ďaleko viac, vo vašom celom bytí!
Potom už nebudú viac jestvovať takzvaní vedci, stanú sa znalými, ktorých v ľudskom živote nemôže stretnúť nič, čo by im bolo cudzie.
Prekvapivo veľká časť tých, ktorí sú dnes označovaní ako nevyliečiteľne choromyseľní a sú prinútení tráviť svoj život uzavretí v ústavoch, nie sú pomätení, ale posadnutí. Tu je to tak, ako v mnohých veciach: nehľadá sa v tom, a preto sa ani nemôže nič nájsť v zmysle Kristových slov, ktoré jednoznačne podmieňujú a nad každú pochybnosť požadujú: Hľadajte, a tak nájdete!

Slovo „posadnutý“ počúvame a nachádzame skutočne dosiaľ a ešte aj dnes vždy len tam, kde to vôbec neprichádza do úvahy!
A tam, kde je to vhodné, nikto na to nemyslí.
Ale tiež tu ustálený výraz v ľudskej reči nechtiac vystihol na správnom mieste to pravé; v ústavoch pre choromyseľných nájdete totiž mnohých, o ktorých sa vraví s pokrčenými ramenami: „Javí sa inak normálny, len je posadnutý nejakou fixnou ideou!“
Nechtiac vystihujú tu ľudia opäť to pravé, ale bez toho, že by o tom premýšľali ďalej.
No nie len tento druh sa dá nazvať posadnutými, ale môžu nimi byť aj tí, ktorí okrem fixnej idey majú tzv. svetlé okienka alebo chvíľky avšak trvalo hovoria z cesty, môžu byť tiež posadnutí; však nie sú vždy v skutočnosti chorí. –
Vezmime si teraz ako príklad jeden z mnohých prípadov, kde mladé dievča je svojím okolím považované za posadnuté, alebo prinajmenšom podozrievané, pretože v jej prítomnosti sa zrazu dejú čudné veci a o ich príčine sa nič nevie. (*)
K tomu jestvujú mnohoraké možnosti vysvetlenia, zhodné so skutočnosťou, ale ani jedna sa nedá stotožniť s posadnutosťou.
V dotyčnom dome môže byť nejaký ľudský duch pre niečo pripútaný k zemi, lebo vo všetkých prípadoch môže ísť len o ľudských duchov odlúčených od zeme. Démoni alebo niečo podobné neprichádzajú pritom vôbec do úvahy.
Taký ľudský duch je možno viazaný pre nejaký čin na ten dom alebo tiež iba na to prostredie, na to miesto. Nemusel teda rozhodne vykonať niečo v tom čase, odkedy dom stojí. Mohlo to byť už aj predtým na tom mieste alebo v jeho blízkosti, kde teraz dom stojí.
Taký duch môže byť pripútaný niekedy celé desaťročia alebo storočia pre vraždu alebo nejakú nedbanlivosť s ťažkými následkami pre ublíženie inému človeku, ako aj v dôsledku iných udalostí pútajúcich ducha, ktorých je vskutku mnoho.
Nemusí to teda vôbec súvisieť s ľuďmi, teraz bývajúcimi v tom dome. Napriek trvalej prítomnosti ducha v tom dome každopádne nikdy predtým nemal ešte možnosť prejaviť sa hrubohmotne – pozemsky, stalo sa tak až teraz prostredníctvom dievčaťa, a to jej zvláštnym duševným rozpoložením, ktoré mala tiež len v tom čase.
Toto duševné rozpoloženie dievčaťa je vec sama osebe, dávajúca duchu len príležitosť k určitému spôsobu zhrubohmotnenia jeho chcenia. Inak nemá s duchom nič do činenia.
Základ duševného rozpoloženia spočíva v súčasnom vyžarovaní krvi, pri jej celkom určitom zložení. Z toho berie ľudský duch bez hrubohmotnej pozemskej schránky silu na uskutočnenie svojich prianí, aby upútal pozornosť, z čoho sa často vyvinie dotieravá bezočivosť.
Upozorňoval som už dávnejšie, že každý človek má rôzne vyžarovania krvi, ktorej zloženie sa viackrát mení za pozemského života, a tým sa zakaždým zmení tiež druh jej vyžarovania. Z toho dôvodu pretrváva zvláštna schopnosť pôsobenia niektorých ľudí, vyvolávajúca podivné javy, väčšinou len určitý čas, teda prechodne. Nieto skoro ani jediného prípadu, aby to trvalo počas celého pozemského bytia. Niekedy to trvá len týždne alebo mesiace, zriedka roky.
Keď teda taký jav zrazu konečne prestane, tak nie je to ešte dôkazom toho, že by dotyčný duch už tam nebol, alebo že sa odpútal; vo väčšine prípadov stratil zrazu iba možnosť prejavovať sa tak hrubo pozorovateľne.
To však ešte vôbec nemusí znamenať, že bol „vyhnaný“, alebo že zmizol. Podobne ako už aj dávno predtým, mohol byť pripútaný na to miesto, bez toho, že by bol ľuďmi spozorovaný. Zostáva pre ľudí práve tak nepozorovateľný, ako ich trvalé duchovné okolie. V skutočnosti sú predsa nikdy nie sami.
Tým som dal zatiaľ iba jednu možnosť pozorovania, keď išlo o ducha, pripútaného k určitému miestu.
Môže to však byť tiež ľudský duch, pripútaný v tom dome na žijúcu osobu pre nejakú z udalostí, ktoré som už tak často spomínal vo svojom Posolstve. Nemusí pri tom snáď ísť práve o dieťa, ktoré svojím zložením krvi prechodne dáva iba možnosť k pozemsky viditeľnému prejavu. Skutočnou príčinou môže byť aj otec, matka, brat, sestra alebo vôbec človek, v tom dome bývajúci, alebo tam iba dochádzajúci.

Lenže človek, ktorý svojím vyžarovaním krvi dá k tomu prechodne príležitosť, nemusí stáť v nijakej súvislosti s takou záležitosťou. Samozrejme je aj to možné, že je s tým spojený dávnejšou vinou alebo naopak, že duch je k nemu pripútaný. To všetko nie je vylúčené. Avšak posadnutosť neprichádza v nijakom prípade do úvahy!
Ak by bol nejaký človek posadnutý iným duchom, to znamená keby cudzí duch používal občas alebo trvalo nepatriace mu telo k pozemsky hrubohmotným výčinom, potom by muselo pozemsky postihnuté telo samo vykonať všetko, čo sa prihodí, teda hádzať, biť, škriabať a ničiť, nech sa to už prejavuje akokoľvek. (*)
Len čo je niektorý posadnutý, potom pôsobí dotyčný cudzí duch vždy bezprostredne cez pozemské telo, s ktorým sa mohol spojiť, ktoré čiastočne ovláda a používa ho pre svoje ciele. Z toho totiž vznikol výraz „posadnutý“, lebo cudzí duch sa usadil v tele pozemského človeka, privlastňuje si ho, aby sa ním mohol činne pozemsky hrubohmotne prejaviť. Dožaduje sa vlastníctva tohto jemu cudzieho pozemského tela. A toto telo je ním potom „posadnuté“, alebo môžeme tiež povedať, „zaujaté“. Posadí sa do neho, privlastní si ho, alebo ho len občas posadne. (*)
Je celkom prirodzené, že priebeh posadnutia sa odohráva predovšetkým v mozgoch. Pozemskí ľudia, ktorým sa to stane sú potom označovaní ako duševne nenormálni alebo choromyseľní, pretože často dvaja rôzni ľudskí duchovia sa škriepia a bojujú o zmocnenie sa mozgov.
(*) – Treba teda rozlišovať v tom, čo je posadnutosť a kedy iba využíva vhodné vyžarovanie krvi iný - záhrobný duch, aby sa samotný mohol vhodne prejaviť. Posadnutosť si človek zaviní samotný, svojou lenivosťou ducha, ale pri samostatnom prejave iného ducha iba za pomoci vhodného vyžarovania krvi žijúceho človeka, ten živý - dotyčný, ktorý to umožňuje svojim vyžarovaním krvi, za to nemôže. Aj keď toto vyžarovanie krvi môže do istej mieri upraviť a zmeniť.

Lenivosť alebo slabosť ducha je vždy zapríčinená vlastnou vinou, avšak nemôže byť ľudstvom poznaná. Tento stav je opäť dôsledkom vlády rozumu, ktorý ducha obmedzuje, zamurováva a potláča ho. Teda dôsledok dedičného hriechu, čo som presne opísal v mojom Posolstve aj so všetkými neblahými účinkami. K nim sa ráta aj možnosť posadnutia.

Zle ste nakladali so životom, ktorý vám Boh vo svojej láske zveril. Zavrhnutí budú teraz všetci služobníci, ktorí myslia len na seba, a nikdy na svojho Pána! A všetci tí, ktorí sa snažili sami zo seba robiť pánov. –
Vy, ľudia, stojíte placho pred mojimi slovami, lebo nepovažujete prísnosť za božskú! To však je jedine vaša vina, keďže ste si všetko Božské, všetko prichádzajúce od Boha predstavovali doteraz ako zmäkčilo milujúce a všetko odpúšťajúce, pretože tak vás to učili cirkvi!
Tieto nesprávne náuky boli iba rozumovými výpočtami, ktorých cieľom bolo hromadné lovenie ľudských duší. Ku každému lovu je potrebná návnada, pôsobiaca lákavo na všetko, na čo je nastavená. Správny výber návnady je najdôležitejšou vecou pri každom love.
Keďže tu išlo o lov na ľudské duše, plán bol obratne postavený na ich slabostiach. Lákadlo muselo vyhovovať hlavnej slabosti! A touto hlavnou slabosťou duší je pohodlnosť a lenivosť ich ducha!
Cirkev celkom presne vedela, že musí dosiahnuť veľký úspech práve v tom, keď vyjde čo najďalej v ústrety tejto slabosti a nebude snáď vyžadovať jej odstránenie!
S týmto správnym poznaním cirkev vydláždila pozemským ľuďom širokú a pohodlnú cestu, ktorá mala údajne viesť ku Svetlu; lákavo ju ukazovala týmto pozemským ľuďom, ktorí radšej odvádzali desiatok svojej práce, kľakali na kolená, mrmlali stokrát modlitby, len aby sa nemuseli ani na okamžik duchovne namáhať!
Cirkev im preto odňala duchovnú prácu, odpúšťala im tiež všetky hriechy, len aby ľudia boli pozemsky a navonok poslušní a konali tak, ako cirkev od nich pozemsky požadovala!
Či to už bola návšteva kostola, spoveď, počet modlitieb, poplatky alebo dary, splnomocnenia, nech to bolo čokoľvek, cirkev bola s tým vždy spokojná. Ponechávala veriacich v blude, že za všetko, čo dali pre cirkev, bude im pridelené miesto v nebeskej ríši.
Akoby cirkev mohla tieto miesta rozdávať!
Služby a poslušnosť spájajú všetkých veriacich len s ich cirkvou a nie s ich Bohom! Cirkev alebo jej služobníci nemôžu ľudskej duši odňať ani prášok jej viny alebo dokonca jej odpustiť! Práve tak nesmie cirkev prehlásiť dušu za svätú a zasahovať tak do dokonalých večných prazákonov Božích vo stvorení, ktoré sú nezmeniteľné!

Hovorím vám, že ľudia môžu Bohu skutočne slúžiť práve len tým, čo v cirkvách neprišlo k životu: vlastným premýšľaním, samostatným skúmaním! Každý má sám prejsť mlynmi a súkolesím Božích zákonov vo stvorení. Preto je potrebné, aby každý sám poznal v pravý čas druh a chod mlynov.

Je to tiež len samotná lenivosť ducha, pre ktorú sú ochotní prijímať od druhých hotové a ustálené náuky. A lenivosť spočíva aj v uspokojujúcom myslení, že je to veľkosť, ak sa zotrváva vo viere rodičov bez toho, že by sa myšlienkové pochody tejto viery podrobili dôslednému a starostlivému vlastnému skúmaniu.

Najväčšiu vinu na lenivosti ducha majú cirkvi, lebo ony zaspali, ustrnuli v pokroku ducha a tak stratili kontakt s prírodnými zákonmi a potom aj s vedou, ktorá ovplyvnená poblúdeným duchovnom, tiež upadla do strnulých foriem! Presne podľa následných citátov z AP:
Doterajšie vyučovanie vedenia o Stvoriteľovi stálo na príliš slabých, alebo lepšie povedané, na ľuďmi už oslabených nohách, než aby bolo schopné udržať krok so stále jednostrannejším pestovaním rýchlo zosilnievajúceho rozumu.

Kto pri tom nie je schopný držať krok, nech si sám kladie vinu, zaostane a nakoniec musí zase zahynúť. Vývoj stvorenia sa lenivosťou ľudí nedá zastaviť. Pokračuje nezadržateľne ďalej v zmysle v ňom spočívajúcich zákonov, ktoré nesú v sebe vôľu Božiu.

Rozumové vedecké bádanie a objavovanie kráča neprestajne dopredu; ak pri tom to duchovne vedecké nebude držať rovnaký krok, musí byť časom otrasené a zakolíše, pretože chýba vyrovnanie k harmónii obidvoch týchto rozličných druhov, majúcich ísť ruka v ruke. Ukončením bude potom nevyhnutné zrútenie, pretože tomu rozumovo vedeckému chýba nutná živá duchovná opora; lebo mystika túto rozumovej vede nemôže dať.

Z týchto citátov musí každý, logicky mysliaci človek pochopiť a usúdiť, že na nás, ľudských duchov, žijúcich na Zemi, vplývajú, ba komunikujú s nami rôzne bytosti, ktoré niekedy, niektorí aj vidia, pritom jedni ich hádžu do jedného vreca a nazývajú ich mimozemšťanmi, druhí zas duchmi, alebo démonmi, dokonca čertmi a diablami, alebo niektorí dokážu vidieť, alebo komunikovať s bytostnými, čo naši predkovia bežne dokázali a nazvali ich bohmi. Vo všetkých predošlých otázkach už boli dané dostatočné odpovede na to, s čím, alebo s kým, sa môžeme tu na Zemi stretnúť a že všade okolo nás je život, teda nemusíme ho hľadať v hlbinách vesmíru, ale práve v sebe, čo ale nikto nie je ochotný robiť.
Dokonca každý z nás už bol aj mimozemšťanom, ba terajší mimozemšťania, žijúci na iných planétach, sú presne rovnocenné bytosti s nami, teda rovnako vyvíjajúci sa duchovia, ktorí sa vnorili za svojho vývoja do hmotnosti a môžu byť vyvinutí viac, alebo menej, ako my pozemšťania. Lenže predsa je tu rozdiel. V tejto časti stvorenia, iba na planéte Zem, žijú vedľa seba rôznorodí duchovia, teda pomiešaní temní so svetlými, ale na iných planétach sú celé planéty buď v oblasti temna a takí sú aj obyvatelia, alebo v oblasti Svetla a rovnorodí sú aj obyvatelia.

Tento citát z AP podá to najspoľahlivejšie svedectvo:
Tým najvzdialenejším bodom jeho vývoja, tiež najďalej vzdialeným od Svetla, je v Efezuse hrubohmotnosť tejto zeme. Je to súčasne ten bod, kde duch musí pod tlakom najťažšieho a najhmotnejšieho obalu najväčšou silou rozviť svoje vlastné chcenie, a tým by sa mohol a mal prežiariť, aby potom zase mohol stúpať nahor, bližšie k Svetlu.
Pobyt na zemi sa tým stáva bodom obratu všetkých putovaní! Je teda mimoriadne dôležitý.
A práve na zemi ľudia teraz sami spútali a zamurovali ducha svojím nesprávnym chcením pod vplyvom prikrádajúceho sa temna; následkom toho bol už od začiatku prinútený k nečinnosti, a to na tom mieste, kde mal dospieť k najvyššiemu rozžiareniu najživšou, najintenzívnejšou a najsilnejšou činnosťou, čo zavinilo zlyhanie ľudstva.
A preto je pre ľudského ducha na tomto tak dôležitom bode obratu aj činnosť temna najčulejšia; preto bude tu vybojovaný boj, ktorého ukončenie musí priniesť úplnú porážku a zničenie temna, ak sa vôbec má pozemskému ľudstvu ešte raz pomôcť, aby nemuselo byť celkom stratené.
Činnosť temna bola teda tu na zemi vždy najrušnejšia, keďže tu sa vytvára bod obratu v putovaní ľudského ducha a za druhé, pretože práve tu temnoty boli schopné najskôr zasiahnuť, človek je totiž najďalej vzdialený od východiska pomáhajúcej sily Svetla, a preto môže byť ľahšie prístupný iným vplyvom.

________________________________________________________________________________________
20. marec 2018

(NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY
11. časť
12. časť - DOSLOV

Tieto dve časti boli zlúčené z dôvodu nadväznosti.

16.   Z čoho pochádza genialita?

Odpoveď:
Na túto otázku už vlastne v predchádzajúcich odpovediach a texte z AP odznela tiež odpoveď, ale predsa len, pre pochopenie ešte bude niečo doplnené. Robené je tak preto, lebo nie každý si dokáže spojiť potrebné súvislosti a odhaliť aj nie celkom jednotlivé časti, zatiaľ toho jemu neznámeho celku. Najskôr teda už tie citáty, ktoré tu odzneli:
Keďže som sa už zmieňoval o prastvorených, musia jestvovať aj neskoršie stvorení alebo stvorení, lebo som hovoril ešte o vyvinutých, ku ktorým sa až počíta pozemské ľudstvo.
Títo stvorení, o ktorých som ešte nehovoril, zaľudňujú úrovne stvorenia medzi prastvorenými v prastvorení a vyvinutými neskoršieho stvorenia.
Do dozrievajúcich kmeňov, vyvíjajúcich sa z duchovných zárodkov, prichádzal v počiatočných dobách tu i tam k vteleniu niekedy i stvorený, aby ich viedol a umožnil zároveň spojenie k najbližšiemu stupňu v nevyhnutnom usilovaní nahor všetkého duchovného. V počiatočnej dobe to boli vtedy veľké obraty.

Vteľovanie sem, na planétu Zem, je rovnako ovplyvňované vyššími, alebo aj nižšími úrovňami, teda Svetlom ale aj temnom, a potom sa stáva, že niekedy sa vtelí bytosť z vyššej úrovne, ale temno vtedy vždy ako protiváhu vysiela ku vteleniu silného temného ducha, aby mohlo prekaziť zámer Svetla.

Na zemi nejestvuje nič, čo by malí bytostní neboli už predtým sformovali ešte krajšie a dokonalejšie v strednej hrubohmotnosti!
Všetko, čo sa deje v ťažkej hrubohmotnosti, dokonca aj zručnosť remeselníkov, tvorba umelcov atď., je iba prevzaté z predchádzajúcej činnosti malých bytostných, ktorí toto a ešte ďaleko viac majú už hotové v strednej a jemnejšej hrubohmotnosti. Všetko to je tam dokonca ešte dokonalejšie sformované, pretože bytostní pôsobia bezprostredne v zákonoch Božej vôle, ktorá je dokonalá, a preto sa môže prejavovať iba v dokonalých formách.
Každý vynález, dokonca i ten najprekvapivejší, je len výpožičkou vecí z iných úrovní, ktoré tam vykonávajú bytostní. Takýchto je tam ešte veľmi mnoho, pripravených k tvoreniu pre ľudí, aby mohli byť prenesené sem na zem do ťažkej hrubohmotnosti. (****)

Ak teraz napríklad poviem, ako je to celkom správne, že Schiller vo „Wallensteinovi“ opisuje svoje vlastné prežitie, t.j. že už predtým bol raz na zemi ako Wallenstein, a ešte dávnejšie predtým vo viacerých postavách, a práve tak teraz opäť žije na Zemi, tentoraz ako žena, potom to vyžaduje zaiste dlhé duševné rozjímanie, kým sa oboznámime s takými skutočnosťami!
A keď ďalej poviem, že napríklad slávny maliar Raffael a aj Tizian sa nachádzajú medzi dnes žijúcimi, nemajúc ani tušenia o predchádzajúcom dianí a ani o svojom niekdajšom umení, potom sa to musí nejedného zvláštne dotknúť. Už samotné pomyslenie, že taký Raffael v dnešnej podobe stojí s obdivom pred obrazom, ktorý sám namaľoval v predchádzajúcom pozemskom živote. Pri obmedzení rozpomínania to pôsobí priam komicky. (****)

Aj bežní, ale vyvinutejší duchovia sa niekedy dokážu rozpomenúť na svoj predchádzajúci život, ba prinesú si znovu aj predchádzajúce nadanie. Potom je tu ešte druhá možnosť, a to tá, že dotyčný duch dokáže nahliadnuť do tých jemnejších úrovní a „odkukať“, alebo sa stať plagiátorom, ako to moderne nazývame, a potom v tejto hmotnosti zostrojiť to, čo videl v tej jemnejšej. Takto vzniklo už veľa vynálezov, ba je to súčasťou ľudského pokroku!

Pozemský človek sa môže tu i tam pozerať svojím hrubohmotným zrakom a za svojho pozemského bytia otvoriť i svoje jemnohmotné oko aspoň občas. To znamená, že nie snáď súčasne, ale postupne. Keď hľadí svojím jemnohmotným okom, zostáva hrubohmotné oko buď úplne alebo čiastočne vylúčené a naopak. On nikdy nebude schopný hrubohmotnými očami vidieť správne jemnohmotné, práve tak ako jemnohmotným okom hrubohmotné. To je nemožné. (****)

Ale keďže zásahom jednostranného prepestovania predného mozgu sa ten stal vo svojej činnosti nesmierne prevládajúcim, narušilo to nutnú harmóniu spolupráce medzi oboma mozgami a tým aj zdravé pôsobenie vo stvorení. Prijímacia časť mozgu pre duchovné zaostala vo vývoji. Predný mozog však, ktorého činnosť sa školením stále stupňovala, už dávno neprijíma od zadného mozgu čisté záchvevy zo svetlých výšin ku spracovaniu a k ďalšiemu odovzdaniu do hrubohmotnosti; namiesto toho nasáva látku k svojej činnosti väčšinou len z okolitého hmotného prostredia a z myšlienkových foriem aby po prepracovaní ich zase vysielal ďalej ako vlastný výtvor.
Je len málo ľudí ktorých prijímacia časť mozgu aspoň čiastočne harmonicky spolupracuje s predným mozgom. Títo ľudia sa vynímajú z obvyklého rámca. Sú nápadní veľkými objavmi alebo zarážajúcou istotou svojej schopnosti vyciťovania, dovoľujúcej im rýchlo pochopiť to, k čomu ostatní môžu dôjsť len namáhavým štúdiom.
Sú to ľudia, o ktorých sa závistlivo hovorí, že to „dostávajú v spánku“, a sú potvrdením výroku: „Svojim to dáva Pán v spánku!“
Týmto „svojim“ sú mienení tí ľudia, ktorí svoje nástroje používajú ešte tak, ako majú pracovať podľa určenia Stvoriteľa, teda tí, ktorí sú ešte podľa jeho vôle a podobní múdrym pannám, udržujú olej v poriadku vo svojich lampách. Veď len takíto môžu „poznať“ ženícha, keď príde. Len takíto sú skutočne „ostražití“. Všetci ostatní „spia“ vo svojej dobrovoľnej obmedzenosti. Urobili sa neschopnými „poznať“, pretože k tomu potrebné „nástroje“ neudržiavali v poriadku. Ako lampa bez oleja je predný mozog bez harmonickej spolupráce s prijímacou časťou pre duchovné.

Dnešný rozumový človek už nie je normálnym človekom, lebo mu chýba patričné vyvinutie hlavnej časti jeho mozgu, ponechanej po tisícročia k zakrpateniu, avšak patriacej k plnohodnotnému človeku. Každý rozumový človek bez výnimky má len zmrzačený normálny mozog! Po celé tisícročia túto zem preto ovládajú mozgoví mrzáci. Normálneho človeka považujú za nepriateľa a snažia sa ho utlačovať. Vo svojej zakrpatenosti si domýšľajú, že konajú veľmi mnoho a nevidia, že normálny človek je schopný vykonať desaťnásobne viac a vytvára diela, ktoré majú trvácnosť, sú dokonalejšie ako dnešné snaženie! Každý vážne hľadajúci má k dosiahnutiu tejto schopnosti cestu otvorenú!

Človek budúcnosti bude mať normálne mozgy, ktoré budú rovnomerne pracovať a budú sa potom vzájomne len harmonicky podporovať. Zadný mozog, nazývaný malým pre svoje zakrpatenie, zásluhou správnej činnosti bude silnieť, až dosiahne správny pomer k prednému mozgu. Potom to bude opäť harmónia a všetko kŕčovito stuhnuté i nezdravé zmizne!

Pre duchovne vyspelých jedincov prichádza do úvahy ešte jedna forma ako zlepšiť ich výbavu pre príjem z jemnejších úrovní Svetla:
Na starých i na nových obrazoch vídame učeníkov Syna Božieho, Ježiša, zobrazených s plamennými jazykmi na hlavách, takže sa tieto postavy na obraze javia, ako zapálené, nepokojne horiace sviečky.
Toto zobrazenie pochádza pôvodne od umelcov, ktorí boli buď sami jasnovidní a duchovne ukázané obrazy odovzdávali takým spôsobom ďalej alebo ich podľa popisovania jasnovidných ľudí zobrazili.
Väčšina pozemských ľudí sa však napriek tomu nazdáva, že iba umelcova fantázia zvolila túto formu zobrazenia. Ale zobrazenie v tomto prípade temer presne vystihuje pravdu, pokiaľ ju vôbec možno obrazne sformovať.

Chcem sa preto dnes o tom zmieniť, pretože aj dnešní skutoční učeníci, ktorí sú vo svojej podstate živí, nesú na hlave ten istý plameň, ktorý môže byť mnohým jasnovidným ľuďom zreteľne viditeľný. Nie všetkým; lebo dar jasnovidectva je rozdielny mnohorakým spôsobom.

Deje sa to tak, že vyvinutým ľudským duchom sa k ich duchovnému druhu daruje ešte iskra z čisto duchovného.
Táto iskra sa javí ako plamenný jazyk na hlave, ale iba vtedy, ak učeník iskru používa a  nie je pri tom azda príliš lenivý. Ona sa rozžiari iba pri správnom používaní a pôsobí podľa svojho druhu. Pri tom zostáva stále samostatná; môže sa síce k duchovnému pridružiť alebo pričleniť, ale nikdy nemôže s ním splynúť.

Ako som už raz povedal, úlohou jednej časti mozgovej hmoty je prijímať duchovné ako anténa, zatiaľ čo druhá časť, produkujúca rozum, prepracováva prijaté na použitie v hrubohmotnosti. Práve tak, lenže opačne, predný mozog, produkujúci rozum, má prijímať všetky dojmy z hmotnosti a prepracovávať ich k prijímaniu zadným mozgom. To preto, aby dojmy zadného mozgu mohli slúžiť k vývoju a k zrelosti ducha. Obe časti majú však vykonávať spoločnú prácu. Tak je to určené Stvoriteľom.

Tento plamenný jazyk pôsobí dvojakým spôsobom, raz ako lievik pre ľudského ducha stojaceho pod ním, inokedy zase ako anténa. Tým naznačujem dva druhy prijímania. Lievik je obrazom pasívneho, negatívneho prijímania, zatiaľ čo anténa odzrkadľuje aktívne alebo pozitívne prijímanie. Do lievika sa musí nalievať, anténa sama pevne zadržuje to, čo sa jej celkom určitým spôsobom dotklo.
Lievik prijíma slovo ako formu, a anténa ho prijíma ako vyžarovanie sily.

Tieto poučenia by teraz pre mnohých, mohli byť zdrojom pre odpovede na veľa otázok, ktoré pre nich zostávali nevysvetliteľné. Pre upokojenie niektorých, ktorí sa obávajú toho, že spravodlivosť nás znovu, aj pri tom konečnom roztriedení obíde a niekto bude ukrivdený, je potrebné ešte niečo dodať, aj keď už podstata bola v predošlých odpovediach podaná.
Ako pomôcku použijeme prežitie, ktorého sa nám na Slovensku nedávno dostalo, ale inde vo svete sme toho už tiež boli svedkami viackrát: Bola to vražda novinára, ktorá vyvolala veľké pohoršenie. Na tomto príklade možno poctivo hľadajúci pochopí v čom spočíva podstata nášho neúspechu, pri zmene spoločnosti k lepšiemu. Venujeme pozornosť tomu preto, lebo toto dianie bude mať siahodlhé, ba až tajuplné pokračovanie.
Problém zostáva stále rovnaký a to ten, na ktorý my stále upozorňujeme: Neodstraňujeme príčinu, ale iba následky! A obetovať život iba týmto následkom, je nie iba zbytočné, ale aj dôkazom neznalosti tej príčiny. Tak, ako sa použilo prirovnanie pre tieto temné pavučiny, ktoré sú rozprestreté nad každou ľudskou aktivitou, a je známe a používané, použijeme ho k objasneniu teda aj my: „mafia – chobotnica“!
Všetky naše doterajšie aktivity, smerujúce k odstráneniu tohto nebezpečného „tvora“, sú iba chatrnou snahou o zbavenie sa končekov jej chápadiel, ktorých má veľa, ba po každom odstránení tohto končeka, ten ihneď ešte dlhší, ba aj obratnejší dorastie. Tieto chápadlá sú všetky terajšie odvetvia, nadobudnuté doterajším poznaním, výchovou, ba aj usporiadaním, ľudskej spoločnosti ako: veda, cirkev, školstvo, médiá, politické strany, polícia, vojsko, obchod atď.
Lenže odhalenie samotného mozgu tejto chobotnice, ktorý všetko ovláda, zostáva neúspešné, ba ani sa nevyvíja snaha o toto odhalenie, nakoľko toto centrum vlastnej moci, vyvíja tú najrafinovanejšiu aktivitu, aby to tak zostalo. A tento mozog chobotnice leží veľmi ďaleko mimo Zeme, ba v našich aj terajších odpovediach už bol pomenovaný a aj odhalený. Rovnako teraz v týchto odpovediach. Tieto chápadlá vykonávajú všetko potrebné, aby to tak zostalo, aby sme sa k Pravde nemohli dostať a v jej službe zjednať nápravu. Akonáhle je niekedy ohrozený tento mozog, tak hneď všetky chápadlá svorne zaútočia na toho, kto spôsobí ohrozenie. Dovidieť však tak ďaleko, a uvedomiť si, kde je pôvod tohto zla, nie je jednoduché, lebo je v službe tejto chobotnice zainteresovaný každý z nás, nejakým nenápadným spôsobom a preto bude teraz vhodné, poukázať na prejav tejto aktivity tohto mozgu bližšie a pomenovať ju adresne: Je to nesprávna ideológia! A táto nesprávna ideológia, je živená a pestovaná, všetkými tými, už pomenovanými chápadlami tejto chobotnice. A patria tam aj tie médiá, ktoré si myslia, ba si aj nárokujú, že oni sú na opačnej strane. Nie sú! Každý reportér a novinár si môže dovoliť iba to, čo mu umožní jeho chlebodarca! A ten je v moci týchto chápadiel tiež!
Dnes sa hrdo hania deväťdesiate roky našej histórie, ale činia tak iba tí, ktorí nepoznajú tú príčinu, ktorá bola teraz pomenovaná – tú hlavu chobotnice, a stále žijú v zajatí iba toho materializmu, ktorý túto chobotnicu dosýta živí. V tých kritizovaných rokoch, bola duchovná sloboda na hodne vyššej úrovni, ako je tomu dnes, lebo v médiách dostávali priestor aj iné – slobodné duchovné smery, na ktoré chápadlá cirkvi nemohli siahnuť tak, ako je tomu dnes. Vydávané boli časopisy, ako je UFO - magazín, Mystery, Sophia a mnohé iné. A práve v týchto rokoch zažilo Slovensko najväčší duchovný pokrok! Lenže o tom vedia iba nemnohí, a to aj vďaka tým našim vychvaľovaným, „slobodným“ médiám! Dnes to všetko dokonale zlikvidovali tie chápadlá chobotnice! Nikto nie je ochotný písať zadarmo! Zopár sa ich nájde, ale tí zostávajú mimo hry – nevypočutí. Ich slová dostávajú visačku „konšpiračné teórie“, ale obyčajne sa ukazuje, že tieto potvrdí život a tie, ktorými sme stále živení, sa ukážu ako falošné bludy. V budúcnosti to tak určite dopadne!

Aj nasledujúci priliehavý citát už bol použitý, ale je dôležitý aj pre túto odpoveď: 
Rozumové vedecké bádanie a objavovanie kráča neprestajne dopredu; ak pri tom to duchovne vedecké nebude držať rovnaký krok, musí byť časom otrasené a zakolíše, pretože chýba vyrovnanie k harmónii obidvoch týchto rozličných druhov, majúcich ísť ruka v ruke. Ukončením bude potom nevyhnutné zrútenie, pretože tomu rozumovo vedeckému chýba nutná živá duchovná opora; lebo mystika túto rozumovej vede nemôže dať.

Takže ani cirkev a duchovno nie je jedno a to isté!
Pre povzbudenie spravodlivých, alebo po spravodlivosti túžiacich, použijeme jedno prirovnanie, ktoré je jednak povzbudením, ale zároveň aj múdrym poučením:
Každý z nás nosí v sebe záznamové zariadenie večnosti, ktoré pre neho, alebo proti nemu vyrába nevyvrátiteľné dôkazy, nosí v sebe aj „policajta“, ktorý ho na základe týchto dôkazov usvedčí, ba nosí v sebe aj „sudcu“, ktorý ho na základe týchto dôkazov aj odsúdi!

Nič nezostane utajené, ani zabudnuté!
Božie zákony sú veľmi jednoduché, ale zároveň úplne dokonalé!

Iba takéto presvedčenie, môže ešte zachrániť ľudstvo, ba pomôcť vybudovať ideológiu a to spoločenské zriadenie, po ktorom ešte túžia niektorí a vyvíjajú aktivity k jeho dosiahnutiu, ba tvrdia, že hľadajú Pravdu. Lenže získať presvedčenie, je nie také jednoduché. Vysvetlené to bude až v závere.
Najskôr, ...ale teraz už, si môžeme odpovedať aj na tú najdôležitejšiu otázku, ktorá nebola položená v úvode, ale môže dôjsť k tomu až teraz, po zodpovedaní tých predošlých otázok:

17.   ČO JE ŽIVOT ?!

Odpoveď:
Nasleduje výber citátov, z dôležitej prednášky:
PREDSTAVA človeka o živote bola doteraz nesprávna. Všetko, čo nazýval životom, nie je nič iné než hnaný pohyb. Naň sa smie pozerať len ako na prirodzený prejav vlastného života.
V celom stvorení je teda formovanie, dozrievanie, udržiavanie a rozklad iba následným pôsobením viac alebo menej silného pohybu. Ľudský rozum prebádal tento pohyb a považuje ho za to najvyššie. Našiel v ňom taktiež svoju hranicu, za ktorú vo svojom bádaní nemôže prísť ďalej, pretože on sám je produktom tohto pohybu. Preto tento pohyb nazval ako vrchol svojho poznania jednoducho „silou“ alebo „živou silou“, alebo tiež „životom“.
Nie je to však ani sila, ani život, ale len prirodzený, nevyhnutný prejav života, lebo sila je len v živote samom, je s ním nerozlučne zajedno. Pretože teda sila a život sú nerozlučne spojené, stvorenie je však sformované, udržiavané a zase uvádzané do rozkladu len pohybom, nemôže sa preto vo vnútri stvorenia hovoriť ani o sile, ani o živote.

Poslucháč a čitateľ nech sa teraz pokúsi predstaviť si obrazne, čo pred ním rozvíjam:
Život, skutočný život, je niečo dokonale samostatné, dokonale nezávislé. Inak by sa to nesmelo označovať slovom „život“. Ale ten je jedine len v Bohu! A keďže mimo Boha nejestvuje nič skutočne „živé“, má tiež len on sám silu, spočívajúcu v živote. Podľa toho je jedine On sám i tou často menovanou prasilou alebo vôbec „silou“! A v sile spočíva opäť Svetlo! Preto výraz „Prasvetlo“ je rovnako nesprávny ako výraz „prasila“; lebo jestvuje len jedno Svetlo a jedna sila: Boh!
Jestvovanie Boha, sily, Svetla, teda života, už samo podmieňuje tvorenia! Lebo živé Svetlo, živá sila nemôže byť bez vyžarovania. A tieto vyžarovania obsahujú teda všetko čo je pre stvorenie potrebné.
Lenže vyžarovanie nie je samotné Svetlo!
Teda všetko, jestvujúce mimo Boha, má svoj pôvod len v Božom vyžarovaní! Toto vyžarovanie je však pre Svetlo samozrejmým pôsobením. A toto pôsobenie bolo tu vždy, od večnosti.
Sila vyžarovania je teda v blízkosti Svetla prirodzene najväčšia, je taká, že v nej nemôže byť iný pohyb, než bezpodmienečne priamy pohyb dopredu, spočívajúci vo vyžarovaní. Vychádza z Boha veľmi ďaleko, do rozprávkových diaľav, ktorých rozsah si ľudský duch nedokáže ani predstaviť.
Ale tam, kde toto bezpodmienečné prenikanie dopredu za neustáleho, nesmierneho tlaku konečne trošku povolí, mení sa doterajší, len dopredu prenikajúci pohyb, na pohyb krúživý. Tento krúživý pohyb je vyvolaný tým, že príťažlivosť živej sily, pôsobiacej súčasne, strháva znovu späť všetko to, čo bolo vrhnuté za hranice plného vyžarovania. Strháva to až k bodu, kde opäť prevláda iba pohyb dopredu. Tým vznikajú krúživé pohyby elipsovitého tvaru, pretože to už nie je nijaký vlastný pohyb, ale tento vzniká len príťažlivosťou, toho, čo bolo vrhnuté za určitý bod, opätovným strhávaním späť, spočívajúcom v sile, teda v Bohu samom.
V takýchto krúživých pohyboch, kde už povolil nesmierny tlak priameho vyžarovania, vzniká samozrejme tiež ľahké ochladenie a z toho potom určitá zrazenina.

Ako som už povedal, bolo to tak nepochopiteľne pôsobiace vyžarovanie Svetla tu vždy, od večnosti.
Avšak Boh nedopustil, aby toto vyžarovanie pôsobilo a dostalo sa ďalej ako po hranicu, kde tento bezpodmienečne dopredu prenikajúci prúd tvoril ešte priamu líniu. Preto sa čisté Božie vyžarovanie ešte udržalo svietiace plnou jasnosťou, bez ochladenia a bez zrážania s  tým spojeného, svietiac plným jasom. To vytvorilo Božskú sféru, ktorá je večná ako Boh sám! V tomto jase nemohlo nikdy nastať zakalenie, a preto ani odchýlenie, ani zmena. Bola možná len plná harmónia s pôvodom, so samotným Svetlom. A ona je nerozlučne spojená s Bohom, pretože toto vyžarovanie zo živej sily, ako jej prirodzený prejav, sa nemôže zastaviť.

Tak to bolo od večnosti. Je to niečo nepochopiteľné pre ľudského ducha.
Až keď Boh zo svojej vôle vyslal tie veľké slová: „Buď svetlo!“ vyleteli lúče cez dovtedy chcenú hranicu von, ďaleko do vesmíru bez svetla, prinášajúc pohyb a teplo. A to bol začiatok stvorenia, ktoré zrodilo ľudského ducha a mohlo mu byť domovom.
Boh, Svetlo, nepotrebuje toto stvorenie. Keby opäť obmedzil vyžarovanie zase na jeho nevyhnutnosť, takže by zostala len sféra Božskej čistoty, v ktorej nikdy nemôže nastať zakalenie, keby teda opäť nastal stav ako predtým už bol, tak by nastal koniec všetkého ostatného. Tým by však skončilo i bytie človeka, ktorý môže byť vedomý len vo stvorení! –

Biele Svetlo, teda vyžarovanie z Boha, v ktorom iba Božské môže zotrvať pri vedomí, nesie v sebe všetky základné zložky stvorenia, ktoré sa pri pomalom ochladzovaní smerom nadol od seba odlučujú, pohybom sa formujú a sformované sa spájajú, avšak už spolu nesplývajú, pretože chýba k tomu potrebný tlak. Pri každom stupni ochladenia vylúči sa určitá časť a zostáva späť. Najskôr Božské, neskoršie duchovné a potom bytostné, až nakoniec klesá ďalej jemnohmotnosť a hrubohmotnosť.
Stvorenie je teda vlastne zrazenina, ktorá vznikla pribúdajúcim ochladzovaním bieleho Svetla, vyžarovania živého Svetla. Duchovné ako aj bytostné sa môže vytvárať a stať sa vedomým len pri celkom určitom stupni ochladenia, to znamená, len pri znížení tlaku Božieho vyžarovania.

Úlohou ľudského ducha v týchto nížinách teda je, aby všetko, čo je pod ním, otváral čo možno najviac vplyvu čistého vyžarovania Svetla pomocou sily, ktorú má vo svojom vnútri. Aby sa tak stal prostredníkom, ktorým môže prenikať silnejší tlak a aby pôsobil požehnane na všetko ostatné. To preto, že on môže tento vyšší tlak prijímať, rozdeľovať a odovzdávať ďalej, čím pôsobí očistne a rozkladá všetko nečisté.
Lenže človek v tom smere zle hospodári. V úrovniach stvorenia sa síce všetko vyvíjalo načas, čo sa malo vyvinúť podľa tlaku alebo túžby, avšak nesprávne, pretože človek tu nielenže zlyhal, ale dokonca zblúdiac miesto nahor, viedol nadol! Z toho dôvodu vznikli zo všetkého len ošklivé karikatúry namiesto prirodzenej krásy.
Byť prirodzený znamená ísť nahor, usilovať nahor, nasledovať príťažlivosť živej sily. Veď všetko usiluje prirodzene len nahor, či je to už každé steblo trávy, každá kvetina alebo každý strom. Tak žiaľ, všetko to, čo človek riadil svojím chcením, podobá sa, už len navonok tomu, čomu mal napomáhať.

Nasledujúci text sa možno niekomu bude zdať ako nie priliehavý k tejto otázke, ale opak je pravdou, nakoľko súvisí s tou „genialitou“, ale žiaľ, tou falošnou, ktorá nateraz práve vládne našej civilizácii. Za géniov považujeme tých, ktorí šíria bludné teórie, ktoré sú v rozpore s prírodnými – duchovnými – večnými zákonmi, ale tých, ktorí sa nás s nimi snažili zoznámiť, ako s múdrosťou nevyhnutnou pre naše budúce prežitie, vôbec nepoznáme a nevieme ani o ich učení!
Po zodpovedaní otázky „čo je život“, môžeme pristúpiť aj k objasneniu jedného veľkého bludu, ktorý vládne mnohým „pokrokovým“ vedcom, ktorí snívajú o dosiahnutí večnosti za pomoci ľudského rozumu. Uvažujú o možnosti akejsi kombinácie biologického a robotického humanoida, kyborga, prípadne o možnosti vytvárania nových orgánov človeka pomocou biotechnológií a možnosti trojrozmerného vytlačenia na 3D tlačiarni, biologicky funkčných orgánov. Takto by tieto tvory dosiahli schopnosť sebareprodukcie a tým večnosť! Títo mudrlanti nevedia, že človek je vo svojej podstate bytosť, ktorá nosí v sebe večné jadro, ktoré nepotrebuje tieto bludné pokusy. Dokázali sme si to v predošlých odpovediach zo Slova AP, ba mnohí máme osobné skúsenosti. Títo vedátori zabúdajú na jeden dôležitý fakt: Každý biologický, alebo umelý tvor je závislý od energie! Lenže ako už vieme z doterajšieho textu, tieto formy – zdroje energie, ktoré doposiaľ človek využíva, od ktorých je teda závislý, zaniknú s okolitým vesmírom, v ktorom oni plánujú večne žiť, ba zaniknú aj hmotné prvky, ako základná stavebná látka. Ich snahy sú kopancom do otvorených dverí, lebo každý jeden z nás, nosí v sebe ako večný zdroj, energetické jadro, závislé od večných úrovní a teda aj zdrojov energie, ale nie tých, ktoré oni zatiaľ iba uznávajú a ktoré nie sú večné. Hľadajú večnosť v rôznych oblastiach a pritom každý z nich ju nosí v sebe! Keby sa dokázali zahľadieť do vlastného vnútra, nemárnili by čas, energiu, prostriedky na takéto bludné ciele.

Akú to má logiku, usilovať o večnosť vo vesmíre, ktorý nie je večný?!

Títo majstri hlúposti, budú zanedlho sami sebe na smiech, lebo usilujú o to, čo je im vlastné ako darovaná podstata, hľadajú všelikde, ale pritom to majú doma, lenže pre svoju duchovnú „sklerózu“ na to zabudli!
Opraviť ich, teda zmeniť myslenie, je ale nemožné, lebo im v tom bráni vlastné ego, na ktoré sú tak pyšní, že nedokážu poznať túto jednoduchú Pravdu, ba ani nedokážu v sebe preto poznať a vycítiť to večné!
Pravda vyžaduje zmenu, lenže ku tej sa môžeme priblížiť iba silou presvedčenia. Ale presvedčenie nemožno získať učením, ale jedine prežitím. Učenie, až je úprimné, môže priviesť k tomuto prežitiu, ktoré následne splodí to správne presvedčenie a poznanie PRAVDY, ktoré preto nemôže pochádzať z rozumu, ale jedine z ducha!
Tieto slová potvrdí citát z AP v závere Doslovu. (**)

DOSLOV

Dôležité rady:
Zákon všemohúceho Boha je pre vás takýto:
Dovolené je vám preputovať stvorenie! Choďte tak, aby ste iným nespôsobili utrpenie kvôli splneniu vlastných žiadostivostí! Inak sa dostanú do koberca vašich ciest také vlákna, ktoré vás budú zdržovať vo vašom vzostupe do svetlých výšin od vedomého a radostného tvorenia v záhradách všetkých ríš vášho Boha!

Opravdivá láska nebude dbať na to, čo sa druhému páči, čo je mu príjemné a čo mu spôsobuje radosť, ale bude sa riadiť len podľa toho, čo druhému prospieva! Nezáleží, či to druhému spraví radosť alebo nie. To je pravá láska a služba.

Tento posledný citát berte ako naše vysvetlenie pre tých, ktorí sa cítia predošlým textom urazení a myslia si, že sme konali neohľaduplne. Doteraz sme sa o to snažili, ale bezvýsledne, nakoľko Pravda sa nie vždy môže zniesť s ohľaduplnosťou! A tá Absolútna Pravda, nás aj v tomto iba utvrdzuje!
V úvode sme použili jedno príslovie, ktoré si teraz už môžeme sformulovať aj v tej správnejšej forme:

„Uč sa teľa, budeš býk!“

Možno niektorý mladší čitateľ nepozná ani rozdiel medzi volom a býkom, preto bude potrebné isté ujasnenie:
Zo slobodného zvieraťa býka, si ľudia časom vytvorili neslobodného vola, ktorý mal byť povoľný ich zámerom a po istom telesnom zákroku, sa im to podarilo. Získali tak zviera, ktorému síce zostala sila býka, ale stratil schopnosť samostatného slobodného rozhodnutia a vlastného prejavu.
Rovnako sme dopadli ale aj my samotní, ktorí sme to býkovi spôsobili, lebo je už medzi nami veľmi málo takých jedincov, ktorí pri tom učení, počúvajú svoj vnútorný hlas, teda prejav ducha a vyhľadávajú tie poučenia a informácie, ktoré zodpovedajú slobodnému duchu, ale naopak, väčšina prijíma do seba iba tie, ktoré získal niekto iný, ktorý ich teraz vnucuje svojmu okoliu. Robíme tak iba v mene hromadenia tých poznatkov, ktoré nám majú poslúžiť pri získaní majetku, obdivu, slávy, moci, a napodobňujeme tých, ktorí to už dosiahli. Je iba hŕstka takých, ktorí sa snažia vyhľadávať také poučenia, ktoré by im dali odpovede na tie otázky, ktoré im položil ich duch, lebo takými, „by nič nezískali“, ale práve naopak, vyrobili by si iba nepríjemnosti. Lenže práve takto by získali ten, teraz strácajúci život! Naše dejiny, ale aj prítomnosť to dokonale potvrdzujú. Ľudia sa stávajú vzdelanými, ale nie múdrymi! Stávajú sa volmi, ale nie býkmi! Dalo by sa to ale obrátiť aj do polohy iného pohlavia!
Boja sa smrti, ale mali by sa skôr báť života, ktorý žili, ba svoj Bohom darovaný čas – premrhali! Doplníme to ešte jednou dôležitou radou: Človek by mal žiť svoj život tak, aby bol pre ľudstvo užitočný!
Našu terajšiu spoločnosť dokonale vystihuje jeden môj slogan: „Kedysi si ľudia spievali pri robote, ale dnes spievajú preto, aby nemuseli robiť!“

Rozdiel v podstate rozumu a ducha si potvrdíme znovu citátom z AP, ktorý už tiež odznel, ale je podstatný:
(**) Lenivosť alebo slabosť ducha je vždy zapríčinená vlastnou vinou, avšak nemôže byť ľudstvom poznaná. Tento stav je opäť dôsledkom vlády rozumu, ktorý ducha obmedzuje, zamurováva a potláča ho. Teda dôsledok dedičného hriechu, čo som presne opísal v mojom Posolstve aj so všetkými neblahými účinkami.
Lenže človek s unaveným duchom môže byť mimoriadne živý v myslení a práve tak v učení, lebo lenivosť ducha nemá s bystrosťou rozumu nič dočinenia, ako to vedia čitatelia môjho Posolstva.
Často je práve duch významných učencov zvlášť silno pripútaný k zemi a obmedzený. Ako vhodný výraz pre to by sa mohli použiť slová „duch s ochrnutými krídlami“, pretože najlepšie vystihujú tento pojem. Duch nejedného rozumového učenca v skutočnosti už podriemkava a blíži sa v ústrety duchovnej smrti, zatiaľ čo dotyčný človek na zemi je uctievaný ľuďmi práve ako obzvlášť osvietený.
Teda takto postihnutý človek môže byť rozumovo mimoriadne čulý a bystrý, a predsa mať unaveného ducha, ktorý dovoľuje, aby ho iný ľudský duch bez tela čiastočne vytláčal z jeho pozemského tela.
Staňte sa ľudia preto znalými Božích prazákonov stvorenia, a môžete tak mnoho nešťastia od seba odvrátiť! Odtrhnite sa od svojej prázdnej namyslenosti na svoje vedenie, prinášajúcej len kusé dielo, sotva použiteľné čo len v najmenšej núdzi.
Pre poznanie týchto vecí chýba dnešnej vede vedenie; čo veda až dodnes učí a chce vedieť, len jasne a zreteľne dokazuje, že o stvorení vlastne vôbec nič nevie. Chýba jej akákoľvek veľká súvislosť, a tým aj vlastný obraz skutočného diania. Je iba krátkozraká, obmedzená a obchádza všetky veľké pravdy. Ale nastáva obrat k novej dobe, ktorá aj v tom dá nanovo vzniknúť všetkému! –

Z textu už viete aj to, prečo je pre živého ducha, taká dôležitá farba FIALOVÁ!

POTVRDENIE PRAVDY

Ako definitívnu bodku za touto témou je potrebné ešte v mene Absolútnej Pravdy, poukázať na fakt, že túto Pravdu ľudstvo dostávalo už veky a vždy v priliehavej forme a môžeme ju objaviť okrem Večných zákonov, Posolstva Grálu, Biblie, Koránu, indiánskych POPOL VUH aj v starom učení – Indických Védach už pred viac ako päť tisíc rokmi.
Absolútna Pravda bola aktuálna v minulosti, je aktuálna v prítomnosti, ba zostane aktuálna aj v budúcnosti! Práve preto je Absolútnou!
Text vo Védach je pôvodne písaný v stručných veršoch a následne vysvetlený, ba aj rozvedený. Zacitujeme z Predslovu:
„Ku každému veršu je uvedený sanskrtský text, prepis do latinského písma, synonyma, preklad a vysvetlenie; všetko usporiadané tak, aby čitateľ po prečítaní prvých deviatich spevov celkom isto realizoval Boha. Je to autentický komentár k Vedanta-sútre priamo od jej autora, Šrily Vyäsadeva, a postupne sa v deviatich spevoch rozvíja až k najvyššiemu stupňu poznania Boha.“

Potrebné poučenie  k citátom:
Vek Kali sa rozumie materializmus. Vyskytovať sa budú výrazy pre štyri kasty, v ktorých stoja na vrchole brahmani – duchovní učitelia, po nich nasledujú kšátriovia – v našom význame vojsko a polícia; teda tí, ktorí udržujú poriadok. Po nich nasledujú vaisiovia – ktorých by sme v našej spoločnosti mohli prirovnať k podnikateľom a vedúcim výrobných podnikov, teda tí, ktorí tvoria HDP. Poslednou skupinou sú šúdrovia – teda všetci nádenníci, alebo sluhovia, robotníci, a dalo by sa povedať, že teda všetko tí, ktorí vykonávajú práce na rozkaz iného.

Ako dôkaz Pravdy použijeme pár citátov z tohto textu. Tieto staré citáty sú veľmi priliehavé práve pre našu dobu, nie už iba vo svete, ale aj na Slovensku:
Zvrchovaná Absolútna Pravda je neobmedzená a žiadna živá bytosť nemôže svojimi obmedzenými zmyslami poznať neobmedzené. Pán je neosobný, osobný a lokalizovaný. Vo Svojom neosobnom ryse je všetko prestupujúcim Brahmanom, vo Svojom lokalizovanom ryse je prítomný v srdci každého ako Najvyššia Duša a vo svojom konečnom osobnom ryse je objektom transcendentálnej láskyplnej služby Svojich spoločníkov, čistých oddaných. (Ten náš výraz Absolútna Pravda bol prevzatý z tohto starého učenia. Dostávame aj tu, potvrdenie troch osôb Boha!)

Na začiatku Śrímad-Bhágavatamu bolo povedané, že toto veľké transcendentálne písmo je zrelým plodom védskeho poznania. Toto dielo preto odpovedá na všetky otázky, ktoré si človek môže klásť ohľadne diania vo vesmíre, počínajúc jeho stvorením. Odpovede závisia iba na kvalifikácii toho, kto ho vysvetľuje. Desať oddielov Śrímad-Bhágavatamu, ako ich vysvetlil veľký mudrc Śríla Śukadeva Gosvámí, dáva vyčerpávajúce odpovede na všetky otázky, pokiaľ ich inteligentní ľudia náležite využijú, získajú z nich úplný intelektuálny prospech.

O svätých ľudí ako bol Vidura je potrebné sa starať rovnako dobre ako o obyvateľov nebies. Obyvatelia nebies v tých dobách navštevovali domovy ľudí ako bol Mahárája Yudhisthira a ľudia ako Arjuna niekedy navštevovali vyššie planéty. Nárada je astronaut, ktorý môže cestovať bez obmedzenia nielen po hmotných vesmíroch, ale aj po duchovných. Nárada tiež navštevoval palác Maháráju Yudhishira, takže to nebolo nič zvláštneho ani pre iných nebeských polobohov. Jedine duchovná kultúra umožňuje medziplanetárne cesty, a to i v súčastnom tele.
Popis osobností, ktorí majú schopnosť cestovať vesmírom a ktoré, ako hovorí tento verš, Kardamovi Munimu závideli jeho domov, sa vzťahuje na obyvateľov nebeských planét. Lietadlá takých osôb sa líšia od tých súčastných, ktoré lietajú z jednej krajiny do druhej. Ich lietadlá mohli lietať z jednej planéty na druhú. V Śrímad-Bhágavatame nachádzame hodne výrokov, ktoré svedčia o tom, že v minulosti boli medziplanetárne lety bežnou záležitosťou hlavne pre obyvateľov vyšších planetárnych systémov. Kto môže poprieť, že je tomu tak i dnes? Rýchlosť našich lietadiel a raketoplánov je značne obmedzená, zatiaľ čo Kardama Muni, ako sme sa dočítali, cestoval vesmírom v lietadle veľkom ako mesto, pričom navštívil všetky nebeské planéty. Nejednalo sa samozrejme o obyčajné lietadlo ani o obyčajný medziplanetárny let. Kardama Muni bol mocným mystickým yogínom, že mu jeho bohatstvo závideli i obyvatelia neba.

Medziplanetárne lety boli vtedy samozrejmosťou, nie tak, ako je tomu dnes, že sa to stalo tajnosťou! A v týchto citátoch je aj odpoveď na tú otázku, ktorú si kladú mnohí čitatelia PG, ba odmietli autorku Večných zákonov preto, že vniesla tento nový rozmer do Absolútnej Pravdy a doplnila o ňu Posolstvo Grálu: „Patria lietajúce objekty UFO do tejto Absolútnej Pravdy?“ Tu je dôkaz, že patria! Dôkaz nachádzame v nej už pred päťtisíc rokmi. V PG je predsa dôrazne uvedené, že my nemôžeme vylúčiť nič z toho, čo muselo ľudstvo prežívať! A tento text dokazuje, že sme to prežívali, ba stále mnohí prežívajú.

I keď na Západe ľudia uznávajú Darwina ako autora evolučnej teórie, veda o evolúcii nie je nová. Postupný vývoj bol známy už omnoho skôr zo Śrímad-Bhágavatamu, ktorý bol napísaný pred päť tisíc rokmi. Bhágavatam zaznamenáva výroky Kapila Muniho, ktorý bol prítomný temer na počiatku stvorenia. Toto poznanie existuje od védskych dôb a védska literatúra odhaľuje všetky súvislosti – teórie evolúcie alebo postupného vývoja nie je pre Védy nič nového.

Ateisti chcú dôkaz pre výsledky svojich minulých činností. Pýtajú sa: „Čo dokazuje, že moje utrpenie a pôžitok sú výsledky mojej minulej karmy?“ Nemajú ani poňatia o tom, ako jemnohmotné telo prenáša výsledky činov ich súčasného tela do ďalšieho hrubohmotného tela, ktoré získajú. Hrubá podoba súčasného tela môže zaniknúť, ale jemné telo nezaniká – prenáša dušu do ďalšieho hrubého tela. Hrubé telo závisí na jemnom tele, a preto budúce hrubé telo prežíva utrpenie a pôžitok podľa stavu jemného tela. Jemné telo prenáša dušu až to tej doby, pokiaľ sa duša neoslobodí z hrubohmotného otroctva.
Tieto podčiarknuté zhodné výrazy z Véd a PG tiež dokazujú, že ich pôvod je rovnaký – z Absolútnej Pravdy!

V demokratických štátoch je v dnešnej dobe situácia taká, že ľudia samotní sú poklesnutí na úroveň śúdrov* a nižšie a vládu vedie ich predstaviteľ, ktorý nemá o pokynoch písiem ohľadom vlády a výchove vladára ani potuchy. Celé ovzdušie je preto plné śúdrovských vlastností, ktoré sa prejavujú závisťou a lakomosťou. Takí vládcovia sa medzi sebou každý deň hádajú. V ministerskom kabinete dochádza k neustálym zmenám plynúcim zo skupinového sebectva. Každý chce ťažiť zo štátnych zdrojov až do svojej smrti a nikto neustúpi z politickej scény, dokiaľ k tomu nie je donútený. Ako môžu takí nízki ľudia urobiť pre ľudí niečo dobrého? Výsledkom je korupcia, intrigy a pokrytectvo. Každý by sa mal poučiť zo Šrímad-Bhágavatamu o tom, ako má vypadať ideálna vláda a až potom dostať možnosť nastúpiť na vládnuce miesto. (*śúdrov – je to výraz pre člena najnižšej kasty podľa vzdelania, ale duchovného – Absolútnej Pravdy; t.j. znalosti Božích, teda prírodných zákonov.)

Z Bhagavad-gíty sa tiež dozvedáme, že všetky planéty hmotného sveta vrátane Brahmaloky sú iba dočasné a po pevne stanovenej dobe budú všetky zničené. Všetci polobohovia budú i so svojimi stúpencami zničení tiež, (polobohovia sú tu myslení všetci tí, ktorí ešte nedospeli k absolútnej Pravde, teda všetci tí, ktorí ešte neočistili svoju dušu) ale ten, kto dosiahne božieho kráľovstva, získa večný život. To je výrok všetkých védskych písiem. Tí, ktorí uctievajú polobohov, majú jednu výhodu oproti neveriacim, lebo sú presvedčení o pravdivosti Véd, a z nich sa môžu dozvedieť, aký prospech prináša uctievanie Najvyššieho Pána v spoločenstve Jeho oddaných. Tvrdošijní materialisti, ktorí neveria vo Védy, ale zostávajú večne v temnote a lipnú na falošných istotách, založených na nedokonalom experimentálnom poznaní, alebo na takzvanej materialistickej vede, ktorá nemôže nikdy preniknúť do oblasti transcendentálneho poznania.

Materialistov obvykle zaujíma, ako také planetárne systémy vyzerajú, a chcú všetko vidieť na vlastné oči. Rovnako, ako zvedaví ľudia cestujú po celom svete, aby mali priame zážitky zo všetkých miest, menej inteligentní transcendentalisti chcú mať podobné zážitky z planét, o ktorých počuli mnoho podivuhodných rečí. Yogín si takú túžbu môže ľahko vyplniť, lebo sa tam môže svojou materialistickou mysľou a zmyslami premiestniť. Materialistická myseľ má predovšetkým sklony panovať hmotnému svetu a vyššie uvedené siddhi sú rysy vlády nad svetom. Oddaní Pána sa však nesnaží o vládu nad iluzórnymi a dočasnými javmi. Naopak – oddaní chcú, aby im vládol najvyšší vládca, ktorým je Pán. Túžba slúžiť Pánovi, najvyššiemu vládcovi, je duchovná a transcendentálna, a túto čistotu mysli a zmyslov musíme mať, aby sme mohli vstúpiť do duchovného kráľovstva. S materialistickou mysľou je možné dostať sa na najlepšie planéty vo vesmíre, ale nikto sa s ňou nedostane do Božieho kráľovstva. Zmysly sú duchovne čisté vtedy, keď sa nezúčastňujú zmyslového pôžitku. Zmysly musia byť voľačím zamestnané, a až sú plne zamestnané transcendentálnou láskyplnou službou Pánovi, potom nie je možné, aby boli poškvrnené hmotou.

Planetárne systémy v hmotnom svete sú usporiadané vo troch sférach, zvaných triloka alebo Svarga, Martya a Páláta, a všetky spoločne predstavujú iba jednu štvrtinu celkovej energie sandhiní. Nad nimi, za obalmi zo siedmych hmotných vrstiev, je duchovné nebo, kde sa nachádzajú vaikunthské planéty. Na žiadnom z planetárnych systémov triloky nie je možné dosiahnuť nesmrteľnosti, plného poznania a plnej blaženosti. Tri vyššie planetárne systémy sa nazývajú sáttvika, pretože dávajú možnosť dlhého života prakticky bez nemoci a staroby a tiež určitý pocit nebojácnosti. Veľkí mudrci a svätci sú povýšený nad nebeské planéty na Maharloku, ale toto miesto tiež nie je celkom zbavené strachu, pretože na konci každej kalpy je Maharloka zničená a jej obyvatelia sa musia premiestniť na ešte vyššie planéty. Ani na týchto planétach však živá bytosť nie je imúnna voči smrti. Je tam relatívne dlhší život, väčšie poznanie a pocit blaženosti, ale skutočná nesmrteľnosť, nebojácnosť a úplné zbavenie sa staroby, nemocí atď. je možné iba za hmotnými obalmi hmotného neba. To všetko sa nachádza na hlave vesmírnej podoby Pána (adháyi múrdhasu).

Pretože príchod Pánov do tohto sveta je záhadný, názory na zrodenie Nezrodeného sa líšia. V bhagavad-gíte Pán hovorí, že sa zrodí v hmotnom svete preto, že je Pán všetkých stvorení a je nezrodený. Skutočnosť zrodenia Nezrodeného teda nemožno poprieť, pretože On Sám ju potvrdzuje. Existujú však rôzne názory na to, prečo sa narodil. To tiež udáva Bhagavat-gíta. Pán sa zjavuje svojou vnútornou silou, aby znovu ustanovil zásady náboženstva, aby chránil zbožných a ničil bezbožných. To je účel príchodu Nezrodeného. Hovorí sa ale tiež, že Pán prišiel osláviť (stanoviť) zbožného kráľa. ... Akonáhle svetu vládne zbožný kráľ, ľudia sú šťastní. Ak je vládca bezbožný, potom sú nešťastní. Vo veku Kali sú temer všetci vládcovia bezbožní a ľudia pod ich vládou sú preto stále nešťastní. Ale v demokratických štátoch si bezbožní občania sami volia svojich zástupcov, aby im vládli, a preto za svoje nešťastie nemôžu dávať vinu nikomu inému, než sami sebe....

V Śrímad Bhagavat-gíte Pán prehlasuje, že prichádza v každom veku, aby znovu ustanovil náboženstvo. Podobu náboženstva utvára Najvyšší Pán. Nikto nemôže vyrobiť nové náboženstvo, ako majú v obľube niektorí ctižiadostiví jedinci. Skutočným náboženstvom je prijať Pána ako zvrchovanú autoritu a so spontánnou láskou Mu slúžiť. Žiadna živá bytosť sa nemôže vyhnúť službe, pretože to je pôvodným zmyslom jej existencie. Jediným poslaním živej bytosti je slúžiť Pánovi. Pán je veľký a živé bytosti sú Mu podriadené. Povinnosťou živej bytosti je preto slúžiť iba Jemu. Ilúziou zmätené živé bytosti sa nanešťastie iba z nedorozumenia stávajú pôsobením hmotných túžob služobníkmi zmyslov. Táto služba sa nazýva avidyá alebo nevedomosť. A na základe takejto túžby si vytvára živá bytosť rôzne plány hmotného pôžitku, ktoré sa sústreďujú okolo zvráteného pohlavného života. Zapletá sa preto do reťaze rodení a smrti a pod riadením Zvrchovaného Pána transmigruje do rôznych tiel na rôznych planétach. Pokiaľ sa teda nedostaneme za hranice tejto nevedomosti, nemôžeme sa oslobodiť od trojitého strádania v hmotnom živote. To je zákon „prírody“.
Pán sa ale zo Svojej bezpríčinnej milosti – pretože je k trpiacim živým bytostiam milostivý viac, než by očakávali – pred nimi zjavuje a obnovuje zásady oddanej služby, ktorá spočíva v počúvaní, ospevovaní, spomínaní, slúžení uctievaní, modlení sa, spolupracovaní a odovzdaní sa Jemu. Ak sa podmienená duša začne venovať vyššie uvedeným procesom, alebo aspoň jednému z nich, pomôže jej to z labyrintu nevedomosti a tak sa oslobodí od všetkého hmotného utrpenia, ktoré vytvára živá bytosť oklamaná vonkajšou energiou. Túto zvláštnu milosť živej bytosti udelí Pán vo forme duchovného vodcu.

Skúsení religionisti vedia, ako dokonale upraviť náboženské zásady podľa miesta a času. Všetci veľkí ácáryovia, náboženskí kazatelia či reformátori sveta uskutočnili svoje poslanie prispôsobením náboženských zásad podľa času a miesta. V rôznych častiach sveta panuje rôzne podnebie a podmienky a ak chce niekto vyplniť svoju povinnosť a kázať Božie posolstvo, musí veľmi dobre vedieť ako všetko prispôsobiť podľa miesta a času...
Ako sme uviedli vyššie, živé bytosti nie sú skutočnými užívateľmi vecí, ktoré sú prejavované ako Božie stvorenie. Pod vplyvom iluzórnej energie sa živá bytosť bohužiaľ stáva nepravým užívateľom podľa diktátu kvalít prírody. Oklamaná živá bytosť, ktorá si pyšne myslí, že sa stala Bohom, potom mnohými spôsobmi zvyšuje svoju hmotnú silu a stáva sa príťažou pre Zem: do tej mieri, že pre duševne zdravého človeka prestáva byť možné na Zemi žiť. Táto situácia sa nazýva darmasya glánih alebo stav, kedy ľudská bytosť zneužíva svojej energie. Keď toto zneužívanie ľudskej energie začne prevládať, rozumnejšie živé bytosti začnú byť znepokojované neznesiteľnou situáciou vytváranou skazenými vládcami, ktorí sú pre Zem iba príťažou. Vtedy sa Pán zjavuje Svojou vnútornou silou, aby zachránil rozumnejšiu časť ľudstva a aby znížil záťaž, ktorú pozemskí vládcovia v rôznych častiach sveta vytvárajú. On Sám sa k žiadnemu z nechcených vládcov neprikláňa, ale Svojou skrytou silou medzi nimi vytvára nepriateľstvo, rovnako ako vietor založí lesný požiar tým, že spôsobuje trenie bambusu. Lesný požiar vzniká silou vetra automaticky a podobne nepriateľstvo medzi rôznymi skupinami politikov vzniká neviditeľným riadením Pána. Nechcení vládcovia, pyšní na svoju moc a vojenskú silu potom medzi sebou začínajú bojovať z ideologických dôvodov, a tým sa sami o všetku moc pripravia. Vo svetových dejinách je zreteľne vidieť túto vôľu Pána a bude to pokračovať do tej doby, pokiaľ sa živé bytosti nepripútajú k službe Pánovi.(*) Túto skutočnosť názorne popisuje Bhagavad-gíta (7.14). Hovorí sa tam: „Iluzórna energia je Moja sila, a preto závislé živé bytosti nemôžu prekonať moc hmotných kvalít. Avšak tí, ktorí sa odovzdajú Mne (Osobnosti Božstva), môžu nesmierny oceán hmotnej energie ľahko prekročiť.“ Znamená to, že nikto nemôže priniesť svetu mier a blahobyt plodonosnými činnosťami či špekulatívnou filozofiou a ideológiou. Jediný možný spôsob je odovzdať sa Najvyššiemu Pánovi a tak sa oslobodiť od ilúzie spôsobenej klamnou energiou.
Aj keď názvy istých pojmov sa v týchto rôznych učeniach tiež rôznia, podstata pojmu zostáva rovnaká!

Tento posledný citát bude zaradený z PG, teda Slova Absolútnej Pravdy, ktorá nám bola prinesená nedávno. Každý logicky mysliaci človek ľahko pochopí zhodu, ale aj vážnosť situácie:
Tie odvtedy prázdne slová stanú sa v sile Svetla tentoraz zjavné! A tým nastane samo od seba vylúčenie všetkého, dosiaľ chorého a príde ozdravenie. Aj všetko nesprávne sa prebudí k životu a musí ukázať svoje plody celému ľudstvu! Aby ho poznalo podľa nich! Hnev všemohúceho Boha dopustí, aby zlo roztrhalo samo seba! Len nedodržiavaním Božích zákonov mohli dozrieť také nešváry a zlé plody, ktoré musíte dnes všade prijímať aby ste ich teraz vychutnali, a pritom sa od toho oslobodili alebo v tom zahynuli!
Až keď sa tieto zlá sami od seba odstránia, potom budú ľudia postupne spoznávať, ako v skutočnosti trpeli týmto jedom. Až potom si voľne vydýchnu na sviežom vzduchu, ktorý vytvorili očistné búrky najťažšieho druhu.
Dnes je to však už nie tak ďaleko. Vo všetkých častiach panuje ešte strach! Ľudstvo si to zaiste ešte nechce pripustiť, ale navzdory tomu koná pod vplyvom tohto strachu; lebo všade sa objavuje už nenávisť! Vlastným východiskom nenávisti je však strach! Čo je napádané z nenávisti, to je vo všetkých prípadoch tiež obávané. Taký je zvyk pozemských ľudí.
Skutočná nenávisť vzniká len zo strachu. Nikdy nie z hnevu, ani z rozhorčenia, z ktorého sa opäť rodí svätý hnev. Nenávisť nemôže vznikať ani z pohŕdania, ani zo zhnusenia.
A keďže strach začína prechádzať do nenávisti, nie je príliš ďaleký koniec; tento strach totiž teraz vzniká v pozemských ľuďoch tlakom Svetla, ktorému nemôžu uniknúť osvedčeným a zvyčajným mudrovaním rozumu, ktorý po prvýkrát po tisícročiach zlyháva, pretože je bezmocný proti živej a všemocnej vôli Boha!–(*)
Všetko dianie, ktoré vám vysvetľujem, zasahuje celé ľudstvo. Nemyslite preto ľudským spôsobom, že všetko sa teraz vybaví už v priebehu dní, týždňov alebo mesiacov. Je to zápas, trvajúci už roky, lenže jeho koniec je votkaný do prazákonov stvorenia ako bezpodmienečné víťazstvo Svetla!
Ľudia, prebuďte sa v prežívaní, aby ste v tom nemuseli zahynúť! Lebo čoskoro má povstať ľudstvo, ktoré sa bude vedome zachvievať v  prazákonoch stvorenia, a tým odvráti nešťastie ako následok pochybného života a na tejto pozemskej pláni bude môcť vládnuť len mier a radosť. Vám ku spáse, Bohu ku cti!

Vášmu Bohu musíte teraz preukázať dôkazy nijaké slová! To k vám volám ja, ako Imanuel v mene môjho všemohúceho Otca, ktorému ste sa svojim konaním vysmiali!
Teraz sa máte naučiť Boha sa báť, aby ste si zvykli na to uctievať ho plní pokory a za každý z jeho darov vďačne ho teraz velebiť, ktoré vám doteraz tak prebohato poskytoval. (*)

Preto chce (temno) tento súd zadržať a odsunúť za každú cenu. Ale nič mu to nepomôže. S neúprosnou istotou sa približuje koniec všetkého zla naplnením Svetla, naplnením, podobným oceľovej stene, ktorá, podobajúc sa hodinovému stroju, stláča priestor, v ktorom sa nachádza temno, stále viac, až nakoniec všetko celkom rozdrtí. (*)

(*) Tieto citáty dokazujú jedno a to isté dianie, ktoré na nás čaká a sme naň upozornení v mnohých starých, ale aj nových zasľúbeniach. Zhodou posledných udalostí nám v našej snahe prišla aj istá pomoc v jednom dokumente, ktorý toto dianie veľmi vhodne dokresľuje. Názov dokumentu je „Prípad priateľstva“ a bol odvysielaný na televíznej stanici TV WAR, kde si môžete v programe tejto TV stanice nájsť reprízy vysielania tohto dokumentu.

Dokument je možné si pozrieť aj v archíve danej TV stanice. Tu je náš odkaz naň:
https://filmpopular.cz/war/pripad-pratelstvi

Záujemcov, ktorí si daný dokument chcú pozrieť a nemajú prístup k tejto TV stanici, upozorňujeme, že sa treba na danej stránke registrovať a zaplatiť ročný členský príspevok, ktorý je v čase publikovania tohto príspevku  vo výške 199,-Kč (resp. 7,90Eur). Potom majú po celý rok k dispozícii celý archív danej televízie.

My iba dodáme, že je to práve tá naša najväčšia vina v tom, že sa skutočne nebojíme Boha, lebo v Jeho stvorení má každý nad sebou bytosť, ktorá ho vychováva a vedie k dokonalosti a Pravde, ale ktorej sa vychovávaný aj bojí. A tento „strach“ pomáha udržiavať mravnosť. Iba človek si už namýšľa, že sa nemá koho báť, že on je zvrchovaným pánom! A preto si to musí uvedomiť a až vtedy sa polepší a stúpne jeho mravnosť!

________________________________________________________________________________________
2. máj 2018

DODATOK
 

Dokument "Prípad priateľstva" je už možné si na internete pozrieť aj bez platenia a preto ho uvádzame: