________________________________________________________________________________________
10. september a doplnenie 12. september 2019

POČATIE

Položme si otázku: "Ktoré zasľúbenie je najdôležitejšie pre nás pozemšťanov?" 
No predsa to o príchode Syna Človeka k poslednému súdu! 

Lenže práve v tomto zasľúbení majú pozemšťania najmenej jasno! A práve toto zasľúbenie temno najviac blokuje a teda preto zostáva stále nepochopené. Preto musíme zamerať naše úsilie práve týmto smerom a vysvetliť ľuďom, že Syn Človeka musí prísť ku nám, teda do hmotnosti, jedine v zmysle Božích zákonov a teda sa vteliť a vtelenie je bez ženy - matky nemožné! A keď sme boli tejto udalosti svedkami, tak všetci tí, ktorí mali byť pomocníkmi tejto udalosti, vôbec nepochopili dokonale vysvetlené fakty a tento dôležitý akt v PG, ba stali sa úplnými duchovnými analfabetmi a následne, na podnet temna, zarytými odporcami. Logické vysvetlenia z PG, ktoré podávajú tento akt úplne ignorovali a dôkazy pre oslavu Vyslankyne Svetla, využili presne naopak, teda na jej diskreditáciu, čím dokázali, že buď Slovu vôbec nerozumejú, alebo sú pod totálnou vládou temna!

Preto sa my teraz tiež nesmieme nechať oklamať, ba ani uspať temnom a zdráhať sa otvorene použiť fakty zo Slova, ba aj vysvetliť tento akt v zmysle Božích zákonov.

Najviac odporcov si získala autorka knihy Večné zákony v závere svojho pôsobenia, keď odhalila vlastnú identitu, lenže to sa udialo pri každom vyslancovi zo Svetla, teda bolo tomu tak pri Ježišovi, Imanuelovi a aj Prakráľovnej.

Lenže toto odhalenie bolo v istom čase nutné!
Inak by sme nemohli pochopiť zasľúbené dianie!

Medzi už vtedajšími čitateľmi Posolstva Grálu vzbudila nesúhlas, ba až odpor, svojim vyhlásením, že počala Imanuela z Ducha Svätého, teda bez hrubohmotného aktu plodenia, lebo v Slove Syna Človeka, teda samotného Ducha Svätého, čitatelia nachádzali „dôkaz“ – tvrdenie, že taký akt je podľa Božích zákonov nemožný.
Pre bežného čitateľa, by sa dalo skutočne povedať, že v PG je skutočne uvedené, že počatie človeka je bez hrubohmotného aktu plodenia nemožné! Neprehliadajme: Jedná sa o počatie človeka! Dokonca je tomu rovnako aj v prípade Syna Božieho – Ježiša!
Lenže človek so živým duchom a zdravým svojim nástrojom, teda mozgom, pri pozornom hľadaní a aj porozumení Slova Syna Človeka – Ducha Svätého Imanuela, pochopí, že predsa len v tom napísanom, je aj potrebné správne vysvetlenie, ktoré dianiu, popísanému vo VZ, neodporuje.
V dobe písania a vysvetlenia uvedeného aktu Duchom Svätým, bola ľudská zrelosť ešte nedostatočná na to, aby mohol napísať otvorene a úplne presne o tomto dianí, nakoľko ešte ani Jeho osoba nebola ľudstvu známa. V tom čase by to bol príliš veľký skok v poznaní Pravdy! Lenže pochopením Jeho Slova sme mali získať poznanie, ktoré by v budúcom čase splnenia týchto zasľúbení už umožnilo pokročiť tak ďaleko, že čitateľ poctivo hľadajúci Pravdu, bude schopný si prichádzajúce dianie vysvetliť z toho, čo už bolo prinesené.
Bol v tom zasľúbení aj ďalší zámer Svetla: Získanie pravej zrelosti pri vlastnom hľadaní Pravdy a tým triedenie pre prichádzajúci súd!

Teraz budú nasledovať citáty zo Slova, ktoré mali osvetliť našu chápavosť v dobe splnenia zasľúbení a až nakoniec bude objasnený tento akt počatia samotný!

„Viete, že všetko, čo sa môže vo svetoch sformovať, spočíva vo vyžarovaní všesvätého Svetla. Vyžarovanie Svetla obsahuje všetko, čo bolo nutné k vytvoreniu všetkých svetov, čo sa nemôže postrádať k ich udržiavaniu. Ak ma chcete správne sledovať, tak už vopred robte ostrý rozdiel medzi Bohom, samotným všesvätým Svetlom a Božím vyžarovaním.“

„Boh teda neprehovoril len slová: „Buď Svetlo!“ podľa ľudských pojmov, ale bol to súčasne aj čin! Bola to veľká udalosť vyslania alebo vyrodenia časti Imanuela z Božského! Časť Svetla bola postavená von z Prasvetla, aby samočinne svietila a rozjasňovala vonku, mimo bezprostredného Božieho žiarenia. Začiatok veľkého vzniku stvorenia nebolo nič iné, než súčasne začínajúci dôsledok zrodenia alebo vyslania Imanuela.“

„Tak bol ten veľký čin obeťou lásky Boha, ktorý oddelil od seba časť Imanuela a vyslal ju, len aby trvalo prosiacej túžbe duchovného poskytol vedomé užívanie bytia.“

„Tam je teda Prakráľovná ženstva a má trón v božskej časti hradu Grálu! Len pri zrode Parsifala, časti Imanuela, prebývala občas zahalená v najvyšších záhradách čisto duchovnej časti hradu, tesne na hranici k Božskému.“

„Parsifal je spojený zväzkom žiarenia s Imanuelom a zväzkom žiarenia súčasne aj s Elizabeth, Prastvorenou kráľovnou ženstva v čisto duchovnom, ako matkou, a týmto spojením žiarenia vytvára tak trvalé zakotvenie.
Elizabeth, vznikla ako prvá modrá kvetina pod ochrannou opaterou žiarenia Večne–Nezmeniteľných, Najstarších v Božskej ríši a strážcov Grálu, je kráľovnou všetkého ženstva a býva preto nazývaná tiež Pramatka. To však nemá nič spoločného s pozemským ľudským pojmom „matka“.
Neskoršie stvorenie mohlo potom vzniknúť pôsobením čisto duchovných ľudí prastvorených. Tento zostupný dej je trvalým, aj keď tiež slabším opakovaním prastvorenia, prebiehajúcom v zmysle príslušných zákonov, pričom druh diania sa samozrejme tiež prispôsobuje práve platným zmenám foriem zákonov.“

„Vo svätom hrade Svetla, uchovávajúcom skutočný Grál, je zlyhanie niektorého z jeho strážcov úplne nemožné, lebo tam sa zdržuje Parsifal, v ktorom samom je zakotvená bezbytostná časť samého Svetla z Imanuela, sprevádzaného nadol prakráľovnou Elizabeth pri Božích slovách: Buď Svetlo!“

„Žiariaca Prakráľovná, zanechávajúc za sebou tvorivý život, rastie do nezmerateľných, obrovitých rozmerov. Je vo všetkom tak veľká, že to ľudská myseľ nemôže pochopiť. To je Pramatka stvorenia Elisabeth, Kráľovná, najčistejšia zo všetkých, jediná.
Vôkol nej to znie a spieva ako miliardy blažených hlasov a predsa je to jemné ako dych.
V jej blízkosti a s ňou môže byť len žiarenie.
Znie to, spieva a šumí a stále mocnejšie krúžia veľké, prekrásne, posvätné svetlá, obaľujú živým plášťom činnosť Prasily, spočívajúcej na zlatých Božských záhradách, udržujúcich a pôsobiacich, odievajúcich Vôľu Božiu do praformy.“

„Aj Syn Človeka je vyslanec Boží a pochádza z Božsky-bezbytostného. Avšak pred svojim vyslaním do hrubohmotného sveta vtelil sa najprv do večného čisto duchovne bytostného, teda bol tesne spojený s tou duchovnou podstatou, z ktorej pochádza semeno ľudského ducha! Tým pristupuje Božsky-bezbytostné jadro tohto druhého vyslanca bližšie k ľudskému duchu v jeho pôvode, čím získava tiež viac ochrany a bezprostrednej sily proti nemu.
V najvyšších výšinách rovnorodej podstaty ľudského ducha žije pre všetko jestvujúce skutočne dokonalý ideál toho, čo všetko ďalší vývoj z duchovne bytostného môže niesť v sebe. Tak tiež večný čisto duchovne bytostný ideál všetkého ženstva, súčasne ako kráľovná ženskosti so všetkými živými cnosťami. Každý ženský duchovný zárodok prechováva v sebe neuvedomelú túžbu, ísť za týmto čistým, v najušľachtilejšej forme žijúcim ideálom. Žiaľ, táto nevedomá túžba zvŕha sa pri putovaní hmotnosťou často v márnomyseľnosť, ktorá má nahradiť predstieraním a v sebaklame mnohé, čo neprišlo k životu, ale predsa vytúžené. Lenže táto túžba stáva sa vedomejšia ešte v jemnohmotnom svete pri vzostupe ku Svetlu. Len čo začnú odpadať nízke žiadostivosti, tak prepukáva stále mocnejšie, aby konečne oživila a posilnila cnosti. Magnetom a ohniskom tejto ušľachtilej túžby po ženských cnostiach je kráľovná ženskosti v nehynúcej ríši Otcovej, v čisto duchovne - bytostnom. Božsky - bezbytostné jadro druhého vyslanca Božieho vnorilo sa teraz do tohto duchovne - bytostného ideálu ženskosti a bolo ňou ako duchovne bytostnou matkou vychované vo večnej ríši Boha Otca v Hrade Grálu ako domove jeho duchovnej mladosti.“

„Elizabeth, prakráľovná ženskosti, zahrňuje vo svojej dokonalosti všetky cnosti a prednosti.
Z nej potom vychádzajú žiarenia zodpovedajúce jej druhu ďalej nadol do oblasti Božského a vystupujú aj von do ríše čisto duchovného kde sa nachádzajú mnohé odstupňovania všetkých prastvorených.
Pri každom stupni nadol štiepia sa tieto žiarenia na jednotlivé základné druhy, ktoré sa v bytostnom ihneď stelesňujú do obrazov svojho pôvodu, v tomto prípade teda ako obrazy Elizabeth, východiska týchto vyžarovaní. To sa deje v bytostnom aj v duchovnom, lebo obidva druhy žiarení vychádzajú z Prakráľovnej, ktorá ich má v sebe spojené.
Ich formy sa vytvárajú presne podľa súčasných celkom určitých jednotlivých druhov žiarenia, ktoré stelesňujú a ktorými vlastne samé sú. Tým sa prirodzene vyskytujú tiež rôzne odchýlky vo výzore alebo v zjave tých obrazov, vyjadrujúcich vždy jasne a jednoznačne to, čo dotyčný druh žiarenia obsahuje a ako pôsobí.“

„Pán poslal Syna Človeka ako základný pilier nového mostu ku stvoreniu. Pri vstupe do stvorenia, teda na najvyššej hranici čisto duchovného prvotného stvorenia, bolo v hrade Grálu učinené mystérium, ktoré spojilo Syna Človeka s čisto duchovným. Ako prostredníka k tomu vyvolil Boh Pramatku Elizabeth, ktorá v hrade Grálu vládne ako kráľovná ženstva pre celé stvorenie. Ona je pannou, ktorá bola už zasľúbená Izaiášom, aby stvoreniu priniesla Syna človeka Imanuela.“

„Po ceste až nadol, k tým miestam, kde sa môžu zhutňovať a formovať hmotnosti, sa už mnohé uvoľnilo k  formovaniu, ako rôzne stupne čisto duchovného, duchovného a bytostného. Tým sa mohli utvárať úrovne a svety, neprekračujúce určité hranice, ktoré krúžia sami v sebe.“

„Všade pri tejto práci sú činní láskaví a pomáhajúci bytostní pomocníci, ktorí sa môžu vytvárať ešte pred hrubším vyzrážaním semenných častí pod pôsobením zmenených žiarení, ako ich už často vídavali rôzni ľudia, a to gnómovia, elfovia atď.“

„Zlúčením žiarení hornín, rozkladajúcich sa rastlín, vody ako aj vzduchu a zeme vznikajú pri celkom zákonite určenom množstve a druhu tiež prvé zvieratá, ktorých hrubohmotné zárodky sa taktiež nachádzajú, neviditeľne odpočívajúc, v hlavnom žiarení.
Dotyčná, k tomu vhodná zmes žiarenia vyťahuje magnetický jestvujúce časti z hlavného žiarenia, ktoré zahrňuje všetko a tak sa formuje najprv zárodok, ako zrazenina, nie snáď zviera, vyvíjajúce sa až potom z toho vyzrážaného semena.
Tým je taktiež urobený koniec okrídleným slovám hádanky: čo bolo na svete skôr, sliepka, alebo vajce?
Vývoj potom pokračoval týmto zákonitým spôsobom tvorenia, spočívajúcom v zmenách žiarenia, stúpajúc zo stupňa na stupeň, až nakoniec to najvyššie vyvinuté zviera v celkom určitom stave zrelosti, dostalo také vyžarovanie krvi, ktoré umožnilo ľudskému zárodku priťahujúc ho, dokonca nútilo, aby sa vplyvom druhu vtedajšieho vyžarovania krvi vtelil a prebudiac sa pomaly vo zvieracom tele, toto pretvoril, aby aj zovňajškom formoval dnešného človeka so vzostupnými stupňami sebauvedomenia.“

„Pri pozemskej smrti takého hrdinu odvádzali bytostní bytostnú časť žiarenia hrdinstva do Walhaly, najvyššieho hradu v bytostnom kruhu stvorenia, zatiaľ čo duch musel odísť do určenej mu úrovne. Napriek tomu ostávali obe časti spojené vláknami, ak duch pôsobil v dobrom zmysle.
Obe tieto časti boli oddelené len vtedy, keď duch kráčal dolu, aby nebola s ním strhnutá aj bytostná časť. Inak obe časti opäť splynuli pri pozemských inkarnáciách.
Tento prídavok hrdinstva je zvláštnym darom pre pozemských ľudí. Jeho prijatie je pripravované určitou zrelosťou dotyčného ducha a tiež jeho určitou cestou.“

,,Obyvatelia Labutieho ostrova nie sú duchovia, ale výkonné bytosti, ktoré svojim pôsobením spájajú žiarenia ostrova Ruží a ostrova Ľalií.
V súlade so svojim pôvabom blažene sa zachvievajú tieto bytosti v bezprostredných žiareniach ostrova Ruží a ostrova Ľalií a spôsobom príkladného im vlastného slúženia dávajú v najčistejšej láske vrúcne spojenie žiareniam lásky a čistoty, pričom ich vedú, síce spojené, ale nezmenené ďalej.“

Toto je iba stručný výber toho diania, ktoré mnoho vysvetľuje a v Slove môžeme objaviť ešte viac dôkazov. Pre pochopenie zasľúbenia to ale postačí každému, kto si dá tú pravú námahu a jeho duch sa ešte úplne v hmotnosti a rozume nestratil.
Teraz bude nasledovať logické zdôvodnenie zasľúbenia, ktoré bude v súlade s Božími zákonmi:

Zo Slova jednoznačne vyplýva, že všetky formy vo stvorení pochádzajú z vyžarovania Ducha Svätého - Imanuela a negatívneho protipólu - Prakráľovnej!
Tieto žiarenia sa vnorili do priestoru bez Svetla a života a formovali všetky úrovne, ktoré sú popísané v PG a takto sa tvorili svety a bytosti, ktoré túžili po uvedomení a zdokonalení. Nie je potrebné menovať tieto úrovne a svety, lebo sú známe z PG.
Potrebné je ale uviesť to, že jedine osoba Ducha Svätého je určená Bohom k tomu, aby z NEHO vznikali všetky formy vo stvorení a že je pri tom nevyhnutná aj negatívna, teda ženská bytostná forma, ktorá vždy spolupôsobí. 
Z tohto žiarenia sa teda sformovalo všetko, čo vo stvorení má formu a aj naša Zem v hrubej hmotnosti a následne aj schránka človeka, do ktorej sa vnoril duchovný zárodok človeka – tiež ako produkt Ducha Svätého, za účelom vývoja, ktorého aj duchovná forma tiež sa následne sformovala.
Celý tento vývoj je už potom uložený vo forme samotnej, k následnej reprodukcii, teda v rozmnožovaní už predtým, Duchom Svätým všetkého sformovaného. Je to teda program, vytvorený Duchom Svätým, a Prakráľovnou, ktorý sa už potom následne samostatne, vo všetkých úrovniach, opakuje!

Z uvedeného vyplývajú dve zásadné podmienky:

1. Jedine osoba Ducha Svätého je určená ku tvoreniu foriem vo stvorení! 
2. Nevyhnutnosť prítomnosti negatívnej – ženskej časti pri formovaní!

Vlastne by bolo možné uviesť aj tretiu podmienku pri tomto dianí, ktorou je prítomnosť duchovných, ale aj bytostných žiarení a aj foriem ako spolupôsobiacich. Pojednáva o tom posledný odsek citátov zo Slova PG. Tá bytostná forma spolupôsobiaca niesla to meno „Labutia Panna“!

Z týchto podmienok teda vyplýva, že jedine osoba Ducha Svätého môže byť formovaná týmto spôsobom!

Teraz niekoľko faktov ku samotnému aktu plodenia, ktoré sa udialo v roku 1998.
V celom stvorení, teda už vo všetkých jeho úrovniach, teraz pôsobí program formovania, ktorý sa v hrubohmotnosti Zeme javí ako prirodzený zákon rozmnožovania. Je uložený už vo všetkých jestvujúcich formách. Práve preto musela byť v hmotnosti inkarnovaná bytosť negatívna, ako protipól pre vyžarovania Ducha Svätého, ktorá v sebe niesla formy všetkých úrovní, aby bola schopná sformovať osobnosť TOHO, ktorý formoval už všetky predošlé formy. A táto forma musela byť formovaná tiež vo všetkých predošlých, už predtým formovaných jemnejších bytostiach.
Z citátov vyplýva, že najskôr sa zo žiarenia sformuje vajíčko, ktoré sa uloží do vhodnej a iba jemu určenej „pôdy“, kde sa vyvinie. Touto „pôdou“ vhodnou pre vznik a vývoj formy Ducha Svätého, bola v hrubohmotnosti, rovnako, ako v celom stvorení, forma – bytosť Prakráľovnej, ktorá pre splnenie tohto diania a zasľúbenia, musela byť inkarnovaná už vopred v hmotnosti. A z Jej prehlásenia to vyplýva, ba takto dokazuje pravdivosť zasľúbení, Slova Pravdy a samotného diania.

Splnenie tohto deja a zasľúbenia, vyžadovalo teda prítomnosť Prakráľovnej v hmotnosti!
Nebol to teda všedný akt, ale ani nie nemožný!

Toto dianie pre nás nemusí byť už veľkým tajomstvom, veď už aj človek samotný dokáže pomocou žiarení tvoriť formy a je to už bežnou súčasťou nášho života, každodenne využívanou. Žiarenia, ktoré prichádzajú z vesmíru, pochádzajúce z Ducha Svätého obsahujú namodulované informácie, ktoré ešte nemáme dokonale dešifrované a nepoznáme vôbec ich funkciu, ak odmietame poučenia samotného konštruktéra stvorenia – Ducha Svätého!
Kto teda dokáže pochopiť správne dej počatia Imanuela, dokáže pochopiť aj pravosť osoby Prakráľovnej a potom aj JEJ SLOVO! Hlavne však aj PG!

Pre tých, ktorí považujú toto vysvetlenie za príliš zložité na pochopenie, použijeme jednoduchší pohľad na vysvetlené dianie:
Ľudská hrubohmotná schránka, teda ľudské telo, je výsledkom formovania Ducha Svätého a negatívneho – ženského protipólu a v ľudských telách spočíva už uložené, ako istý program.
Pre naše chápanie to bol vývoj v dlhom časovom slede!
V PG sme však poučení, že v Božom pôsobení jestvuje aj dej, ktorý by sme mohli chápať, ako zázrak! Budú nasledovať dva citáty z PG:

„Ovšem nejestvujú také zázraky, ako si predstavujú mnohí veriaci v Boha! Títo považujú za zázrak taký dej, ktorý sa odohráva mimo prírodných zákonov, alebo za niečo, čo odporuje všetkým zákonom prírody. Práve v tom vidia to Božské! Pre nich je zázrakom to, čo je možné len ich Bohu, ktorý tým prejavuje svoju zvláštnu milosť a používa pritom svoju všemohúcnosť.“

„V Božskom pôsobení spočíva v prvom rade bezpodmienečná dokonalosť, bez chýb a bez medzier. A dokonalosť vyžaduje najprísnejšiu logiku a bezvýhradnú dôslednosť v každom smere. Podľa toho sa zázrak musí prejaviť len ako dej s dokonalou dôslednosťou. Rozdiel je len v tom, že dej, ktorý pre pozemské chápanie potrebuje k svojmu rozvinutiu dlhší čas, pri zázraku sa odohráva síce obvyklým spôsobom, ale s úžasnou rýchlosťou; nech je to už prostredníctvom toho, že je človeku zvlášť prepožičaná sila, alebo inými cestami. Toto mimoriadne rýchle dianie by mohli ľudia potom označovať ako podivuhodné, skrátka ako zázrak. “

Človek je výsledkom deja, alebo formovania, ktoré teda prebehlo, podľa prírodných – Božích zákonov, a dôkazom tohto formovania je forma ľudská. Keď toto isté dianie urýchlime pôsobením Božej sily na zázrak, tak je výsledkom formovanie, ktorého sme boli svedkami v roku 1998. Lenže tento zázrak vyžaduje tie dve nevyhnutné podmienky, ktoré už boli vysvetlené: Iba osoba Ducha Svätého môže byť takto v hmotnosti sformovaná a jedine za účasti Prakráľovnej v hmotnosti!

Toto vysvetlenie nemá byť znovu snahou o vystatovanie, ba ani poučovanie, ale iba našou obranou pred urážkami a osočovaním, ba aj ochranou samotných tých, ktorí tak činia a tým si nadväzujú nebezpečné vlákna pre zvratné pôsobenie.
Ako pomôcku pre lepšie pochopenie uvedieme jednu dôležitú odpoveď na otázku:

„37. otázka:
Skúmam kyvadlom! Nie obyčajným spôsobom, ale v rámci vážneho výskumu. Viem, že sa na moje výsledky môžem bezvýhradne spoľahnúť. Tak okrem mnohých zaoberám sa skúmaním o Kristovi, Mojžišovi, Budhovi, a to s výraznými výsledkami. Nakoniec som nevynechal ani skúmanie o Abdrushinovi a preto viem, kto to je. Okrem seba poznám ešte mnohých, v inom smere nadaných, ktorí to tiež vedia a nedajú sa v tom pomýliť. Pri odpovedaní na otázku, či Abdrushin je veštec, odmieta také otázky ako zvedavosť a dá odpoveď obsahovo zaiste správnu a zodpovedajúcu pravde, ale mala by byť predsa omnoho zreteľnejšia. Preto svojím listom dávam Abdrushinovi otázku: Prečo Abdrushin odmieta také ľudsky oprávnené otázky, prečo sa verejne neprizná k tomu, čo je predsa už mnohým známe?

Odpoveď:
Preto, lebo to nepovažujem za potrebné! Skutočne povolaní budú to vždy vedieť v pravú hodinu, kedy to budú potrebovať, a to aj bez môjho pričinenia. Tí však, ktorí si namýšľajú, že sú povolaní, a nie sú, to nepotrebujú vedieť. Okrem toho tu ide o SLOVO ako také a nie o mňa osobne. Zamieňanie Slova s osobou odvádza bezpodmienečne časť pozornosti od Slova na osobu. To síce neškodí Slovu a ani autorovi tohto Slova, iste však vždy tomu, kto chce prijať do seba Slovo nedelene a neovplyvnene. Jedine z toho dôvodu nebudem odpovedať na také otázky, kým nenastane nová doba, očakávanie ktorej už nevyžaduje mnoho trpezlivosti. Kto chce počuť, ten počuje aj tak, a iným by sa nepomohlo ani väčším vyjdením v ústrety. Tak zostanú títo prinajmenšom ušetrení toho, aby si snáď nenaviazali novú karmu svojím nepremysleným vysmievaním, ktoré by potom museli trpko oľutovať.“

Toto varovanie nech je výstrahou pre všetkých, ktorí sú veľmi rýchli v úsudku, bez toho, aby sa poctivo namáhali spoznať Pravdu. Už im bolo na našej stránke radené, že vždy je vhodnejšie zostať ignorantom, ako odporcom, keď ide o hodnotenie osoby Vyslanca Svetla, ktorý časom je nútený zverejniť svoju identitu, za účelom pomoci tým poctivo hľadajúcim, ba pochopenie prežívaného diania!
Mnohí terajší odporcovia mali byť práve pomocníci Vyslankyne NOVÉHO SLOVA, lenže ako vždy doposiaľ, im postačilo to staré!
To, že naše rady sa vždy snažíme formulovať v zhode so Slovom, potvrdzuje znovu Slovo samotné:
„Pre toho, kto Posolstvo Grálu nie je schopný duchovne nasledovať, bude lepšie, ak pôjde radšej nevšímavo svojou cestou, ako by chcel na ňom ukazovať svoje „záblesky múdrosti“; lebo príde hodina, kedy by si potom ešte rád, ale príliš neskoro spomenul na to lepšie, pričom však terajšie detinské vystatovanie tvorí žarnov, ktorý ho drží dolu.“ – –
„Pre toho, kto Večné zákony ....–“
– Ďalej ten citát zostáva v rovnakej platnosti, ako veľmi dobrá rada aj pre to Nové Slovo! Rady zo Slova sú citované z toho starého, lebo to Slovo NOVÉ je pre nich, žiaľ,...neaktuálne.

Každý bežný človek 21. storočia nech si skúsi vysvetliť zasľúbenie: „príchodu Syna Človeka v oblakoch“ - z pohľadu jemu priliehavej doby!

„80. otázka:
Jedna už zodpovedaná otázka v zošite mi dáva podnet k novej otázke: Abdrushin by predsa ľahko mohol osvetliť všetky slabiny a nedostatky cirkví a siekt, čím by ich útoky možno už z predvídavosti zatíchli.

Odpoveď: (iba malá časť)
Najsvätejšou povinnosťou človeka je, aby v poznaní Boha, ako aj vo svojom duchovnom vývoji kráčal dopredu. Každé podviazanie a pripútanie na jestvujúce je zastavenie majúce za následok krok späť. Rozumové vedecké bádanie a objavovanie kráča neprestajne dopredu; ak pri tom to duchovne vedecké nebude držať rovnaký krok, musí byť časom otrasené a zakolíše, pretože chýba vyrovnanie k harmónii obidvoch týchto rozličných druhov, majúcich ísť ruka v ruke. Ukončením bude potom nevyhnutné zrútenie, pretože tomu rozumovo vedeckému chýba nutná živá duchovná opora; lebo mystika túto rozumovej vede nemôže dať.“

Na záver ešte ako posledná snaha ku pomoci, bude citované jedno stále prehliadané varovanie od TOHO najkompetentnejšieho, a aj uznávaného tými, ktorí ale toto varovanie najviac prehliadajú. Na našej stránke sme už použili slová varovania aj my, ako pomoc pre mnohých, ale bez účinku. Nech aspoň tieto Slová padnú na úrodnú pôdu:

„Varovanie.

Keby ste vedeli, ako dlho vás môže žiaľ ťažiť za činy, ktorých ste sa dopustili neciteľnosťou alebo dokonca súdiacou domýšľavosťou, boli by ste snáď opatrnejší. Kiež by ste mohli vidieť, ako horko toho ľutujú tí, ktorí odsúdili osobu Svetlu milú a stojacu v službe PÁNOVI bez toho, aby poznali jej vnútro. Keby ste boli v planúcej pohotovosti a plní nezištnej lásky, mohli by ste poznať núdzu tých ľutujúcich, ktorí nevidia žiadnu možnosť, ako napraviť, čo zavinili. Ktorí naopak musia vidieť, ako ich nesprávne stanovisko prináša stále ešte chladné ovocie odsudzovania a necitlivosti. Nikdy viacej by ste sa nemali odvážiť súdiť bez vedenia! A všetko vedieť nebudete nikdy! Zakaždým, keď súdite druhého, súdite sami seba. Udrie to na vás späť, lebo ste neboli ustanovení sudcami svojich blížnych.
Chráňte sa! Čo vás očakáva, musí byť hrozné. Keď napadnete služobníka PÁNA, tak napadnete JEHO! Ujasnili ste si to? A kto stojí v službe PÁNA, kto je skutočne poslušný len Jeho vôli, toho vy nemôžete poznať. Sú to často práve tí vnútorní, tichí, nestojaci v popredí, ale v najvyššej miere vnútorne oddaní PÁNOVI. Oni sú pripravení ku každej obeti, učia sa pokore, čo ich učiní schopnými, aby splnili svoju službu. Musia odstúpiť bokom tí, ktorí svoje miesto spĺňajú ešte len zdanlivo, ale vôľu Pánovu už vôbec neplnia. On bude najschopnejší povznášať a používať ich darov, nedbajúc ich doterajšieho postavenia medzi vami. Zdržte sa každého úsudku! Neprislúcha vám to. A kde ste vy práve odsúdili, snažte sa to ešte teraz napraviť, tu na zemi! Je to omnoho ľahšie tu, než na onom svete. Môžete si mnohé ušetriť! Jednajte podľa toho!“

 

O nevšednom počatí Imanuela – kráľa tisícročnej ríše.
(Doplnenie deja ku knihe: „Proroctvá vo Svetle Pravdy.“)

Z Posolstva Grálu už vieme, že vo Stvorení sa všetko opakuje nadol smerom k hrubohmotnosti, v ktorej sa teraz nachádza a vyvíja ľudský duch.
Každému aktu sformovania novej bytosti musí predchádzať uloženie toho správneho semena do správnej pôdy. Táto zásada neplatí len v našej hrubohmotnosti, ale môžeme ju sledovať aj v jemnejších, svetlejších úrovniach Stvorenia, lebo všetko to, čo môžeme pozorovať tu dolu v našej hrubohmotnosti je len opakovaním toho istého diania pochádzajúceho z pôvodu všetkého bytia.
Každý vyslanec prichádzajúci z tej najvyššej úrovne, teda od bezbytostného Boha do našej hrubohmotnosti, musel prekonať všetky úrovne pod úrovňou svojho pôvodu a musí mať v sebe obal (semeno a pôdu) z každej úrovne, ktorou prechádzal.
Na každej úrovni prebehol akt formovania rovnakým spôsobom, ktorý som už prirovnal k uloženiu toho správneho semena do tej správnej pôdy.
Všetci čitatelia Posolstva Grálu už vedia, že v hrubohmotnosti inkarnovaná časť Boha nesie ako jediná všetky druhy hmotnosti sformované v sebe. Imanuel je časťou Boha – Otca, ktorú môžeme nazvať aj Duch Svätý. Vo svojom pôvode pochádza od Boha Otca jeho bezbytostná časť Imanuel, ktorý dostal svoju bytostnú nádobu v Praduchovne od Prakráľovnej. Táto praduchovná nádoba nesie meno Parzifal. V duchovnej ríši, ktorá je pod praduchovnou, bola sformovaná jeho duchovná nádoba, ktorá sa potom mohla vteliť do hrubohmotnosti a obdržala meno Abdrushin.
Môžeme to povedať aj takto: Bezbytostné semeno sa vnorilo do pôdy poskytnutej Prakráľovnou a vznikla forma bytostná Parzifal. Praduchovné semeno Parzifala sa vnorilo do duchovnej pôdy poskytnutej Pramatkou a vznikla forma Abdrushina. Môžeme pozorovať, že ženstvo vždy predchádza a poskytuje tú správnu pôdu pre klíčenie a rastenie novej formy. Žena je vždy prostredníčkou medzi najbližšou vyššou, alebo nižšou úrovňou a je vždy tou správnou pôdou pre uloženie a klíčenie semena.

A teraz si pripomeňme sľubovaný akt počatia a narodenia Imanuela v roku 1998. Zvestovateľka tohto nevšedného aktu počatia a narodenia pani Natália de Lemeny – Makedonová nám sľubovala nevšedné počatie a narodenie bezbytostnej časti Boha pod menom Imanuel.
Väčšina čitateľov Posolstva Grálu jej neuverila, lebo odmietali možnosť počatia Imanuela tým spôsobom, ako ho podávala – bez aktu hrubohmotného plodenia!
Už sme si ale vysvetlili, že keď sa uloží správne semeno do správnej pôdy môže, ba musí dôjsť ku klíčeniu! Semeno Imanuela, je to správne semeno Ducha Svätého, z ktorého vzniklo celé Stvorenie. Povedali sme si aj to, že jeho forma už preputovala všetky časti stvorenia a obsahuje preto semená všetkých úrovní. Zostáva nám už len nájsť pre toto semeno tú vhodnú pôdu na jeho uloženie, aby mohlo dôjsť ku klíčeniu.
Keby sme mali v najspodnejšej časti Stvorenia – hrubohmotnosti rovnako všetky druhy pôdy pre vnorenie týchto semien, bolo by možné sformovanie (vyklíčenie) všetkých týchto semien.
Ale zvestovateľka predsa tvrdila, že je Prakráľovná inkarnovaná v hrubohmotnosti!
Potom tu predsa správna pôda bola!
Len škoda, že človek, tak ako vždy, neveril Božej vyslankyni.

Nevšedné počatie Imanuela – kráľa tisícročnej ríše.
Tretia verzia jednoduchého pohľadu.

Ani jeden čitateľ Posolstva nepochybuje o tom, že človek je výsledný produkt tvorivej práce Stvoriteľa. A to tak duchovná podstata človeka – duchovné jadro, ktoré sa ešte stále postupne zdokonaľuje teraz už svojou vlastnou slobodnou vôľou, ako aj hrubohmotná telesná schránka človeka, ktorá sa tiež zdokonaľuje postupne popri zdokonaľujúcom sa duchovnom jadre človeka.

KU STVORENIU TÝCHTO NÁDOB BOH NEPOTREBOVAL ČLOVEKA!

Je veľkou pýchou a namyslenosťou, keď človek začne veriť, že Stvoriteľ všetkého by bol odkázaný na pomoc človeka – svojho produktu vtedy, keď by potreboval stvoriť hrubohmotnú nádobu pre svoje pôsobenie v hrubohmotnosti.

PRODUKT NESMIEME POVYŠOVAŤ NA STVORITEĽA!

Stvoriteľ samozrejme využíva svoje výtvory – produkty aj vo svoj prospech vždy, keď je to potrebné. Preto využil svojej už vykonanej práce pri Ježišovom vtelení, nakoľko nádoba pre Jeho vtedajšie pôsobenie v hrubohmotnosti postačovala pre potrebný druh činnosti.
Rovnako to bolo aj pri Jeho ďalšom vtelení ako Syna človeka. Jeho hrubohmotná nádoba bola stvorená tak, že využil svoju už vykonanú prácu pri prvom stvorení telesnej schránky pre svoje pôsobenie v hmotnosti.
Toto všetko ale nevylučuje fakt, že Stvoriteľ nedokáže zopakovať svoje stvoriteľské dielo znovu a ešte v dokonalejšom prevedení, ak to bude jeho zámer vyžadovať.
Všetci čitatelia Posolstva vedia, že pri súde bude na Zemi a v celom stvorení pôsobiť energia Boha v takej sile, ako tomu ešte doposiaľ nebolo. Preto si treba položiť otázku: Bude vyhovovať pre tento akt nevýslovnej sily a milosti produkt Jeho práce, ktorý bol využívaný doposiaľ?
Rovnako nemôžeme tvrdiť, že Stvoriteľ nedokáže zopakovať, alebo dokonca stvoriť pre svoju činnosť v hmotnosti ešte dokonalejšiu nádobu, ako je tá, ktorú zatiaľ používa človek a ktorú využil aj Stvoriteľ v niekoľkých prípadoch.
Človek by sa už mal konečne prestať preceňovať a začať myslieť pokornejšie. Nenamýšľajme si, že keď nám Boh umožnil napodobňovať Jeho dielo stvorenia, že bez našej pomoci sa nezaobíde. Veď dôkazom Jeho činnosti je človek. Nie je to možné naopak!
Kto odmieta možnosť stvorenia telesnej nádoby Boha bez pomoci človeka, ten neprejavuje pokoru, podceňuje Boha a preceňuje sám seba!
Pre pochopenie aktu nevšedného počatia je potrebný určitý stupeň ľudského poznania a preto si tieto udalosti vyžadovali až našu dobu. Z tohto dôvodu možno už pre ľahšie pochopenie využiť nasledovné prirovnanie:
V POSOLSTVE už bolo povedané, že všetko je len žiarenie, alebo inak povedané vlnenie. Presne tak, ako pri televízii, odpozorovanej z prírodných zákonov už aj človekom. Vytvorené obrazy sa vo forme žiarenia (vlnenia) vysielajú priestorom a sú pre hrubohmotné zmysly človeka nepostrehnuteľné. Keď ale človek zostrojí aj potrebnú nádobu, ktorá ukrýva vo svojom vnútri zariadenie na zachytenie týchto vĺn a na premodulovanie do inej vlnovej dĺžky, ktorú už môžu zachytiť naše zmysly, vtedy človek dokáže vnímať tieto doposiaľ nevnímateľné obrazy.
No a presne takouto nádobou, ukrývajúcou v sebe potrebné uspôsobenie pre zachytenie jemnejších vlnení a premodulovanie do našich vlnových dĺžok bola nádoba Prakráľovnej, vtelená na určenej a potrebnej úrovni.
Jedine vyžarovania Ducha Svätého a Prakráľovnej sú schopné obsiahnuť celé stvorenie Božie!
Tento akt mohol teda prebehnúť len týmto jediným možným spôsobom bez toho, aby to odporovalo prírodným, teda Božím zákonom!

* * *

Po tomto vysvetlení už môžeme nadviazať s nasledujúcim obsahom:

Pripomeňme si ale najprv ten dôležitý citát zo Slova, ktorý sme už uviedli vyššie:
„Pri pozemskej smrti takého hrdinu odvádzali bytostní bytostnú časť žiarenia hrdinstva do Walhaly, najvyššieho hradu v bytostnom kruhu stvorenia, zatiaľ čo duch musel odísť do určenej mu úrovne. Napriek tomu ostávali obe časti spojené vláknami, ak duch pôsobil v dobrom zmysle.
Obe tieto časti boli oddelené len vtedy, keď duch kráčal dolu, aby nebola s ním strhnutá aj bytostná časť. Inak obe časti opäť splynuli pri pozemských inkarnáciách.
Tento prídavok hrdinstva je zvláštnym darom pre pozemských ľudí. Jeho prijatie je pripravované určitou zrelosťou dotyčného ducha a tiež jeho určitou cestou.“ (*)

„Pre určité úlohy na Zemi je časť týchto bytostných lúčov Leva nutná, lebo v nich je zakotvená útočnosť, zachvievajúca sa samozrejme v čistote a spojená s bezpodmienečným nasadením seba samého. To duch ako taký nemá v sebe, lebo jeho najvyšším cieľom je budujúce a mierumilovné tvorenie.“

„Z toho dôvodu sa on tak nevolá, ako znie jeho meno, ale on taký je.“
Rozličné vlastnosti teda musia niesť aj rozličné mená.

(*) Táto zvýraznená citácia je dôležitá, pretože je to niečo, čo môžeme pochopiť, teda aj prežiť ako ľudia, a na tomto pochopení ďalej stavať.
Spojenie bytostného a duchovného v jednom tele za účelom vyššieho splnenia je teda možné aj u bežného človeka, teda ducha, ktorý iba prechádza vývojom.

Posolstvo Grálu nám dáva vysvetlenie ako dej pôsobenia prebieha.
Bytostný „lúč hrdinstva“ neostáva len lúčom, ale naberá formu, ako všetko vo stvorení. A táto forma, musí tiež zákonite niesť aj nejaké meno! To potvrdzuje aj skutočnosť, že toto "žiarenie" odchádza do najvyššieho hradu v bytostnej ríši - do Walhaly.
Teda môžeme povedať bytosť hrdinstva spojená s duchom človeka v čase plnenia úlohy preberie kontrolu nad rozumom a ovláda telo. Keď plnenie úlohy, v ktorej je potrebná táto bytostná bojovnosť skončí, a nastane opäť budujúce tvorenie, preberá kontrolu opäť duch človeka. Takto sa môžu tieto osobnosti striedať v ovládaní tela a spoločne plniť úlohu pre ktorú sú určené.
Ak sa takého človeka opýtame kým je, odpovie nám, že obyčajným človekom, pretože v tej chvíli je to skutočne tak. Keď však počas plnenia úlohy preberie kontrolu nad mozgom bytosť hrdinstva, potom by už prehlásenie ba aj meno vychádzajúce z úst tohto tela muselo znieť inak, pretože tiež bytosť sa nemôže prehlásiť za obyčajného ľudského ducha.

Teraz si skúste predstaviť, že bytostní by už počas života takého hrdinu, pod vplyvom istých okolností a múdreho vedenia odniesli túto bytostnú časť hrdinstva do Walhaly. Táto by ostala s duchom človeka spojená, ak by duch pôsobil v dobrom zmysle a tento by už počas života popísal niečo dôležité, čo vykonal vo Walhale. Pod vplyvom najvnútornejšieho spojenia by bytostnú časť pociťoval ako jemu vlastnú a preto by takéto vyjadrenie mohol prehlásiť.
Teraz si skúste zodpovedať, či by tento dej bol možný podľa prírodných zákonov.
A prečo ste rovnakej - kladnej odpovedi boli nie schopní, keď sme dostali vysvetlenie, že Prakráľovná priviedla do hrubohmotnosti Imanuela v jemnejšej úrovni na Venuši?
Pri tomto tak dôležitom dianí pre Záchranu zeme!

O to viac, že ONA má aj schopnosti, ktoré človek nemá:

„Praduchovia a božské bytosti sa môžu vteliť a pôsobiť na viacerých úrovniach!“

K tomuto dianiu patria ešte nasledovné a dôležité citáty.
Veríme, že každý, kto úprimne hľadá Pravdu, dokáže v týchto slovách nájsť to, čo jeho duch k POKROKU potrebuje.

„Aj keď pozemskí ľudia budú* sťažovať príchod Vyslanca Božieho, preto bude nútený ísť po bočných cestách, bude to teraz vôľa Božia, ktorá ho vyzdvihne v hodine splnenia.“

„Ja prídem čoskoro!“

„Bolo zasľúbené, že noha Vyslanca Božieho, nevstúpi do prachu toho, čo bolo. Výraz prach je použitý namiesto pojmu hrubohmotnosť!“

Z knihy Proroctvá vo Svetle Pravdy:
„Záverom chcem ešte poznamenať, že nie náhodou sa nazval Imanuel v Posolstve cudzincom. Iste mnohí z čitateľov už postrehli, čo je známe aj z výroku Ježiša: „Nikde nie je prorok bez cti, iba vo svojej domovine!“

* Ako si tento citát vysvetľujú tí, ktorí nový príchod Imanuela neočakávajú? Či je možné, aby niekto, kto už prišiel, prehlásil, že ľudia budú sťažovať jeho príchod a aby niekto, kto už je v hrubohmotnosti prehlásil, že nevstúpi do hrubohmotnosti starej?
Čo my ľudia ešte potrebujeme, aby sme pochopili tak jednoduché slová?

Tak by sa nám jeden iba človek dokonca mohol predstaviť dvomi menami v rôznom čase, ak by chcel hovoriť pravdu, mohol by nám tiež povedať, čo práve vykonal na inom mieste vo stvorení a predsa by ho väčšina ľudí odsúdila za klamstvo. Alebo by v ňom to iné, ani nespoznala.
Ak sa taká pomoc poskytuje už obyčajnému ľudskému duchu, prečo nie pri Božích Vyslancoch? Pri nich je to dokonca nutnosť, ako to vysvetľuje aj nasledovný text!

 

HIERARCHIA SVETLA
 

„Ja som Syn Človeka Imanuel Parsifal Abdrushin Oskar Ernst Bernhardt, osemnásteho apríla tisíc osemsto sedemdesiat päť, prichádzajúci!“

Tento hierarchický postup, pre vtelenie všetkých Vyslancov Svetla je nutný dodržať pri každom príchode všetkých Vyslancov Svetla do hmotnosti, alebo nižších úrovní stvorenia!
Na tomto nepochopení už stroskotali mnohí „znalci“ Slova, ktorí sa do tejto úlohy obyčajne samotní pozdvihujú.
Keď došlo ku vteleniu novej vyššej duchovnej bytosti, tak na tomto nepochopení stroskotali mnohí. Následne samozrejme aj na tom, čo táto nová, vysoká osobnosť hlásala.
Keď v roku 1997 začala pôsobiť, tak práve tí, ktorí sa považovali za najväčších znalcov Slova, ba mali byť účastní na jej pomoci – títo všetci zlyhali, práve na nepochopení tohto, v úvode zverejneného, ba v zmysle Božích zákonov, nutného postupu.

Keď ona samotná uviedla rovnako svoj vyšší pôvod, zodpovedajúci týmto istým zákonom stvorenia, alebo zákonom Božím, tak sa vzbúrili práve všetci tí, ktorí mali byť pomocníkmi, ba tento postup, mal byť pre nich samozrejmosťou!
Začali jej vytýkať, že: „Raz hovorí o sebe, že je Prakráľovná, potom Swanhilda, ba aj nejaký páv!“
Všetci títo nepochopili, že hovorí rovnako o tom stále platnom a nutnom postupe, ktorý je nutné dodržať, pre všetkých, ktorí prichádzajú z tých úrovní, ktoré sú nad úrovňou pôvodu človeka. A teraz si skúsme zoradiť ten postup, ktorý poznáme – zatiaľ, z toho nového Slova, ktoré nám priniesla ona. Tvrdila o sebe, že je:

Prakráľovná  - Swanhilda – (*) páv!

Pre vysvetlenie a následné pochopenie, je potrebné uviesť niečo podstatné z PG:

Vysvetlíme si to na úvodnom citáte:

Imanuel – Parsifal – Abdruschin!

Imanuel – Je božský, bezbytostná časť, ktorá je pri každom vtelení tohto Vyslanca nutná! Vteľuje sa z nej iba nepatrná časť tejto osobnosti.

Parsifal – je to rovnako, iba malá časť osobnosti, ktorá má svoj pôvod v prastvorení!

Abdruschin – je to duchovná osobnosť, ale úplná, ktorá je rovnako nutná, pri vtelení!

Všetky tieto hierarchické časti, sú samostatné bytosti, ktoré spolupracujú, pod vedením tej najvyššej.

Práve táto posledná, duchovná časť, je tou najbližšou, nám ľudským duchom.
No a teraz, nech si skúsia všetci odporcovia Pani Natálie de Lemeny Makedonovej – to je tá časť, ktorá je rovnorodá s časťou Oskar Ernst Bernhardt, podľa zákonov stvorenia, obohatiť svoje poznanie, v zmysle zákonov, o tie ďalšie osobnosti, v zmysle svojho pôvodu.

Keď začneme zhora, teda zo Svetla, tak jej osobnosť z Prakráľovnej, je tá najvyššia, ale iba malá časť z ducha Prakráľovnej, ktorá potrebovala tiež iba malú časť z Prastvorenia a to bola malá časť bytostnej Swanhildy. Prečo to musela byť časť z bytostnej úrovne, to musí zostať zatiaľ nepovšimnuté, lebo je to nad pôvodom nášho poznania, aj keď hĺbavý čitateľ, môže dôjsť pre seba k poznaniu, až správne pochopí Slovo. Lenže ani v PG, ba ani vo VZ, nenachádzame odkaz na tú poslednú, ale rovnako nutnú časť - duchovnú  - páv! (*)
Poznanie Slova a logicky úsudok, aj v tomto prípade každého, ktorý správne hľadá, môže priviesť k tomu – pre seba uspokojivému výsledku. Lenže to už musí všetko vykonať každý sám!

Práve na tomto nepochopení, stroskotali v roku 1998 mnohí, ba následne aj neskôr, a vlastne sústavne to pokračuje.

Čitatelia PG, ba dokonca takí, ktorí sa považovali za znalcov tohto Slova, prijímali hierarchický postup pri vtelení Syna Človeka ako samozrejmosť, ale ten istý postup, v súlade so zákonmi stvorenia, už odmietli u Nového – Novej Vyslankyne Svetla – ktorá prišla s novou pomocou pre nás pozemšťanov.
Všetci pozemšťania akoby mali založené na očiach klapky, ktoré im bránili v tom správnom pohľade na novú Vyslankyňu Svetla. Niektorí sa dokázali ešte správne pozrieť na osobu, už pozemskými autoritami „posvätenú“, ale na tú novo prichádzajúcu už nie. A tie isté klapky potom spôsobili aj to, že aj stúpenci tejto Vyslankyne Svetla, nedokázali prijať narodenie niekde inde, ako v tej úrovni, do ktorej iba dokázali nahliadnuť. Pritom aj oni vlastnia rovnaké telo, v akom sa narodil, zasľúbený Imanuel! A tým, ktorí to dokázali, tiež neuverili!

A tento stav sme si spôsobili my samotní, odmietnutím nových zasľúbení, ale hlavne odmietnutím osoby, ktorá prišla zasľúbenia naplniť a našich spiacich duchov zobudiť!

Ja osobne mám aj na tú poslednú – duchovnú osobnosť Prakráľovnej svoj názor, ktorý súvisí vlastne s tým, ako to pre nás, ľudstvo dopadlo, ba ako to prijali aj tí, ktorí mali byť pomocníkmi, ale stali sa odporcami, lenže to je oblasťou veľmi osobnou, ba rozhodujúcou, pre triedenie v tejto dobe. Už tento text, je trochu zásahom do slobodnej vôle a pokračovať musí každý sám, až má v sebe čulého ducha. Dlho som sa zdráhal, otvárať tento problém, ktorý spôsobil mnoho nešťastia a nepochopenia. Lenže aj teraz mnohí nepochopia, o čo vlastne v tomto texte ide. A tak je to správne!

 

________________________________________________________________________________________
20.7.2020

HIERARCHIA BYTOSTÍ

Všetky dnešné dokumenty nastolia pompézne problém, ktorý v úvode tak rozvinú, aby divák nabral dojem, že konečne získa odpoveď na otázku, ktorá bola nastolená už v samotnom názve, lenže po skončení každého dokumentu so sklamaním zistí, že nastolený problém sa zamotal ešte viac a žiadna odpoveď sa nezískala.
A je žalostné, že naša úplne odlišná aktivita, ktorá vždy rieši tento neriešiteľný problém, ba poslucháč získa tú ukrytú odpoveď, je ignorovaná, dokonca nezaujímavá, lebo ľudstvo sa už tak zamotalo v problémoch, že tento stav nevedomosti mu úplne vyhovuje, ba väčšinu uspokojuje, lebo tento spôsob neodhalenia tých vecných  odpovedí umožňuje zahaliť aj nevedomosť, ba hlúposť tých, ktorí sa za kompetentných vydávajú, ba ktorí nám vládnu, alebo aspoň žnú nezaslúžené živobytie, alebo aspoň obdiv! My z toho nežijeme, po obdive netúžime, ale iba po poznaní, ktoré by konečne prinieslo ľudstvu tú večne hľadanú harmóniu.
K týmto dokumentom patrí aj ten s názvom Ježiš a Islam: Ukrižovanie podľa Koránu, ktorý poslednú dobu niekoľko krát opakovali na TV TA3. Nepochopenie spôsobuje výrok Božieho Syna, keď tento ako jedna osoba Boha, končil svoje poslanie na Zemi a vinou ľudí umieral na kríži:

„Eli, Eli, láma sabachtani?” To je: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

Ľudia správne vyciťujú otázku: Prečo Ježiš, ako jedna časť Boha použil takéto slová? Mohla si jedna časť Boha pribitá na kríži takto vzdychnúť? Môže Boha opustiť Boh?
Odpovedať na túto otázku sa v tomto dokumente podujali dve najsilnejšie svetové náboženstvá. Korán tvrdí, že to nemohol byť Boh, keď takto prehovoril, že sme teda museli pribiť na kríž niekoho iného. Že to bola zlá vražda od nás. Biblia naopak tvrdí, že to bol Boží Syn a touto vraždou sme si Boha uzmierili. 
Nezhody tých dvoch veľkých svetových náboženstiev, ktoré lipnutím na starých tradíciách budú pretrvávať, ba nemôžu dospieť k tej Bohom chcenej zhode, ktorá je podmienená práve znalosťou toho posledného - nového poučenia od Boha. Doplácajú teda obidve náboženstvá na rovnaký nedostatok: nepoznanie toho podstatného - nového, ktoré jedine dokáže spojiť všetky nezrovnalosti do logického a  jednotného pôsobenia, v zmysle Božej vôle všetkých duchovných smerov, ktoré sa jednotlivo hrdia pravosťou, ale pri tých rozhodujúcich otázkach dokazujú, že všetci blúdia, lebo nemôžu nájsť správnu odpoveď na to dôležité. No a potom ani médiá nedokážu, alebo nenájdu odvahu, otvorene im to vytnúť, ba ponúknuť to hľadané vysvetlenie, pre ktoré vlastne ten dokument  divákom ponúkli. A tak nemôže dôjsť k pokroku! Potom to zostáva na "laikoch", ako sme my, ba ako sme hodnotení, lenže otázky zostávajú nezodpovedané a k pokroku a ľuďmi chcenej, ba aj Bohom ponúkanej jednote, nedochádza. 
Že je to skutočne dôležitý problém, dokazuje história všetkých Vyslancov Svetla, ktorí prišli priamo od Boha, lebo stále sme ich nedokázali pochopiť a potom preto sme pokrivili ich Slovo. Ježišovo Slovo sa ide kriviť kvôli nepochopeniu tohto Jeho výroku, ba nakoniec prehlásime, že sme ho ani nezabili. U Abdrushina a Jeho Slova sa najbližší tiež dopustili pokrivenia Slova, lebo nakoniec zapochybovali, či môže byť Synom Človeka, keď niekedy ho pociťovali ako bežného im blízkeho priateľa a inokedy sa im zdal tak veľmi vzdialený. A nakoniec sme to isté prežili aj pri Prakráľovnej, ktorej výrok podobne, ako Ježišov, nepochopili tí, ktorí jej mali byť najbližší!
My sme sa týchto súvislostí už dotkli na našej stránke v priečinku POČATIE, v príspevku HIERARCHIA SVETLA a tento Ježišov výrok podáva ďalší výrečný dôkaz o postupe pri vteľovaní každého Vyslanca Svetla.  Keďže to ale bolo vysvetlené z trochu iného uhla pohľadu a keďže je a bude pre nás toto pochopenie dôležité, pokúsime sa pozrieť na tento problém ešte raz.

Ako základnú podmienku porozumenia musíme poznať hierarchiu bytostí a stavbu stvorenia.
Znázorníme si teraz celé stvorenie, všetkých sedem svetov z nášho ľudského pohľadu zhora nadol.

1. Bezbytostná ríša – V nej žije Božia Trojica.
2. Božská ríša – Nachádzajú sa tu archanjeli a anjeli, ako Bohu najbližší.
3. Praduchovná ríša – Žijú tu stelesnené vzory ľudských cností.
4. Duchovná ríša – Raj, domov ľudí, ktorí sa vyvíjajú v hmotnosti.
5. Bytostná ríša – Odtiaľ pochádzajú bytosti prírody a duše zvierat.
6. Jemnohmotný vesmír* – Onen svet, astrál, žijú tu ľudia po smrti.
7. Hrubohmotný vesmír – Žijú v ňom ľudia v hmotnom tele na jednotlivých planétach.

* Ako dôkaz týchto jemnejších úrovní nám môže poslúžiť aj nasledujúca fotografia, prezentovaná v dokumente, ktorého názov si už žiaľ nepamätáme, ale podarilo sa na nej zachytiť dušu človeka, ako vychádza z tela po autonehode.

    

Ľudia v tomto dokumente sú nie prví, ktorí sa nad týmto Ježišovým výrokom zamysleli, ale bolo to prezentované a aj vysvetlené už dávnejšie v knihe Proroctvá vo Svetle Pravdy. Budeme preto citovať z tejto knihy:

Doznievania k Posolstvu Grálu: „Čisto duchovné úrovne VII
Biely zámok si nemožno predstavovať podľa pozemských pojmov. Má toto označenie ako záštitu dvoch, čistých nádob. Nachádzajú sa v ňom vo vernej ochrane dve praduchovne -ženské nádoby najsvätejších splnení Svetla na zemi.
Sú to dve praduchovné nádoby pre pozemské matky Ježiša a Abd-ru-shina. Obe praduchovné nádoby potrebovali ešte aj duchovný obal, bez ktorého by neboli mohli splniť svoju úlohu na zemi. Táto duchovná časť bola vtedajšia pozemská matka.
Každý duchovný obal bol pritom sám osebe človekom, to jest sebavedomá pozemská žena, s ktorou sa vyvolená praduchovná žena musela vždy vopred spojiť k pozemskému zrodeniu Božieho Svetla!
Pokiaľ hovorím o praduchovnej a duchovnej nádobe alebo schránke, tak je to zakaždým žena sama pre seba. Dve praduchovné nádoby sú dve k tomu vyvolené ženy v prastvorení.
Duchovné nádoby alebo schránky sú tie pozemské ženy, ktoré mohli byť k tomu vyhliadnuté a tiež pripravované, aby sa s týmito schránkami alebo ženami z prastvorenia vrúcne spojili za účelom najsvätejšieho spojenia.
V Bielom zámku šiesteho stupňa prastvorenia sú dve vyvolené ženy, ktoré všetkých narodených zo Svetla, ponárajúcich sa do hmotností k splneniu božských zasľúbení, nesú nadol, aby sa spojili s pozemskou ženou. Pri pozemských vteleniach prichádzajúcich zo Svetla, tento prechod totiž musí byť, lebo v pôsobení božích prazákonov stvorenia nie je možná medzera.
Duch pozemských matiek je teda len čiastočne spojený s vyslancami Svetla prostredníctvom praduchovných nádob, ktoré sú po určitý čas s matkami spojené bezprostredne starostlivo spradenými nitkami. Praduchovné nádoby nesú vyslancov Svetla nadol, až k pozemským matkám a spájajú sa s nimi až v čase inkarnovania. Potom zostanú s nimi spojené ešte štyridsať dní po pozemskom narodení.
Počas tejto doby prostredníctvom praduchovnej nádoby jestvuje spojenie Svetla aj s duchom pozemských matiek. Potom je toto spojenie však opäť zrušenétým, že sa praduchovná nádoba zase uvoľní a ide späť.
Tým je ženský duch pozemského človeka ponechaný znovu sám na seba, keďže bezprostredné spojenie so svetlým jadrom jej dieťaťa nejestvuje.

Musíme si ešte ale vysvetliť, z čoho pozostáva osobnosť človeka a z čoho pozostáva osobnosť vyslanca zo Svetla!
Osobnosť človeka prichádzajúceho na našu Zem ku vteleniu pozostáva z týchto zložiek: Podstatu tvorí duch človeka, ktorý je samostatnou a teda jedinou osobnosťou schopný pretrvať večnosť. Tento duch musí prechádzať cez bytostnú ríšu a z uvedeného dôvodu sa duch musí obaliť „hmotou“ tejto úrovne, lebo inak by nemohol prekonať jej hustotu. Presne tak, ako sa vo vode nemôže udržať ponorený balón naplnený vzduchom. Odporovalo by to Božiemu zákonu tiaže a aj rovnorodosti. Bytostná ríša je hutnejšia, a preto leží pod duchovnou, odkiaľ duch človeka vyšiel. Druhá úroveň, alebo ríša je jemnohmotná, pri prechode ktorou sa duch musí taktiež obaliť touto úrovňou, alebo jemnou hmotou. Táto úroveň je dlhodobým domovom ľudského ducha, ktorý sa opätovne vracia z hrubohmotnosti tejto Zeme do jemnohmotnosti, kde čaká na ďalšie vtelenie. Až po prechode touto úrovňou sa ľudský duch vteľuje do hrubohmotnosti tejto Zeme a berie si z nej aj najvrchnejší obal, svoje telo, ktoré mu tu na Zemi znovu poslúži ako rovnorodé prostrediu, v ktorom bude pôsobiť. Môžeme teda povedať, že človek žijúci na zemi, je vlastne osobnosťou, ktorá môže pretrvať večnosť, a je obalený bytostným,  jemnohmotným a hrubohmotným záhalom. Každé telo je vybavené aj patričnými zmyslami. Samotnou osobnosťou je duch!
Pri príchode vyslanca zo Svetla je to zložitejšie, lebo jeho pôvod je z vyššej úrovne, nachádzajúcej sa nad duchovnou ríšou. Tie obaly, ktoré sme si vymenovali u ľudského ducha, bude musieť mať aj tento vyslanec, aby mohol preputovať jednotlivé úrovne, alebo svety pod jeho domovom, odkiaľ prichádza. Musí však byť vybavený aj úrovňou nachádzajúcou sa ešte vyššie nad duchovnou úrovňou, ako pôvodnou pre človeka. Z tohto dôvodu je nutné, aby sa spájal s osobnosťami z týchto nižších úrovní tak, ako to bolo vysvetlené v prednáške Syna Človeka. Nakoľko duchovná ríša je už takej podstaty, kde má pôvod sebavedomá bytosť, preto je nutné pre bytosť z vyššej úrovne, aby sa spojila so sebavedomou samostatnou bytosťou z úrovne nižšej.
Keď prichádza vyslanec od bezbytostného Boha, musí sa spojiť so sebavedomou bytosťou, pre neho pripravenou v božskej ríši, ďalej v praduchovnej ríši, ešte ďalej v duchovnej ríši a až potom naberá na seba záhaly z menovaných úrovní, ktoré už nie sú sebavedomými osobnosťami, ale len akoby obalmi tejto viacúrovňovej osobnosti. Z toho čo sme si povedali teda vyplýva, že cez hrubohmotné telo človeka pôsobí jedna sebavedomá osobnosť, zatiaľ čo u vyslanca zo Svetla pôsobia Tri sebavedomé bytosti, ktoré sú zákonite pod vplyvom tej najvyššej.
Ale ako sme si tento problém vysvetlili samotným Slovom Pána, vyššie osobnosti sa pripoja, alebo odpoja od duchovnej nádoby podľa potreby a pritom duchovná osobnosť aj s potrebnými ku tomu záhalmi ducha tu zostáva pôsobiť ďalej dovtedy, pokiaľ aj duchovná osobnosť neopustí potrebné záhaly /telá/ a vtedy nastane smrť tejto osobnosti v hrubohmotnosti." (Ako je to zdokumentované na fotografii.)
„Ježišovo telo na kríži už osídľovala len duchovná podstata a vyššie bytostné podstaty a dokonca aj jedna bezbytostná už Jeho telesnú schránku opustili. Preto tie Ježišove slová! Božská bezbytostná podstata už neviedla Ježišovu duchovne bytostnú podstatu a Ježiš to samozrejme cítil ako opustenie pre neho tak dôležitej, ale v tej dobe už nepotrebnej doplňujúcej časti, ktorá mu ale chýbala, ako niečo jemu vlastné, na čo bol dlhú dobu zvyknutý."

Toto vysvetlenie podopierajú aj iné známe skutočnosti:
Posolstvo Grálu: „... Bez ohľadu na to, akého je náboženstva, stretne sa buď už tu alebo v jemnohmotnom svete s duchom Kristovým, ktorý ho nakoniec ďalej povedie až k Otcovi, čím sa naplnia slová: „Nikto neprichádza k Otcovi, jedine skrze mňa.““

Večné zákony 2.diel: “Za odmenu, že dobre splnil poslanie, napriek zlyhaniu všetkých pomocníkov a že tak dlho nevinne trpel, ho (Ježiša) Boh-Otec urobil kráľom božskej ríše.”
Teda  nachádzame aj tu potvrdenie, že Boží Vyslanci pôsobia na viacerých úrovniach.

No a po tomto vysvetlení Ježišovho výroku môžeme už objasniť aj ďalší citát, ktorý v tom dokumente odznel. Bol to verš z Koránu, v ktorom nachádzali, podľa nich, vzájomne si protirečiace súvetie. Ale žiaľ, zostalo to len pri rozumovom polemizovaní tých študovaných, lebo jednotu a správne  pochopenie neboli schopní svojimi vedomosťami, na ktoré sú tak pyšní, dosiahnuť.

Jedná sa o tento citát:
Korán; 4.súra, verš 157 a 158:
(157) ,,A za to, že hovorili: “My sme zabili Mesiáša, Ježiša, syna Márie, posla Božieho". Oni ho ale nezabili a ani neukrižovali, len sa im tak zdalo. A tí, ktorí sa o tom sporili, pochybujú o tom. Nemajú o ňom jednoznačné poznanie, len nasledovať dohady môžu.A úplne naisto ho nezabili.
(158)Boh ho zdvihol k Sebe. Boh je mocný a múdrosťou oplýva.”

Aj tu teda to nepoznanie hierarchie týchto vyšších podstát Syna Božieho zapríčinilo nepochopenie týchto viet v Koráne, pretože aj tu je treba rozlíšiť, že zabitie na kríži sa týka hrubohmotnej telesnej schránky Ježiša, ktorá bola rovnaká, ako máme aj my, ľudskí duchovia, ktorí na Zemi žijeme, lebo ani Ježiš by inak nebol mohol na Zemi plniť svoje poslanie, pri ktorom aj On tento šat potreboval.
A teda tá časť verša: ,,My sme zabili Mesiáša, Ježiša, syna Márie, posla Božieho“, tá hovorí o tejto hrubohmotnej schránke. Lenže tá nasledujúca: ,,Oni ho ale nezabili a ani neukrižovali,len sa im tak zdalo.“, to je už ten iný pohľad, ktorý sa týka tých vyšších podstát, osobností, ktoré sú u takého Vyslanca večné a pozemská smrť na ne dosah nemá.
Tak isto aj ten verš posledný: ,,Boh ho zdvihol k sebe. ...“ , sa týka práve týchto vyšších jemnejších podstát Syna Božieho, ale nie tej pozemskej hrubohmotnej schránky!
Práve toto je to spomínané, chýbajúce poznanie hierarchie, teda poznanie o ŇOM, JEŽIŠOVI, ktoré je vo verši napísané, že ľudstvo nemalo!
Teda aj na cirkvami mylné vysvetlenie Ježišovho z mŕtvychvstania sa je treba dívať práve cez toto nové poznanie, ktoré žiaľ odmietame aj napriek tomu, že nám život prináša do cesty prežitia, ktoré si dokážeme vysvetliť len týmto novým poznaním.

Citácia z Doznievaní k Posolstvu Grálu: Duchovné úrovne I. 
„Pre ľudského ducha chcem však ešte viac poodhaliť závoj, keďže som mu už dal celkom stručný obraz cesty Svetla až k nemu; tej ktorou museli prejsť všetci svetlí pomocníci, aby nakoniec boli týmito maličkými pozemskými ľuďmi a ich rúhavou namyslenosťou odmietnutí a pozemsky zavraždení, ako sa to doteraz vždy stávalo.
Traste sa preto, keď vás všemohúcnosť Boha volá teraz k súdu!
Isteže k vám nadol už často prichádzali zvesti z horných úrovní, ktoré som vám dnes menoval, lenže vy ste z nich prijímali iba úbohé zlomky aj to sformované podľa vášho ľudského spôsobu, takže ich podania možno preto nájsť už iba ako veľmi znetvorené trosky v legendách a v básniach. Popletené a z hľadiska zákonitosti stvorenia nemožne stvárnené, pretkané rôznymi čisto pozemskými udalosťami. . . stala sa z toho zmiešanina, ktorá sa vám zdá byť vznešená a predsa sa voči pravde javí smiešne a možno ju ospravedlniť iba vašou nevedomosťou.
Pred mojim Posolstvom ľudia už sem-tam počuli o jestvovaní takých úrovní, ale nedokázali ich rozlišovať, pretože im o tom chýbalo akékoľvek skutočné vedenie a preto v obvyklej ľudskej namyslenosti chcieť byť vo všetkom múdry vznikali tie najnemožnejšie výtvory.
Je teda pochopiteľné, že vážni ľudia krútili nad tým hlavou a zostávali v primeranej vzdialenosti od toho, zatiaľ čo medzi blúznivcami a fantastami vznikali tie najhroznejšie poblúdenia, odhliadnuc celkom od toho, že sa bez námahy snažili povzniesť hore prevažne tí mnohí malí, ktorí by radi boli veľkými, aby si mohli aspoň raz uspokojiť svoj stále pretrvávajúci chorobný sklon chcieť sa uplatniť bez námahy!
Bolo to odporné jemnohmotné bahno, čo z toho vzniklo; stalo sa veľmi nebezpečným pre ľudských duchov, pretože zabránilo, aby sa Pravda mohla prijať neovplyvnene a poznať tak pravú cestu ku vzostupu! Váhanie bude však pre veľmi mnohých ľudí zničením, pred ktorým by sa inak boli mohli zachrániť.
Napriek tomu však je to nakoniec predsa len vlastná a slobodná vôľa, ako aj následok osobne vytvorenej lenivosti ducha každého jedného, ktorý sa tým sám zdržal od poznania a musí preto v súde prepadnúť ako nepotrebný podľa Božieho zákona.”

Nech tieto riadky poslúžia na zamyslenie a prinútia niektorých k dôkladnejšiemu hľadaniu Pravdy, bez akejkoľvek vypočítavosti. Len treba zobudiť svojho ducha a nebáť sa, keď niekedy položí znepokojujúcu otázku. Obchádzať ju nie je pokora, ale lenivosť ducha!

Obrázok použitý v príspevku pochádza zo stránky:
https://www.express.co.uk/news/weird/689958/PROOF-OF-AN-AFTERLIFE-Mans-spirit-caught-camera-leaving-his-body-after-road-crash