________________________________________________________________________________________
2.júna 2014

ZAUJÍMAVÝ OBJAV
Ešte zaujímavejšia skúsenosť

Určite je pre každého známy nepríjemný parazit, ktorý okrem toho, že znepríjemňuje život nám ľuďom, ale aj zvieratám, je ešte aj prenášačom dvoch nebezpečných nemocí. Je to kliešť!

Ja osobne som už viackrát dumal, ako sa tento nepríjemný tvor šíri prostredím a teda aj rozširuje tie nemoci, keď on samotný nie je veľmi mobilný. Samozrejme že som chápal, že sa vlastne premiestňuje na svojich obetiach, ale tie nemigrujú na väčšie vzdialenosti a jeho zaberanie prostredia, ale hlavne šírenie ním prenášaných nemocí je pomerne rýchle, teda nad jeho schopnosti.

Pomohla mi však „náhoda“, ako by niekto povedal, ale pre mňa to nie je celkom pravda. Treba pre tú náhodu aj niečo vykonať a byť správne zvedavý a potom sa aj túžba obyčajne splní a teda to vyzerá – pre neznalého, ako náhoda.

Moja vnučka nemohla ísť do školy prírody, lebo mala zlomenú ruku a chodila na rehabilitáciu. Ja a manželka sme sa teda o ňu počas toho týždňa starali, keď nechodila do školy a rodičia boli v zamestnaní. Chcel som jej spríjemniť pobyt u nás, ba aj jej aspoň čiastočne nahradiť to, o čo prišla, keď nemohla ísť so spolužiakmi nazbierať vedomosti.

Videl som, ako priletel pekný chrobák, ktorý mňa osobne už dlhšie veľmi fascinoval a som ho aj vlastne obdivoval, pre jeho krásu, ale hlavne pre jeho schopnosť lietania, nakoľko je to vynikajúci letec, ktorý je medzi chrobákmi raritou. Je to zlatoň! V čom je tak pozoruhodný? No tento chrobák pri lietaní, vôbec nemusí zdvihnúť svoje chitínové krovky, aby mohol rozprestrieť svoje blanovité krídla a teda mohol s nimi mávať a lietať. On má na spodnej časti kroviek vykrojenie, cez ktoré vysunie svoje letky a môže takto letieť pri minimálnom odpore vzduchu; lieta teda pomerne rýchlo a aj na veľké vzdialenosti.

Tento zlatoň poletoval teda ponad viničom a hľadal vhodné miesto na zosadnutie. Ja som to využil a hneď, ako pristal na vinič, tak som ho odchytil, zavrel v dlani a išiel som ho ukázať vnučke, ba aj manželke. Ale aké bolo moje prekvapenie, keď som roztvoril dlaň! Okrem zlatoňa mi liezlo v ruke asi 8 – 10 malých kliešťov, ktorých som mal plnú dlaň. Nemohli sa tam inak dostať, jedine tak, že zliezli z toho zlatoňa, ktorého využili rovnako, ako čierni pasažieri občas využijú lietadlo na prekonanie väčšej vzdialenosti.

Kliešťov sme hneď na dlažbe popučili a zlatoňa si mohla prezrieť vnučka. Až potom som si uvedomil, že sme vlastne boli my traja svedkami zaujímavého objavu, ktorý je zatiaľ neznámy, lebo nikde v literatúre som sa s tým javom – objavom nestretol. Uvedomil som si, že bude potrebné oboznámiť s touto skutočnosťou verejnosť, aby si to mohli viacerí overiť a takto sa získali ďalšie dôkazy pre tento objav. Preto som sa rozhodol, že zavolám do TV Markíza a uvidím, či prejavia záujem, aj keď som mal svoje tušenie, podľa skladby ich programu a ideového zamerania. Ozval sa mi iba odkazovač a tak som zanechal odkaz, o čo ide a čo sa mi podarilo objaviť.

Asi po 24 hodinách, teda na druhý deň, sa mi ozval jeden menovaný, ale pre zverejnenie nemenovaný redaktor a chcel odo mňa, či by som dokázal odchytiť ešte jedného zlatoňa, aby mal čo nafilmovať. Ja som mu povedal, že toho zlatoňa stále mám, ba že u mňa nie je problém ho odchytiť, a aj nafilmovať, nakoľko ja pestujem asiminy, t. j. ovocné stromy, pôvodom z Ameriky, a zložením podobné banánom, lebo ich aj tak volajú – „banán severu“; ktoré práve opeľujú tieto zlatone a teda je tá možnosť pomerne istá, aby sme nejakého zdokumentovali. Ja som ale potom ešte odchytil ďalších štyroch zlatoňov, a to hneď po prisadnutí, ale žiadny už nemal na sebe tých pasažierov, ba som to tomu redaktorovi aj povedal, že je to ojedinelý prípad, lebo nie každý zlatoň bude takto obsadený a prenášačom týchto parazitov. Dvaja svedkovia okrem mňa by mohli predsa stačiť!

Pri týchto odchytoch zlatoňov, som si ale uvedomil, že ja na tých asiminách odchytávam už domácich zlatoňov, lebo oni už vedia o asiminách a preto ich môžem považovať za domáce – naše. Lenže ten, ktorý mal na sebe kliešťov, ten sadol na vinič, nie na asiminu z dôvodu, že je cudzí, teda asi priletel zo vzdialeného vinárskeho kraja, keď poznal vinič a sadol naň. Keby bol domáci, letel by isto ku asiminám, ktorým by určite dal prednosť. Tiež som si uvedomil skutočnosť, že tie kliešte musia zlatoňovi spôsobovať nejaké dráždenie, ktoré ho núti stále letieť, teda na väčšiu vzdialenosť a prirovnal by som to k tomu, ako jazdec na koni, dráždi koňa ostrohami po slabinách, aby bežal rýchlejšie a aj dlhšiu dobu, podľa potreby jazdca.

Redaktor z TV mi prisľúbil, že sa ešte ozve a dohodneme sa, lenže bol to, ako som aj očakával, iba prázdny sľub. Možno ho usmernila vrchnosť TV, lebo on samotný tomu fandil. Preto som sa rozhodol to zverejniť na internete, ba na našej stránke rádia, aby takto čitatelia získali ten správny obraz o spôsobe a zameraní nás, ktorí sústavne usilujeme o šírenie prírodných – Božích zákonov, ktoré sú pre nás všetkým, lebo sme im všetci a sústavne podrobení; lenže zároveň aby si čitatelia uvedomili aj skutočnosť, o čo usilujú všetky dnešné médiá: Je to pre nich iba šou, jalové a nepodstatné klebety, intrigy mocných, katastrofy, havárie, krádeže, ubližovania človeka človekom, ale hlavne politické trenice a boje. Všetko teda negatívne informácie, ktoré potom aj vychovávajú a takto usmerňujú novú generáciu, čoho sme stále častejšie svedkami.

TV Markíza sa vychvaľuje najväčšou sledovanosťou, v čom majú aj pravdu, ale je to výsledkom iba toho, že sú síce pri každej akcii, ale žiaľ, každú usmernia do tej nesprávnej polohy – NEGATÍVNEJ! A keďže v dnešnej dobe je väčšina populácie nasmerovaná negatívnym smerom, tak je to iba dôkazom toho, čo bolo napísané. Lenže si neuvedomujú, že práve médiá zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri smerovaní spoločnosti – a to je potom výsledok!

Redaktor TV odo mňa očakával, že ja znovu odchytím zlatoňa, ktorý bude obsadený kliešťami, lenže si vôbec neuvedomil, že je to vlastne nemožné. Keby sa mi hneď znovu podaril tento vzácny kúsok, aj tak by mi to nebolo nič platné, lebo kliešte by sa znovu hneď rozliezli a opustili svoj vzdušný prostriedok. Či by som ja ich mal potom prilepiť na zlatoňa sekundovým lepidlom? To by som mohol urobiť aj tak, že by som na zlatoňa prilepil kliešte, ktoré som nazbieral niekde v tráve a mali by dôkaz, ale aj podvod, ktorý je dnes tak bežný a využívaný, aby sa niekto dokázal blysnúť pred inými. To ale nie je moja parketa. Mne nešlo o zviditeľnenie seba, ale o zverejnenie faktu, ktorý bol – je neznámy, ale iba za tým účelom, aby to mohli potvrdiť aj iní, ktorí by sa takto o tom dozvedeli a zvýšila by sa šanca na toto potvrdenie viackrát. Je iba malá pravdepodobnosť, že nájde znovu poklad ten, ktorý práve jeden už našiel a preto tohto je nie veľmi šťastné, znovu ďalší poklad poslať hľadať. A to chceli odo mňa asi tí, z TV. Keď pošlem hľadať poklad tisíc ľudí, tak šanca sa zvýši, keď im poradím, kde treba hľadať! A oni v TV dokážu usmerniť ľudí ďaleko viac. Chybou je iba to, že nesprávnym smerom.

S menovanou TV som mal tesne pred tým, ešte jednu podobnú skúsenosť. Obidva tieto prípady sa v niečom zhodujú:

Jedná sa v oboch prípadoch o prepravu vzduchom, pomerne vzácnu a dôkazy sa rovnako vzácne môžu získať a teda potvrdiť pre verejnosť!

Jednalo sa o to, že na Slovensku bol na návšteve jeden známy spisovateľ a ufológ, ktorý bol hosťom aj uvedenej TV. Bol to E. V. Däniken, ktorý napísal veľa kníh na tému mimozemských civilizácií a teraz v TV tvrdil, že tie mimozemské civilizácie, ktoré tu v minulosti lietali, teraz nás stále sledujú, ba že sľúbili, že sa vrátia a že ten čas sa blíži. Pre nás, okolo rádia je to nie nič nového, ale pre väčšinu áno a preto sa teraz k tejto téme vraciame, lebo to všetko má rovnaké pozadie – držať ľudstvo v hlúposti a nevedomosti o tých podstatných udalostiach, ba rozptyľovať mienku v hrách, pestovať samoľúbosť a ctižiadostivosť a mnohé iné neduhy.

V relácii „Teleráno“ sa venovali tejto informácii, ba vyzvali divákov, teda tých, ktorí majú vlastnú skúsenosť s UFO a mimozemskými civilizáciami, aby sa ozvali a uviedli aj kontaktnú adresu. Prisľúbili, že na záver sa k tomu vrátia. Ja som sa pokúšal kontaktovať, ale neúspešne, ba čo ma iba utvrdilo o zámere, viac sa k téme nevrátili a relácia skončila bez sľúbeného zakončenia.

Ja som si ale teraz uvedomil, že aj v tomto prípade bola moja snaha zbytočná, lebo by tiež odo mňa očakávali, aby som im priviedol mimozemšťanov pred kameru, alebo aspoň ja sám priletel na UFE. Lenže aj keby som to dokázal, aj tak by spochybnili tých pred kamerou a tvrdili, že sú to iba deformovaní pozemšťania, ako je to s tou lebkou mimozemského dieťaťa.

Mal som pre nich pripravenú informáciu, ktorá je skutočnou udalosťou, ktorú som ja sám s týmto fenoménom zažil a bol som vlastne iba zvedavý, ako sa k problému postavia. Lenže žiaľ, nedozvedel som sa ani to, ba vlastne iba to, čo je skutočnosťou dneška, že také informácie sú iba na posmech, alebo ako zaujímavá perlička, ale neskutočná, teda „kačička“.

Preto teraz zverejním aj text, ktorý som chcel ponúknuť TV Markíza, ale neúspešne:

„HOVORIL SOM S MIMOZEMŠTANMI

Slová z názvu tohto príspevku sú pravdivé a je aj na Slovensku možno viac takých, ktorí mali – majú kontakt s mimozemskou civilizáciou, lenže nerobia z toho šou, podobne, ako to zaváňa vo vašej relácii, ba je tomu tak aj vo väčšine kníh, ktoré boli na túto tému napísané.

Prečo je tomu tak?

No preto, lebo v tomto vesmíre, – ba nie iba v ňom, ale aj v tých paralelných svetoch, ktoré nedávno potvrdila aj naša veda a dostala takto konečne kľúč na rozlúštenie otázky, čo je to tá temná hmota alebo energia, ktorej je väčšina vo vesmíre – vládne ten nesprávny vládca, ktorému posluhuje väčšina ľudí na planéte Zem, ale aj v týchto menovaných svetoch.

Nebude tomu tak však už dlho!

Došlo k tomu na základe slobodnej vôle každého jednotlivca tu na Zemi, ale aj v tých ostatných svetoch.
Teraz ale k veci!
Ja som skutočne hovoril s mimozemšťanmi a čo je na tejto komunikácii pre mňa, ale malo by byť pre každého zaujímavé, to je fakt, že ja som sa neučil okrem ruštiny žiadnu cudziu reč a s nimi som komunikoval cudzou – asi ich rečou (univerzálnou).

Po skončení komunikácie som si presne pamätal, teda vedel význam poslednej vety v slovenčine, ale aj v tej „cudzej“ reči. Opakoval som si tú vetu a chystal som si ju zapísať, ale žiaľ, pokiaľ som tak mohol urobiť, na pojmy v tej cudzej reči som úplne zabudol, ba aj na význam v slovenčine. Nevedel som teda vôbec to, čo sme v rozhovore preberali. Lenže to nie je celkom pravda, lebo následne mi prichádzali isté usmernenia, ktoré boli akoby mojimi vlastnými, ale ja viem, že neboli. Viem aj niečo viac, ale to nechcem, ba nemôžem zverejniť, lebo by to bolo príliš neuveriteľné, ale čo je horšie, mohli by to mnohí brať ako informáciu, ktorá by jadro problému iba poškodila.

Po prvom kontakte som komunikoval s nimi ešte raz, ale už som sa na to pripravil, lenže nebolo mi to veľmi veľa platné – aj keď predsa. Po skončenej komunikácii som si v druhom prípade nedokázal spomenúť na celú vetu, ako v minulom, ale iba na posledné slovo, ktoré som si hneď zapísal a preto si ho teraz pamätám stále. Bolo to nasledovné slovo:

„Nafiotor“ - znamenalo v slovenčine otrok!

Snažil som sa pátrať po tejto reči, ale zatiaľ márne.
Potom som ale dostával akoby inšpiratívne rady, ktoré ale stále podliehali mojej slobodnej vôli a teda som mohol slobodne nakladať s tými informáciami. Nebudem to rozvádzať, lebo by som sa zbytočne opakoval, ba nechcem dosiahnuť toho, čo zatiaľ v tejto oblasti prevláda: tej šou!

Ono je to naopak tá najdôležitejšia oblasť a vlastne je to podmienkou napredovania každého jednotlivca, v jeho – teda ceste nás všetkých, ako v blízkej budúcnosti dopadneme!

Keď sa oni vrátia – ako tvrdí Däniken, ba aj iní, a aj my v rádiu!

Ba tvrdia to aj staré zasľúbenia a rôzne proroctvá. Lenže žiaľ, s jednou zásadnou chybou. Nebude to: „Druhý príchod Krista“, ale príchod niekoho INÉHO! Dalo by sa povedať, že ešte kompetentnejšieho, lebo Ježiš sa o ŇOM vyjadril: „Ja odídem a pošlem ho k vám!“

Podobných zasľúbení je celý rad, ale sú prehliadané, ba priamo prekrúcané a aj zatajované! Výsledkom tých, mne prichádzaných inšpirácií bol nasledovný projekt, ktorý osvetlí aj pre vás viac.
Ja ale teraz nebudem robiť šou z môjho prežitia a preto vás odkazujem na stránku:

www.radiozachrana.sk

Ak vám ide o PRAVDU a objektívne informácie – tam sa dozviete viac!“

Takto sme si znovu dokázali, že obchádzanie prírodných zákonov prinesie vždy neúspech každému, ktorý ich nerešpektuje. Nemôže nadviazať správny kontakt ten, ktorý je svojou rovnorodosťou opačne polarizovaný, lebo zákon rovnorodosti túto možnosť vždy vylúči. Nemôže získať dôkaz o niektorom deji ten, ktorý v tento dej vnútorne neverí. A v tejto pozícii je aj terajšia veda, ktorá môže získať iba také dôkazy, po ktorých túži.

Je to rovnaký zákon, ako keď tí, ktorí sa nebudú môcť naladiť na naše rádio, potom budú tvrdiť, že také rádio nevysiela, lebo neurobili nič pre to, aby sa naladili na tú správnu a potrebnú frekvenciu. Lenže tí, ktorí si dali tú námahu a hľadali spojenie, tým sa rádio stane skutočnosťou a aj tou správnou pomocou.

Mimozemšťania rešpektovali prírodný – Boží zákon o slobodnej vôli a nič mi nebolo vnucované!
Rovnako to činím aj ja teraz, ba bude tomu tak aj v našom rádiu „ZÁCHRANA“! 
Ten rozhodujúci krok musí vykonať každý sám!

________________________________________________________________________________________

3.júla 2014

ZMENY V PRÍRODE

Posledné dva príspevky na stránke vyžadujú isté doplnenie, ktoré ale začneme citátom z Absolútnej Pravdy, teda toho už spomínaného najpokrokovejšieho poznania pre ľudstvo:

„Hocijaká odchýlka by musela znamenať zmenu Božej vôle. Avšak zmena by poukazovala na nedokonalosť. Keďže ale Prazdrojom všetkého bytia je len jediný a dokonalý Boh Otec, tak aj tá najmenšia odchýlka v zákonoch prírody, teda v zákonoch vývoja, musí byť jednoducho nemožná a už dopredu vylúčená. Táto skutočnosť podmieňuje, že aj náboženská veda a prírodoveda musia byť v každom vzťahu zajedno v dôslednosti a v jasnosti bez medzier, ak majú podávať Pravdu.“

Tento príspevok vznikol vlastne pod čerešňou, ktorej plody som sa snažil uchrániť pred vtáctvom, ktoré mi už predtým jeden strom čerešne celkom blízko domu totálne obralo a ja som sa zdravo na vtáky nahneval. Skoro štyri dni „od vidím do nevidím“ – ako sa zvykne hovoriť, som sedel alebo aj ležal pod čerešňou a zbieral skúsenosti, ba robil si pri tom poznámky, výsledkom ktorých je tento príspevok. Ale hlavne som sa snažil vtáky prevychovať tak, ako tomu bolo kedysi.

Začalo to vlastne tak, že som si spomenul na svoju mladosť, keď v celej dedine mal veľkoplodú čerešňu iba jeden známy, a jedinými škodcami na nej som bol ja a moji kamaráti a to ten dotyčný býval hneď pod lesom, kde hniezdilo veľa rôznych vtákov, ba hlavne tie, ktoré dnes robia najväčší problém. Lenže na čerešňu vôbec nechodili a nechávali plody pre nás. Dnes, po dlhej dobe poľovania, ktoré začalo už od malého chlapca, keď sme s kamarátmi začali gumipuškami, neskôr sme prešli na vzduchovky a tak ďalej, už viem, kde je príčina tohto nášho problému.

Vtedy však bola iná doba! Vtedy ešte drozd čvikota, ktorý dnes robí veľké škody, bol lovným vtákom, na ktorého sa bežne poľovalo a aj sa konzumoval a údajne mal veľmi chutné mäso. Rovnako vrabec domový bol na dedine „škodnou“ a tak, my chlapci, sme mali na čo poľovať a skúšať svoje zbrane. Sem tam sme vystrelili ale aj na niečo iné, čo nás zaujalo a chceli sme si vtáka prezrieť zblízka, bolo to teda „na vedecké účely“, ako dnes ospravedlňujú svoj odlov veľrýb Japonci.

Toto konanie malo podľa Božieho – prírodného zákona ten výsledok, že vtáky sa nepribližovali k ľudským obydliam, alebo lepšie povedané k plodinám, ktoré neboli pre ne určené. Myšlienkové formy, vytvorené lovcami vtákov v blízkosti obydlia, dokázali urobiť túto potrebnú ochranu. Lenže tento zákon platil a stále platí globálne, teda aj v prípade s inými zvieratami, teda aj tými, s ktorými máme problémy dnes, ako medveď, vlk, diviak, komár, kliešť, lykožrút a iné.

Pred tromi rokmi, keď som tiež strážil čerešne, tak z dlhej chvíle som si skomponoval takú pesničku, mohli by sme ju nazvať mantrou, lebo východné duchovné smery mantry často využívali, nakoľko poznali tiež ten zákon, a takto, teda vďake tejto mantre, sa sila myšlienky násobila. Aj keď tento prípad použijem skôr ako vtipné pobavenie sa, záver predsa len bol aj pre mňa znovu poučný. Tu je text, ktorý som si spieval pod čerešňou:

ČIMO - ČIMČARA

Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!
Naučím ťa čím sa živiti,
aby ti raz nestrelili do riti,
Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!
A keď si nedáš poradiť,
môžeš na to aj doplatiť,
Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!
Keď si však nedáš povedať,
budeš ty isto nariekať,
Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!
Nie iba ty sám jediný,
ale aj vrabce z celej dediny,
Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!
Ba vaše deti vrabčence,
pochytajú raz mačence,
Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!
Naučím ťa lietať na mušky,
aby si nekúpil jednu z gumipušky,
Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!
Keď sa to Čimo naučíš,
potom sa obávať ničoho nemusíš,
Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!

Po vtedy úspešne ustrážených čerešniach, som ich pooberal a potom sme išli s manželkou do poľa, pričom sme stretli jej brata, ktorý bol okopávať zemiaky. On o mojich aktivitách nič nevedel, ba ani sme sa o tom nezačali baviť, ale zostal som veľmi prekvapený, keď si začal švagor nôtiť nasledovne:
„Čimo Čimčara...“

Ja som sa iba pousmial, ale nepovedal som mu ani potom nič, no zanechalo to na mňa silný dojem a tak sa vlastne znovu pre mňa iba potvrdilo niečo mne už známe.

Keby sme teda poznali a aj uznali tento zákon ako samozrejmosť, potom by naši ochranári nevydávali také hlúpe zákony a nariadenia, ktoré majú nastoliť chcenú rovnováhu. Bol som na návšteve u priateľa, tiež poľovníka na Morave, ktorý vlastní aj vinohrad a tak sme preberali aj túto tému. S úsmevom, ale aj patričnou dávkou hnevu kritizoval zákon, ktorý platí na ochranu vinohradu pred vtákmi. Pri ochrane môže majiteľ vinice vystreliť iba na kŕdeľ vtákov, ktorý je viac ako tisícpočetný a o každom ulovenom vtákovi musí viesť evidenciu. Kto dokáže spočítať lietajúce vtáky, hlavne škorce, ktoré dokážu robiť priam synchronizované zostavy za letu, čo mnohokrát obdivujeme? Vykonávacia objektivita tohto zákona je teda prakticky, ale aj teoreticky nemožná, ale čo je horšie, aj právne vymožiteľná možnosť je nulová, lebo ktorý súdny znalec by dokázal dobehnúť (doletieť na vrtuľníku) práve ten predmetný kŕdeľ vtákov, na ktorý sa vystrelilo a spočítať jedince a potom vypracovať vyhovujúci znalecký posudok pre súd a aj postih.

Boží – prírodný zákon to rieši veľmi jednoducho a účelne. Už bolo naznačené, že myšlienkové formy človeka dokážu divy a ja mám s problematikou dlhodobé praktické skúsenosti a už som o tom písal viackrát. Lenže tento zákon zasahuje až do tej nami zatiaľ neuznávanej jemnohmotnosti. Aj zviera má dušu a smrťou u neho nič nekončí rovnako, ako u človeka. Duša zvieraťa však po „smrti“ prestáva byť celistvá, na rozdiel od ľudskej duše, a je vtiahnutá hromadnou centrálou duší zvierat, pričom sú to rôzne centrály duší, podľa vyspelosti a inteligencie zvierat, teda vývojovo rozvrstvené. Každá duša prichádzajúca do tejto centrály, ovplyvní a obohatí jej zrelosť. Dnes sa deje to, že duše prichádzajúce do centrály, prinesú tam nepriaznivé skúsenosti pre človeka, ale vlastne aj pre samotné zviera, lebo takto sa následne zmení správanie znovu vtelených zvierat z centrály. Mení sa nesprávne Bohom určené správanie zvierat, podľa toho, ako to riadi vlastne človek vo svojej nevedomosti. Človeku má slúžiť zviera a on vlastne má rozhodovať o jeho osude, rovnako, ako človek má slúžiť Bohu a o osude človeka rozhoduje Boh, alebo vyššie bytosti, k tomu Bohom určené, ale podľa Jeho zákonov.

Smrťou sa teda nič nekončí pre človeka, ale ani pre zviera, ale mení sa iba nápravnovýchovné zariadenie, do ktorého sú preradení. A terajší život je iba súčasťou a to pomerne prísneho nápravného zariadenia, ktoré sa následne môže zlepšiť, ale aj zhoršiť. Na základe dosiahnutých výsledkov, teda presne tak, ako to máme už aj my v rôznych stupňoch nápravných zariadení.

Teraz sa venujme rovnakému problému s medveďmi, prípadne vlkmi, ktoré začínajú byť nepríjemné pre človeka, ba ohrozujúce jeho život priamo, alebo nepriamo tým, že ho oberajú o potravu, alebo životné potreby.

U nás pôsobí jeden bača, ktorý už má zdravotné problémy, jeho nohy sú opuchnuté a nevládze riadne ani chodiť. Nedávno dokonca jeho manželka, ktorá bola relatívne zdravá, počas noci náhle zomrela. Ona bola motorom ich podnikateľských aktivít. Vyplácajú mu nejaký invalidný dôchodok, ale má rodinu a žije sa mu ťažko. Počas dojenia oviec si vypomáha tak, že ich dokonca dojí ležmo. Už niekoľkokrát ho o ovcu pripravil medveď. A to je ešte ten lepší prípad, lebo na východe dokázali vlci zlikvidovať naraz viac ako 50 oviec. Predstavte si, že by sa to stalo spomínanému bačovi, ktorý by takto prišiel o celé stádo a znamenalo by to pre neho koniec. Štát by mu síce možno niečo kompenzoval, ale kde by zohnal počas roka nové ovce, od ktorých vlastne závisí jeho prežitie a aj jeho rodiny? Minimálne dva roky by trvalo, pokiaľ by sa postavil znovu na svoje choré nohy. Dokázali by sa o neho postarať tí ochranári, ktorí chránia viac zvieratá, ako človeka? Ochranári, ktorí žijú pomerne na vysokej úrovni, lebo ani jeden nežije v jaskyni, nesvieti si sviečkami, ale sa vozia na prepychových autách a v tej jaskyni by najradšej videli všetkých nás ostatných.

Nakoniec aj na to odškodnenie sa vlastne musia poskladať daňoví poplatníci, ktorí väčšinou neuznávajú názory a nariadenia iba malej ochranárskej komunity, ba vlastne aj ostatní bačovia a tiež inak postihnutí, ako včelári, poľnohospodári, lesníci a iní. Ochranárska komunita by si mala vlastné aktivity hradiť zo svojho, teda z toho, čo by si dokázali zarobiť vlastnými aktivitami. Potom by vietor z ich plachiet určite nabral iný smer, ktorý by už nebol ostatným na prekážku.

Jeden zákon, pozostávajúci z jednej vety, ktorý by rešpektoval aj ten zákon Boží, vyriešil by v krátkej dobe všetky dnešné problémy:

Každý tvor, ktorý dokáže ohroziť človeka na jeho živote, alebo majetku, ktorý sa priblíži bližšie, ako 500 metrov od ľudského obydlia, alebo v priamej blízkosti pôsobiska živnosti, môže byť humánne usmrtený!

Podľa už popísaného Božieho – prírodného zákona, výsledok by bol znateľný ihneď, lebo myšlienkové formy, vysielané človekom by spôsobili to, čo fungovalo v minulosti, že zvieratá by sa ľudským obydliam vyhýbali. A to nie je všetko, lebo časom, po výmene generácie zvierat, už prichádzajúce zvieratá z uvedenej centrály, by boli takto poučené a preto by sa ľudským obydliam taktiež vyhýbali. Lepšie povedané, pri obydliach by si plnili iba svoju úlohu tak, ako to robia vari už iba lastovičky.

Problém by bol teda vyriešený a to za dodržania Božieho zákona, ktorý jediný je pravý!
A to platí pri všetkých našich vydaných zákonoch, ale aj zvieracích a živočíšnych problémoch.
Ľudská myšlienka má ohromnú silu a naši dávni predkovia to dobre vedeli a aj využívali, veď dokázali pre nás domestikovať toľko zvierat. Dokázali to úspešne využívať aj pri love, o čom nachádzame dôkazy v starých jaskyniach Tasiili, Altamíra a iných. Svedčia o tom, našej vede záhadné kresby zvierat, ktoré ľudia tej doby využívali ako pomôcky, aby dosiahli stav istého tranzu, ktorý im umožnil zhypnotizovať zviera tak, že samo prišlo ku nim a nie naopak, od nich utekalo. Takto dokázali aj s primitívnymi zbraňami uloviť viac, ako my dnes s modernými. Sám to mám znovu prežité a teda viem, o čo sa jedná, lebo som to využíval tiež. Mám ulovené všetky druhy zvierat, ktoré u nás žijú a boli lovné, ale z ktorých sú dnes už mnohé chránené.

Dokazujú to aj samotné zvieratá, lebo tie druhy vtákov, ale aj zveri, ktoré boli lovné, sa prejavujú vyššou inteligenciou – chytrosťou, ako ostatné.

Dnešní ochranári sú ľudia, ktorí ešte v živote nepracovali na vlastnom živobytí, ale nechávajú sa živiť tými, ktorých potom na oplátku, zväzujú zákonmi, ktoré im bránia v ich činnosti, a pritom si neuvedomujú ani to, že keď nebude ich chlebodarcov, nebude ani kapitál pre nich a postihne to aj ich. Ja to nazývam pasívnou ochranou, lebo aktívna ochrana by vyžadovala od nich viac. Museli by vyriešiť pálčivý problém spôsobom, že by užitočne dokázali chrániť človeka, zviera, prírodu, pri dodržaní prírodných – Božích zákonov. A takto na seba zarobiť. Lenže im chýba to hlavné: Poznanie týchto zákonov! Pritom vymýšľajú vlastné, neakceptovateľné pre človeka, zviera, ba hlavne celok – prírodu.

Pre lepšie pochopenie použijem príklad, ktorý je z vlastného života a je to môj prípad ochrancu prírody, ktorý dlho poľoval, ale časom sa stal ochrancom prírody, ale aktívnym. Poľovať som prestal, ale nie som proti tomu. Chrániť som začal, ale v zmysle Božích zákonov, ba ešte aj dnes dokážem vystreliť na líšku pri kuríne, alebo kunu, prípadne zlikvidovať krta v záhrade, ba aj mnoho iného.

Pred tridsiatimi rokmi som prerábal – inovoval rodičovský dom. Ako vykurovanie som si zvolil elektrickú energiu, lebo som vedel, že jej výroba bude v dohľadnej dobe ekologická – môže byť. Okrem toho som si vybudoval krb, ktorý už vtedy spĺňal požiadavky doby dneška. Bolo možné jeho prostredníctvom vykurovanie teplou vodou – ústredné kúrenie, ba aj teplovzdušne. Ešte 24 hodín po skončení kúrenia je možné z neho vyfúkať teplý vzduch. Okrem toho ešte dym, ktorý stúpal z komína bol vedený cez antikorovú nádobu s vodou o obsahu 120 litrov a táto nádoba bola zapojená do systému kúrenia, ktorá predhrievala vodu a následne jej bolo dodané teplo v krbe. Krb mal, ba stále má a je využívaný, dokonalé spaľovanie formou drevného plynu, teda neznečisťuje prostredie.

Vykuruje aj zimnú záhradu, kde rastú citrusy a takto aj mimo vegetácie u mňa vegetácia prebieha a rastliny produkujú kyslík aj v zime. Vykurovanie je cez 6 radov čiernych trubiek, ktoré v lete naopak, sú akoby solárne panely, ktoré dokážu zohriať vodu a to v tom celom množstve nádrže na komíne, teda 120 litrov vody, ktorú možno využiť v byte.

V záhrade som s manželkou pestoval stromčeky do lesa, vyrábali sme ochranný prostriedok proti obhryzu tých stromčekov lesnou zverou, mám na ochranný prostriedok uznaný patent, následne som za jeho pomoci sformuloval bioenergetickú ochranu a následne pochopil to, čo teraz vlastne píšem a čo súvisí s jemnohmotnosťou. V krbe kúrim už drevom tých stromov, ktoré som vypestoval s manželkou, lebo podkôrny hmyz sa rozmnožil tak, že napáda aj listnaté dreviny a likviduje ich, hlavne jaseňa, čo v minulosti tiež nebolo. Ja robím hygienu lesa a pálim v krbe to, čo by následne bolo zdrojom ďalšej nákazy. Eliminujem teda konanie tých ochranárov, ktorí sú proti spracovaniu napadnutého dreva a sú zodpovední za stav, že sa lykožrúty rozmnožili neúmerne tiež, lebo podľa nich údajne tiež patria do prírody a tá sa s tým vysporiada sama. Sú to oni, nie príroda, ktorí spôsobili tento stav nesprávnym myslením a ochranou toho, čo si ochranu nezasluhuje. Veď potom môžeme rovnako chrániť aj komára, ktorý patrí do prírody, aj kliešťa, ba aj vírusy, ktoré spôsobujú smrteľné choroby. Ich myslenie je choré tak, ako naša príroda, ktorú svojou nevedomosťou pokazili. Iba z vlastnej ctižiadostivosti, spojenej s vypočítavou ľahkou možnosťou obživy. Ja propagujem naopak aktívny spôsob ochrany životného prostredia, ktorý by mal byť bežnou záležitosťou všetkých tých, ktorí sa hrdia titulom ochranár. Lenže nájdite mi jedného takého medzi nimi! Toto uvádzam iba preto, aby ma niekto z nich nenazval fanatikom a bludárom, ktorý iba teoretizuje a zavádza verejnosť. Ja som bol iba ten, ktorý sa celý život učil, učí a hľadal vysvetlenia na pozorované záhady a nejasnosti. V každom človeku by mal byť objaviteľ, lebo každú aktivitu a profesiu možno ešte vylepšiť, objaviť v nej nové a tak byť užitočný, ale aj vnútorne spokojný a prežívať radosť. Nie stále hromžiť na život a dokonca pomýšľať na jeho ukončenie pri závisti všetkého, čo majú iní, ale čo sa uvedenému zdá, pre jeho lenivosť, nedosiahnuteľným.

V Posolstve Grálu, ktoré je vrcholom duchovného poučenia, sme informovaní, že príroda, teda hlavne zvieratá sú také, akí sme my – ľudia! Duch riadi a formuje hmotu!

Lenivý a vypočítavý človek, lenivo vypočítavé zvieratá. Dnes už nechce nikto manuálne pracovať, to je pod úroveň človeka. Pritom potrebuje svoju energiu vybiť v neužitočných aktivitách, ktoré podporujú iba pýchu, ctižiadosť jedných a plodia závisť tých druhých.

Kde ešte dnes nájdete človeka, ktorý by pracoval s radosťou, a hlavne v tom, čo mu bolo dané Bohom do vienka, ako jeho nadanie a je aj užitočné? Každý hľadá aktivity, ktoré sú obdivované, hrnie sa z tej strany kapitál, bez aktívneho pričinenia. Pritom v každej ľudskej činnosti a aktivite možno byť užitočný, vylepšiť ju a byť objaviteľom. Ja som celý život pracoval s tým, čo som sa vyučil, bavila ma tá práca, objavil som veľa nového, pomohol tak a vyriešil veľa rôznych problémov, ale hlavne som bol šťastný. Aj keď za tak málo peňazí, že väčšina spolužiakov prešla pracovať tam, „kde to sypalo“.

Preto aj vtáky nechcú chytať hmyz, čo bolo ich prvoradým určením, ale tiež preferujú výhodnejšie zháňanie potravy, prisvojovaním si toho, čo im nepatrí, čo je vlastníctvom iných. Iba nás teda napodobňujú.

Pre dokonalejšie poučenie použijem ešte jeden prípad zo skutočného života a pochádzajúci tiež ešte z tej zdravšej prírody, teda z minulosti. A to pomerne nedávnej.

Už som písal o rozširovaní kliešťov, ktoré nám v poslednej dobe začínajú tiež strpčovať život, ba dokonca nie iba nám, ale aj zvieratám. Dostalo sa mi poučenia, ako sa rozširujú, ba dostalo sa mi následne aj potvrdenia môjho objavu v jednom prírodopisnom filme. Kliešť patrí vlastne medzi roztoče a v tom filme bolo nafilmované, ako roztoče, ktoré sú tiež nelietavé, „nastupujú na vzdušný dopravný prostriedok, tiež ako čierni pasažieri“ – na motýľa.

Prečo o tom ale píšem? No iba preto, lebo iba pri pohľade pár rokov do minulosti, bol u nás kliešť neznámy pojem. Spomenul som si tiež na moju mladosť, keď som bol každodenne v prírode a teda hlavne v tráve, ale kliešťa som nikdy nemal. A to ani nikto v dedine, lebo to bol neznámy tvor. Na podporu môjho tvrdenia použijem prípad, keď pred asi 5 rokmi som bol v lese s jedným pánom, ktorý mal vtedy vyše 75 rokov a keď sme desiatovali spolu pri jednom horskom prameni. Po návrate domov som pri sprchovaní zistil, že mám dvoch kliešťov, ale u mňa to už nebol prvý prípad. Lenže to mi volal ten pán, že čo to má na tele, že sa sprchuje a objavil nejakých zvláštnych tvorov. Ja som ho teda poučil a poradil, ako sa ich zbaviť. Za vyše 75 rokov života teda kliešťa nevidel a ani jeho rodina.

Potom som si tiež spomenul na moje školské časy na strednej lesníckej škole, keď sme museli mať zbierky hmyzu a chrobákov. Ani jeden spolužiak nemal v zbierke a teda ani ja toho zlatoňa, ktorý preváža kliešte na svojom tele a o ktorom bol nedávny príspevok na stránke. Tento fakt teda vlastne logicky zapadá do napísaného, lebo s objavením sa zlatoňa u nás, objavili sa aj kliešte.

Takto teda človek znepríjemňuje život sebe, zvieratám, otáča prírodu vo vlastný neprospech, plodí pohromy, katastrofy a všetko zlo, ktoré nás postihuje.
Veda má na to svoje vysvetlenie:

Spôsobuje to globálne otepľovanie!

Lenže to je iba následok, nami nepoznanej príčiny! Príčiny, ktorá už mohla byť dávno poznaná a aj odstránená! Keď sa tak nestalo, na obrat je dnes už neskoro, lebo sme v štádiu, alebo povedzme polohe, kedy už naklonená rovina dosahuje uhol, ktorý neumožní návrat do rovnovážnej polohy, ale musí dôjsť k preklopeniu a tak vyrovnaniu, ale pri zosypaní sa všetkého toho starého, nesprávne vytvoreného človekom.
Dokonalé poučenie nachádzame znovu v Slove Posolstva Grálu:

„Príroda vo svojej dokonalosti, zodpovedajúcej zákonom stvorenia, je tým najkrajším darom Božím, ktorý dal Boh svojim tvorom! Môže prinášať len osoh, pokiaľ nie je zmenami pokrivená a uvedená na nesprávne cesty týmito pozemskými ľuďmi, ktorí chcú všetko lepšie vedieť.“

„Ako chcú teraz obstáť pri poslednom zúčtovaní? Možno sa teda pritom diviť, že ľuďom so sklonom k nízkemu, musí zostať vznešený raj uzavretý? Smieme sa čudovať, keď teraz bytostné v zvratnom pôsobení nakoniec úplne zničí dielo ľudského ducha, tak nesprávne vedené? –

Keď sa to teraz nad vami zrúti v dôsledku vašej osvedčenej neschopnosti, potom zakryte svoju tvár a uznajte so zahanbením svoju nesmiernu vinu, ktorú ste na seba uvalili! Neopovažujte sa preto už opäť obviňovať svojho Stvoriteľa, alebo ho kruto označovať za nespravodlivého!

Ale ty, hľadajúci, skúmaj vážne, neľútostne a vynasnaž sa potom celé svoje myslenie a cítenie, ba celé svoje bytie postaviť znovu na duchovný základ, ktorý sa už nebude knísať ako doterajší rozumový, a tým veľmi obmedzený! Kto tak nedokáže, bude zavrhnutý na všetky veky!“ –

Všetko to, čo nás teraz postihuje, ba čo nás ešte iba čaká, je teda naše dielo, ktorého plody musíme vychutnať. Lenže termín tiež vyplýva z toho nášho konania, ale treba si uvedomiť, že čím je vlak bližšie ku cieľovej stanici, tým sa dá bližšie určiť čas jeho príchodu. A ten náš vlak je už veľmi blízko, to dokáže poznať každý – kto chce!

Je to príčina, vytvorená nami ľudskými duchmi, ktorú už teraz nemožno odstrániť! Možno sa na ňu jedine pripraviť! Získaním pravej múdrosti a povýšiť ju na presvedčenie!

To je pravá ochrana prírody, pravá veda, pravá služba Bohu a pravá politika. Dnes však všetkým, vrátane duchovných vodcov, vládne iba služba Luciferovi, ktorý nás naučil povýšiť iba hmotný rozum nad ducha a tak všetci vodcovia blúdia po jeho cestách.

Keď sa nám nedarí tak, ako si predstavujeme, tvrdíme, že niet Boha, alebo je nespravodlivý voči nám. Seba vždy iba ľutujeme a ospravedlňujeme svoje nesprávne konanie. Ten čas sa chýli ku koncu a nevidí to už iba hlupák, ktorý sa celý svoj život nechal uspávať rečami tých vypočítavých, ktorí nevedia odkiaľ prišli, na čo tu sú a kde potom odídu, teda ako skončí ich nevedomé žitie. Pritom sa snažia rozdávať svoju domnelú „múdrosť“! Hľadajte tú múdrosť absolútnu, ktorá pochádza od Tvorcu toho neviditeľného stvorenia, ale aj nám viditeľného sveta. Iba tak nájdete hľadaný pokoj a šťastie na všetky veky. Či je to málo?

Dnes už iba poznanie nestačí, tomu ešte môže vládnuť vypočítavosť!
Dnes je potrebné pevné presvedčenie! 
Kto ho nezíska, ten v súde neobstojí! 

*****

Pri vzniku tohto príspevku, došlo k zaujímavému rozhovoru autora príspevku s ďalšou aktivistkou Rádia Záchrana, výsledkom čoho je zhrnutie doplňujúcich informácií. Vybrali sme to podstatné:

- Som rada, že sa v príspevku venujete aj téme „lykožrúta“, pretože ten ma už zaujíma zopár rokov. Nepracujem však v tejto oblasti a nemám potrebné vedomosti ani skúsenosti. Môj brat so švagrinou sa však roky priatelia s istým mladým mužom, je to vyštudovaný lesník a pomerne známy aktívny ochranár prírody, ktorý nakrútil aj – myslím, že dva filmy. V tom čase bol aj členom lesoochranárskeho združenia, ktoré bolo v súvislosti s lykožrútom dosť „pretriasané“. Tvrdili, že lykožrút nie je na Slovensku premnožený, že je iba prirodzenou súčasťou prírody a že kalamitné drevo je najlepšie nechať „tak“, na prírodu, že sa s ním vysporiada najlepšie. Dôkazom má byť poľská časť Tatier, ktorá sa vraj po kalamite z roku 2004 pozviechala skôr ako naša časť, kde sa kalamitné drevo ťažilo. Ja sa v tom však nevyznám a aj keby som sa tam šla osobne pozrieť, tak mi to nepomôže. Jedni tvrdia to a druhí to. Tak ako je to vlastne? Môžete túto tému prosím viacej rozviť?

-      S tým lykožrútom je to tak, ako so všetkým v prírode, lebo keď sa naruší rovnováha na jednej strane, potom sa to začne prejavovať globálne.
Lykožrút tiež má svoje miesto v prírode, ale nie v takom množstve, ako sme sa mu pomohli rozmnožiť my - ľudia. Kedysi človek využíval na kúrenie iba sucháre, teda stromy, ktoré vyschli a lykožrút to urýchľoval, lebo napádal iba oslabené stromy, ktoré nedokázali vyprodukovať toľko živice, aby sa ubránili a zalepili lykožrúta touto živicou.
Lenže tým, že sme znečistili prírodu a životné prostredie exhalátmi a podobne, stromy nie sú v dostatočnej kondícii a nedokážu sa už ubrániť lykožrútom a tak sa ten neúmerne rozmnožil. Napomáhajú ku tomu aj vetrové a iné pohromy a teda hlavne drevo stromov na zemi, ktoré už nemôže produkovať dostatok živice a ubrániť sa a to má potom za následok lavínovité rozmnoženie tohto, pôvodne sanitára lesa, ktorý začne byť škodcom. Je to teda presne tak, ako pri každej epidémii, potom už rozhoduje hygiena. Teda aj tu je potrebná hygiena lesa, teda zbaviť les oslabených jedincov, ktorí sú liahňou kôrovca. Predstavte si, že by sa jednalo o epidémiu zvierat, alebo človeka a mŕtvoly by sa nechali voľne povaľovať po okolí. Určite by to k zažehnaniu epidémie nepomohlo! Rozdiel je iba v tom, že rozkladajúce sa drevo nesmrdí! Aká škoda! Aj v prípade tejto epidémie je to rovnaké a každý logicky rozmýšľajúci človek, musí pochopiť súvislosť. Stromy vyvrátené vetrom, alebo inak poškodené, treba odstraňovať. Má to aj druhú stránku - tú ekonomickú. Naša spoločnosť nie je tak bohatá, aby sme si mohli dovoliť nechať ležať na zemi a znehodnotiť hmotu, z ktorej sa dá vyrobiť nábytok, papier, chemické produkty atď. Aj drevo je dar Boží, ktorý treba využiť. Je to presne tak, ako keby sme nechali na poli znehodnotiť úrodu obilia a pritom ľudia hladujú. Ani komfortný nábytok nemá každý, ba niekto žiadny. Takto sa pripravujeme o hodnoty, ba aj o ľudskú prácu - stále bojujeme s nezamestnanosťou. Písali ste o Poľsku. Prečo potom Poliaci chodia na Slovensko po drevo? - Lebo im chýba a pritom to vlastné nechávajú hniť na zemi. Keby sme tak robili aj my a všade, tak by nemohli vyrábať rôzne veci z dreva, ktoré potom následne predávajú Slovákom. Lenže to by zostali aj mnohí Poliaci bez práce. Všetko je to teda previazané. Práve preto nám vyvalilo Tatry, lebo si nevážime drevo a ten materiál, ktorý narástol a nechávame ho hniť na zemi. Má to aj iný dôvod a už štatisti na to prišli, že pohromami sú najviac postihované lesy, ktoré boli násilne odobraté majiteľom. Má to znovu teda duchovnú - jemnohmotnú príčinu, o ktorej naša veda a teda ani ochranári nemajú ani tušenia. Nebudeme mať teda ani lesy, ale ani zamestnanie, ba ani nábytok,  iba ak z umelej hmoty, pri výrobe ktorého sa znovu znečistí ešte viac životné prostredie a znovu budú aj novo zasadené stromy menej odolné atď.

Dnešným študovaným ľuďom chýba obyčajný sedliacky rozum, ktorý vždy človeka nútil uvažovať tak prakticky, aby sa využilo všetko, čo je k dispozícii. Ak si človek prestane vážiť tých hodnôt, ktoré ponúka príroda a bude chcieť  prírodu iba obdivovať a nie aj rozumne užívať, tak mu nezostane ani tá možnosť na obdivovanie, ale iba príroda, v ktorej už ani človek nedokáže prežiť. Všetko, čo okolo seba vidíme a máme, malo slúžiť iba ľudskému duchu na jeho vývoj a teda aj prežitie. Pritom sa mal hlavne naučiť tie dary správne využívať. Lenže ako môže tieto dary využívať ten, ktorý ani nepozná ich pôvod? Nepozná ani darcu a preto si tie dary ani nedokáže patrične vážiť. A to je problém všetkých ochranárov, lebo ich to nikto nenaučil. V škole sa o tom nedozvedeli a duchovno je akoby iná oblasť, nesúvisiaca s problémom - podľa nich. A toto sa musí zmeniť!
Lenže ako som uviedol, už je neskoro, teraz už zostáva, iba pripraviť sa na to, čo nás čaká.

Ja som už na túto tému písal viackrát, ale viac do lesníckych odborných inštitúcií a podobne. Lenže aj tak zbytočne.

Ešte je potrebné doplniť ohľadom toho lykožrúta, ale vlastne aj celkovo, jednu skutočnosť, na ktorú sa stále zabúda.
Doba zberu úrody v lese, teda ťažobná doba je dlhšia, ako priemerný vek človeka a preto si jedinec, odborník v tejto oblasti môže iba ťažko robiť nárok, že si dokáže vytvoriť vlastný názor, teda získať skúsenosť iba počas svojho života a preto musí brať ohľad na už získané skúsenosti odborníkov z minulosti, teda tých predchodcov a starších.  Preto tie terajšie - moderné názory ochranárov nie sú podložené žiadnou skúsenosťou a môžeme ich brať iba ako názory teoretikov, mladých neskúsených jedincov, ktorí tieto svoje tvrdenia nemôžu doložiť prežitím a teda skúsenosťou.

Iba ten sedliacky rozum a skúsenosť predkov, nám dokázali zachovať tie lesy, ktoré nám cudzinci závideli, v ktorých prežili všetky druhy zvierat, a v ktorých sa bola radosť poprechádzať. Nech sa skúsia ísť poprechádzať dnes do tých lesov, v ktorých zostala drevná hmota na zemi, všetci tí, ktorí fandia tým moderným názorom, teda názorom tých vzdelaných  ochrancov lesa.

Ich odbor je mladý ako oni samotní! Lenže lesnícka veda už má nejakú históriou, podloženú skúsenosť odborníkov, aj keď treba dodať, že aj tu chýba to dôležité - podstatné, to poznanie jemnohmotnosti a až doplnením toho potom získa tá skúsenosť aj pravé poznanie a všetky doterajšie - iba následky, ktoré boli považované za príčiny, sa posunú do tej správnej polohy. Ak znovu tí, ktorí sú kompetentní, nebudú iba ovládaní pýchou na vlastné poznanie a ctižiadostivosťou, teda vlastnosťami, ktoré teraz práve prekvitajú a bránia pri tom správnom poznaní. Lenže práve medzi tými ochranármi je takýchto ľudí najviac. Dnes je to podobné aj v lesníctve a tiež sa dbá veľmi málo na tú skúsenosť, ktorá v lese skutočne rozhoduje z toho, už spomenutého dôvodu. Tá skúsenosť sa iba musí doplniť a obohatiť o to nové, ale to nie je ochotný urobiť ani jeden odbor prírodných vied a preto sa nemôžeme vymotať z kruhu nevedomosti.
Ako som už napísal, nemali by chodiť za kapitálom, ba ani za rozumami  do cudziny, tam hľadať podporu, medzi tými, ktorí už všetky tie zvieratá, ktoré odporúčajú chrániť teraz nám, sami vykynožili iba preto, že sa chceli mať lepšie, ba sa aj majú. Ba všetci tí, ktorí nám začali radiť, nám naše lesy závideli, a bolo čo, pokiaľ sme ich nezačali počúvať a napodobňovať. Tí ochranári by mali hľadať doma, správny recept a pravú rovnováhu medzi človekom, zvieraťom, poznávať domácu prírodu a pomôcť ju využiť ku blahu vlastného národa a teda človeka. Lenže k tomu treba práve námahu, odriekanie a zbavenie sa tých neduhov, ktoré sú teraz motívom, ako som už spomínal. Pýcha a ctižiadostivosť!

Preto sme stále tam, kde sme už mnohokrát skončili - teda pri tom duchovnom, ktoré je tiež rovnako popletené a ovládané rovnakými neresťami.

Tak aká je možnosť nápravy? Iba taká, že aj tak tie zvieratá, ktoré sa teraz všetci snažia chrániť, dopadnú tak, ako dinosaury, a v tom človek nedokáže urobiť nič. Čo je ale horšie, teraz so zvieratami žijeme aj my - ľudia, a dopadneme rovnako. Tak akú hodnotu má potom ich učenie a akú to naše? Oni sa snažia zachraňovať to, čo je už nemožné a to podstatné, čo sa zachrániť môže, tomu nevenujú žiadnu pozornosť.

Teraz žijeme dobu, kedy už ochrana toho, čo sme niekde pokazili, ale aj toho, čo ešte nie, je až druhoradá, teda presne tak, ako by sa niekto snažil chrániť tie spomínané dinosaury pred vyhynutím, ktoré umožnilo vznik a vývoj cicavcov, z ktorých sa potom nakoniec mohlo vyvinúť aj telo ľudské. Teraz nás čaká podobný evolučný skok, ktorý zmení nie iba človeka, ale aj zvieratá a preto treba rozlišovať náležitosti a teda aj tomu prispôsobiť svoje aktivity.

Musíme sa naučiť rozlišovať medzi tým, čo je výsledkom činnosti človeka a čo je vyšší zámer,
ktorý pochádza od Tvorcu. A teraz, ako už viackrát, ide o ten vyšší zámer.

________________________________________________________________________________________
6.júla 2014

CITÁTY Z POSOLSTVA GRÁLU
(ku príspevkom)

Z posledných príspevkov možno pri pohľade niektorých čitateľov zaváňa nenávisť autora voči zvieratám, lenže ide naopak o pravú výchovu. Potom by sa rovnako mohlo nazvať nenávisťou aj pôsobenie vyšších bytostí, ktoré riadia a spôsobujú  napríklad aj smrť človeka, alebo jeho chorobu a ostatné neduhy a neúspechy. A pritom tieto bytosti len plnia a poslúchajú zákon zvratného (spätného) pôsobenia a ďalšie večné zákony, bez osobnej zaujatosti, či nejakej zloby.
V obidvoch prípadoch ide o pravú službu v zmysle Božích zákonov!
Tých však, ktorí v tomto vidia nenávisť, teda tento názor zdieľajú, práve ich toto ľudské utrpenie vôbec netrápi a nebolí.
Z uvedeného dôvodu budú použité citáty z tej Absolútnej Pravdy, v ktorej sú tieto zákony pre nás dokonale vysvetlené, aby sme nemuseli robiť zbytočné chyby!
Pri tomto Slove by sa mal čitateľ prinútiť zamyslieť sa nad dôležitosťou poznania týchto prírodných – Božích zákonov. 

Citáty zo Slova Absolútnej Pravdy, ktoré potvrdzujú moje skúsenosti uvedené v príspevkoch.

„JE BLÁZNOVSTVOM neustále sa vypytovať, či je správne, že je boj vo stvorení, ktorý pociťujete len ako krutosť, či neviete, že sa tým označujete za slabochov, škodiacich každej dnešnej možnosti vzostupu?
Prebuďte sa už konečne z tejto neslýchanej zmäkčilosti, ktorá spôsobuje len pomalé klesanie tela i ducha, ale nikdy ich povznesenie!
Rozhliadnite sa predsa spoznávajúc a potom musíte velebiť tú ohromnú hnaciu silu, pobádajúcu k boju, a tým i k obrane, k opatrnosti, k ostražitosti a k životu! Chráni tvorstvo pred zovretím smrtiacou lenivosťou!“

***

„Ak však zviera musí byť trvalo ostražité a pohotové k sebaobrane, potom nielen bude a zostane duševne bdelé, ale bude stále priberať na inteligencii, získa v každom ohľade. Zostane živým v každom smere. A to je pokrok! Tak je to s každým tvorom. Inak upadá do skazy, lebo aj telo pri tom postupne ochabuje, stáva sa náchylnejšie k chorobám, nemá už nijakú odolnosť.
Prísneho pozorovateľa neprekvapí, že človek aj tu, vo vzťahu ku zvieraťu, má a zaujíma celkom nesprávne stanovisko v rôznych smeroch. Veď človek sa postavil celkom nesprávne voči všetkému, aj proti sebe samému aj proti celému stvoreniu. Všade duchovne škodí, namiesto toho, aby prinášal úžitok.“

***

„To však nie je ešte všetko! Toto citové chcenie, posilňované živou „silou“, má ešte ďaleko väčší dôsledok, lebo nielenže zaľudňuje jemnohmotný svet, ale riadi i osudy celého neskoršieho stvorenia, ku ktorému patrí Zem i všetky okolité súhvezdia. Zasahuje teda tiež do hrubohmotnosti. Buduje alebo ničí! Človek by už mal pritom konečne poznať, koľko nezmyselností už narobil, miesto toho, aby plnil svoje povinnosti a priniesol požehnanie tomuto neskoršiemu stvoreniu a všetkým tvorom podľa schopností, ktoré mu dáva jeho duch. Človek sa často pýta, prečo sa prejavuje boj v prírode, a predsa sa bytostné v neskoršom stvorení riadi ... podľa správania ľudí! S výnimkou prastvorených-bytostných.“ –

***

„...Kto sa raz vyrovnal so skutočnosťou, že všetko žije, a preto je vo formách, či je to už pozemsky viditeľné alebo nie, tomu nebude nijaký krok ťažký predstaviť si, že aj prírodné sily sú formované. K týmto prírodným silám patria okrem už mnohými, predtým viac než teraz vídanými trpaslíkmi, vílami, sylfami, rusalkami atď., tiež bytosti vzduchu, ohňa a vody. Sú tiež ovplyvňované myšlienkovými formami, čím opäť vzniká mnoho dobra alebo zla...“

________________________________________________________________________________________
15.júla 2014

KRUTOHLAV

Tak sa volá jeden vták, ktorý vlastne patrí medzi ďatľovité vtáky, živí sa výlučne hmyzom, ale je už pomerne vzácny a ja osobne som ho nevidel od svojho detstva. Vtedy nás zaujal, keď sme ho objavili hniezdiť v jednej dutine jablone a z toho otvoru jeho hniezda vychádzal divný zvuk, keď sme sa priblížili. Bolo to syčanie, podobné ako vydáva had a práve mláďatá tohto vtáka sa takto chránia proti votrelcom.
V minulom príspevku, keď som písal o strážení čerešne proti vtákom, tak som mal zaujímavé prežitie aj s týmto „starým známym“, ale už dávno nevideným. Niže tej čerešne mám jednu jabloň a na nej zavesenú klátikovitú búdku, v ktorej, ako som zistil, zahniezdil tento vzácny vták a ja som si mohol krátiť dlhú chvíľu jeho pozorovaním. Najskôr som počul z búdky jemné ďubanie, ktoré som si nevedel vysvetliť, ale časom som videl aktéra, teda toho krutohlava. Pravdepodobne si rozširoval „izbu“, lebo búdka bola stavaná pre sýkorky, teda je  pomerne málo priestranná pre takého vtáka, ktorý je síce štíhly, lebo sa dostal cez otvor búdky, ale je hodne dlhší ako sýkorka. Preto mu búdka bola malá.
Časom som zistil, že už majú rodičia mláďatá, lebo začali nosiť potravu a striedali sa pomerne často. Najskôr sa ma aj obávali a dávali mi to najavo, ale časom si na mňa zvykli a nevadila im moja prítomnosť.
Počas jedného dňa som akoby dostal „vnuknutie“, ktoré znelo: „choď si zobrať kameru a nasnímaj si ich!“
Tak som poslúchol a vôbec neľutujem. Podarilo sa mi nafilmovať zaujímavú skutočnosť, ktorá sa až časom, teda už dnes stala veľmi aktuálnou. Z búdky vyletela samička a v zobáku vynášala jedno mláďa. Samozrejme, že sa mi nepodarilo rozlúštiť, či bolo živé alebo mŕtve. Ja som ale uvažoval, že bolo mŕtve, lebo literatúra uvádza, že tento vták znáša najväčší počet vajíčok, teda až 11 kusov. Preto som usúdil, že až sa všetky vyliahnu, časom ako rastú, tak nedostatočný priestor dutiny spôsobí, že sa spodné mláďatá udusia a takto sa stav zníži na únosnú hranicu. Keď priletel samček s potravou, hneď zistil zmenu, ba dával to dlhšiu dobu najavo, lebo vedľa búdky rozrušene štebotal a akoby dával najavo svoju nespokojnosť. Lenže po týždni som zistil, že aktivita okolo búdky ustala a pozorovaním sa mi to potvrdilo.
Ja som urobil obhliadku vnútra búdky a boli tam už iba larvy múch, teda pozostatok a aj dôkaz úhynu mladých. Zásah kuny, alebo iného predátora neprichádzal do úvahy, lebo búdka je hlboká a otvor malý, teda dostatočná ochrana podľa predpisu a aj návodu.

Prečo to ale píšem? Súvisí to s tými zmenami v prírode, lebo ako iste každý už počul, že vtáky ako lastovička, ďateľ, žlna, brhlík, kôrovník a všetky ďalšie, ktoré sú užitočné – ako sme ich nazvali, ba skutočne aj sú, lebo to dokazujú svojim výberom potravy, sú teraz na ústupe. Je ich stále menej!
Rozvádzať dôvod je už teraz zbytočné, lebo to bolo urobené v minulých príspevkoch a súvisí to s ľudskými aktivitami. Potrebné je však poukázať na skutočnosť, že to súvisí s tým evolučným skokom, alebo prebiehajúcou mutáciou, ktorú spomína aj Biblia, keď uvádza: „že lev a vôl budú spolu slamu jesť.“
Dnes sa nám to javí ešte nemožné, ale náznaky, ktoré už môžeme sledovať aj dnes, tomu nasvedčujú. Menia sa stravovacie návyky mnohých tvorov a teda aj vtákov a tie, ktoré sa neprispôsobia, jednoducho vyhynú a my svojou ochranou nemôžeme na tom nič zmeniť. Aj mnohí ľudia už inklinujú k vegetariánstvu atď. Lebo ako bolo uvedené:

Je to ten vyšší zámer Tvorcu!

My sa môžeme iba poučiť a na toto predpovedané dianie pripraviť! Samozrejme že ten, ktorý bude ochotný. Práve k tomu nám majú slúžiť všetky tieto pozorovania, lenže my už dnes prírodu sledujeme iba vo filmoch a nechávame sa ovplyvňovať nesprávnou verejnou mienkou, bez tých náležitých poučení o tom zámere Tvorcu, o Jeho zákonoch, o tých jemnejších svetoch, z ktorých všetko tu, kde žijeme, vzniklo.
Predsa len treba ešte niečo doplniť, aj keď vlastne podstata bola už povedaná v minulých príspevkoch, ale hlavne zhrnuté v nasledovnej vete: „Treba sa iba naučiť rozlišovať kedy sa jedná o ten vyšší zámer Tvorcu a kedy je to spôsobené iba nesprávnym zásahom človeka!“ 
Vtáky, na ktoré sa poľovalo, alebo ich človek prenasledoval, získali na inteligencii a teraz ten evolučný skok dokážu ľahšie prekonať, alebo môžeme povedať, že sa dokážu prispôsobiť novým podmienkam. Naproti tomu vtáky, ktoré boli akoby pod ochranou človeka, inteligenčne upadli a novým podmienkam sa nedokážu prispôsobiť. Sú to tie pre nás tak chránené druhy, ako ďatle, lastovička, aj ten krutohlav a ďalšie.
Nakoniec to súvisí aj s tým, že potom nebude otravného hmyzu, ktorý je vlastne tiež iba výsledkom nesprávneho myslenia človeka, čo bolo dokumentované na tých kliešťoch, ktorých v minulosti nebolo. Môžeme povedať, že všetko sa zmení a hlavne pre človeka bude nové.
Treba však vysvetliť ešte jednu skutočnosť, ktorá je dôležitá a málo známa. Zvieratá a aj vtáky nerobia starosti a nepríjemnosti človeku zo strádania a teda nutnosti obživy, ale preto že chcú spôsobiť zlo, teda poškodiť človeku tak, ako ich to on sám naučil. Veď predsa u nás v poli je veľa čerešní vtáčích, ktoré môžu slúžiť ku potrave pre vtáky a je to tak aj určené, čo vyplýva už aj z názvu tejto poľnej čerešne. Potom v poli dozrieva aj veľa iných bobúľ, ktoré kedysi slúžili k potrave pre vtáky, lenže oni teraz uprednostňujú tie bobule, ktoré sú určené pre človeka a robia to nie z núdze, ako bolo uvedené. Treba teda rozlišovať medzi zmenou stravovacích návykov, a potom medzi tým, kedy robia škody a nejde o ich prežitie. Treba to od seba znovu oddeliť a nie brať ako jedno.
Je to ten istý zákon a to isté dianie, ktoré už bolo tiež na stránke vysvetlené, keď na niektorých lokalitách aj človek reaguje na vyžarovania myšlienkových foriem a je nútený urobiť zle, teda sa zachová ako vandal.

Dalo by sa v poučeniach pokračovať, ale je to zbytočné, lebo podstata je práve v tom jemnohmotnom a ďalej duchovnom; lenže to je oblasť, ktorú temno dokonale stráži, ľudí odvádza ku športu, rôznym šou, súťažiam a pohodlní ľudia veľmi radi tie dôležité poučenia obchádzajú a nechávajú sa zviesť a radi skočia na udicu s návnadou od temna.
Takéto správne poučenia a pozorovania nás iba vyrušujú z nášho pohodlia a šíria nepokoj, ktorý je nám nie po vôli. Lenže ten nepokoj nás má práve zobudiť, teda nášho ducha, aby sme konečne začali hľadať niečo viac, ako iba plné brucho, príjemnú zábavu, rôzne adrenalínové vzrušenia, ktoré postrádajú užitočnosť, ba plodia iba pýchu a závisť. Ale to všetko už bolo povedané a preto je zbytočné pokračovať.

Začnime si všímať aj súvislosti s tým, čo nie vždy vidíme, ale iba cítime. 
To je to pravé duchovno, ktoré nie je žiadna pochybná teória, 
ale každodenný život!
Staňme sa konečne duchovnými!
Je to naša podstata!
Ku tomu nepotrebujete žiadnu cirkev.

________________________________________________________________________________________
19.júla 2014

SKÚSENOSŤ

Posledné príspevky majú svoj pôvod vlastne pod dvomi čerešňami, kde som strávil skoro jednu dovolenku. Presne taký čas mnohí strávia niekde na pláži, alebo v horách. Manželka na tú moju aktivitu použila nasledovné hodnotenie: „Drahé čerešne!“

A musím jej dať za pravdu, že tie čerešne boli skutočne drahé, ale aj to je relatívne. Prečo? No iba preto, že pre mňa osobne bolo ešte drahšie niečo iné; alebo lepšie povedané, pre mňa bola cenná práve tá získaná skúsenosť, ktorá mala pre mňa tú najväčšiu hodnotu. Takú cenu mala preto, že to bola skúsenosť pre tú moju duchovnú podstatu a teda pre večnosť.

Podobného hodnotenia, ako od manželky, sa mi dostalo aj od priateľa, poľovníka, s ktorým sme boli na Morave, u ďalšieho priateľa a bola pri tom aj moja manželka. Už som to spomínal v súvislosti s vinohradom a zákonom na ochranu pred vtákmi, ba som tomu priateľovi doniesol aj z tých „drahých“ čerešní. Ten slovenský priateľ zas s istou dávkou humoru na tú moju aktivitu povedal, že jeho manželka, keby toľko ležal pod čerešňou, tak by ho prišla obliať horúcou vodou. Ja som mu ale odpovedal otázkou: „akú hodnotu vytvárame práve teraz, keď sme tu, iba za zháňaním istého tovaru, ktorý sme na Slovensku nemohli zohnať?“ Sme na tom ešte horšie, ako ja pod čerešňou, lebo ja som tam neminul žiadne peniaze, iba zachránil čerešne. A my teraz ešte aj minieme peniaze.

Tento úvod bol potrebný, iba na pochopenie toho, čo bude nasledovať.
Potom som sa snažil všetkých prísediacich poučiť o dôležitejších hodnotách a o inom uhle pohľadu na tie aktivity. Uviedol som ako príklad mnohých tých známych, ba vedel som, že medzi nich patrili aj oni samotní, ktorí idú lietadlom na drahú dovolenku do zahraničia a väčšinu času, a to podľa vyjadrenia ich samotných, preležia na pláži pri lúštení krížoviek. A to iba preto, aby sa mohli pochváliť pred známymi. Túto aktivitu by s rovnakým výsledkom, ba ešte efektívnejšie dokázali praktizovať aj doma na váľande, ba tiež by ušetrili kopu peňazí, ktoré celý rok na to odkladajú, dokonca niektorí si zoberú pôžičku od cestovnej kancelárie, ktorá následne skrachuje a oni prídu aj o dovolenku a aj o peniaze. Sú aj iní dovolenkári, teda takí, ktorí idú skutočne za poznaním a aj ho získajú. Ale...! Aj tu je jeden problém.

Pre lepšie pochopenie uvediem jedno podobenstvo, ktoré je v jadre vlastne niečo viac, ako iba podobenstvo.
Skúste sa vžiť do úlohy človeka, ktorý celý svoj život zasvätil poznávaniu a za týmto účelom precestoval kus sveta, aby získal potrebné skúsenosti. Jeho záľuby boli všestranné, ba bol vlastne pri všetkých nových ľudských činnostiach, ktoré sa objavovali, či už to bolo v oblasti vesmíru, lietania, fotografovania, politiky, kultúry, poľovania, objavovania nových svetov a všetkého iného. A plnil pri tom aj vyšší cieľ. Snažil sa pomôcť svojmu národu, oslobodiť ho a pozdvihnúť na úroveň ostaných národov. Týmito aktivitami si vyslúžil aj úctu svojho národa, ba by sa dalo povedať, že historickú slávu!

Lenže ako hovorí ľudové príslovie: „Ľudská sláva – poľná tráva!“

Trávu možno pokosiť, môže uschnúť, môže zhniť na koreni, alebo zhniť už aj pokosená. Môžu ju zožrať zvieratá nepokosenú, ale aj už usušenú. Môže sa pokosená usušiť a tak uchovať pre užitočné využitie, ale aj už taká môže zhorieť, alebo tiež sa inak znehodnotiť.

A to je aj prípad slávy spomenutého pána, túžiaceho iba po poznaní, ba možno aj tej sláve. Aj keď získal miesto v histórii, ba aj v srdciach a pamäti svojho národa, lebo ho skutočne pozdvihol, ale iba kultúrne a politicky, ba stal sa vzorom pre mnohých, budúcnosť mu vystavila pravé vysvedčenie. Tiež bol predčasne skosený, ba možno aj „zožratý tými zvieratami“. Aj keď získal svojim životom historickú úctu a tú spomenutú slávu, on sám, potom, keď už mal možnosť hodnotiť svoj predošlý život, nebol so sebou spokojný, ba čo viac, vedel, že história sa bude musieť raz opraviť. Opraviť v jeho neprospech, ba aj on sám musí napraviť svoje chyby. Aké chyby by bolo možné vytýkať takému človeku, ktorý získal miesto v histórii?

Aj keď jeho snaha bola čistá, nebola vedená tým správnym smerom!

Ako už bolo uvedené: Budúcnosť každému z nás vystaví to pravé vysvedčenie! A to vysvedčenie hodnotí iba to, čo sme vykonali pre tú svoju nepoznanú podstatu – svojho ducha, ba hlavne to, čo sme vykonali pre DUCHOVNÉ POZDVIHNUTIE svojho okolia.

Do toho môže patriť svet, národ, príroda, rodina, priatelia a mnoho iného. Lenže vždy budeme hodnotení z toho pohľadu, čo sme urobili pre tú svoju podstatu, pre svojho ducha, pre ducha okolia a teda pre večnosť. Sláva musí ísť bokom a ustúpiť Pravde, ktorá slávu neznáša a cení sa skromnosť a pokora, teda vlastnosti, ktoré sú ľahko prehliadnuteľné a ukryté v toku času – histórii. Nie však ukryté vo večnosti a v tom najcennejšom – duchu.

Keď teda človek zameria svoje aktivity týmto smerom, teda ku tomu neviditeľnému a večnému, začne sa pred jeho duchovným zrakom otvárať svet plný nových objavov na každom kroku, prestane sa nudiť aj pri ležaní pod čerešňou, získa hodnoty, ktoré by mu ani jedna cestovka nedokázala zabezpečiť, ba nezískal by ich ani na konci sveta, keby sa neotvoril Pravde svojim duchom. Takto narastá jeho poznanie a život je plný dobrodružstiev, o akých sa mu predtým ani nesnívalo. Nemusí závidieť tým, ktorí lietajú každú dovolenku svetom, lebo on môže lietať takým prostriedkom, z ktorého sa doteraz tí ostatní iba vysmievajú a tvrdia, že nič také nejestvuje. Aj keď je vnútorne šťastný, zároveň sa stáva nešťastný z toho, že o tú vlastnú radosť, o to pravé poznanie sa nemôže podeliť s nikým iným a že tí, ktorí sa teraz tvária, že sú šťastní, nevedia, čo vlastne skutočné šťastie je. Dokazované nám je to každodenne a vo všetkých ľudských aktivitách.

A to bol účel posledných príspevkov.
Zobudiť túžbu v niektorých, po tom pravom poznaní. 
Objavte v sebe vlastnú podstatu!
Vzkrieste toho svojho spiaceho ducha! 
Získate ten najcennejší poklad!
Večné šťastie!

________________________________________________________________________________________
1. augusta 2014
 

„MED TUHNE V ÚĽOCH“

Dňa 30. 7. 2014 bola v Televíznych novinách na TV Markíza odvysielaná reportáž o problémoch včelárov. Trápi ich „melicitóza“, čo je ako uvádza samotný  včelár – prírodná pohroma pre včelára. Znamená to, že med tuhne priamo v plástoch (predčasne, prudko scukornatie) a nie je možné ho odtiaľ vytočiť. Stáva sa tak údajne preto, lebo včely odmietajú zbierať nektár z kvetov a miesto toho nosia sladkú šťavu, ktorú produkujú vošky, v tomto prípade vošky na smrekovcoch.  

Spracovávanie tejto sladkej šťavy včelami, nie je novinkou, ale naopak spôsobom ako získať – medovicový med. Čo v reportáži neodznelo je, že práve medovicový med bol doposiaľ známy ako ten najkvalitnejší a najzdravší, a taktiež veľmi vzácny, lebo nebýval ani každý rok a nikdy ho nebolo veľa. Niekedy sa stávalo, že včelári mali problém s melicitózou, čo vždy súviselo len s medovicovým medom, nikdy nie s medom z kvetov, ale nebývalo to z ďaleka v takomto rozsahu. Znamená to teda, že nastáva zmena v zložení týchto výlučkov vošiek, keď odrazu spôsobuje takúto škodu. Taktiež sa zdá, že tých vošiek v poslednej dobe pribúda.

Aj touto reportážou sa opäť potvrdzuje to, čo bolo už napísané v predchádzajúcich príspevkoch, a teda, že v prírode nastáva veľká zmena. Mení sa zloženie výlučkov vošiek, menia sa stravovacie návyky včiel, a produkty ktoré boli ešte nedávno najlepšie, stávajú sa pre človeka vlastne nepoužiteľné.

Asi netreba uvádzať, ako veľmi sú včely previazané s fungovaním flóry na našej planéte. Keď opeľujú kvety, umožňujú rozmnožovanie a prežívanie mnohých rastlín. A na tieto rastliny sú zas priamo naviazané živočíchy živiace sa týmito rastlinami a napokon na konci tohto potravinového reťazca, je človek.

Dianie navôkol každodenne dokazuje veľkú zmenu, ktorá sa na Zemi odohráva a ktorej sa rastliny a živočíchy buď prispôsobujú, alebo postupne vymierajú.

Môžeme sa pri všetkých zmenách neustále vyhovárať iba na „globálne otepľovanie“, čím získame len pohodlné pomenovanie a tým naša pozornosť voči tejto téme končí. Alebo môžeme konečne otvoriť oči a pozrieť sa na to, čo sa to so Zemou vlastne deje. Táto zmena prebieha či sa nám to páči alebo nie, či nás to zaujíma alebo nezaujíma. Úlohou každého človeka na Zemi je stáť vo stvorení vedome a cielene sa pripraviť na túto zmenu.

Zmena nastáva v hmotnosti, ale rovnako aj v duchovnej oblasti.
Kto sa neprispôsobí – duchovne včas neprebudí a nezmení, nebude sa môcť na Zemi ďalej vyvíjať.

NA TAKÝCHTO SKUTOČNOSTIACH DOKÁŽE ISTE KAŽDÝ POCHOPIŤ,
AKÉ JE NUTNÉ POZNAŤ PRÍRODNÉ - BOŽIE ZÁKONY.
TEDA SA STAŤ ZNALCOM TOHO "NÁVODU NA PREŽITIE" OD KONŠTRUKTÉRA,
KTORÝ SME DOPOSIAĽ ODMIETALI!
TÚTO POTREBU BUDEME ISTO ČASTEJŠIE POCIŤOVAŤ!

* Doplnenie k príspevku - ďalšie prípady nebývalých zmien v prírode, konkrétne vymieranie mnohých druhov morských živočíchov, nájdete v článku na tejto adrese:
https://svobodnenoviny.eu/proc-podel-zapadniho-pobrezi-masivne-vymiraji-morsti-zivocichove/#more-23940

________________________________________________________________________________________
3. októbra 2014 a doplnenie 12. októbra 2014
 

ZLATOŇ A KLIEŠTE – PRÍRODA A MY 
(Príspevok bol 12.10.2014 doplnený o nové informácie, ktoré nájdete na spodku článku)

Nasledujúci príspevok tematicky nadväzuje na príspevok s názvom „Zaujímavý objav, ešte zaujímavejšia skúsenosť.“(Uverejnený na stránke Rádia Záchrana, dňa 2. 6. 2014) .V spomínanom príspevku bolo popísané pozorovanie, v ktorom boli hlavní účinkujúci chrobák zlatoň a jeho čierni pasažieri, ktorí sa prevážali na jeho tele – kliešte. Žiaľ pri tomto pozorovaní sa nepodarilo urobiť fotografiu, ktorá by to zachytávala a tak pre neveriacich vyrobiť vlastne dôkaz, ktorý dnes všetci tak veľmi a pri všetkom požadujú. No dnes môžeme napísať, že tento dôkaz máme. Získali sme ho na mieste vzdialeného od prvého pozorovania asi 130km, v lokalite, od ktorej sú lesy vzdialené z každej strany niekoľko kilometrov.

Pri prácach na záhrade som vynášal ostrihaný brečtan a zrazu som si uvedomil, že pozerám na zlatoňa, ktorý ma naposledy zaujal pri čítaní spomínaného článku. Hneď som zbystril, naklonil sa k nemu a videl, ako sa na jeho nohách a bokoch hemžili desiatky kliešťov. Opatrne som ho vybral na chodník a utekal pre mobilný telefón a fotoaparát, aby som mohol urobiť fotografie. Podarilo sa.

Bolo zaujímavé pozorovať, ako sa správali kliešte, ktoré boli rôznej veľkosti. Keď sa zlatoň pohol, niektoré z neho odpadli, no hneď vedeli, kde je ich "lietadlo" a rýchlo sa ponáhľali nasadnúť. Každý jeden sa behom chvíľky vrátil na zlatoňa, akoby ho pritiahol magnet. Je jasné, že ak takto odpadnú počas letu, tak už im zostáva len jedno, číhať na ďalší "dopravný prostriedok", pričom ideálny je aj s jedálňou, teda zvieratá alebo človek. Tak znepríjemňujú život ďalším tvorom. Tento zlatoň mal čo robiť, aby sa s toľkými parazitmi pohyboval a zrejme ho dosť dráždili.  

Rozdiel oproti tomu prvému pozorovaniu na jar bol ten, že vtedy nebolo možné zhotoviť snímky, pretože kliešte sa po pristátí zlatoňa ihneď rozliezli, zatiaľ čo teraz to bolo práve naopak. Dôvod je pochopiteľný. Zatiaľ čo pri prvom pozorovaní boli kliešte na zlatoňovi už po úspešnom dolete – a teda vystupovali a pobrali sa „po svojom“, pri druhom pozorovaní na jeseň - ešte len nastupovali a čakali na odlet, čo nám poskytlo čas a umožnilo ich zdokumentovanie.

Teraz, v jeseni, menia sa teploty, ale aj zámer sa stáva iným, ako na jar! Vtedy mali kliešte iný zámer a plnenie prírodných zákonov. Teraz na jeseň, hľadajú vhodné podmienky na prezimovanie, a teda aj ich správanie sa mení. Nechcú dopravný prostriedok opúšťať a hľadať "korisť", ale sa presunúť na vhodné prezimovanie a "opustenie rodičovského obydlia"!
Preto sa všetko akoby zmenilo a podarilo sa to, čo sme potrebovali. Získali sme dôkaz a vysvetlenie migrácie týchto nepríjemných parazitov na väčšie vzdialenosti.

Minule dokonca hovorili v jednom dokumente v TV o tom, že na telách motýľov sa prepravujú roztoče. Je to teda obdobný prípad. Kliešť navyše taktiež patrí medzi roztoče, lenže väčšie, teda vyhľadáva aj mohutnejší dopravný prostriedok.

Toto pozorovanie jasne poukazuje aj na to, ako paraziti sťažujú život. Ja v ňom vidím veľké podobenstvo, ktoré sa dá vidieť v rôznych situáciách každodenného života. Stačí si zameniť tieto dva druhy za iné. Väčšie a väčšie. Alebo zlatoňa zameniť za planétu Zem... . To už nechám na úvahy každého jednotlivca. No každopádne aj toto je jeden z dôsledkov správania sa človeka a jeho krivenia daru od nášho Stvoriteľa – prírody. 
Určite treba napísať, ako je krásne vidieť na okolnostiach prvého a následne druhého pozorovania, fungovanie Zákonov nášho Stvoriteľa.

Príroda nám ponúka obrovský zdroj poznania, v ktorom môžeme spoznať samých seba! Spoznať fungovanie Zákonov celého Stvorenia, ktoré sú vysvetlené v Božom Slove. Bez akýchkoľvek zložitých názvov, štúdií. Stačí len chcieť spoznať, pozorovať a jednoducho pochopiť deje, ktoré sa nám odohrávajú pred očami.

Na záver pripájame dve fotografie na dokreslenie vyššie napísaného:

* * *

Doplnenie príspevku

Po uverejnení tohto príspevku spoločne s fotografiami na našej stránke, sme opätovne oslovili toho istého reportéra TV Novín z TV Markíza, ktorého sme kontaktovali i na jar. S tým rozdielom, že teraz sú už k dispozícii aj fotografie, ktoré nájde spolu s príspevkom na našej stránke. Vyzeralo to, že bude mať záujem o reportáž a tak sa táto informácia dostane medzi širokú verejnosť. Čakalo sa na vyjadrenie z Bratislavy.

Potom mi však napísal, že dostal vyjadrenie odborníka. Na jeho základe sa rozhodol reportáž napokon neurobiť.
Tu je to vyjadrenie:
„Pán ...
ako som predpokladal, NIE SÚ TO KLIEŠTE, ale foretické roztoče. Sú síce kliešťom vzdialené príbuzné, ale kliešte to nie sú. Kliešte cicajú krv a hmyz krv nemá (má hemolymfu), a cez tvrdý pancier, ktorý zlatone a iný hmyz má, by sa aj tak k telovej tekutine (hemolymfe) nemohli dostať. Forézia je vzťah (napr. roztočov k hmyzu), že sa iba nechajú prenášať lietajúcimi živočíchmi, pretože samé nelietajú. Pritom "hostiteľovi" neškodia, necicajú mu krv ani hemolymfu (ani inú telovú tekutinu), len sa nechajú prenášať, hmyz im slúži vlastne ako "taxík".“

Čiže treba nám urobiť istú korekciu príspevku. Teraz na jeseň sa jednalo teda nie o totožné, takpovediac „klasické“ kliešte, ale o - odborníkom bližšie nešpecifikované - foretické roztoče.

Aký je však v tom rozdiel?
My predsa netvrdíme, že parazitujú na zlatoňovi (v tom zmysle, že by mu cicali telovú tekutinu), ale iba to, že sa prevážajú ako čierny pasažieri.
Dalo by sa upresniť, že sú iba nepriami paraziti, nakoľko zlatoňa oberajú o energiu, lebo musí lietať s nechcenou záťažou, ktorá zvyšuje spotrebu energie a vlastne aj dĺžku doletu.
Čo sa týka druhu, v mojom prípade (na jar) to boli kliešte, teraz sú to príbuzný druh, ale podstata zostáva, čo uvádza aj ten odborník. Lenže prečo to nebolo doteraz známe a uvádzané v literatúre? Ono je to tak, že takzvaní odborníci sú žiarliví vždy na niečo, čo zistí niekto, kto je iba laik a teraz je to ten istý prípad.

Mne, a teda vlastne nám, išlo o to, že kliešte sú tiež nelietavé a teda sa prepravujú rovnako, lebo mne sa to potvrdilo a v mojom prípade to boli kliešte a teda je jedno, či teraz sú to kliešte, alebo tie príbuzné roztoče. Stále je to rovnaký prípad, že odborník si tvrdohlavo bráni svoje vedomosti a presne tak ako cirkev, nedokáže prijať poznanie laikov a preto stále zostáva vedľa Pravdy a nie pri nej. Preto každá snaha zostáva nevyužitá.
Bolo by iste zaujímavé, položiť tomu odborníkovi ešte nasledovnú otázku: Koľko sa jemu podarilo urobiť takých fotografií a koľko má podobných dôkazov? Aj keby len s tými foretickými roztočmi! Určite je to nie veľmi bežné, ba ako som zistil, v literatúre nikde to nebolo uvedené, ba aká široká verejnosť o tom vie a teda je informovaná?

Možno by bolo vhodné ho požiadať, či je schopný tvrdiť, že kliešte sa na zlatoňovi takto neprepravujú a tak zniesť riziko toho, že sa niekomu podarí priniesť taký dôkaz, ako sme ponúkli teraz. Bolo by zaujímavé takto zistiť, ako sa potom zachová, ba berieme to ako hodenú rukavicu a uvidíme, kto má pravdu.
Lenže samotný odborník potvrdzuje:
"Sú síce kliešťom vzdialene príbuzné, ale kliešte to nie sú."
A potom:
"Forézia je vzťah (napr. roztočov k hmyzu), že sa iba nechajú prenášať lietajúcimi živočíchmi, pretože samé nelietajú."
Kliešť je teda príbuzný a nelietavý rovnako. Čiže v čom je problém? Iba v tom, že to nafotil laik!

Naša snaha je čistá, chceme iba informovať verejnosť o tom, čo je nie známe a nejde nám o kariéru, ani o žiadne výhody. My ani jeden z toho nežijeme, ale sa snažíme iba poučiť sa z veľkej knihy prírody a poznať jej zákony. A v tomto sa budú musieť ešte veľa učiť všetci tí terajší, takzvaní odborníci, ktorí žiarlivo strážia svoju - iba domnelú - vedomosť.

A na záver citáty z odbornej literatúry, konkrétne z knihy VEĽKÝ OBRAZOVÝ ATLAS HMYZU, autor: dr. V. J. STANĚK:
"Najväčšími roztočmi sú kliešte (nadčeľaď ixodoidea)"
"Druhá čeľaď kliešťov, oveľa rozsiahlejšia, čo do počtu rodov, a najmä druhov, je čeľaď ixodidae. Patrí do nej aj bežný stredoeurópsky  Kliešť obyčajný (ixodes ricínus)."

A tiež citát z Wikipedie:
„Klieštovité (lat. Ixodidae) sú parazity radiace sa medzi roztoče, ktoré sa živia cicaním krvi. ... Veľkosť jednotlivých druhov z čeľade kliešťovitých sa pohybuje od 2 mm do 1 cm. Do tejto čeľade sa radí 650 druhov.“

Preto veľmi neobstojí tvrdenie odborníka a ani neznehodnocuje to naše tvrdenie, ba aj zistenie.

________________________________________________________________________________________
4. novembra 2014

ZÁKONY

Tento príspevok je, dá sa povedať, istou bodkou za predchádzajúcimi príspevkami. Pozostáva zo stručného výberu citátov zo samotného Slova – Posolstva Grálu. Výber je zameraný na vysvetlenie Božích zákonov pôsobiacich vo Stvorení, dôvod nutnosti ich poznania, na to, čo tým človek získa ak ich dodržiava, ďalej poukazuje na úlohu tých, ktorí Slovo už spoznali, na ich zodpovednosť a povinnosť. Čiže dotýka sa priamo i onej neznášanlivosti medzi niektorými čitateľmi Posolstva Grálu.

Tento výber bude teda pre viacerých isto pomocou, ba aj pre tých, ktorí sa doposiaľ k Posolstvu Grálu nedostali, alebo sa ho obávajú. Má to byť teda pre začiatočníkov inšpirácia a pre čitateľov – pomôcka!

***

„K tomuto patrí len sila chcenia, ktorá činí človeka v určitom zmysle pánom vo stvorení, k určovaniu a utvoreniu si vlastného osudu. Jeho vlastné chcenie prináša mu buď zničenie alebo spásu! Dostane odmenu alebo trest s neúprosnou istotou.

No nebojte sa, že táto vedomosť vás odvedie od Stvoriteľa, že oslabí vašu doterajšiu vieru. Naopak! Znalosť týchto večných zákonov, ktoré môžeme využiť, odhalí nám celé dielo stvorenia ešte omnoho vznešenejším a núti hlbšie bádajúceho zbožne pokľaknúť pred jeho veľkosťou!

Potom nikdy nebude človek chcieť niečo zlé. Siahne s radosťou po najlepšej, pre neho existujúcej opore: po láske! Po láske k celému veľkolepému stvoreniu, láske k blížnemu, aby ho takto viedla nahor, k nádhere tohoto pôžitku, tohoto vedomia sily.“

***

„AK v tebe prebleskne myšlienka, tak ju zadrž, nevyslovuj ju hneď, ale ju živ; pretože zadržaním v mlčaní zhutnie a získa na sile ako para v pretlaku.

Tlakom a zhustením vznikne vlastnosť magnetickej účinnosti podľa zákona, že všetko silnejšie priťahuje slabé k sebe. Tým sa rovnorodé myšlienkové formy priťahujú zo všetkých strán, zhlukujú sa a zosilňujú čoraz viac moc vlastného pôvodného myslenia a napriek tomu pôsobia tak, že pôvodne vytvorený myšlienkový útvar sa pripojením cudzích útvarov obrúsi, pozmení a až pri zrelosti dostane pretvorenú podobu. To všetko dobre v sebe cítiš, avšak stále si myslíš, že je to len tvoje vlastné chcenie. Pri žiadnej veci nedávaš len celkom svoje vlastné chcenie, ale máš pri tom vždy i cudzie!

Čo ti hovorí tento dej?

Že len zlúčením mnohých jednotlivostí môže byť vytvorené niečo dokonalé! Vytvorené? Je to správne? Nie, iba sformované! Pretože niet ničoho, čo by sa mohlo vytvoriť nanovo, pri všetkom ide iba o nové formovanie, nakoľko všetky jednotlivosti vo veľkom stvorení už existujú. Lenže tieto jednotlivosti majú slúžiť k ceste zdokonaľovania, čo prináša zlučovanie.

Zlučovanie! Neprechádzaj cez to povrchne, ale snaž sa zahĺbiť do tohoto pojmu, že zrelosť a dokonalosť dosiahnu sa len zlučovaním. Táto zásada spočíva v celom stvorení ako klenot, ktorý chce byť vyzdvihnutý! Je úzko spojená so zákonom, že len dávaním možno tiež prijímať! A čo podmieňuje správne pochopenie týchto viet? Teda ich prežitie? Láska! A preto je láska tiež najvyššou silou, ako neobmedzená moc v tajomstvách veľkého bytia!“

***

„Maj stále pred očami: Všetko duchovné, vyjadrené našimi pojmami, je magnetické. Tiež ti je známe, že silnejšie vždy premáha slabé priťahovaním a vysávaním. Tým sa „chudobnému (slabému) tiež berie i to málo, čo má“. Stáva sa závislým.

V tom nie je bezprávie, ale deje sa tak podľa Božích zákonov. Človek sa potrebuje len vzchopiť, správne chcieť, a je pred tým uchránený.

Teraz možno nadhodíš otázku: Čo potom, ak všetci budú chcieť byť silnými? Ak už nikomu nebude čo vziať? Potom, milý priateľu, nastane dobrovoľná výmena, ktorej základom je zákon, že len keď sa dáva, môže sa tiež prijímať. Preto nenastane stagnácia, ale zmizne všetko menejcenné.“

***

„Teraz to ale pokračuje ďalej: To, o čo sa usiluje duchovne, prejaví sa nakoniec aj fyzicky, pretože všetko duchovné prenikne do hrubohmotnosti. Pritom musíme dbať na zákon spätného pôsobenia, lebo myšlienka je stále spojená s pôvodom, a týmto spojením vyvoláva spätné vyžarovanie.“

***

„Duch je v ľuďoch len obklopený a zatemnený pozemskými žiadosťami, ktoré na ňom lipnú ako trosky, zaťažujú ho a strhujú nadol. Jeho myšlienky sú teda činy vôle, v ktorých spočíva sila ducha. Človek sa môže rozhodnúť pre dobré alebo zlé myslenie a môže tak riadiť Božiu silu k dobru, ako aj k zlu! V tom spočíva zodpovednosť človeka, ktorú nesie; veď za to ho neminie odmena alebo trest, pretože všetky následky myšlienok sa vracajú k východisku podľa zákona zvratného pôsobenia, ktoré nikdy nezlyhá a ktoré je v tom s úplnou istotou neochvejné, teda neúprosné. Tým aj nepodplatiteľné, prísne a spravodlivé! Nehovorí sa to isté i o Bohu?“

***

„Inak je to s tým, ktorý svojím rozhodnutím a svojím chcením vyvolal príčinu k tomuto pohybu, kto bol teda jeho pôvodcom. Výtvor zostáva s ním bezpodmienečne spojený a po dlhšom alebo kratšom putovaní vesmírom vracia sa k nemu späť, posilnený a obťažený ako včela následkom príťažlivosti rovnorodého. Zákon zvratného pôsobenia sa pritom prejaví tak, že každý výtvor pri svojom pohybe vesmírom pritiahne k sebe rôzne výtvory rovnakého druhu, alebo je nimi sám priťahovaný; vzájomným priťahovaním dochádza k zhlukovaniu, a tak vzniká prameň sily, ktorý vysiela ako z centrály zvýšenú silu rovnorodosti na všetkých tých, ktorí sú svojimi výtvormi akoby vláknami spojení so zhromaždiskom rovnakého druhu.

Týmto posilnením nastáva čoraz väčšie zhustenie, až konečne z toho vzniká hrubohmotný účinok, následkom ktorého musí niekdajší pôvodca teraz sám prežívať to, čo kedysi chcel, a tým sa konečne oslobodí. Tak vzniká a vyvíja sa ten obávaný a zneuznávaný osud! Je spravodlivý až do najmenšieho a najjemnejšieho odtieňa, pretože priťahovaním len rovnakých druhov nemôže v spätnom prúdení nikdy priniesť nič iné, než bolo pôvodne skutočne chcené. Pritom je ľahostajné, či chcenie platilo určitej osobe, alebo či bolo len všeobecné; rovnaký priebeh vývoja je tiež vtedy, keď človek svoje chcenie výhradne nezameria na jednotlivca alebo na viac ľudí, ale keď vôbec žije v nejakom druhu chcenia.

Druh chcenia, pre ktorý sa rozhodne, je smerodajný pre plody, ktoré musí nakoniec zožať. Tak visia na človeku nesčíselné jemnohmotné vlákna, alebo on na nich a nimi prúdi k nemu späť všetko to, čo kedysi chcel. Tieto prúdy vytvárajú zmes, ktorá trvalo a silne ovplyvňuje utváranie charakteru.“

***

„Mnohí sú z toho nastrašení a pritom plní obáv, čo ich ešte z minulosti v spätnom pôsobení týchto zákonov čaká.
To sú však zbytočné starosti pre tých, ktorí dobré úmysly berú vážne; lebo v samočinne pôsobiacich zákonoch je súčasne bezpečná záruka milosti a odpustenia!“

***

„Teraz však k symbolike! Všetko dianie vo stvorení, teda v hmotnosti musí vo svojom kolobehu dôjsť k správnemu ukončeniu, alebo ako možno tiež povedať: musí sa uzavrieť ako kruh. Preto sa podľa zákonov stvorenia všetko vracia bezpodmienečne späť k svojmu východisku, kde jedine môže nájsť svoje zakončenie, teda vyriešenie, rozuzlenie, alebo vyhasnutie činnosti. Tak je to nielen s celým stvorením samotným, ale aj s každým jednotlivým dejom. Z toho potom vzniká neodvratné spätné pôsobenie, prinášajúce so sebou opäť symboliku.

Z toho, že všetky deje musia končiť tam, kde vznikli, vyplýva, že každý dej sa musí ukončiť v rovnakom druhu hmoty, kde bol jeho začiatok. Jemnohmotný začiatok musí teda mať jemnohmotné ukončenie, ale hrubohmotný začiatok, zase hrubohmotný koniec. Ľudia nedokážu vidieť jemnohmotnosť, len hrubohmotný koniec každého deja je im síce viditeľný, ale mnohým k tomu chýba správny kľúč, teda začiatok, spočívajúci najčastejšie v predchádzajúcom hrubohmotnom bytí.“

***

„V celom vám viditeľnom i neviditeľnom bytí nie je to inak. Každý druh plodí rovnaký druh, bez ohľadu z akej látky. A práve tak je to aj pri vzniku a raste, plodnosti a rovnakého spôsobu rodenia. Toto dianie je vo všetkom jednotné, nerobí žiadne rozdiely, nezanecháva medzery a nezastavuje sa ani pred inou časťou stvorenia; vlečie za sebou nepretržite a bez prerušenia všetky účinky ako neroztrhnuteľnú niť. I keď sa väčšina ľudstva vo svojej obmedzenosti a namyslenosti izolovala od vesmíru, Božie alebo prírodné zákony ho neprestali považovať za súčasť k nemu patriacu a naďalej neprestali pracovať rovnako pokojne a pravidelne.

A tak aj zákon zvratného pôsobenia podmieňuje, že všetko, čo človek zasieva, teda tam, kde zadá príčinu k pôsobeniu, alebo následku tiež musí zožať!

Človek má na začiatku každého počínania iba slobodné rozhodnutie, to jest môže rozhodovať, ktorým smerom má byť vedená prasila ním prúdiaca. Následky, z toho vznikajúce, musí potom znášať sám, pretože sila pôsobila ním určeným smerom. Napriek tomu mnohí zotrvávajú v tvrdení, že človek predsa nemá slobodnú vôľu, keď je podrobený osudu!“

***

„11. 2. Príťažlivosť rovnorodého.
35. otázka:
Abdrushin hovorí o svetovom zákone príťažlivej sily rovnorodého. Ako je to potom, že protiklady sa priťahujú, zatiaľ čo rovnorodé póly sa odpudzujú? Všade, aj u ľudí sa to dá pozorovať. Dobré ženy majú nie práve dobrých mužov, zatiaľ čo dobrí muži majú nápadne zlé ženy atď. Takých príkladov by sa mohlo uviesť mnoho.

Odpoveď:
Keď hovorím o svetovom zákone príťažlivej sily rovnorodosti, tak pri tom nejde o malé čiastkové druhy, ako ste spomenuli vo vašej otázke. Ak chcete hovoriť o rovnorodosti vo svetovom zákone, tak si vopred musíte byť načistom, čo je to vlastne druh! Kladná elektrina napríklad je tiež ako zlá žena alebo zlý muž, ale ešte dlho nie nejaký druh sám osebe, ako sa uplatňuje vo svetovom zákone. Kladné a záporné časti sa priťahujú, pretože až iba spolu s mnohými inými časťami môžu vytvoriť druh, ktorý potom pôsobí príťažlivou silou na rovnaký uzavretý druh. Okrem toho je priťahovanie rozličných čiastkových druhov práve prejavom účinku tohto zákona príťažlivosti rovnorodého, ktorý si vynucuje, že časti patriace k úplnému druhu sa musia nájsť a uzavrieť. K týmto veciam sa vrátim tak či tak ešte neskoršie, keď sa viacej priblížime k pozemsky viditeľným dejom.“

***

„Je to v malom presne tak, ako pri chemickom zlučovaní s cudzou látkou, ktoré je možné len pri presne určenom stupni tepla alebo rozžeravenia prijímajúcej masy. Táto teplota alebo žiar vyvolá celkom zvláštny stav masy, čo sa dá docieliť iba pri určitom stupni. Najmenšia zmena opäť znemožní zlučovanie a látky sa chovajú vzájomne odpudivo a neprístupne.

Tu spočíva rovnorodosť v určitom stave vzájomnej zrelosti, ktorá len zdanlivo vykazuje veľké protiklady, pretože je udržovaná v rovnováhe rôznosťou polohy, výšky i hĺbky oboch spájajúcich sa častí. Najnižší bod duchovného sa zrelosťou podobá najvyššiemu bodu bytostného, nachádzajúceho sa pod ním. Spojenie oboch je možné len na mieste tohto presného stretnutia. A nakoľko sa hmotnosť vo svojom vývoji stále pohybuje vo veľkom kolobehu, od klíčenia, kvitnutia a dozrievania až k prezretému rozpadu, zatiaľ čo duchovno zostáva nad tým, môže tento dej vrúcneho spojenia nastať iba na určitom mieste, keď sa hmotnosť valí popri duchovnom. Je to duchovné oplodnenie hmotnosti, ktorá rozvrúcnená pôsobením bytostného vzdúva sa duchovnému v ústrety.“

***

„Tak ako duchovné svojou veľkou silou, zdanlivo magneticky priťahujúc a pútajúc pôsobí na všetko bytostné, jemnohmotné a hrubohmotné, rovnako a ešte silnejším spôsobom to, čo má svoj pôvod nad duchovným v pozdejšom stvorení, musí pôsobiť na všetko pod ním. Je to prirodzené dianie, ktoré ani nemôže byť iné. Toto pôsobenie sa však len zdanlivo podobá príťažlivej sile. Príťažlivú silu v známom slova zmysle má len vzájomná rovnorodosť.

Tu však ide o jestvujúcu moc silnejšieho v čisto vecnom, najušľachtilejšom zmysle! Nie však v tom zmysle, ako to chápu pozemskí ľudia; v hrubohmotnosti totiž účinky tohto zákona zhrubli, ako všetko ostatné, pričinením ľudí. Prirodzený dôsledok tejto ovládajúcej moci prejavuje sa navonok ako magnetická príťažlivosť, zhrnutie, súdržnosť, ovládanie.

Vplyvom tohto zákona cítili sa teda i ľudia akoby magneticky priťahovaní k tomuto zahalenému, silnejšiemu cudzincovi z výšin, i keď sa tomu mnohokrát nepriateľsky vzpierali. Husté obaly, ktoré mal okolo seba, nestačili celkom utlmiť prenikanie tejto na zemi cudzej sily, i keď ona nemohla zase vyžarovať ešte tou mierou, aby pôsobila tou neodolateľnou mocou, ktorú má po odpadnutí obalov v hodine splnenia. Toto vnieslo rozpor do ľudských citov. Púha prítomnosť cudzincova už prebúdzala v nich pri stretnutí myšlienky nádeje najrôznejšieho druhu. Tieto sa, žiaľ, podľa ľudského zmýšľania sústredili vždy len na pozemské priania, ktoré v sebe živili a stupňovali.“

***

„Z toho vzniknuté odstupňovania vytvárajú úrovne, v ktorých sa určité druhy zhlukujú a udržujú podľa stupňa svojho ochladenia. Tieto úrovne alebo druhy som už popísal vo svojom Posolstve ako veľké základné úrovne. A to: úroveň duchovného na najvyššom mieste stvorenia, potom naň nadväzuje bytostné, jemnohmotné a nakoniec hrubohmotné s ich mnohými odstupňovaniami. Pritom je samozrejmé, že všetky dokonalejšie druhy zostávajú vyššie, čo najbližšie k východiskovému bodu, to preto, že sa mu najviac podobajú a že na ne musí najviac pôsobiť príťažlivosť živej sily. – – “

***

„Byť prirodzený znamená ísť nahor, usilovať nahor, nasledovať príťažlivosť živej sily. Veď všetko usiluje prirodzene len nahor, či je to už každé steblo trávy, každá kvetina alebo každý strom. Tak žiaľ, všetko to, čo človek riadil svojím chcením, podobá sa, už len navonok tomu, čomu mal napomáhať.

Napríklad pri povrchnom pozorovaní zvonku sa často zamieňa bohatý vnútorný život za prázdnotu, vyznačujúcu sa presýtenosťou a unudenosťou životom. Čisté uctievanie všetkej krásy je vo svojich prejavoch spočiatku tiež podobné nízkej žiadostivosti; lebo v oboch prípadoch sa objavuje určitý stupeň rojčivosti; lenže jedna z nich je pravá a druhá falošná a slúži iba ako prostriedok k účelu. Tak sa pravý pôvab predstiera márnivosťou, šplhúňstvo predstiera pravú službu. Takýmto spôsobom to ide ďalej vo všetkom, čo vypestoval človek. Len zriedkakedy vedú jeho cesty k Svetlu. Skoro všetko sa prikláňa k temnu. To musí byť vyhubené, aby z tejto Sodomy a Gomory mohlo teraz vzniknúť kráľovstvo Božie na Zemi! Aby všetko smerovalo konečne k Svetlu, k čomu je človek prostredníkom!“

***

„Vysvetľoval som už, že v hrade Grálu sú ideálne postavy všetkých ľudských cností stelesnené v prastvorených, ktorí svoje žiarenie v príslušnom druhu k ich stelesneniu vysielajú dolu skrz celé stvorenie, aby schopnosti všetkých ľudských duchov, ktorí sa nachádzajú vo vývoji, boli podľa svojho druhu posilnení, prebudení, zušľachtení. Tak pôsobí každý takýto prastvorený dolu skrz celé stvorenie ako magnet a zasiahne všetkých, ktorí sa týmto lúčom otvoria, podporuje ich a dvíha vysoko nad priemer v zdokonalení a sile.“

***

„V každom jednotlivom učeníkovi vidíte stelesnenú a zastúpenú jednu celkom určitú skupinu pozemských ľudí. Ani jeden sa pritom nepodobá druhému, práve tak málo, ako sa úplne nepodobajú veliké skupiny rovnorodých pozemských ľudí.“

***

„ “Manželstvá sa uzavierajú v nebi“, znamená v prvom rade to, že každý človek už pri svojom vstupe do pozemského života si prináša určité vlastnosti k harmonickému vývoju, v ktorom môžu pôsobiť len ľudia s vlastnosťami k tomu vhodnými. Tieto vhodné vlastnosti nie sú však rovnaké, ale také, ktoré sa dopĺňajú a týmto dopĺňaním ich činia plnohodnotnými. Len v plnohodnotnosti zaznievajú všetky struny v harmonickom akorde. Ak teda len jedna časť učiní druhú plnohodnotnou, potom i tá druhá, k tomu patriaca časť sa stane práve tak plnohodnotnou a v spojení obidvoch, t.j. v spoločnom živote a pôsobení zaznie ten harmonický akord. Také je manželstvo, ktoré sa uzaviera v nebi.

Tým ale nie je povedané, že k harmonickému manželstvu pre človeka sa hodí len jediný, celkom určitý iný človek na zemi, ale väčšinou je ich tu niekoľko, ktorí prechovávajú v sebe doplnenie inej časti. Netreba teda možno desiatky rokov putovať po svete, aby sa našla táto druhá vhodná a doplňujúca časť. Stačí pristupovať k tomu s patričnou vážnosťou, mať otvorené oči, uši a srdce a predovšetkým upustiť od požiadaviek, doteraz kladených ako zásadnú podmienku pre manželstvo. Práve to, čo platí dnes, nemá byť. Zdravé manželstvo vyžaduje spoločnú prácu a vysoké ciele, práve tak, ako pre zdravé telo je nevyhnutný pohyb a čerstvý vzduch. Kto počíta s pohodlím a čo možno s najväčšou bezstarostnosťou a na tom chce vybudovať spoločné žitie, zožne nakoniec len nezdravotu so všetkými sprievodnými javmi. Preto snažte sa konečne vstupovať do takých manželstiev, ktoré sú uzavreté v nebi. Potom vás šťastie nájde!“

***

„Už som povedal, že pre vznik formy je smerodajné to prevládajúce v chcenej činnosti, lebo zárodok ducha sa neprejavuje bezvýhradne celkom pozitívne a tiež nie bezvýhradne úplne negatívne.

Schopnosti, ktoré pri tom nie sú v činnosti, zostanú potom v driemotách, ale môžu byť kedykoľvek prebudené.

Keď sa však predsa niekedy stane, že duchovný zárodok vyvinie všetky pozitívne vlastnosti, teda to pôsobí na negatívne, doposiaľ nevyvinuté schopnosti tak silno, že môže nasledovať ich vytlačenie a tým i odvrhnutie, čím sa uskutoční rozdvojenie. Takto odvrhnuté inorodé časti sú potom nútené prebudiť sa pre seba, a prijmú potom samozrejme vo svojej uzavretosti formu opačnú, teda ženskú. To sú potom rozpoltené zárodky, ktoré sa musia opäť nájsť, aby vytvorili celok. Taký postup nie je však všeobecne prijateľný.

Názor ľudí, že ku každému človeku patrí doplňujúca duša, je v podstate správny, ale nie v zmysle predchádzajúceho rozštiepenia. Doplňujúca duša je niečo celkom iné. Zdôraznil som to už vo svojej prednáške „Manželstvo“. Doplňujúca duša je iba taká, čo sa hodí k inej duši. To znamená, taká duša, ktorá rozvila práve tie svoje schopnosti, ktoré tá druhá duša nechala v sebe driemať. Tým dochádza potom k úplnému doplneniu; vznikne spoločná práca všetkých schopností ducha, všetkých pozitívnych i všetkých negatívnych. Taká doplňujúca duša nie je však len jedna, ale je ich viac, takže človek, hľadajúci doplnenie, nie je snáď odkázaný iba na jedného celkom určitého človeka. Takých môže vo svojom pozemskom živote stretnúť viac, pokiaľ však udržuje svoju schopnosť vyciťovania čistú a bdelú.

Podmienky ku šťastiu v živote nie sú teda vôbec ťažko splniteľné, ako sa to zdá na prvý pohľad tým poloznalým. Šťastie možno dosiahnuť omnoho ľahšie, než si mnohí myslia. Ľudstvo musí len poznať zákony, spočívajúce vo stvorení. Ak bude podľa nich žiť, potom musí byť šťastné! Dnes je však od toho ešte veľmi vzdialené a preto predovšetkým tí, ktorí prichádzajú bližšie k Pravde vo stvorení, budú sa musieť cítiť osamelí, čo ich ale vôbec nerobí nešťastnými, iba prechovávajú v sebe veľký mier.“

***

„Čo len jediná trhlina by musela znemožniť každé úspešné vedenie. Lenže v zákonitosti diania stvorenia nejestvuje nijaká priepasť! Teda ani tu nie, lebo len jediná priepasť by spôsobila úplné zrútenie aj samotného veľkého diela stvorenia.

Medzi vodcom a vedeným jestvuje teda prísne zvratné pôsobenie, podmienené príťažlivosťou rovnorodého.

Keby ste sa teraz chceli spýtať, ako je možné, že niekedy sa k vedenému dostane na zem aj niečo z vyšších duchovných miest, potom tieto výnimky ešte neporušujú zákon. Stačí, keď si pomyslíte len na to, že ten istý zákon, ktorý vám dáva bezprostredného vodcu, aj jemu dáva vodcu a ďalšiemu tiež, a tak to pokračuje. Je to len jeden zákon, vytvárajúci celú reťaz, ktorá sa musí zachvievať v tomto zákone!

Tak sa môže stať, že niektorý vodca z vyšších miest sprostredkuje niečo touto reťazou, alebo lepšie, vláknami tejto reťaze. To sa však stáva iba v celkom mimoriadnych veciach. Ale samotný dej prebieha vždy v rámci neotrasiteľných zákonov, lebo inej cesty tu niet.

Je to rebrík, po ktorom sa musí ísť z priečky na priečku nahor i nadol, a iná možnosť nie je. O dejoch pri mediálnych schopnostiach podám zvláštne vysvetlenia. Tieto sem nepatria.“

***

„Premena sily prostredníctvom učeníkov na ďalšie odovzdávanie neprichádza však pritom vôbec do úvahy, keďže premena sily samej osebe nie je vôbec možná. Sila zostáva stále celkom presne tá istá, len vyžarovanie touto silou prežiareného príslušného druhu je pri rôznosti druhov tiež rôzne a môže sa preto štiepiť na mnohé oddelenia. Sila vytvára iba tlak! Účinok tlaku je však určovaný rôznosťou odporu, ktorý kladú druhy vo stvorení. Až rozdiely v odpore vyvolávajú horúčavu alebo chlad, farby, tóny, príťažlivosť alebo odpudivosť, teda pohyby, ako aj tiaž alebo ľahkosť. Práve tak aj zmeny v tom všetkom. Teda až odpor vyvoláva všetky vlastnosti k prejavu!

Toto slovo „prejav“ vám vlastne dej ukazuje v pravom svetle; lebo vlastnosti všetkých druhov sa skutočne prejavia prostredníctvom sily, prichádzajú teda tlakom sily k prejavu, sú nútené k vystúpeniu navonok.

Čím je pri tom odpor druhov viac alebo menej silný, podľa toho sa prejavia tlakom vytvárané a vytláčané vyžarovania, a ich účinky v celkom určitých, pri tom sa vyvíjajúcich vlastnostiach.

Predstavte si to takto: Živá sila je! Citeľnou a zjavnou stáva sa však až prostredníctvom odporu, ktorý zároveň vyvoláva a vytvára tlak, ako aj jeho zosilňovanie alebo zoslabovanie.

A tlakom vzniká všetko, čo sa prejavuje, on je základom každého sformovania vo stvorení, ktoré sa má usporiadať okolo rovnoramenného kríža a musí sa v ňom zachvievať, keďže tento kríž je živou silou, zotrvávajúcou v stále vyrovnanom pozitívnom i negatívnom zachvievaní. Pozitívne záchvevy prebiehajú zvisle, negatívne záchvevy vodorovne.“

***

„Príťažlivosť rovnorodého spustí teraz na nositeľa takého priania celý príval rovnakého myslenia a budí v ňom stále pevnejšiu a väčšiu hutnosť, nadobúdajúcej formy pálčivej žiadosti, ktorá sa vyvinie až v horúčkovité úsilie dosiahnuť žiadaného splnenia.

Pálčivá žiadosť, horúčkovité úsilie, strávia telesné sily tak ako duchovné. Tak sa dospeje k nemoci alebo k nepremyslenému jednaniu. To je výsledok túžobného úsilia, smerujúceho dolu, k pozemským veciam.

Pravý pojem tohto dnes tak znetvoreného slova je však túžobné hľadanie Svetla, Pravdy! Len Pravda je schopná svojim zvláštnym druhom povzniesť ducha, len ona nikdy nevedie dolu! Len Pravda je tým lúčom, po ktorom sa môže zniesť požehnanie zo Svetla do každého ľudského ducha, aby ho posilnila a rozradostnila na jeho púti po zemi.

Ľudia, ktorí nosia v sebe toto túžobné hľadanie Svetla a Pravdy, svietia ako pochodeň v hlbinách tejto Zeme. A pre týchto ľudí je milostivo daný deň svätodušný s obnovením sily zo svetlých výšin – ale tiež len pre nich! Ostatní tejto milosti nemôžu byť vôbec účastní, preto že nie sú pre ňu otvorení.“

***

„Pokúsili ste sa niekedy správne pochopiť Božie zákony vo stvorení, ktorými sa máte riadiť? Potom by ste tiež vedeli, čo musím od vás teraz požadovať.

Snažili ste sa tak často v dobrom chcení vyrovnávať duchovne pozemskými hodnotami. To je nesprávne! Každému čo je jeho, to je zákon. Duchovné duchovnému, bytostné bytostnému, hmotné hmotnému! Nie inak to musí byť, keď má získaná harmónia zostať. Tak požadujem od vás duchovné pre duchovné dary, ktoré som vám dal. A budem bytostné požadovať pre to bytostné, ktoré vášmu telu môže byť novou silou. Pozemskému pôsobeniu musíte dodať pozemské uplatnenie, ktoré má nastať teraz od tejto hodiny, a ktoré bolo dané vyvoleným už od hodiny pozemského zrodenia!“

***

„Vy všetci, ktorí chcete patriť Grálu, aby ste žili podľa môjho Posolstva, počujte preto ešte raz ten Božský príkaz, spočívajúci v tkaní tohto stvorenia:

Na svoje skoršie prianie smiete vedome preputovať stvorenie! Avšak nesmiete pritom spôsobiť iným nijaké utrpenie kvôli splneniu vlastnej žiadostivosti! To samé môže udržiavať vlákna, ktoré vás musia držať dolu. Žite podľa toho, potom budete aj vy šťastní a poputujete nahor do svetlých záhrad vášho Boha, aby ste tam radostne spolupôsobili na ďalšom a večnom vývoji tohto stvorenia.“

***

„Príde raz doba, keď budete oslobodení od nebezpečia, vyžadujúceho denne, ba každú hodinu, mnoho obetí. Oslobodíte sa prostredníctvom vedenia! Ale potom budú iné aj manželstvá, priateľstvá a iné spojenia, ktoré sa všetky zreteľne vyznačujú názvom „zväzok“. Tým sa ukončia všetky spory medzi priateľmi, zmiznú všetky nevraživosti a nedorozumenia, všade zavládne úplná harmónia zachovávaním dodnes nepoznaného zákona.“

***

„To ustavičné osočované triedne spoločenské zriadenie a kastovníctvo majúci svoj pôvod v jednoduchom vyciťovaní pôsobenia jedného zo zákonov stvorenia: príťažlivosti rovnorodého!

Bola to jedna z najväčších chýb ľudstva, že príliš málo dbalo a často vôbec zanedbávalo toto pôsobenie a preto vzniklo mnoho omylov, ktoré musia viesť k velikému zmätku a nakoniec k úplnému zrúteniu!

Tento zákon bol vyciťovaný všetkými ľuďmi, čo však stojí vyššie ako čisto hrubohmotné znalosti, čo bezprostredne úzko nesúvisí s pozemskou zárobkovou možnosťou, to berú príliš povrchne a ako vedľajšiu vec. Tak sa ani nikdy nespoznalo to najdôležitejšie pre základ harmonický vzostupného pozemského života a o to menej sa to správnym spracovaním votkalo do hrubohmotnosti, teda do všedného pozemského života! A to musí byť votkané do života tejto zeme, keďže ináč nemôže nikdy vzniknúť harmónia, pokiaľ čo len jediný z prazákonov stvorenia zostane ľuďmi nepochopený, a tým v hrubohmotnom živote silne pokrivený alebo vyradený.

Všetky staré národy už uskutočnili rozdelenie rôznych spoločenských stavov alebo tried vzdelania, pretože túto nutnosť nevedome spoznali ešte omnoho lepšie ako dnes.

Rozhliadnite sa predsa! Kde sa zíde len niekoľko ľudí za nejakým účelom, prejaví sa veľmi rýchle aj  tento zákon a isto v nejakej forme, ktorej stvárnenie ukazuje vždy na slobodné chcenie týchto ľudských duchov, keďže duchovné chcenie je schopné vtlačiť všetkým formám svoju pečať, bez ohľadu na to, či sa toto chcenie prejaví plne vedomým alebo nevedomým spôsobom. Preto forma nesie vždy na sebe viditeľne zrelosť alebo nezrelosť ducha.

Ak sa len raz dajako spojí päť ľudí alebo iba traja, či už je to ku práci, alebo pre zábavu, veľmi skoro z nich zákon príťažlivosti rovnakého druhu utvorí v tom dve skupiny, prinajmenšom v táraní alebo k výmene svojich názorov. Také niečo, čo sa trvale opakuje už po milióny rokov, musí mať predsa dôvod, ktorý spočíva hlbšie, aby to mohla byť len činnosť zo zvyku.

Ale aj z tohto očividného diania sa vyvodili iba celkom povrchné a v pomere k jeho závažnosti príliš obmedzené ľahkovážne uzávery, keďže ich sformoval rozum, ktorý môže pochopiť vždy len posledné, hrubé výbežky skutočného pôsobenia, nikdy však nie je schopný ich sledovať až do mimohmotného, keďže má svoj pôvod iba v hrubohmotnosti. A  práve v mimohmotnom spočíva pôvod všetkej sily a všetkých záchvevov, ktoré neochvejne prenikajú druhmi stvorenia.

Čo teda aj na základe tohto pozorovania dostalo prostredníctvom rozumu tu na zemi formu, v tom chýba vlastný život, pohyblivosť! Bolo to nesprávne a nezdravé následkom strnulosti hrubohmotného systému, ktorý vznikol v každom zriadení a vtlačil všetko živé do mŕtvych foriem.

Človeku sa vedie potom ako rastline, ktorá bola vytrhnutá zo svojej pôvodnej pôdy a v novo poskytnutej sa jej preto nemôže viac dariť, keďže táto už nevyhovuje jej druhu. Musí zakrpatieť, zatiaľ čo by v pravej pôde bola plne rozkvitla a mohla prinášať bohaté ovocie k úžitku svojho okolia vo stvorení a sebe k najčistejšej radosti a trvalému obnovovaniu sily.

V tejto veľkej chybe spočíva vždy zárodok úpadku a zrútenia, ktoré sa už v mnohých malých počiatkoch ukazujú.

Pri výraze kastovníctvo nie je treba ukazovať do Indie, lebo kastovníctvo bolo u všetkých národov! Musí sa vyvinúť tam, kde sú ľudia, bude však zakaždým vznikať nesprávne, pokiaľ zákony vo stvorení zostanú nespoznané ako doteraz.“

***

„Naposledy k vám varovne volám: Znášajte sa spolu! Nenechajte už prejsť ani hodinu, pokiaľ neusmrtíte v sebe všetku nevraživosť a závisť, samoľúbosť a mudrlantstvo! Podajte druhým spolupovolaným zmierlivo a pomocne svoju ruku! Pre každú vec, je nejaká cesta k harmónii. Nech sa nikto už nedomnieva, že to závisí na druhom, keď sa harmónia hrozí skaliť!

Nie je tomu tak. Každý buď o sebe presvedčený, že to záleží len na ňom, nie na tom druhom! Že on má urobiť krok, aby všetko vyrovnal, a nie ten druhý! Potom uvidíte, aké je to ľahké, odstrániť z cesty mnohé prekážky, ktoré sa vám doposiaľ zdali neprekonateľnými.–

Kde sa potom objaví ešte nejaký rozmar, tam nie je správny základ a taký človek nepoznal ešte Boha v jeho neomylnej veľkosti a nepoznal milosť, ktorá je vo vyznamenaní, že smie slúžiť Jemu, Večnému a Všemohúcemu takým spôsobom, že vám to bude raz závidieť celé ľudstvo!

Žite preto teraz v plnej harmónii! Je vašou úlohou, utvoriť tak svätú pôdu!

Keď sa vo vás chce rozhorieť iná myšlienka, tak ju vytrhnite skôr, než môže skutočne vzniknúť. Lebo každý nepokoj a nešvár ochromuje v nutnom boji a brzdí Bohom chcenú výstavbu! Vy však máte dobiť svätého víťazstva nad všetkým temnom!“

***

„V tom spočíva tiež jedna veľká úloha pre všetkých v zámorí: Nechať každý národ, aby sa tam stal veľkým sám v sebe, celkom sám od seba, vlastnými schopnosťami, ktoré sú tak rozličné medzi mnohými národmi tejto zeme. Všetky majú rozkvitnúť podľa druhu pôdy, na ktorej vznikli. Musia zostať tejto pôde prispôsobené, aby na nej rozvili tú krásu, ktorá sa harmonicky zachvieva s ostatnými na zemi. Pravá harmónia nastane však práve ich rozličnosťou, nie však uniformovaným zjednotením všetkých národov. Keby to bolo bývalo chcené, potom by bola bývala len jedna krajina a jeden národ. Avšak pri tom by bol čoskoro nastal stav pokoja a nakoniec chradnutie a odumretie, pretože by chýbalo osvieženie vzájomným doplňovaním!

Pozrite si len kvetiny na lúkach, ktoré práve svojou rozmanitosťou oživujú a osviežujú, ba obšťastňujú!

Ale nedbanie takých zákonov vývoja sa trpko vypomstí na národoch; lebo aj to nakoniec privolá úpadok a zrútenie, nie rozmach, pretože v tom chýba všetko zdravé. Človek sa nemôže vzpierať tým veciam, ktorým je ako každý tvor tak ďaleko podriadený, že nikdy nič nedosiahne, pokiaľ sa neprispôsobí živým zákonom, zatkaným do tohto stvorenia. Kto koná proti nim a na ne nedbá, musí stroskotať prv alebo neskoršie. Čím neskoršie, tým silnejšie. Pritom každý vodca musí niesť hlavnú zodpovednosť za to, čo pochybil svojím nesprávnym stanoviskom. Musí potom trpieť za celý národ, ktorý sa vo svojej núdzi na neho duchovne zavesí! –“

***

„Na vás teda, na tom malom začiatočníckom kruhu na zemi, ukladá sa vznešená povinnosť. Musíte byť i v tom žiariacim vzorom pre novú ríšu! Žite už teraz podľa zákonov, ukazujte v splnení predovšetkým svoju vôľu, aby tiež ľudia, ktorí hľadajúc pomoc vystupujú na túto Horu, vo vašom spôsobe, vo vašom bytí už ako samozrejmé pochopili tieto základné určenia a rozniesli do celého sveta. Uľahčite im to živým príkladom, otvorte im ich dušu! Bude vám to spočiatku ťažké uvoľniť sa z doterajších názorov, odriecť si priania, ktoré snáď môžu vzniknúť nesprávnym pochopením Božích zákonov, ktoré vedú k šťastiu a harmónii, len keď sa dodržujú. Uvážte, že harmónia netkvie v jedinom tóne, ale v rozličných, ktoré prúdia k jednému cieľu pod tlakom prísneho vedenia nezmeniteľných zákonov.

Nie inak je tomu u ľudí. Nechcite si byť rovní a len potom môžete sa sami nad sebou rozpamätať, môžete svoju vlastnú osobnosť uplatniť na pôde, ktorá vám pradivom osudu je prikázaná. A len na takej pôde stojíte celí. Miesto ste si zvolili sami vo svojom celom doterajšom bytí a len odtiaľ môžete preto plní sily stúpať nahor, bez toho aby ste zblúdili! Prajem vám silu k víťazstvu!“

***

„K nášmu dnešnému pozorovaniu vezmime si však len tie pokrivené duše, ktoré sú v dôsledku pokrivenia už vtelené v príslušnom pozemskom tele.

Z nich najskôr pozemské ženstvo, v ktorom sú inkarnované slabošské mužské duše, pretože sa v predchádzajúcom živote príliš vzdialili od čisto mužského myslenia a konania. Už to vysvetľuje, že u takých pozemských žien môže ísť iba o slabošské mužské duše. Preto nie je vôbec chvályhodné, keď jedna žena sa snaží oproti ženskému spôsobu dávať do popredia mužské charakterové rysy, alebo ich vôbec ukazuje.

Taká žena nie je vo svojom myslení a konaní vôbec skutočne silná v nijakom smere, ani v mužskom, ani v ženskom ohľade. Získala by aj pozemsky viac, keby sa snažila potláčať svoju pokrivenosť.

Lenže jej prežívanie jej pomáha k zmene. Ona totiž čoskoro musí vybadať, že pravý muž sa nikdy necíti príjemne v jej blízkosti. Nenachádza v sebe pre ňu nijaké porozumenie. Ešte menej tu môže nastať harmónia, keďže pravá mužskosť je odpudzovaná od všetkého nesprávneho, tak aj od mužského správania ženy! Manželstvo medzi pravým mužom a ženou, ktorá má v sebe skrytú mužskú dušu, môže nastať len na čisto rozumovom základe. Pri tom nevznikne nikdy pravá harmónia.

Taká žena je však tak či tak nevedomky priťahovaná k takým mužom, ktorí majú v sebe pokrivenú ženskú dušu!

Na týchto posledných sa nepokrivení muži pozerajú nevedomky ako na neplnohodnotných. V tomto nevedomom vyciťovaní a konaní spočíva však tlak pravdy, skutočnosti.

Všetky tieto následky nevedomých citových správaní, ktoré môžeme nazvať prirodzenými, pôsobia však výchovne na pokrivené duše, ktoré sa bolestivým prežívaním vo svojich sklamaniach opäť narovnajú do správneho smeru, aspoň v mnohých prípadoch. To však nevylučuje, že neskôr potom opäť neupadnú do takých alebo podobných chýb. Ak skúsenosťami nezosilnejú, zostanú ako trstiny vetrom sa klátiace. Ľudia si však teraz môžu mnoho, veľmi mnoho ušetriť, ak o tom budú nabudúce vedieť. Mnoho utrpenia a mnoho času! Lebo doteraz si nijaká duša nemohla byť vedomá pokrivenosti.

Presne ako je to u mužských duší v ženských telách, tak je to aj u ženských duší v mužských telách. U oboch častí sú to tie isté dôsledky jednotného neskriviteľného zákona.

Pri pozorovaniach svojho okolia napadne vás jedno, o čom som sa už zmienil v mojej prednáške, že ženské duše v mužských telách sa napodiv cítia priťahované k mužským dušiam v ženských telách a opačne. Tu práve žena so silnejším rozumovým chcením a s prevažne mužskými charakterovými rysmi cíti sa teda nevedome priťahovaná k mužovi s jemnejšími charakterovými rysmi.

Ale v tom nespočíva len nevedomé hľadanie vyrovnania, pôsobí tu však veľký zákon príťažlivosti rovnorodého!

Rovnorodosť tu spočíva v pokrivenosti duší! Obe duše sú pokrivené, takže v tom majú skutočne jestvujúcu rovnorodosť, ktorá sa priťahuje podľa zákona.

Priťahovanie muža k žene pri vylúčení pohlavného pudu je dôsledok alebo pôsobenie iného zákona, nie zákona príťažlivosti rovnorodého. To uvádzam k lepšiemu porozumeniu pri vysvetľovaní rovnorodosti, ako ju máte pri tom chápať; lebo v tom je to rozhodujúce.

Príťažlivosť rovnorodosti nie je jediným spôsobom, ktorý pôsobí zdanlivo príťažlivo. V dejoch zdanlivého priťahovania je veľký rozdiel. Príťažlivosť rovnorodého, tento veľký zákon stvorenia, je však vo stvorení základom vo všetkom úsilí po spojení, nezáleží, akým spôsobom sa to deje. Len tento veľký zákon je podmienkou pre všetky tieto deje, spôsobuje ich a tiež kontroluje. Vznáša sa nad všetkým, všetko v nich a skrze ne poháňa v celom tkaní stvorenia.

Preto chcem najskôr rozdeliť druhy príťažlivosti podľa označenia ich vlastného pôsobenia, teda podľa ich činnosti: Ako prvá je tu skutočná príťažlivosť a potom túžobné prianie po spojení rozštiepených častí určitého druhu nutne vyvolané týmto veľkým, všetko presahujúcim a podmieňujúcim zákonom!

V pôsobení stvorenia existuje teda jednak priťahovanie a jednak žiadosť po spojení! Pôsobenie oboch druhov sa zdá navonok rovnaké. Avšak zvnútra tomu pomáhajúca sila je celkom rozdielna.

Príťažlivosť vychádza z rovnakých, v sebe uzavretých druhov a žiadosť po spojení spočíva v odštiepeniach druhov, usilujúcich vytvoriť zase celok!

Ľuďmi hovorená veta, že protiklady sa priťahujú, ale rovnaké póly sa odpudzujú, stojí iba v zdanlivom protirečení voči zákonu príťažlivosti rovnorodého.

V skutočnosti v tom niet nijakého protirečenia, lebo táto ľuďmi vytvorená veta je platná a správna pre prípad žiadosti po spojení rôznych odštiepení druhov k určitému plnohodnotnému celku. Ale tiež iba v tom! Vlastný zákon príťažlivosti vstupuje do platnosti až u samých celistvých druhov. On vyvoláva k tomu poháňajúce pôsobenie žiadosti po spojení k určitému a plnohodnotnému druhu. On sa zachvieva nad tým a v tom.

Čo človek spoznal doteraz vo svojej vede, to sú iba malé deje medzi rozštiepenými druhmi. On ešte neobjavil vôbec pôsobenie a činnosť vlastných druhov, pretože na zemi a v bližšom okolí človeka sú len odštiepenia druhov, teda čiastočky, ktorých pôsobenie a dôsledky dokázal pozorovať.

Tak aj ženský duch a mužský duch, každý z nich sú len odštiepením druhu, ktoré hľadajúc spojenie podľa zákonov stvorenia, spejú k sebe. Sú teda len čiastočkami, ktoré aj po ich spojení znovu odovzdávajú iba časť k vlastnému druhu duchovného!

Lenže to, čo som tu povedal, sa opäť týka len základnej črty medzi ženstvom a duchovným. Zatiaľ obaly duše a nakoniec obaly hrubohmotnosti ako odštiepenia vyvolané v omnoho drobnejších čiastočkách sú iných druhov, ktoré dožadujúc sa spojenia, sa prejavujú každé primerane svojmu zvláštnemu základnému druhu a vyvolávajú v tom určité dôsledky.

Dnes som vám dal o tom len krátky pokyn, ktorý má slúžiť ako podpora k tomu, čo som sa vám snažil vysvetliť.

Sám človek nie je napríklad nijakým určitým druhom, je len odštiepením, ktoré v sebe nesie túžbu po spojení.

Ale jeho zlé myslenie alebo zlé konanie je určitým druhom, ktorý priťahuje rovnorodé a je ním tiež priťahovaný! Z toho vidíte, že z jedného odštiepenia druhu môže vyjsť hotový druh a nie snáď iba odštiepenia.

K tomu chcem vám dať ešte jedno upozornenie: V príťažlivosti rovnorodého je celkom určitá neotrasiteľná podmienenosť. Spočíva v nej tiež väčšia sila, zakotvená v základnom zákone. Naproti tomu v túžbe po spojení u druhových odštiepení spočíva však väčšia sloboda pohybu, umožnená zoslabenou silou. Z toho dôvodu sa druhové odštiepenia môžu spájať rôznym spôsobom a vykazovať tak menlivé účinky a tvary. O tom však tiež len neskoršie.

Dnes môžem dať o tom zase len krátky obraz, nakoľko všetky tieto body idú do tisícnásobkov a nenašli by sme im koniec. Keby som vám ja v tom nekliesnil celkom určitú cestu, primeranú vašim ľudským schopnostiam, tak by ste skutočne nikdy nemohli dostať súvislý obraz o dianí vo stvorení!

Preto ma musíte pomaly sledovať. Nesmiete sa pritom pokúšať ísť ani o krok ďalej, pokiaľ ste do seba správne a nezmazateľne neprijali všetko to, čo som vám vysvetľoval; lebo ináč i napriek môjmu vedeniu by ste mohli a museli ostať na ceste bez pomoci. Nevedomé nasledovanie vám neprinesie nijaký osoh.“

***

„Do týchto podrobností nesmiem však ešte zachádzať, lebo tým by som vás odvádzal od podstaty veci. Teraz vám chcem totiž vytvoriť najprv základné vedenie, ktoré vám poskytne oporu, potrebnú ku vzostupu a ku zdokonaleniu vášho ducha, k jeho dozretiu pre svetlé výšiny.

Všetko ostatné musí zostať ešte bokom, kým sa neskončí veľká očista. Avšak dovtedy už nemáte čas na podrobnosti, vedúce do diaľok, z ktorých by sa vám zakrútila hlava.“

________________________________________________________________________________________
9. december 2015

DOMÁCI MILÁČIKOVIA

Chcela by som sa s Vami podeliť o vlastné prežitia a skúsenosti, v oblasti vzťahu človeka a zvieraťa. S novými čitateľmi stránky preto, aby sme aj skrz tento príspevok poukázali a upriamili pozornosť na večné – Božie zákony, poznaním ktorých, nájde človek odpoveď na každú svoju otázku a nájde tak správny smer svojej cesty, ktorá vedie k večnému šťastiu. Obraciam sa však i na tých čitateľov Slova – Posolstva Grálu, ktorí nájdu rovnorodosť so mnou v mojom druhu pokrivenia a odbočenia z cesty a dúfam, že im pomôžem nasmerovať ich tak, ako i mne pred tým iní pomohli.
Keď som mala 17, ba takmer18 rokov, nastalo pre mňa zlomové obdobie v živote. Dostala sa mi do rúk kniha Večné zákony a tá mi zmenila život, lebo mi konečne dala odpovede na otázky, ktoré ma trápili a dala mi jasný smer môjho života, ktorým sa stal duchovný vývoj, prostredníctvom učenia sa žiť v súlade s večnými - Božími zákonmi. Na to, aby som mohla podľa nich žiť, musela som ich najprv poznať a tak som ich aj začala postupne poznávať samostatným hľadaním v knihe Večné zákony a následne aj v Posolstve Grálu (neskôr aj v nepokrivenom PG a DPG!).
V tomto období nastalo pre mňa duchovné prebudenie, ktoré spustilo i následky zrýchleného očisťovania sa od karmy a tak sa mi v živote udiali mnohé bolestivé udalosti jedna za druhou. Urobila som v tom roku aj nejaké chyby, ktoré ľutujem, ale napokon som ich odhalila a zmenila a dá sa povedať, že som napokon obstála celkom slušne. Až na jednu nástrahu temna, ktorú som nespoznala, pretože rezonovala presne s mojou zmäkčilosťou, ktorej vyhovovala!
V tom kritickom roku si moja mama kúpila psa. Ja a ani brat sme ho nechceli, nevideli sme v tom zmysel, psa do bytu, navyše poľovnícku rasu, ale ona si postavila hlavu a urobila po svojom. A keď už som videla, že názor nezmení, tak som sa začala na šteňa tešiť aj ja. Napokon to dopadlo tak, že väčšina starostlivosti a aj výcvik bol prevažne na mne a ja som to dokonca uvítala.
A tu nastal problém, ktorý sa so mnou ťahal roky. Na psa som sa nezdravo upla a venovala mu prehnanú starostlivosť. Bol poslušný, ale stal sa úzkostlivý a vyplakával - kňučal, keď mal zostať sám doma, keď sme šli do školy a do práce. Mama začala uvažovať nad tým, že ho dáme preč, ale ja som sa vzoprela a bola proti a tak zostal. Napokon sa z neho stalo „dieťa“, o ktoré sa bolo neustále treba starať. Medzitým som vyštudovala v inom meste a po návrate domov som sa osamostatnila a začala žiť s mojim partnerom. Raz som mala psa doma ja, keď sme boli preč, tak mama a napokon ostal v podstate mne a manželovi a moja mama nám ho strážila len vtedy, keď sme niekam šli. 
Potom prišla práca na Rádiu Záchrana. Napĺňala ma od začiatku nevýslovným šťastím – smieť sa podieľať na šírení Slova. Robila som a robím maximum, čo je v mojich silách a s radosťou. Niekedy sa mi darilo veľmi, niekedy bol tlak temna cítiť a niekedy sa mi pracovalo ťažko – čo znamenalo, že temno malo ku mne skrz niečo prístup. Hľadala som, čo robím nesprávne, čím sa môžem napájať na temno. V Slove predsa stojí: „Zlo sa nemôže priblížiť, pokiaľ ho sami nezavoláte!“
Začala som sama cítiť, aj na podnet môjho brata, aj na podnety môjho manžela, že môj vzťah k psovi nie je v poriadku. Bolo treba to zmeniť a aj som s tým začala, ale stále som nevedela presne ako. Poprosila som o pomoc a prišlo mi vysvetlenie, ktoré som už plne pochopila, napriek tomu, že všetko potrebné sa celý čas nachádza v Božom Slove. Je tam všetko, len my ľudia to nevidíme a nevidíme to iba preto, lebo dostatočne nehľadáme!

Tu je rada, mail od priateľa, ktorá ma takpovediac konečne „nakopla“:
„Vážená Simonka, predsa len sa ešte musím vrátiť k našej komunikácii ohľadom zvierat, lebo sme sa nie celkom rozumeli. Prirovnám to pre Vás k nášmu rádiu, pri ktorom je možné dosiahnuť príjem jedine na frekvencii v megahertzoch. Väčšina rádií teraz vysiela ale v kilohertzoch a preto naše rádio títo, ktorí majú prijímače na rozsah v kilohertzoch, nemôžu prijímať.
A Vy to stále  chápete  tak, že  ja Vám to radím, že Váš pes je tá veličina a príčina, ktorý to pôsobí a ovplyvňuje Vás spätne, ba stále iba jeho ľutujete a staviate do popredia, lenže to je nie správny pohľad, lebo ste to Vy, ktorá to pôsobí, ale trochu inak, ako to myslíte. Zviera patrí do nevedome bytostného, teda je to pre komunikáciu s ním iný vlnový rozsah, ako pre komunikáciu s duchovným, alebo už vedome bytostným a zviera má teda inú výbavu, ako človek, aj keď na hrubohmotnej úrovni je možná komunikácia, ba aj na tej jemnejšej, ale v iných úrovniach, teda tých nižších. Zviera vidí prevažne len obrazy nášho predného mozgu, teda fantómy a démony a potom reaguje na astrálne telá duchov a tu sa jedná prevažne o temnejšie úrovne, ktoré dokážu na zviera pôsobiť priamo.
A tu nastáva problém v tom, že už podľa Vám známeho prírodného zákona, Vy sama budujete a rozvíjate komunikačný kanál pre frekvencie s tým nižším, teda s nevedome bytostným a cez neho potom doliehajú na Vás na tejto vlnovej úrovni aj rovnorodé obrazy. Máte "vhodne" zvolený a aj naladený prijímač. Takto sa teraz väčšina na podnet temna zbavuje a zanedbáva ten správny vlnový rozsah pre komunikáciu s vedome bytostným a duchovným, a to je ten kameň úrazu.
Nikde v duchovných knihách nenájdete rady a poučenia pre styk duchovné - nevedome bytostné, ale pre rovnorodé, alebo vyššie, kde sa práve dopúšťame chýb a lásku k blížnemu obraciame na lásku k nevedome bytostnému, čo je samozrejme ľahšie, teda pohodlnejšie, lebo zviera nemá slobodnú vôľu a je oddané. Duchovne zrelý človek potom sám spozná ten správny vzťah ku zvieraťu a nebude mu zbytočne ani ubližovať, ale ani ho nebude nadraďovať tak, ako je tomu teraz. A to je ten dôvod, ktorý sa teraz povýšil tak vysoko, že ľudia si už cenia viac vlastného psa, ako cudzieho človeka. Ba to je ten dôvod, že zviera sa už cíti pánom a človeka napáda a hryzie, čo niekedy nebývalo. Je to naša pokrivenosť a nie zvierat. Lebo tú ich pokrivenosť sme spôsobili my! A z toho ich terajšieho správania by sme sa tiež mali poučiť.
To bol môj zámer a snaha, aby ste tak intenzívne nebudovala svoj vzťah smerom k tomu nižšiemu, ale sa zamerala podľa už poznaného na tú komunikáciu na vyšších úrovniach. Predsa len láska k človeku má iné hodnoty a teda aj vlnové rozsahy, ako láska k zvieraťu. Iba tak sa zbavíte istých problémov, ba získate aj postupne potrebnú výbavu.
Ja viem ľahko sa to radí, ale ťažšie uvádza do života, lenže aj túto cestu som si vyskúšal a musel sa tiež vzdať istých návykov.“

Konečne som sa začala narovnávať. Najhoršie boli prvé dva dni. Zbavovanie sa nesprávnych návykov naozaj bolí. Je to asi podobné, ako keď si vykĺbite rameno. Ak vám ho majú napraviť, tak to zabolí, ale potom to už bude lepšie, než zostať s vykĺbeným! Pamätám si ako som sa  ráno zobudila a cítila som vnútornú bolesť, akoby mi niekto vytrhával nejaké laná z hrude (trhala sa nesprávna väzba), presne také to boli pocity. A rozospatá si vravím – čo sa stalo? Čo ma tak bolí? A hneď mi došlo, že už žiadne „ťuťkanie psa“ a úzkostlivé staranie sa. V to prvé ráno mi napadlo –„Ach, to nie!“
A vzápätí: „Ako že nie ?! Nie je to podľa Božej vôle, už to vieš! Tak čo chceš?“ A vtedy prišla moja odpoveď z najhlbšieho vnútra: „Chcem žiť IBA podľa vôle nášho PÁNA! To je to jediné, čo chcem!“ A odvtedy ma už zmeny neboleli, skôr som zažívala niektoré situácie, ktoré mi pripadali humorné, lebo moja snaha o zmenu bola niekedy nemotorná. Chcenie a úsilie však bolo vytrvalé, na mysli som mala neustále prirodzenosť a na svoje otázky som hľadala odpoveď v Slove.
Na tomto mieste by som chcela čitateľom poradiť niečo, na čo som prišla už počas dospievania. Na duchovnej ceste je najdôležitejšia úprimnosť. Možno poviete, že dôležitejšie je dobré chcenie. Nemýlite sa, no ja predsa dávam do popredia úprimnosť. Vždy byť k sebe úprimný a vidieť svoje pohnútky, svoje city, konanie – také, aké v skutočnosti je. Nie vždy je to ľahký pohľad, ale len tak možno odhaľovať burinu, ktorá v nás ešte stále je. Keď si na ňu nezasvietim, nemôžem ju uvidieť a vytrhať – pokiaľ je ešte čas! Toto by malo byť prvoradé, pretože nemožno súčasne milovať PRAVDU a žiť v KLAMSTVE! Kto miluje Pravdu, ten túži a chce za Svetlom, za dobrom a ten aj prežíva LÁSKU, najvyšší cit!
V tom je náš problém, sme tak pokrivení, že už ani nevieme, čo je to pravá láska. Namiesto toho láskou nazývame zmäkčilosť alebo opojenie iba hrubohmotných zmyslov! A ako to bolo napísané, niektorí už ani nemilujú blížnych, ale radšej si „kúpia lásku“ tak, že si kúpia psa. V jednej divadelnej hre to bolo výstižne povedané, keď bezdomovec vravel divákom, že už to s ľuďmi nič nerobí, keď vidia človeka v núdzi, že ich to necháva chladnými. Ale potom idú domov a poplačú si pri dojímavom filme o vymieraní delfínov!
Stačí sa len rozhliadnuť. Na ulici v meste stretnete čivavy, ktoré ak si nedáte pozor, tak sa vám zatnú zubami do členkov a ak by ste sa bránili, tak vám ich majitelia sú schopní ešte vynadať. Zvieratá sú nazývané členmi rodiny! Sú tak neuveriteľne vyzdvihované a tak krivené nami ľuďmi! Niektoré sa potom správajú útočne, niektoré sú úzkostlivé a niektoré nemajú zdravú sebadôveru, sú plné strachu. Naši susedia majú obrovského psa. Sú to láskaví ľudia, ale tiež dosť zmäkčilí. Ich obrovský pes, ak ostane v prítomnosti iného človeka je vystrašený na smrť. Niektoré páry zas majú zvieratá namiesto detí! Dokonca o nich aj týmto spôsobom hovoria. Medzi „psíčkarmi“ je rozšírená veta: „Toto pochopí len milovník psov.“ Je to pravdivá veta, ale mala by znieť skôr: „Toto pochopí iba ten, ktorý pokrivil vzťah človeka a zvieraťa!“
Keď mal náš pes náhle dva nádory, rozhodli sme sa ho dať utratiť, bol už aj dosť starý a cítili sme, že to je ten čas, nechať odísť jeho dušu. 
Najprv som sa poradila s blízkymi, ale poprosila som aj strážneho ducha o pomoc a radu. Vtedy som mala prekrásne videnie. Videla som vznešené zvieratá – jednorožce. Bolo v nich toľko pôvabu, hrdosti a sily, že ma to ohromilo. Z toho som vycítila, že je moje cítenie  správne a nasledoval skutok. Tu sa pozastavím pri tom, že sme sa s veterinárom v jeho ordinácii dohodli, že príde o dva dni k nám a utratí nášho psa. Zatiaľ sme si naplánovali potrebné, lebo nemáme dom, čiže bolo treba vymyslieť, čo potom s telom. Keď ku nám veterinár prišiel, náš pes ho privítal s vrtiacim sa chvostom. Doslova ho uhovoril! Veterinár vraví: „On je taký veselý?“ Vravím mu: „Áno, to sme vraveli, ale má bujnejúce rozkladajúce sa nádory na koži a veľa bradavíc, z ktorých sa mu idú robiť ďalšie. Takto ho nechať nemôžeme a nemá zmysel to naťahovať, chceme ho ušetriť trápenia.“ A veterinár sa zháčil a napokon nám psa odmietol utratiť. Nehnevám sa naňho, lebo chápem jeho pohľad, ale v tej chvíli ma to nahnevalo riadne. Napokon povedal, že to urobí, ak povieme, že to urobiť musí, lebo je to jeho povinnosť, ale že on to nechce urobiť. Tou diskusiou prešiel vyhradený čas a on už potom musel cestovať, čiže by to už ani nestihol. V ten deň sme psa vzali ešte k druhému, neznámemu veterinárovi. Ten sa na nás pozeral, ako na tyranov, prečo nechceme dať operovať psa, keď nemá smrteľnú chorobu, prečo ho chceme radšej utratiť. Na druhý deň manžel odišiel na služobnú cestu a po jeho návrate sme skúsili ešte tretieho veterinára. Aj ten nás odmietol, že to predsa nie je dôvod... . Bol to zúfalý pocit, vravela som si, že asi musíme ísť za nejakým veterinárom na dedine a nie v meste, že ten snáď bude mať zdravý sedliacky rozum a pochopí, že 14 ročný pes s nádormi sa nemá nechať ďalej trápiť, ale že mu treba pomôcť. Napokon sme už z toho boli takí vyčerpaní, že sme si nepodržali potrebnú prísnosť a dali ho operovať. Asi 4 mesiace na to sme boli v rovnakej situácii. A rovnaký postoj zverolekárov. Ale my a aj ja som už bola iná, omnoho pevnejšia a neoblomná. Ten prvý veterinár sa nám cítil svojim spôsobom zaviazaný, zrejme sám niečo pochopil touto skúsenosťou a preto už bez odmietnutia splnil, na čom sme sa dohodli.
Aj tu sa ukazuje naša pokrivenosť. Keď je zviera staré a choré, správame sa, ako keby to bol človek a vzťahujeme na neho prikázanie „Nezabiješ“. To sa ale nevzťahuje na zvieratá, čoho dôkazom je napríklad to, že i Ježiš jedol veľkonočného baránka! Niektorí ľudia sú dokonca vegetariáni z tohto dôvodu, čím predčasne preskočili potrebný vývoj a škodia tak svojmu telu a aj vývoju ducha. Iní ľudia mäso síce jedia, ale svoje zviera by nedali utratiť, aj keby sa zvíjalo v bolestiach a dlho umieralo. Je to sebecká láska, pretože povýšia to, že nechcú byť odlúčení od zvieraťa, nad dobro samotného zvieraťa.
Medzi človekom a zvieraťom je predsa obrovský rozdiel! Podstatou človeka je duch, ktorý pochádza z duchovnej ríše, zatiaľ čo zviera má zvieraciu – skupinovú dušu, ktorá pochádza z bytostnej ríše, ktorá stojí vo stvorení nižšie a aj to z jej nižšej časti, z bytostne - nevedomej! Zviera nemá slobodnú vôľu, to znamená, že nemá ani zodpovednosť za rozhodnutia, ktorých následky by malo odpykávať tu na zemi. Preto ak trpí a umiera, tak mu pomôžeme, keď mu utrpenie skrátime. Pri človeku o eutanázii nemôže byť ani reči, bola by to vražda, zabitie, prestúpenie prikázania, ktoré by sa vypomstilo vrahovi i obeti. Vrah by bol zavraždený v tomto alebo v ďalšom živote (vplyvom zákona zvratného pôsobenia) a obeť by bola pripravená o prežitie, ktoré ešte mala absolvovať na zemi a ktorým si mala aj čosi odpykať, alebo pochopiť, čo by jej v ďalšom vývoji určite bolo chýbalo!

Ten múdry priateľ, ktorý mi tak pomohol, mi potom napísal ešte toto:
„Simonka,
ja som vedel, že Váš pes už nebude mať dlhé trvanie, lebo keď sa u psa objaví nádor v nejakej forme, tak to ide už potom rýchlo. V minulosti ani tých nádorov nebolo, lebo psy plnili ešte  svoje poslanie a aj ľudia ich využívali tak, aby boli užitoční. Ono je to tak, ten čas, ktorý človek venuje psovi, ktorý je nie užitočný, ten čas je vlastne neužitočný aj pre človeka, aj keď to, čomu hovoria ľudia láska ku zvieraťu, zdá sa pre človeka prínosom, z pohľadu večnosti je iba stratou času a hlavne stratou napredovania vo vývoji. I keď človek si vždy nájde ospravedlnenie  svojho konania a aj nájde dôvod na správnosť takého konania.
Ja to teraz už posudzujem nezaujato, teda bez tých citov, ktoré vždy sprevádzajú toto konanie a bolo to aj u mňa rovnako, i keď predsa len trochu v inej polohe, lebo ja som psa bral stále ako nutného pomocníka, ktorý za mňa nahrádza moje nedostatky v hrubohmotnosti, teda môj nedokonalý čuch, ba aj rýchle nohy. A tak som mal stále po svojom boku to svoje doplnenie, ale iba do času, pokiaľ som ho potreboval. Aj keď sa to možno zdá z terajšieho pohľadu ako istý druh vypočítavosti, nakoniec práve PG mi dalo za pravdu, že každý tvor v stvorení sa vyvíja a musí byť užitočný. Ak nie je užitočný, nemôže napredovať a zaostáva vo vývoji.“

Pre všetky tvory platí ZÁKON POHYBU. Čo sa hýbe, čo sa používa, to sa rozvíja, čo sa nepohybuje, to degeneruje, až to úplne zakrpatie. My, ako ľudskí duchovia, sme mali zem povzniesť aj so všetkými tvormi, ktoré sa na nej spolu s nami vyvíjajú! Dosiahli sme však pravý opak!

Je najvyšší čas si to uvedomiť a začať sa narovnávať!

Z tohto príspevku môžu čitatelia badať i to, ako rôzni sú aj aktivisti Rádia Záchrana. Sú to ľudia, ktorí sú na rôznej duchovnej výške, s rôznymi skúsenosťami. Čo nás však spája, je spoločný vyšší cieľ – naplnenie posledného zasľúbenia, sprostredkovať v kritických chvíľach hľadajúcim – poznanie, Slovo Pravdy, ktoré vysvetľuje jasne všetky zákony života a preto iba Ono JEDINÉ môže byť pre ľudí záchranou!

Spája nás chcenie slúžiť Pánovi a žiť podľa jeho zákonov! Spája nás to, čo by malo spájať všetko ľudstvo, vo všetkých svetoch a so všetkými tvormi! 
Silnejší článok vždy pomôže slabšiemu a potom konečne vykvitne vo stvorení mier a všetci sa budeme od seba navzájom učiť a pomáhať si!
Tak bude vyzerať zasľúbená Tisícročná ríša. Blažení tí, ktorí sa stihnú vyvinúť natoľko, že budú v nej môcť žiť.

Usilujme sa, aby sme mali ešte šancu si to zaslúžiť!

________________________________________________________________________________________
5. január 2016

STRNULOSŤ

Vážení čitatelia a budúci poslucháči!

Radi by sme začali tento nový rok veselšie, ale žiaľ, prežívaná skutočnosť nás znovu núti dať objektívnu odpoveď na tú otázku, ktorá bola na nový rok položená médiami, ale znovu iba v posmešnej polohe, aj keď ide o veľa, lebo ide o naše bytie – nebytie!

Tá otázka znela: „Dokázali ste vykonať v minulom roku niečo viac, keď bol o jednu sekundu dlhší, nakoľko sa Zem otáča stále pomalšie?“ 
Z takto položenej otázky zaváňa skutočne iba posmech, aj keď sa zakladá na pravde, lebo sa skutočne každý rok musia o jednu sekundu posúvať späť atómové hodiny, lebo otáčky Zeme sa spomaľujú.

Lenže táto skutočnosť, vôbec nie je na posmech!

Na objasnenie tejto záležitosti použijeme Slovo Absolútnej Pravdy, teda návod na použitie, od samotného konštruktéra Stvorenia a aj tohto nášho vesmíru:
„VŠETKO vo stvorení je pohyb. Tento pohyb, vyvolaný celkom zákonite tlakom Svetla, vytvára teplo a dáva v ňom vznikať formám. Bez Svetla by nebolo ani pohybu. Preto si človek môže tiež predstaviť, že pohyb v blízkosti Svetla musí byť ešte rýchlejší, silnejší ako vo väčšej vzdialenosti od neho.
Vzďaľovaním sa od Svetla, pohyb sa stáva skutočne stále pomalším, ťažkopádnejším a lenivejším a môže viesť časom až k ustrnutiu všetkých foriem, ktoré sa vytvorili už predtým, keď bol pohyb živší.
Pod výrazom „Svetlo“ sa nerozumie v tomto svetlo nejakého súhvezdia, ale Prasvetlo, ktoré je samotný Život, teda Boh!
Na doplnenie obrazu o dianí vo stvorení, daného v hrubých rysoch, chcem dnes zamerať pozornosť na zem, ktorá krúži v oveľa väčšej vzdialenosti od Prasvetla, ako tomu bolo pred mnohými miliónmi rokov. Zem bola vydávaná čoraz viac napospas tiaži temna prostredníctvom ľudí, ktorí sa vzdialili od Boha v smiešnej namyslenosti tým, že jednostranne príliš pestovali rozum, ktorý je a vždy zostane obrátený len nadol k hrubej hmotnosti, lebo k tomu bol daný ľuďom, ale za predpokladu, že bude môcť neskalene prijímať všetky žiarenia a dojmy zhora, zo svetlých výšin.

Povedal som, že pohyb vo stvorení musí byť tým pomalší, čím sa niečo nachádza vo väčšej vzdialenosti od Prasvetla, východiska tlaku, ktorý vo svojom dôsledku prináša pohyb.
Tak je to v túto dobu so zemou. Vinou pozemských ľudí neustále sa vzďaľovalo jej krúženie, pohyby sa tým stali pomalšie, čoraz lenivejšie a mnohé sa tým nachádza skoro v stave začínajúcej strnulosti.
Strnulosť má tiež veľa stupňov, na počiatku ju ani nemožno ľahko poznať. I v ďalšom jej priebehu zostáva rozpoznanie nemožné, iba že by niekedy jasný lúč podnietil k dôkladnejšiemu pozorovaniu.
Je to ťažké už preto, že všetko to, čo žije v okruhu neustále sa spomaľujúcich pohybov, súčasne je vťahované do pribúdajúceho zhustenia, ktoré vedie k strnulosti. Pritom však nie je to len telo človeka, ale všetko, teda aj jeho myslenie. Ide to až do tých najmenších maličkostí. Nepozorovateľne sa tiež menia a posúvajú aj všetky pojmy a dokonca i tie, ktoré sa vzťahujú na zmysel reči.

Človek to nemôže pozorovať u svojho blížneho, pretože sám je vtiahnutý do rovnakých lenivých záchvevov, pokiaľ sa sám nevynasnaží s najsilnejším chcením a húževnatosťou prebojovať duchovne nahor, aby sa tak dostal aspoň o trochu bližšie ku Svetlu, čím by sa postupne i jeho duch stával pohyblivejším a tým i ľahším, jasnejším, čo by ovplyvnilo i pozemské poznávanie.“

Na našej stránke už bolo vysvetlené, že Zem sa skutočne dostáva do štádia strnulosti, ba sa aj vzďaľuje od Svetla a bolo to aj doložené rovnicou a číslom 108, ktoré je pre našu Zem dôležité, ba rozhodujúce  pre život vo forme, aká vládne na Zemi. Bolo dokázané rovnicou, že Zem sa dnes nachádza na vzdialenejšej dráhe od Svetla a teda aj od Slnka!

Každý logicky rozmýšľajúci človek, ktorý má aspoň základné znalosti z fyziky, ten vie, aké dve základné sily udržujú našu Zem v harmónii, teda v rovnováhe. Je to gravitácia a odstredivá sila! Až jedna začne prevládať, tak dochádza k nestabilite a rovnováha sa naruší!
Gravitácia, ako dostredivá sila, teda vinou ľudských duchov v hmotnosti ešte narástla, ale naopak, odstredivá sila, ktorá je výsledkom znížených otáčok Zeme klesla, rovnako našim pričinením. A tak došlo k nerovnováhe, teda ku tej prvotnej príčine!

A teraz sa dostávame ku takto vzniknutým následkom, ktoré táto príčina spôsobila a ktoré pociťujeme ako pohromy, katastrofy vo forme zemetrasení, zmenenej klímy, následkom zmenených prúdení a všetkého, čo s tým súvisí. A nie je toho málo:
Len teraz počas týchto sviatkov, je mnoho ľudí v severozápadnom Anglicku nešťastných z toho, že ich domovy sú pod vodou, rovnako v Škótsku a aj Walese. 
V mnohých amerických štátoch sú tiež veľké povodne, ba prehnalo sa nimi aj veľa tornád, ako údajne ešte nikdy doposiaľ. Turecko zas zažilo snehové fujavice, ktoré sú tam veľmi zriedkavé a v podobných udalostiach by sa dalo pokračovať, lenže ľudia už voči nešťastiu iných, úplne otupeli a stáva sa to bežnou a nevšímavou udalosťou, ktorá zaniká v hluku osláv a ohňostrojov.

Skutočnosť, že táto dôležitá PRÍČINA je vedou prehliadaná, ba nedávaná do súvislosti s tými pomalšími otáčkami Zeme, môže mať iba dva dôvody: 
Prvý môže byť ten, že táto následná strnulosť sa prejavuje už aj na ich mozgoch a teda nedokážu vidieť pravdu v správnych súvislostiach!
Druhý dôvod je ten, že tak ako vždy, všetky dôležité informácie a poučenia sú zámerne tutlané a ukrývané pred verejnosťou, aby sa táto neznepokojovala a nezačala sa zaujímať o Pravdu!

- Pre život človeka sú potrebné a teda užitočné nie až tak mnohé potreby!
Strava je nevyhnutná, lenže jedna skupina ľudí už nevie, čo by od rozkoše mala konzumovať, ale pritom mnoho ľudí na planéte hladuje, pričom sa kvalitná pôda zaberá na neužitočné aktivity ľudstva, ktoré životné prostredie iba nivočia. Tak ako je tomu so stravou, je tomu aj s vodou.

- Bývanie je tiež základnou potrebou človeka a pritom sa malá skupina rozťahuje v bytoch, ktorých veľkosť im je iba na obtiaž a znovu zbytočne zaťažuje životné prostredie, ale mnoho ľudí musí bývať pod mostom preto, že ich tá nenásytná skupina pripravila aj o to málo, čo mali.

- Najviac bezdomovcov však dokáže narobiť iba nesprávna naša ideológia, ba môžeme smelo povedať, že pokrivené náboženstvá a politika, ktoré sa už stali jedno, čo potvrdzujú teraz do Európy prichádzajúci migranti.

- Chránime prírodu viac, ako človeka, teda ľudského ducha, ktorý ju od pravého darcu dostal darom iba na to, aby správne dokázal vypestovať svoju podstatu - ducha a táto nami chránená príroda, aj tak na príčinu tohto nevyvinutého ducha zanikne.

- Ochranári chcú vidieť chrániť prírodu len od tých druhých, ale oni samotní sa utápajú v prepychu a rozvážajú sa na drahých autách, ktoré pre nich museli vyrobiť tí, ktorí si nemôžu dovoliť ani základné potraviny a potreby na prežitie.

- Výchova potomstva musí viesť smerom tiež nie iba k vyžívaniu sa, ale ku týmto pravým hodnotám, potrebným na život. Dnes sa dospelí a aj mladí strácajú iba v nepotrebných zábavách a sú ku tomu aj vychovávaní.

- Príklady pre nich, ako sú politici, cirkvi, veda a kultúra, musia nie iba vodu kázať a víno piť, ale musia ísť správnym príkladom prakticky, ale nie iba v teórii, a každodenne to aj dokazovať.

- Rieky, jazerá, les, vzduch, musia zostať čisté a aj by boli, keby sme sa držali tých zásad a tvorili iba to užitočné a nie zbytočné. Práve to zbytočné najviac nivočí to menované užitočné. Vedec radšej vymyslí automatický odpadkový kôš, plávajúci na hladine oceánu, aby zachytával hmotný a tekutý odpad, čomu horlivo tlieska ochranár prírody v pozadí, namiesto toho, aby obaja pouvažovali nad príčinou toho, kto ten odpad do oceánu nahádzal!

- Chamtivosť sa tak rozmohla, že človek si už cení viac samotné peniaze, ako tie užitočné veci, ktoré by si iba za ne mal kupovať. Takto sa kapitál zmrazuje a nemôže ísť do obehu, čím nastáva stagnácia  a vlastne v konečnom dôsledku aj tá nezamestnanosť, ba až sa peniaze míňajú, tak znovu iba v nepotrebných službách, ale nie v potrebnej a užitočnej výrobe.

- Takto sme sa dostali do začarovaného kruhu, v ktorom sa točíme a strácame iba zbytočne energiu, ako keď pes naháňa svoj vlastný chvost. Tento kruh sa preruší už iba našim totálnym vyčerpaním, alebo tak, že majiteľ všetkého, nás v tejto činnosti vyruší násilím.

- Budujú sa nepravé idoly, ktoré prerastajú až do kultov, čím človek stráca vlastnú identitu a stáva sa neslobodným. Prejavuje sa to už vo všetkých odboroch, ale hlavne v tých cirkvách a aj v kultúre a umení. Potom to vyzerá tak, ako pri programoch na Silvestra, keď sa humor stáva iba trápnou nehanebnosťou. A obdivovatelia prejavujú obdiv aj vtedy, keď vôbec niet čo obdivovať. Iba z falošnej úcty k týmto idolom.

- Útulnosť domova nahradil luxus, chladné priestory a strohé tvary, pripomínajúce skôr modernú kanceláriu alebo sklad pre prístroje, než miesto, kde má človek nájsť potrebné zotavenie a dočerpanie tvorivých síl. Aj neporiadok v domácnosti sa stal bežným javom, že však súčasne vytvára aj neporiadok v mysli, to už väčšinu nezaujíma.

- Vyrábajú sa nekvalitné veci a spotrebiče, ktoré treba často meniť, pretože ich oprava je buď nemožná alebo drahšia, ako zakúpenie nového. Tak pribúda neustále odpad, ktorý už ani nevieme, kde máme skladovať. Bohaté krajiny si robia smetiská z krajín chudobných a myslia si, že keď nemajú skládky pred svojimi očami, na svojom území, viac sa ich to netýka.

- Znetvoril sa zmysel pre krásu, obklopujeme sa gýčom, až zvrátenosťou, prijímame všetko čo sa nám na trhu ponúka a musíme mať to, čo ostatní, aby sme boli stále moderní, len aby sme si nepripadali, že sme menejcenní alebo že na to nemáme!

- Mnohí rodičia svojim deťom kupujú všetko, čo si zmyslia, len preto, že to má aj okolie, alebo aby mohli tiež kráčať s dobou. A práve tým svojim deťom škodia, pretože ich rozmaznávajú a potom si nebudú vážiť ničoho. Navyše ich neochránia ani do tej miery ako by mohli, pred negatívnym vplyvom okolia, ktorý na ne dolieha aj skrz nekontrolované využívanie internetu.

- Ľudia slúžia veciam, ktoré mali slúžiť im. Stalo sa tak preto, lebo chladný, na hmotu pripútaný rozum povýšili nad ducha – cit, pravé človečenstvo. Zo sluhu urobili pána.

- Upadá aj kultúra reči. Preberáme cudzie výrazy, skratky, spisovná reč sa takmer nepoužíva, nemáme slovnú zásobu a dobrá artikulácia je vzácnosťou už aj v médiách.

- Ľudia si nerozumejú, keď spolu komunikujú. Je to spôsobené tým, že človek si už neformuje obrazy o tom, čo hovorí, alebo čo počuje. Práve toto formovanie obrazov je prácou ducha a ten je dnes strnulý a spí. Mnohí už dokonca nie sú schopní komunikovať verbálne, „zoči – voči“, vyjadrovanie skrz elektroniku ich celkom otupilo.

- Väčšina už samostatne ani neuvažuje. Je všeobecne rozšírené – preberanie cudzích názorov, bez vlastného premýšľania, zvažovania a poctivého skúmania.

- Pokrivil sa pojem ženy a muža. Ženy sa správajú, obliekajú a už aj vyzerajú ako muži a muži sú zmäkčilí a chýbajú im základné mužské schopnosti a cnosti. Táto pokrivenosť má za následok aj rozšírenú neplodnosť, ktorej príčina sa nehľadá, ale neblahý následok sa snaží vyriešiť veda umelým oplodňovaním. Citom sprevádzané splynutie dvoch ľúbiacich sa ľudí opačného pohlavia, nahrádzajú skúmavky a chladný rozum.

- Mnohé matky už nemajú mlieko, ktorým by kojili svoje deti. Umelá strava nahrádza to, čo bolo kedysi samozrejmosťou.

- Sú rozšírené rôzne potravinové intolerancie a alergie, ale i celiakia. Naše telá nie sú schopné spracovávať bez ťažkostí stravu, ktorá tvorila základné zložky potravy ľudí. Na jednej strane je to už otráveným životným prostredím a umelými hnojivami a postrekmi, na druhej strane precitlivenosťou ľudí, ktorí sa odlúčili od prírodných zákonov a zmätok z toho vzniknutý, už teraz vnútorne „nevedia stráviť.“

- Už nie len „staroba je choroba.“ Zvýšená chorobnosť je rozšíreným javom, pričom sa nehľadá príčina chorôb a vlastná zodpovednosť pacienta, ale odstraňujú sa len následky a potláčajú prejavy.

- Včely vymierajú, nebudú opeľovať a napomáhať reprodukcii rastlín, budú vymierať a už aj vymierajú  rastliny, živočíchy a na konci potravinového reťazca, i my. Všetko pripomína vymierajúcu planétu, ktorá sa vzďaľuje od zdroja jej sily, ktorá sa začína rozkladať a rozpadávať.

- Človek srdcom cíti, že sa od prírody veľmi vzdialil a že nerovnováhu musí napraviť, ale rozum, vždy pohotový radca, mu káže, aby miesto vlastného priblíženia, radšej prírodu dotiahol do svojho príbytku. Zvieratá z prírody zatvárame do klietok, pre vlastné potešenie, a mylne to nazývame láskou!

- Ľudia už vymysleli autá ovládané myšlienkami. Ale aby využili poznanie sily a formovania myšlienok ku tomu, že by ich čisté myšlienky povznášali Zem a jej obyvateľov, týmto smerom sa ich aktivity neuberajú. Nevyužívame komunikáciu na jemnejších úrovniach a vnímanie zvierat našich myšlienkových foriem, považujeme za nezmysel. Ale skutočnosť tejto komunikácie potvrdí každý skúsený poľovník a potvrdzuje to aj to auto ovládané myšlienkami. Prečo by živý tvor nemal dokázať to, čo stroj? Veď všetky stroje fungujú iba na základe odpozorovaných zákonitostí z prírody! A človek, ako tvor na Zemi najvyšší, dokázal by pri správnom vývoji, ďaleko viac!
(Informácie o spomínanom aute nájdete tu: https://www.aktuality.sk/clanok/311253/cinania-maju-revolucne-auto-da-sa-ovladat-myslienkami/ )

- Ľudstvo radšej investuje do výskumu toho, ako sa včas presťahovať na inú planétu, keď už Zem bude zdevastovaná natoľko, že nebude na nej možný život, než by sa aspoň zastavili najväčšmi škodlivé vplyvy, ktoré by nás nestáli dokonca ani žiadne odriekanie.

- Žena sa stala a urobila zo seba len objekt sexuálneho uspokojenia. Tá žena sa považuje za krásnu, ktorá pohlavný pud najväčšmi dráždi. Cnosti ako čistota a jemnosť sa už u ženy väčšinou nehľadajú, stávajú sa naopak pre samotného muža  často - terčom výsmechu. Najhoršie je, že už o ne ani samotná žena neusiluje a tak namiesto svojej schopnosti spájať muža a celú zem s výšinami, tvoriť ku nim most, vedie ich nadol.

- Ten muž sa považuje za pravého muža, ktorý dokáže sexuálny pud uspokojovať čo najčastejšie a ideálne s čo najviac ženami. Popri tom je bohatý, inteligentný a mocný, takže si môže dopriať zábavky a luxus, aké mu len napadnú, bez obmedzenia.

- Vzťah medzi mužom a ženou, založený na pravej láske, budovaný spoločným cieľom usilujúcim k vyšším ideálom, je dnes len vzácnou výnimkou. Nahradila ho zhýralosť, vypočítavosť, pretvárka a prefíkaná manipulácia sledujúca len vlastný zisk. V školení ho podporujú mnohé „dobré“ časopisy a knihy venované týmto účelom.

- Každá veda a každá cirkev si úzkostlivo stráži svoje vyhradené políčko. Nehľadá sa univerzálna Pravda. Nehľadí sa na to, že všetko so všetkým súvisí. Vzájomné útoky, vystatovania a nadraďovania dosvedčujú, že ide o rivalitu a nie o snahu o všeobecné blaho a rozvoj. A keď bola ľuďom prinesená v diele Posolstvo Grálu, univerzálna, absolútna Pravda, dávajúca odpovede na každú otázku, pozemskú, či duchovnú, a to jasne a bez medzier, bola táto Pravda všetkými týmito skupinami odmietnutá, alebo nespoznaná zostáva bez povšimnutia.

Ľudia! Vari k vám príroda nehovorí jasnou rečou? Prečo nechcete opravdivo vidieť?! Každý predsa vie, že zem vydá hojnosti a blaha ľudstvu, keď je do nej správne siate! Seje ale predsa hospodár! Príroda teraz ale plody pohrôm a katastrof vyháňa, tak kde si, zodpovedný hospodár?

Ľudia už tak otupeli, že v strachu pozrieť sa skutočnostiam do tváre a konať, skrývajú hlavu do piesku ako pštros. Pričom práve to im spôsobí omnoho väčšie škody.

Lenže to, že sa toto všetko skutočne deje a Zem nielenže sa začína točiť pomalšie, a vzďaľuje sa od Slnka, ba aj Mesiac sa vzďaľuje od Zeme, to je nie len potvrdením pravosti vyššie citovaného diela, v ktorom bol tento jav predpovedaný už pred 100 rokmi; a ako mnohé ďalšie, aj toto sa vyplnilo!

Je to tiež dôkaz pravosti poslania pani Makedonovej, ktorú mnohí práve kvôli jej vysvetleniam o mimozemskom živote a ich pomoci nám, keď budeme v núdzi – odmietli! Lenže niektorí už začínajú meniť svoj názor, lebo život im ukazuje, že bol nie celkom správny a teraz prišlo ďalšie potvrdenie. Vo Vesmírom spojení je totiž jasne povedané:

„Urobím so Zemou to, o čom sa ľudstvu ani nesnívalo. Na jednu sekundu sa Zem prestane otáčať okolo svojej osi. Od toho okamihu sa celkom zmení, mapa Zeme bude úplne nová.“

Pre každého zmýšľajúceho človeka, to predsa musí byť potvrdením a dosť silným popudom k zamysleniu sa!

Lenže dnes, žiaľ, len pre niektorých, ktorí ešte nie sú až tak lapení v pascách temna a teda strnulosť v nich ešte nedospela do bodu, keď už nedokážu nielenže cítiť, ale ani zvažovať.
Je to tiež tá strnulosť v ľuďoch a temno okolo nich, ktoré im bránia, aby sa chopili toho Slova a začali v ňom hľadať odpovede na otázky bytia - života a smrti, lebo sú dnes veľmi aktuálne a na aktualite budú priberať každým dňom!

Nemusí už dlho trvať, aby do tejto hustej noci tmy vnikol ostrý lúč Svetla! Lenže ten bude veľmi bolestivý pre všetkých, ktorí v tme nachádzajú zaľúbenie. Aj pre tých, ktorí si myslia, že majú svetlo, ale v skutočnosti je to tma! Práve toto Slovo je najlepším meradlom toho, čo je Svetlo a čo tma, pretože nám bolo prinesené zo Svetla.

Je preto už najvyšší čas zmeniť sa a energicky zahodiť tie čačky, ktorými sa ľudia nechávajú vábiť ako sladkou vôňou, ktorú nasledujú, neuvedomujúc si, že vanie z močiara, v ktorom žiadne šťastie a ani skutočný život nemožno nájsť, ale len smrť!

Či im aj tieto slová život z každej strany denno-denne nepotvrdzuje?!
Odpoveď nech si dá každý sám a tiež nech sa podľa nej každý sám zachová!
A predsa dáme ešte jednu radu, aby sa niektorí nezačali uberať nesprávnym smerom:

 Zem netreba zachraňovať, ani počasie opravovať, lebo na to je už neskoro!
Je treba zachraňovať ľudí, ich vnútro! 
Lenže to musí každý sám!
Na pomoc nám bolo opäť dané Slovo od samotného Konštruktéra stvorenia, využime ho!

***

Podobenstvo - jedno prežitie!

O skutočnosti, že ustrnutím v duchovnom vývoji si človek okrem iného postupne vypestoval aj nesprávny vzťah k zvieratám a prírode, sme sa na stránke Rádia už viackrát zmienili (naposledy v príspevku Domáci miláčikovia zo dňa 9.12.2015, predtým napr. vo viacerých príspevkoch umiestnených v priečinku Prírodné zákony). K týmto teraz uvedieme zopár nedávnych prežití jedného člena z kolektívu Rádia, ktoré nadobudol počas svojich pobytov v lese a v kontakte s tamojšími pracovníkmi a poľovníkmi.
Títo majú na začiatku lesa kontajner, v ktorom je uskladnená zásoba krmiva (hlavne olúpané kukuričné zrná). Na tom kontajneri niekto pravdepodobne v domnienke, že propaguje mierumilovnosť a lásku k zvieratám a upozorňuje na fakt, že poľovníci sú len obyčajní vrahovia zveri, nakreslil obrázok poľovníka so zbraňou a to tak, že hlaveň tej zbrane je ohnutá a mieri tak spätne na poľovníka. Tento výjav podtrhol podľa neho tiež „trefným“ prirovnaním: „Zabíjaš zvieratá = zabíjaš sám seba“.

Odhliadnime teraz od očividného faktu, že autor tejto maľby a výroku umiestnil svoj výtvor na objekt, ktorý nie je jeho vlastníctvom a v ktorom sa naopak v priamom kontraste s napísaným nachádza obživa pre zvieratá, ktorá hlavne teraz v zime je pre nich vítaná a potrebná. V poukázaní na strnulosť nášho poznania sa preto zamerajme na to, čo tým výrokom chce byť povedané, konkrétne, že poľovník, príp. lesník rovná sa vrah, ktorý zver zabíja len pre potešenie z trofejí a nasýtenie svojho tela stravou z mäsa.
Netvrdíme, že sa medzi poľovníkmi nenachádzajú aj takí, ktorí v love na zver vidia skutočne len tieto ciele. Avšak aj z vlastných prežití zodpovedne tvrdíme, že väčšina z nich vykonávaním svojej lesníckej profesie a poľovníckej činnosti, zabezpečuje aj jednu dôležitú a „milovníkmi zvierat“ tak často opomínanú aktivitu – udržiavanie zdravej rovnováhy tam, kde niektoré druhy zvierat nemajú svojho prirodzeného nepriateľa, ktorý by prirodzene reguloval ich počet a zároveň ich udržiaval v potrebnej ostražitosti, teda v pohybe, ktorý je podmienkou napredovania. 
Aj vďaka nesprávnym zásahom človeka do prírody, či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom zákonných opatrení, by prišlo a aj prichádza k premnoženiu niektorých druhov zvierat, ktoré potom spôsobujú citeľné škody na ľudských majetkoch. Za všetko stačí spomenúť napr. medvede, príp. diviaky a ich čoraz častejšie „nájazdy“ na miesta v susedstve ľudí a nezriedka to končí aj konfrontáciou s človekom. Pritom chyba nie je v zvieratách, ale v nás ľuďoch, v našom nepochopení a popieraní existencie toho jemnejšieho sveta okolo nás, sveta myšlienkových foriem a citových výtvorov, ktoré spätne pôsobia na zvieratá, ktoré tieto útvary dokážu vnímať.

Druhú stranu tejto mince je však možné spozorovať oveľa ľahšie a následne sa z nej aj poučiť a pochopiť v čom spočíva pravá práca lesníka, resp. poľovníka. Je to to vyššie spomínané udržiavanie rovnováhy, teda aby aktívne zasiahol tam, kde by inak prišlo k porušeniu harmónie, čo je na škodu všetkým zúčastneným stranám.
Pri správnom pôsobení človeka, ktoré je podmienené poznaním jeho úlohy vo stvorení a zákonov ktoré stvorenie udržujú, je tu príroda s jej obyvateľmi na to, aby človeku slúžila, aby bola nápomocná pri jeho prežití a hlavne napredovaní. A človek zas správnymi zásahmi by potom spätne pomohol napredovaniu a zušľachťovaniu prírody. Človek sa tak hlavne má naučiť zverené mu dary správne využívať. Lenže ako môže tieto dary využívať, keď ani nepozná ich pôvod? Veď väčšinou nepozná ani darcu a preto si tie dary ani nedokáže patrične vážiť. Toto je problém všetkých ochranárov, či už tých skutočných z titulu ich „profesie“, alebo len takzvaných, ktorí sa tak titulujú a myslia a konajú na základe toho, čo videli v TV alebo počuli od iných „expertov“, bez toho, aby spoznali potrebné súvislosti. Pretože tie skutočné potrebné súvislosti sa v škole nevyučujú a duchovno, resp. všetko nad pozemskými zmyslami vnímateľné, je akoby iná oblasť, nesúvisiaca s problémom. Toto je ale potrebné od základu zmeniť.

My už teraz máme v našich lesoch a prírode veľa druhov zvierat, ktoré sú nie pôvodné, ako napríklad daniel, muflón, dokonca aj jeleň. Naopak tam, kde tieto druhy žijú, chýbajú predátori, ktorí ich držali v rovnováhe.
Človek si ich vniesol do prírody - lesa z dôvodu spestrenia prostredia, ale aj jedálneho lístka, lebo si treba uvedomiť, že keď sa to udialo, tak ešte supermarkety neboli, ba na šťastie ani popletení ochrancovia prírody! Lenže keby sa ponechal voľný a týmto zvieratám prirodzený  vývoj, tak ich stavy by narástli tak, že by to bolo na úkor samotného lesa a teda životného prostredia. Tí, ktorí popísali ten kontajner, nezasadili veľa stromkov do lesa, ba ani žiadny nedopestovali a teda nevedia, koľko námahy to mnohokrát vyžaduje, ba akú škodu premnožená zver dokáže napáchať.
Ba aj samotní farmári to môžu potvrdiť, koľko škôd  takto zver narobí, a títo "ochranári", tiež ešte nedorobili svojou prácou ani jeden kúsok potravy, ktorú každodenne konzumujú.
Ba potom sa občas stáva, že farmári siahnu po metóde žalostnej, ktorej sme boli svedkami už viackrát, že zveri podajú jed. A tak sa znehodnotí aj výsledok práce ich samotných, lebo aj oni sa snažia robiť iba potravu a teda aj mäso, ktoré teraz samotní znehodnotili otravou. Takto balansujeme od jedného extrému ku druhému a to iba z dôvodu nevedomosti.
Obidva názory sú scestné a mimo prírodných a Božích zákonov. Naučme sa ich poznať a tak dosiahneme rovnováhu a pokoj, čo nám teraz očividne chýba!

Na potvrdenie vyššie napísaného znova použijeme Slovo Absolútnej Pravdy, kde nám je to dokonale priblížené. Najprv si v krátkosti vysvetlíme rozdiel medzi človekom a zvieraťom. 
„Oživujúcim jadrom človeka je duch. Oživujúcim jadrom zvieraťa je len bytosť.
Duch stojí vysoko nad bytosťou; podľa toho aj vnútorný pôvod človeka je vyšší ako u zvieraťa, a zatiaľ čo obom je spoločný iba pôvod hrubohmotného tela.“

„Skutočný rozdiel medzi človekom a zvieraťom spočíva teda iba v ich vnútri. Zviera sa tiež môže vrátiť len do bytostného po odložení hrubohmotného tela, zatiaľ čo človek sa vracia do duchovna, ktoré sa nachádza omnoho vyššie.“

Nakoniec v Slove nachádzame aj to priblíženie správneho vzťahu človeka ku svojmu okoliu, ktoré ho obklopuje, teda aj k prírode, ale i vysvetlenie nášho pochybenia:
„Hmotnosť, pokiaľ nie je preniknutá bytostným, nie je ničím. Čo sme doteraz pozorovali, bolo iba spájanie bytostného s rôznymi druhmi hmotnosti. A to opäť poskytuje ornú pôdu pre ducha! Bytostné zväzuje, spája a oživuje hmotné; duch však ovláda ako hmotné, tak aj bytostné. Len čo duch, teda duchovné sa ponorí k svojmu vývoju do zväzku oživeného bytostným, je mu hmotnosť, z povahy veci, podriadená teda aj s bytostným.
Duchovnému je takto zverená vláda tým najprirodzenejším spôsobom. Je smutné, ak ju použije zle alebo nesprávne!“

„Ak však zviera musí byť trvalo ostražité a pohotové k sebaobrane, potom nielen bude a zostane duševne bdelé, ale bude stále priberať na inteligencii, získa v každom ohľade. Zostane živým v každom smere. A to je pokrok! Tak je to s každým tvorom. Inak upadá do skazy, lebo aj telo pri tom postupne ochabuje, stáva sa náchylnejšie k chorobám, nemá už nijakú odolnosť.
Prísneho pozorovateľa neprekvapí, že človek aj tu, vo vzťahu ku zvieraťu, má a zaujíma celkom nesprávne stanovisko v rôznych smeroch. Veď človek sa postavil celkom nesprávne voči všetkému, aj proti sebe samému aj proti celému stvoreniu. Všade duchovne škodí, namiesto toho, aby prinášal úžitok.
Keby dnes už nejestvoval bojový pud vo stvorení, ktorý veľmi mnohí leniví ľudia menujú krutým, hmotnosť by sa už dávno nachádzala v hnilobe a v rozklade. Vôbec nepôsobí zhubne, ako sa to zdá pri povrchnom pozorovaní, ale ešte duševne i telesne udržuje. Inak by už nič neudržiavalo lenivú hrubohmotnosť v pohybe, a tým i pri zdraví a sviežosti, nakoľko človek vo svojom pomýlení hanebne zmenil smer pôvodne k tomu určenej osviežujúcej duchovnej sily, prenikajúcej všetkým, takže táto nemôže pôsobiť tak, ako pôvodne mala!“

Na dokreslenie vyššie napísaného pridáme ešte jeden priliehavý zážitok z farmy, ktorej majiteľ sa snaží úžitkové zvieratá chovať a následne aj spracovať spôsobom, ako to robili naši predkovia. Na dverách jednej maštale je krátky príbeh, ktorý sa na danej farme stal. Nebudeme ho tu teraz celý citovať, ale len v skratke vystihneme jeho podstatu. Tu je:
Na danej farme sa jedného dňa sťažovala istá pani na to, že sa jej nepáči, ako sú tie zvieratá na farme špinavé a pochudnuté, akoby boli týrané a vyhladované. Na to jej majiteľ farmy odpovedal nasledovné: „My tu chováme úžitkové zvieratá, ktoré nežijú ako väčšina pokrivených štvornohých „miláčikov“ s vami doma v byte, ale žijú v maštali. Všetkého čo je im treba, sa im dostáva. To, že sú vychudnuté, je prirodzeným dôsledkom toho, že po zime väčšinou zvieratá také sú z dôvodu nižšieho objemu prijímanej stravy. Je tomu tak aj v celej prírode, ktorá žije v prirodzených cykloch. To iba človek po zime veľakrát býva objedený a pribratý, lebo sa vylúčil zo zákonitostí, ktoré sú platné všade vôkol neho.“

V podobných príbehoch a poučeniach by sa dalo ešte pokračovať, ale je to nateraz zbytočné, lebo na tú pravú podstatu problému už bolo poukázané. Aj tak väčšinu ľudí takéto poučenia a pozorovania iba vyrušujú z ich pohodlia, čo je im nie po vôli. Lenže práve takéto momenty by mali zobudiť nášho ducha, aby sme si začali všímať aj súvislosti s tým, čo nie vždy vidíme, ale iba cítime.

Potom možno prídeme aj k záveru, ktorý by mohol byť aj humorný, keby žiaľ nebol tak kruto pravdivý. Konkrétne to, že spomínaný nápis na kontajneri uskladnenej potravy „Zabíjaš zvieratá = zabíjaš sám seba“ nemôže byť už ani ďalej od Pravdy, ale prehodením rovnice na „Zabíjaš sám seba = zabíjaš zvieratá“ dostávame výrok, ktorý je v súčasnosti Pravde naopak až nebezpečne blízko. Tým, že v postupujúcej strnulosti dusíme svoje pravé ja, svojho ducha v sebe, tým ho vlastne zabíjame, vzďaľujeme sa od pravej cesty a tým v konečnom dôsledku ubližujeme – „zabíjame“ aj tie tvory, ktorých vývoj je od nás závislí. Aj o tomto nájdeme v toľkokrát spomínanom Slove to najvýstižnejšie vysvedčenie a poučenie:
„Ľudský duch mohol svojimi schopnosťami vytvoriť z pozemského sveta raj ako napodobneninu prvotného stvorenia! On to neurobil, a preto vidí teraz svet pred sebou tak, ako ho svojím falošným pôsobením pokrivil.“

________________________________________________________________________________________
9. február 2016

STRNULOSŤ II.

Naši skalní čitatelia sa iste pamätajú na príspevok s názvom: „STRNULOSŤ!“ Bolo v ňom vysvetlené, kde spočíva príčina zmien počasia, ba aj mnohých pohrôm a prírodných katastrofických udalostí. Teraz bude nasledovať stručné doplnenie, ktoré vyplávalo na povrch vlastne na podnet istej udalosti, ktorá by pre mnohých mohla byť istým dôkazom, ba pre iných aj podnetom na ďalšie zamyslenie, ako táto dôležitá príčina samotná potvrdzuje aj strnulosť nášho myslenia!
Pri predpovedi počasia dňa 20. januára 2016, pán Jurčovič, ako vždy, vložil do svojich slov aj istú perličku z histórie meteorológie a spomenul jedného vedca, menom William Ferrel, ktorý sa narodil 29. 1. 1817; a ktorý sa zaslúžil o to, že poukázal na dve sily, ktoré udržujú našu Zem v rovnováhe, teda gravitácia a odstredivá sila, a ktoré majú zásadný vplyv na tvorbu a smer pohybu prúdení, ba následne na klimatické pásma na Zemi. Autor pôvodného príspevku však o menovanom pánovi doposiaľ nevedel, ba ani o jeho poučení. 
Je ale na pováženie, ba zamyslenie, že tieto dôležité a podstatné zistenia múdrych jedincov z minulosti, upadli časom do zabudnutia a ďalej sa akosi neberú do úvahy, ba sa až prehliadajú akoby zámerne, lebo by mohli dať výstražný podnet, ktorý by väčšinu znepokojil. A keď sa takto môže diať vo vedných disciplínach, o čo je to potom horšie v tom, kde sa riešia otázky nie tak ľahko dokázateľné, teda v prírodných a duchovných vedách, ktoré ešte nie vždy a všetky boli aj hmatateľne potvrdené. 
Presne tak, ako upadlo do zabudnutia toto dôležité zistenie, nechali sme zapadnúť prachom aj to najdôležitejšie Slovo – poučenie o všetkých prírodných – Božích zákonoch: Posolstvo Grálu!
Tieto zákony je nemožné zatajovať a ani obchádzať a samotné sa nám budú stále pripomínať potiaľ, pokiaľ ich nezačneme rešpektovať, alebo v nevedomosti nezahynieme. 
Keď je teda vedecky dokázané, že otáčky Zeme sa spomaľujú, z toho vyplýva, že slabne Coriolisova sila, narastá naopak gravitácia, logický výsledok musí byť ten, že prúdenia a teda počasie sa musí meniť. Nie je teda prvotná príčina vo frázovitej poučke: „Je to výsledok globálneho otepľovania!“ Príčinu treba hľadať tam, kde nás už pred sto rokmi doviedol jeden múdry pán, ba následne po ňom, sme získali aj poznanie z Absolútneho zdroja! 
A z toho zdroja sme sa už tiež dozvedeli, že to má za následok strnulosť, ktorá potom narastá z dôvodu, že sa vzďaľujeme od Svetla, teda od zdroja všetkého bytia – od BOHA! 
Nie je to teraz potrebné rozvádzať, lebo to už bolo urobené v uvedenom príspevku, ba dokonalé vysvetlenie môžeme nájsť v tom tiež uvedenom diele. Tento dodatok bol potrebný iba na to, aby sme sa skutočne zamysleli nad tým, ako sme manipulovaní zámerne, alebo z titulu tej takto potvrdenej strnulosti.

________________________________________________________________________________________
26. október 2016

LYKOŽRÚT A „HLÚPOSŤŽRÚT“

Na túto tému sa už toho nahovorilo a napísalo veľa, ale vždy iba v úzkej súvislosti s konkrétnym problémom, lenže v prírode je to zariadené tak, že všetko so všetkým súvisí! Preto teraz sa pokúsime podať globálny pohľad na stav dnešných lesov, ale hlavne na spôsob hospodárenia a ochrany v lesoch, ale v súvislosti so stavom spoločnosti, lebo tieto aktivity úzko súvisia a nedajú sa oddeliť. Podané to bude na úplne novom - neznámom základe!
Najskôr sa musíme vrátiť do minulosti a síce do doby, ktorú si ešte pamätajú tí, ktorí v lesoch zostarli, ba využiť ich poznanie, lebo si pamätajú na stav lesov v minulosti, a sú ešte medzi nami a teda môžu o tom podať svedectvo. Ja osobne som jeden z tých, ktorí medzi nich patria: 
V lesoch som začínal ako lesník a aj som zostal doposiaľ stále vonkajším pracovníkom, ba aj dnes, už ako dôchodca, stále som v tomto odbore aktívne činný, a začínal som v roku 1965, ako žiak lesníckej školy. Na rozdiel od mnohých, ktorí toto povolanie opustili z dôvodov zárobku. Porovnať stav lesov z tej doby a dneška, je skoro príbeh sci-fi, lebo uveriť tomu rozdielu, by dnešný človek už mal veľký problém. V našich lesoch žili ešte všetky tie zvieratá, ktoré sú dnes už chránené, ba je problém ich vidieť. Napríklad jariabka hôrneho som už v lese nevidel najmenej desať rokov a v začiatkoch mojej kariéry, sme na neho ešte poľovali. Potom nasleduje hlucháň, tetrov, mačka divá, výr skalný, ba aj iné sovy, ako kuvíčok vrabčí, myšiarka hôrna a iné, ktoré je dnes už umenie vidieť. V poli je to jarabica, prepelica, zajac poľný, dokonca bažant v našich podmienkach Veľkej Fatry, ktoré boli bežné, ba na ne sa ešte vtedy poľovalo a stavy sa udržali až do doby, kedy sa objavila funkcia ochranár, lebo v tej dobe, ktorú spomínam, ešte nejestvovala. Lenže treba dodať, že aj pri poľovaní vtedy vládol cit, ktorý bol zárukou aj potrebnej ochrany! Toho jariabka som nikdy nestrelil, aj keď som ho viackrát mohol, hlucháňa iba jedného, rovnako rysa, iba vlkov dvoch, ale tiež iba v tom presvedčení, že strieľam aj druhýkrát na toho prvého. 
Hygiene lesa sa venovala značná pozornosť, lebo aj tam je tomu rovnako, ako v prípadoch iných nemocí a epidémií. Dnes tie študované kapacity razia tézu: „Aj lykožrút patrí do prírody!“ V tomto s nimi možno súhlasiť a dodať nasledovné: Aj bacil moru a cholery patria do prírody! Lenže zároveň treba dodať aj to, že iba v stave, pokiaľ neprepukne epidémia! A ten, kto dnes bude tvrdiť, že v našich lesoch neprepukla epidémia lykožrúta, ten patrí medzi ľudí bez citu, ba aj logického úsudku, lebo on necíti bolesť, ktorú prežíva les, ba ani sa jeho nedotýkajú všetky sprievodné bolesti, ktoré s tým súvisia: 
Vlastníci lesa majú povinnosti obnovovať lesy a tak zodpovedajú vlastne za včasnú a aj ekonomicky zvládnuteľnú obnovu lesa. Lenže drevná hmota napadnutá podkôrnym hmyzom, ponechaná dlhšie bez spracovania, následne je liahňou aj drevokazného hmyzu, ktorý už má značný vplyv na kvalitu drevnej hmoty a potom na cenu, za ktorú sa predáva a teda na celkové výnosy, ktoré sú následne dôležité pre celú ekonomiku odboru, ale aj celého hospodárstva. Tento proces je teraz už tak rýchly, že pokiaľ sa stihne urobiť spracovanie dreva, veľká časť je už takto znehodnotená. Dnes je drevnú hmotu, prevŕtanú drevokazným hmyzom predať veľké umenie. Nehovoriac už o tom, že dokonca sme už zašli tak ďaleko, že drevná hmota sa vôbec nedovolí spracovať a ponecháva sa v lese, ako zdroj ďalšej nákazy, teda rovnako, ako keby sme nechali mŕtvoly po more, ležať na ulici a razili tézu, že príroda sa s tým vysporiada. Pritom tí, ktorí tieto tézy razia, sú najviac závislí od zdrojov, ktoré následne chýbajú všade v ekonomike spoločnosti. Ministra vodia po Tatrách, kde pyšne ukazujú, ako sa les „obnovil“ tam, kde sa ponechal bez zásahu! „Obnovil“ po viac ako desiatke rokov a do stavu, v akom nebude mať ekonomicky žiadnu hodnotu, ale iba podľa nich ekologickú. Dreviny, ktoré tam nachádzame, sú prevažne tie, ktoré sa nazývajú „pionierske“, to sú také, ktoré iba majú pripraviť stanovište pre tie cieľové - ekonomicky vhodné. Aj medzi tými ekonomickými drevinami je veľa biosféricky cenných a vhodných pre prírodu, ba aj odolných voči živlom. Je to rovnaké plytvanie s Božími darmi, ako keby poľnohospodár nechal úrodu znehodnotiť na poli, ba pestoval plodiny, ktoré nemajú pre výživu ľudí žiadny význam. Dokonca ešte horšie, lebo ten to môže zachrániť už o rok, ale lesník až v ďalšej generácii! Lesníkov už vychoval život a skúsenosť z predošlých generácií, ale kto vychoval tých mudrlantov, ktorí dnes tieto tézy, v rozpore s Božími zákonmi razia?! 
Ja osobne by som ich pozval, a tiež aj s pánom ministrom, na exkurziu do lesa, ktorý už dlhý čas obhospodarujem ako lesný hospodár, aby videli, ako ja dokážem obnoviť les a tiež iba za pomoci prírody, lenže s tým rozdielom, že keď ja likvidujem materský porast, je ešte v ekonomickom stave, ba pod ním už mám nový, mladý porast, ktorý obnovila samotná príroda, lenže tento porast je už tiež v ekonomickom druhovom zložení, teda nie iba v stave prípravných drevín, ako je tomu v Tatrách. A teda som oproti Tatrám, vo viac, ako desaťročnom predstihu, lebo ten porast desaťročný u mňa už je potrebné vychovávať prečistkou a ponechať iba to, čo pre budúcnosť uvažujeme. Teda príroda sa postarala o to isté, čo v Tatrách, ale o hodne v kratšej dobe, ba získali sme aj peniaze pre samotný les, ale aj pre všetkých ostatných, ktorí ich potrebujú, ba aj pre tých, ktorí tento les po nás zdedia. A nakoniec aj pre tých, ktorí bludné teórie produkujú a nechávajú sa poškodenými živiť! Myslím, že rozdiel pochopí každý, kto dokáže myslieť. Tento výsledok je možné ale dosiahnuť iba v zdravom lese! Počas moru sa tiež rodí menej ľudí, ako umiera, ba umierajú aj deti a naše lesy sa už stávajú cintorínmi.

Pre tých dotknutých, teda tých, ktorí by ma chceli za predošlé riadky, ba aj nasledujúce kritizovať, musím uviesť nasledovné:
Ja som pre potrebu lesa, teda zabezpečenie toho druhu drevín, ktoré boli nedostatkové, si zriadil a to v zmysle smerníc a teda podľa zákona, v záhrade pri dome lesnú škôlku, v ktorej som pestoval tieto dreviny, ba dnes už tam, kde som ich dodal, chodia chystať už aj drevo pre potreby a rôzne účely. Mám patentovaný ochranný prostriedok, ktorý je úplne ekologický a dokázal zachrániť mnoho lesov pred poškodením lesnou zverou. Uviedol som do života a zverejnil prírodný zákon, ktorý sa nás snažil naučiť využívať už Ježiš, ba následne nám ho dokonale vysvetlil Syn Človeka v diele Posolstvo Grálu, ale tiež  zbytočne, ako to skončilo aj v mojom prípade a ktorý dokáže ušetriť veľké finančné hodnoty, ba zachrániť tiež veľa lesov a udržať ich v zdravom stave, lenže to už zasahuje do oblastí, ktoré naša veda, ba ani tí, ktorí dnes razia tie nové tézy a teórie, nepoznajú, ba ako fikciu odmietajú. Aký argument voči môjmu konaniu a názorom majú tí, ktorí sa pýšia, že sú ochrancovia prírody? Čo možno vidieť za ich konaním? To možno pozorovať vo väčšine našich dnešných lesov! 
V prírode, ba všade okolo nás jestvujú bytosti prírody, ktoré tieto prírodné - Božie zákony uvádzajú a udržujú v platnosti, ale za účasti našej. Lenže ako sa môže podieľať na správnom stave lesa ten, ktorý tieto zákony nepozná, ba jestvovanie týchto bytostí odmieta?! Tieto bytosti potrebujú pre svoj život zdravý les a nie to, čo ich nútia vytvárať títo samozvaní novodobí „pestovatelia“ lesa! Aj lykožrút je iba náš výtvor, ba aj všetky lesné pohromy, lebo aj lesníci ešte nemajú v tomto potrebné poznanie a preto nemôže ani dôjsť k náprave, nakoľko stále odmietame prijať presvedčivé argumenty, ale uprednostňujeme pochybné teórie. Všetci títo sú nie iba trúdmi spoločnosti, ale „škodná zver“, teda tá, ktorú oni samotní, podľa zákona rovnorodosti chránia, ale ktorá žiadnu ochranu nepotrebuje. Je to medveď, vlk, kuna, a dokonca aj iné, ale to by som ich už veľmi rozzúril. Títo „ochrancovia prírody“ ešte na peniaze v živote nerobili a preto nevedia, čo všetko treba iným prekonať, aby mohli oni samotní, sa nechať pyšne obdivovať a míňať tie peniaze, ktoré pre nich museli vyrobiť tí, ktorí na ich usmernenia iba doplácajú. 
Ja by som im navrhoval, aby potvrdili svoje tézy a teórie v praxi, ako som to konal ja, keby teda si skúsili na svoje aktivity ochrany medveďa, vlka, ba aj iné druhy, zarobiť peniaze vlastnou prácou, teda tak, že by začali chovať, dnes tak  potrebné včely, zriadili si salaše, alebo iné farmy, na ktorých by dorábali kapitál, na ochranu tých druhov, ktoré preferujú! Takto nech by v praxi potvrdili správnosť nimi razených teórií! Potom by veľmi rýchlo zmenili názor na to, ako môže medveď vychádzať so včelami, vlk s ovcami, kozami a podobne. A smernice a zákony ochrany, by dostali celkom iný šat! Medveď a vlk je na vrchole potravného reťazca a nepotrebujú zvláštny druh ochrany, ba ich stavy a chovanie to dokazuje. 
A takto by sa dalo pokračovať dlho, lenže ako som uviedol, tí, ktorí o tom rozhodujú, nemajú potrebné znalosti, ale iba nepodložené tézy, lebo na tom, aby zachránili lesy a ich obyvateľov v stave, ako si ja pamätám, ba ako nie dávno ešte boli, nemajú žiadnu šancu to uskutočniť, nakoľko smerujeme k medzníku, ktorý mnohé zmení, ba budú to oni samotní, ktorí utrpia najväčšiu škodu, lebo nevenovali pozornosť podstatným problémom, záchrane seba samých a toho, čo podľa prírodných a teda Božích zákonov, zachraňovať treba.

Za príčiny stavu označujú iba následky, ktoré oni samotní vyprodukovali, ale nevedia vôbec o tom! Žijú údajne pre nasledujúcu generáciu, lenže to je ten najväčší blud! Blízka budúcnosť nám všetkým odokryje tie pravé hodnoty, ktoré práve najviac ignorujeme a to globálne celá spoločnosť. Je v tom veda, cirkev, politici, ba všetky médiá, ktoré visia iba na svojich chlebodarcoch, ako všetci menovaní. Následne všetci tí, ktorí sa snažia vystatovať, že akí sú dôležití, lebo vychovávajú novú generáciu. Lenže poradiť týmto namysleným a pyšným, je to najťažšie, ba v tejto dobe zatiaľ nemožné! Na to iba rozum nestačí! Ku tomu je potrebný cit! Komu cit chýba, ten vo svojej pýche vytrvá, lenže budúce dianie ho vylúči, ako nepotrebného!

Ľudia!
Nedajte sa kŕmiť ešte životom nepodloženými teóriami, ktoré už očividne prinášajú plody zániku!

________________________________________________________________________________________
2. november 2016

MEDVEĎ A JARIABOK

Tento príspevok nadviaže na minulý, v ktorom bolo povedané, že v prírode všetko navzájom súvisí a nesmie sa teda v úsudkoch zostávať jednostranným. Keďže ale nosnou témou minulého príspevku bol lykožrút, musel som sa vyhnúť obšírnejšiemu vysvetleniu istých súvislostí.
Na úvod bude vhodné použiť môj jeden zážitok, ale z minulosti a to vzdialenej už asi tridsať rokov, ktorý zažiť dnes je už niekde úplne nemožné, ale niekde možno veľmi vzácne. Lenže pre našich potomkov, bude takýto zážitok už úplne nemožný! Bude to malá časť z toho sci-fi! 
Počas jednej mojej bežnej pochôdzky lesom som pred sebou zbadal na zemi pohyb, ktorý ma veľmi zaujal, lebo ani v tej dobe nebol príliš bežný. Po zemi predo mnou utekala malá sliepočka, za ktorou bežali malinké kuriatka, asi vo veľkosti väčšej slivky, ale žltkastej farby s tmavým, ale jemným mramorovaním. Sliepočka sa následne vzniesla hlasne na krídla, čo je u jariabkov povestné, a to až tak, že sa človek pri ich vzlietnutí obyčajne vždy preľakol. 
Kuriatka po vbehnutí do lístia opadaného na zemi sa razom, akoby stratili pod zem a vôbec ich nebolo. A to je tiež u tohto druhu pre znalých známe, lebo tieto kuriatka dokážu pre svoju záchranu urobiť jeden figliarsky kúsok, a to veľmi rýchlo a obratne, že to pozorovateľ skoro neregistruje, ale iba sa začne diviť, kde sa tie drobné tvory podeli. Každé kuriatko chytí do svojich nožičiek list a rýchlo sa obráti na chrbát, pričom sa týmto listom zakryje a tak vlastne zmizne v lístí. Preto som sa radšej vzdialil, aby som náhodou nejaké nezapučil. 
Bola to teda rodinka jariabka hôrneho, ktorého stavy v tej dobe boli pomerne hojné a často vyľakali pri vzlietnutí poľovníka počas jeho sliedenia lesom. Tento náš najmenší kurovitý vták, žijúci v lese dokázal prežívať dlhé veky a celkom sa mu darilo, ba bol aj zábavkou pre poľovníkov a často sme ho vábili na jar, počas jeho toku a teda párenia, na píšťalky, ktoré vydávali tenký zvuk. Bola to skôr zábava, ako skutočné poľovanie, lebo iba málokto na tohto nádherného operenca aj vystrelil.  Ako som uviedol, takýto zážitok sa stal v našich lesoch už prežitkom! A vinu na tomto stave má človek tým, že neúmerne nechal zvýšiť stavy medveďov. Teraz sa možno zas tí, minule menovaní „postavia na zadné“, lebo tiež im chýbajú isté súvislosti. Tento vták, ako všetky kurovité, hniezdi na zemi, teda rovnako, ako hlucháň, tetrov, jarabica, prepelica a aj bažant. 
Medveď, ako tvor s dokonalým čuchom, je na vrchole potravného reťazca a tak vlastne konzumuje všetko a nemá problém, ako napríklad panda veľká, ktorá je viazaná na jeden druh potravy a keď jej chýba, tak má problém a preto si našu ochranu zaslúži. Medveď mal istý problém v minulosti, lebo bol považovaný za nebezpečnú škodnú a tak skoro vykynožený, ba niekde aj. To ale nikdy nebol problém Slovenska, lebo naše hlboké lesy dokázali ukryť mnoho druhov a zachovať ich až do doby, kedy sa do toho začal miešať človek - ochranár! Lenže pri dnešnom stave, je už jeho prehnaná ochrana prežitkom a mal by byť vrátený znovu medzi poľovnú zver a povolený loviť, mimo obdobia ochrany, teda vyvádzania mláďat. 
Práve dnešné vysoké stavy medveďa zapríčinili vyhynutie jariabka, ba sa aj podpísali na biednych stavoch hlucháňa a tetrova, nakoľko likvidujú znášku vajec, keďže hniezdia na zemi, medveď zlikviduje znášku vajec a nemôže dôjsť k obnove populácie. Staré jedince časom zlikvidujú  jastraby a kuny a tak máme dnešný stav. Dobrému čuchu medveďa neunikne nič, čo sa dá skonzumovať a pri veľkej konkurencii pri ich premnožení je prehliadnutie hniezda nemožné. Až sa nespamätáme, tak z našich lesov úplne vymizne aj hlucháň a aj tetrov. Potom síce budeme môcť potomkom ukázať, ako vyzerá medveď, ba sa budeme s nimi báť ísť aj do lesa, aby sme sa na neho pozreli, ale jariabka, hlucháňa a tetrova už im neukážeme. A to dnešných ochrancov prírody netrápi! 
Už Ježiš nás poučil, že čo je to za pomoc, keď sa pomáha silnému. To nie je pomoc, ale vypočítavosť, lebo pomáhajúci vie, že pri pomoci silnému hrozí malé nebezpečenstvo, ale naopak, on sa mu potom ešte odmení. Lenže keď sa pomáha slabému, je to spojené vždy s istým rizikom! A preto sa o jariabka - slabého nikto nestará a vôbec si ani nikto nepovšimne, že sme už o neho vlastne prišli. 
Tento malý kurovitý vták bol aj veľkým pestovateľom lesa, lebo ako všetky kury, aj on stále pri hľadaní potravy rozhrabával vrchnú vrstvu zeme a hľadal hmyz, ba aj rôzne semená a takto vlastne pripravoval pôdu pre vyklíčenie semien stromov. Teraz sa to už niekedy musí robiť motykami. Tieto „hrabaniská“ boli aj znakom jeho výskytu a aktivity. A takéto aktivity sa musel naučiť využívať ten, ktorý sa snažil výhodne pestovať lesy, ba pomáhať vhodne pri tom. Nie nadarmo môj jeden starý učiteľ pestovania lesa zo školy používal jedno poučné príslovie: „Les sa nepestuje motykou, ale sekerou!“ Pre dnešnú dobu by bolo toto príslovie potrebné upraviť nasledovne: „Les sa nepestuje motykou, ale motorovou pílou!“ A ja iba môžem dodať, že v živote a praxi sa mi táto stará skúsenosť potvrdila dokonale. V tom bolo povedané, že vhodné podmienky sa dajú pripraviť pílou, teda ťažbou dreva, nakoľko sa postupne začne do tmavého porastu púšťať svetlo, stromy začnú bohatšie plodiť, malé stromčeky takto získajú potrebné svetlo a tak sa s ostatnými vhodnými podmienkami dosiahne obnova samotnou prírodou.

Tak aj dnešní ochranári sa nechajú pyšne obdivovať pri svojej „záslužnej“ a obetavej práci pri ochrane silného, z ktorej profitujú, ako nás už poučil Ježiš, dostávajú zdroje od iných na to, aby ochudobnili našu prírodu o tých slabých, ktorí im žiadny obdiv neprinesú, ale boli by to iba starosti. Pritom z medveďa nemáme príliš veľa úžitku, skôr je tomu už dnes naopak! Či ste v médiách počuli riešiť absenciu jariabka v našich lesoch, ba koľkokrát ho filmári v lesoch nafilmovali a ukázali vám to, čo som ja zažil? Alebo vám niekto poukázal na jeho lesu prospešné aktivity a to, ako nám teraz chýba?! Ktorý z vás ho videl a vedel to, čo som napísal ja v mojom zážitku? A medveďa už máme možnosť vidieť aj v mestách! Tak je naše konanie zdravé? Na tieto otázky nech si zodpovie každý sám, alebo sa nechajte poučiť od tých slávnych ochrancov prírody! Na Slovensku sa stali medvede a Rómovia najfrekventovanejšími objektmi, ktoré ich každodenne zamestnávajú. A v poslednej dobe ešte migranti. O tom sme už tiež písali, ba aj podali vysvetlenie v zmysle Božích zákonov. Preto nie je potrebné sa opakovať a venovať sa tejto téme. 
Naša snaha je iba upriamiť pozornosť tým smerom, ktorý zodpovedá práve tým Božím zákonom, lebo absencia tohto poznania nás privedie do záhuby!

Nasleduje ďalší argument, vo forme fotografií zdevastovaného poľa s kukuricou, ktorý tiež vypovedá o „užitočnosti“ medveďa. Kto by chcel argumentov a dôkazov získať viac, stačí, keď sa porozpráva s nejakým včelárom, chovateľom oviec, prípadne ovocinárom, ktorí podnikajú v oblastiach hojného výskytu medveďa.
Naopak, obhajovať ho budú iba tí, ktorí samotní sú rovnako „užitoční“, ako ich chránenec.
Našou smolou ale je, že v ich rukách je moc a že nám vládnu práve takí! Lenže verte nám, že už nie dlho!
(Prvý obrázok je vyfotografovaný od posledného domu dediny.)

Citát z Posolstva Grálu:
„Bdej a modli sa!“ neznamená teda nič iné, len požiadavku, aby pozemský človek zjemnil a zosilnil svoju schopnosť CÍTENIA. To je toľko, ako oživenie ducha, onej jedinej večnej hodnoty človeka, ktorý jedine sa môže vrátiť do raja, do pôvodného stvorenia, odkiaľ vyšiel. Musí sa tam vrátiť, a to buď ako zrelý sebavedomý, alebo ktorý sa stal znova nevedomým; to jest, buď ako živé ja, ktoré usilovalo ku Svetlu a stalo sa vo stvorení UŽITOČNÝM, alebo ako rozorvané, mŕtve ja, ak bolo vo stvorení nepotrebné.
Preto je napomenutie Syna Božieho „Bdej a modli sa“ jedno z najvážnejších, ktoré zanechal ľudstvu. Zároveň je to vystríhajúce napomenutie, aby sa ľudia stali vo stvorení UŽITOČNÝMI a vyhli sa tak zatrateniu, ktoré by ich inak muselo stihnúť podľa samočinného pôsobenia Božích zákonov vo stvorení.

________________________________________________________________________________________
26. jún 2017

SLIVKY
PRÍRODA ŽIADA DOPLNENIE

My sme už dávnejšie uviedli: „Do deravej, rovnako aj plnej nádoby, je škoda prilievať víno, ale aj vodu!“
Toto obrazné podanie priliehavo vysvetľuje, že rovnako hlupákovi - deravej nádobe, ako aj namyslenému - plnej nádobe, je škoda dávať rozumy, aj keď sú seba dokonalejšie, lebo nenájdu v obidvoch prípadoch užitočné využitie. 
Tentoraz ale predsa len využijeme možnosť, ktorú nám ponúka znovu samotná príroda, pričom dodržíme aj naše dávnejšie rozhodnutie, že už iba budeme dopĺňať tie naše staršie príspevky, ktoré sa časom obohatia o nové prežitia, alebo fakty. Stále dúfame, že sa nájde aj nádoba, ktorá je ešte schopná do seba niečo prijať tak, aby to cez ňu bez úžitku nepretieklo. Na stránke v priečinku: „Prírodné zákony“ a v príspevku „Lykožrút a hlúposťžrút“ sme sa už problému venovali a teraz na problém nadväzujeme. Máme znovu obohatenie toho starého a už toľkokrát mnohými „vzdelanými“ riešeného. Ide o moderných ochrancov prírody, ktorí dávajú prednosť ochrane lykožrúta, pred ochranou stromov. Táto epidémia tak pokročila, vďaka tejto modernej téze a aktivite, že tento známy škodca už dáva o sebe vedieť aj tam, kde by to mali pochopiť aj tí najhlúpejší! Tiež sme už napísali niečo v tomto zmysle: „Prajeme všetkým tým, ktorí razia tieto tézy, aby začali trpieť rovnako, na vnútorných parazitov, ako už dávno trpia stromy v našich lesoch, ba aby im bola potom poskytovaná rovnaká pomoc, akú sa snažia oni teraz radiť, ba aj ponúkať našim trpiacim stromom. Iba takto ešte môžu prísť k rozumu! Takto sa dokážu chovať iba tí, ktorým chýba cit, ale už aj zdravý rozum!
Príroda všetkým rozumnejším stále prichádza na pomoc, aby sa poučili a opravili svoje chybné rozhodnutia. Teraz ponúkame túto pomoc vo faktoch, ktoré nám tá príroda ponúka. Lykožrútovi už začínajú chutiť aj ovocné stromy, teda konkrétne slivky, ktoré začal napádať. Či už teraz ochranári začnú radiť aj ovocinárom, ako doposiaľ radili lesníkom, aby prestali robiť ochranu svojich sadov a dali prednosť ochrane lykožrúta pred ochranou stromov?! 
Keď sa im podarí spracovať ovocinárov, tak nech ochranárov pošlú do ri.. aspoň tí, ktorí majú radi slivovicu!  
Tieto slová sú možno tvrdé, ale iba pre rozmaznaných teoretikov, ktorí všetko riadia z mesta spoza zeleného stola. Nech tieto nasledujúce fotografie zobudia ešte tých, ktorí poskytujú finančné prostriedky týmto teoretikom, lebo iba takto dokážu opraviť svoje bludné teórie. Prestaňte ich konečne finančne podporovať, lebo škodíte prírode, ale nie pomáhate, ako vám klamú tí, ktorí z vašich príspevkov žijú! Nech sa konečne chytia poctivej práce a založia si slivkové sady, alebo zriadia pálenice! 
Aby sme však boli objektívni, dnes už aj lesnícka veda, ba aj názory lesníckej odbornej verejnosti, rovnako majú medzery v poznaní prírodných - Božích zákonov, ba aj všetky ostatné odvetvia prírodných vied, nakoľko odmietajú uznať a prijať už aj vedecké, ba dokonca aj praktické objavy poslednej doby, a potom tých, ktorí sa ich snažia propagovať, radia medzi podivínov, alebo moderne – extrémistov. Na tie praktické a ešte zdravé postupy pestovania lesa z minulosti sa už aj u lesníkov zabudlo, ba prekryli ich tie teórie „moderné“ - chybné, nakoľko sú aj pre nich pohodlnejšie, a pritom tie najnovšie a správne sú stále odmietané! O tom, že sú tie moderné teórie chybné, nás presvedčil už samotný život, teda prax, nakoľko z krásnych lesov minulosti, vypestovaných podľa tých prežitých postupov, ešte žijeme teraz, ba niekde sa dá o takýchto lesoch už iba snívať. Neuplynie veľa času a v našich lesoch bude problém objaviť zdravý a výhodne predajný strom.   
Konkrétne nám chýba prijať už teraz tie najnovšie poznatky, ktoré uznávajú jemnejšie štruktúry hmoty, ba snažia sa ich raziť nedomýšľaví jedinci, ktorí už vedia, že tie jemnejšie štruktúry hmoty sú prvotnou príčinou diania v tých hrubších, a iba následkom je potom  dianie v našej, zatiaľ iba uznávanej hrubej hmotnosti. A hybnou silou tohto diania je neutrálna sila, prúdiaca stvorením, ktorú práve ľudská inteligencia nevedome usmerňuje buď správnym, alebo naopak nesprávnym smerom. Nech skúsia teda tí dnešní teoretici porovnať lesy zdedené po tých primitívnych predkoch – podľa nich, s tými lesmi, ktoré zanechajú ďalšej generácii oni, vzdelaní vedátori – podľa ich bludného názoru.  
Tu je potrebné odkázať na stránku www.absolutnapravda.sk; kde v priečinku: „Objav prírodného zákona“, je tento zákon podrobnejšie vysvetlený.
Tento objav však súvisí nie iba s lesmi a ich ochranou, ale rozhoduje vo všetkom našom jednaní a dianí vo všetkých prírodných vedách, vlastne aj pri zdraví a prežití človeka. Lekárska veda „pokročila“, ale čakárne u lekárov sú plné ľudí, čo v minulosti tiež nebolo a lekárov bolo o hodne menej, teda rovnako, ako chorých ľudí. Lekári síce dokážu liečiť, ale žiaľ, nie aj vyliečiť, lebo k tomu vyliečeniu je potrebné uznať to odmietané – dušu – ducha, ktoré sú príčinou! Nie teda odstraňovať iba stále narastajúce následky. Pri dnešných možnostiach ľudskej spoločnosti, by už ale mohol byť úplne iný stav, nakoľko správneho poučenia sa nám dostalo už temer pred storočím. Lenže žiaľ, zostalo nepovšimnuté, aj keď sa stáva každodenne v živote potvrdzované. Pokiaľ ale tieto zákony prírody – Božie, budeme ignorovať,  k Pravde sa nepriblížime, problémov sa nezbavíme a za príčiny budeme stále považovať iba následky, nakoľko tie príčiny sme nie schopní vidieť a poučiť sa nechceme nechať. 
Ďalším veľkým nedostatkom v poznaní ľudstva je neznalosť stavby stvorenia a miesta človeka v ňom. Každý jeden tvor vo stvorení, má nad sebou vyššiu hierarchiu bytostí, ktorá ho vychováva, teda vedie k dokonalosti. Môžeme povedať, že každý tvor sa musí vlastne „báť“, nejakého tvora nad sebou, ktorý ho vychováva! Rovnako aj človek, i keď je v tejto hierarchii pomerne nízko, má podobnú úlohu pre bytosti pod jeho druhom pôvodu! A to sú zvieratá. 
A znovu sme tu svedkami jedného paradoxu: „Človek sa na jednej strane povýšil na pána tvorstva, čím vôbec nie je, ale na druhej strane sa ponížil pod úroveň zvieraťa, kde tiež nepatrí a na tento poklesok teraz dopláca!
Naše myšlienkové formy strachu voči nami chráneným – pozdvihnutým veľkým dravcom, zapríčinili to, že sme svoje nadradené postavenie medzi hrubohmotnými tvormi na zemi prenechali im a táto skutočnosť sa teraz prejavuje na ich správaní, ba výsledkom sú problémy, ktorých sme každodenne svedkami v médiách a prejavuje sa to v sebavedomí týchto nám podriadených tvorov, ako sú medveď, vlk a aj iné, ktoré je škoda menovať. Každý tvor má v tejto hierarchii svoje miesto, ale tie už vedomé hierarchie aj patričnú zodpovednosť, ba každý má byť nejakou formou užitočný. Teda aj ten medveď, ba aj naši miláčikovia – psi. Naši predkovia boli v tom rozumnejší, lebo ešte žili v kontakte a v súlade s prírodnými zákonmi, ba dokázali komunikovať s nami blízkou hierarchiou a z toho ešte teraz čerpáme výhodne vo forme zdedených „pranostík“, ktoré ešte aj dnešná meteorológia uznáva a plnia sa. 
Užitočná rada: Všetci tí, ktorí chodia radi do prírody a dnes sa obávajú medveďa, nech nosia so sebou laserové ukazovadlo - žiarič s červeným bodom, a v prípade stretnutia, nech zasvietia pred medveďa. Moja dlhoročná skúsenosť ma v tomto smere poučila, lebo medveď vždy v strachu ušiel pred týmto svetlom – bodom. Vyskúšajte! I keď to znovu súvisí aj s iným, teda tým prírodným zákonom, nami už viackrát radeným! Takto otestujete vlastne aj seba samých. (V prírode táto rada určite platí, ale sám som zvedavý, ako sa zachovajú v tomto prípade už naše „civilizované“- mestské medvede.)

Na nasledujúcich fotografiách sú stromy, ktoré neboli nijako ošetrované, ba sú súčasťou iba poľných, zmiešaných remízok, teda ponechané na samotnú prírodu, ako sa to snažia radiť tie moderné teórie. Neobstojí teda ani ich tvrdenie, že vinou sú naše monokultúrne lesy, ktoré ale prežili v zdraví doposiaľ, lebo chýbali tieto ich moderné a bludné teórie! A jedná sa o pôvodné a staré odrody sliviek, ktoré doposiaľ nemali žiadny problém. Ale fotografie nesporne dokazujú, že sú napadnuté premnoženým podkôrnym škodcom – lykožrútom! Je to nové a veľmi alarmujúce zistenie, lebo doteraz boli napadnuté z listnatých stromov jedine jasene. Teraz to už ide aj na úžitkové dreviny.

Toto radí niekto, kto celý život prežil v prírode, ba zažil ešte zdravé lesy, ktoré nepoznali titul: ochranár! Zažil aj čas sušiarní sliviek na dedinách, varenie v kotloch výborného lekváru, ba aj pálenie dobrej slivovice. Zostanú nám po tomto všetkom už iba umelé príchute? A o tom pravom a prirodzenom už budeme iba snívať v čakárňach u lekárov!

________________________________________________________________________________________
12. február 2018

OCHRANÁRI - VERZUS LESNÍCI A VLASTNÍCI LESA

Medzi týmito dvomi tábormi pretrváva neustály konflikt nie iba názorový, ale už aj citeľný v samotnej prírode, samozrejme bez vzájomnej zhody názorovej, pričom na uvedený spor dopláca samotná príroda. Najvypuklejšie sa to prejavuje v našich lesoch, ako prostredí, s rôznorodosťou „biodiverzity“. Tento moderný a často využívaný výraz som použil iba preto, aby mi obidve skupiny stúpencov, nemohli vytýkať konzervativizmus, nakoľko som celý môj aktívny, ba ešte aj dôchodkový vek, prežil v lese. Ale skutočne v lese, nie v kancelárii! 
Výraz „Biodiverzita“ je nový, známy iba krátku dobu, rovnako, ako výraz ochranár! 
Pre laika, ale vlastne aj pravého odborníka, by tento výraz mal predstavovať uvedený starý, ale stále platný pojem: prírodné zákony! 
Nedávno som bol na jednej prednáškovej akcii, ba aj diskusii, na uvedenú tému, na ktorej boli zastúpení vlastníci lesa, lesníci, ba aj ochranári. Snaha bola o dosiahnutie zhody v názoroch, ale hlavne na spôsob praktického hospodárenia v lesoch, teda v nájdení takej formy, ktorá by bola prospešná lesu. Lenže skončilo to rovnako, ako vždy, teda iba trvalým rozkolom v názoroch. Každý si spieval svoju modernú, ale obohratú pesničku! 
Najskôr boli premietnuté dva filmy, ktoré prezentovali jednotlivo tieto dva odlišné názory pohľadu na lesy. Potom nasledovala prednáška odborníka, ktorý mal vyštudovanú lesnícku fakultu, ale najskôr pôsobil v ochrane prírody, potom rovnako ako ja, bol zamestnancom štátnych lesov, a teraz tiež rovnako, ako ja, ako penzista, robí lesného odborného hospodára súkromným, ale kolektívnym subjektom. 
Jeho prednáška bola zameraná na históriu našich lesov s tým, že názov prales, alebo pôvodný les, je u nás, teda v našich podmienkach už iba utópiou, lebo pôvodné lesy už nemáme, ale všetky pochádzajú iba z predošlej činnosti človeka. Tých pôvodných, až sa niekde ešte v neprístupných lokalitách nájdu, je iba mizivé percento! A treba dodať, že je tomu skutočne tak. Ďalší dôraz kládol na to, že naše národné parky sú iba akési už umelé miniatúrne akváriá, oproti skutočným parkom, ktoré naopak prirovnal k jazerám, ktoré sú výsledkom prírody a človekom iba málo ovplyvňované. Toto je dôsledok toho, že u nás je veľká hustota osídlenia oproti napríklad Kanade, alebo Amerike, kde majú parky viac ako desaťnásobnú, ba až stonásobnú výmeru, pričom naši ochranári si chcú brať vzor od nich. Tento stav, o ktorý sa niektorí ochrancovia prírody usilujú, my nedosiahneme nikdy! 
Potom nasledovala diskusia, ktorá uviedla všetko presne k pôvodnému stavu: Samozrejme, že znovu iba k nezhode! Každý si spieval svoju modernú, ale obohratú pesničku! 
V diskusii vystúpil jeden môj bývalý kolega, ba aj priateľ a prezentoval skutočný stav lesa, presne v tom zmysle, ako som to už aj ja viackrát napísal, pričom samozrejme o mojich aktivitách nevedel, nakoľko nie sme dlhú dobu v styku: 
„Pred desiatimi rokmi bol pomer ťažieb obnovných, teda za účelom výchovy, ba aj pri získaní ekonomicky výhodnej drevnej kvality, okolo 90%, ale dnes je tomu presne naopak!“

Ja som mu následne tiež verejne tento jeho pravdivý výrok potvrdil, ba dodal som ešte: 
„Za ďalších desať rokov, pri takomto spôsobe hospodárenia, nebudeme mať v našich lesoch, ani jeden zdravý smrek!“ 
Potom som ešte pokračoval: „Ochranári razia istú tendenciu, ba vyplynulo to aj z filmov, dokonca je to každodenne prezentované v médiách, trenicami medzi lesníkmi plus vlastníkmi lesa, verzus ochranármi. Ochranári tvrdia, že aj lykožrút patrí do lesa, ba že les sa so stavom jeho premnoženia vyrovná samotný a nedovolia drevnú hmotu spracovať. To môžeme tvrdiť, že aj bacil moru, patrí do prírody, medzi ľudí a mali by sme ponechať tiež na prírodu, aby sa s tým ľudstvo zmierilo a nechalo tomu voľný priebeh počas epidémie, teda nechať tiež voľne povaľovať po uliciach mŕtvoly ľudí. Takouto formou by sme dosiahli potlačenie epidémie, alebo jej rozšírenie?! Je to pohŕdanie Božími darmi rovnako, ako keby poľnohospodár nezozbieral na jeseň úrodu! Veď preto o naše lesy prichádzame, lebo darmi pohŕdame! Až niekto tvrdí, že teraz v lese nie je epidémia lykožrúta na našich stromoch, tak nemá zdravý rozum, ba prial by som každému takému, aby začal trpieť rovnako, ako naše stromy. 
Pred tými desiatimi rokmi, keď sa lykožrút aj niekde objavil a spôsobil úhyn lesa, následne drevokazný hmyz, ktorý drevnú hmotu znehodnotí a urobí ju ťažko predajnou, sa do týchto stromov zavŕtal až po troch a viac rokoch a teda drevnú hmotu neznehodnotil. Dnes to ide súčasne a teda už pri likvidácii stromov je drevná hmota napadnutá a znehodnotená. Ku tomu sa pridruží ešte hniloba, ktorej sme tiež pomohli vďaka tej istej teórii, teda nespracovať hmotu a nechať ju na zemi, lebo les je plný výtrusov húb a pri malom poškodení kôry stromu pri výchovných ťažbách, alebo zverou, prípadne trením vetra, sa infikuje strom hnilobou.

Potom vystúpili ešte viacerí s rôznymi argumentmi, pričom stále každý sledoval svoj názor, ale hlavne aj cieľ prospechu.
Na záver poďakoval organizátor tejto akcie prednášajúcemu, ktorý je tiež môj dlhodobý kolega a ja som iba dodal: „Som rád, že si našiel odvahu prísť do takejto spoločnosti, lebo to vyžaduje prísť v brnení!“ 
A on na to dodal: „Keď som videl teba, už som sa nebál!“ 
Aj keď tieto slová boli mienené, iba ako pokus o to, ako s humorom zakončiť túto akciu, skrývajú v sebe každodenný život a prežívanú skutočnosť, na ktorú doplácajú naše lesy.

Ja osobne som potom poslal email organizátorovi uvedenej akcie nasledovného znenia: 
Peter,
tá prednáška a beseda bola isto zaujímavá, ale nájsť zhodu v tejto otázke je zložité z jedného závažného dôvodu, ktorý som tam povedať nemohol, lebo by sa boli hneď cítili urazení, ba spojili sa oproti pravdivému argumentu všetci zúčastnení. Tak, ako to robia Rómovia v ohrození: "my švoji!" My stále riešime iba následky, ale nie príčinu!
Prírodné zákony platia rovnako, ako teraz už milióny rokov a sú platné rovnako pre ochranárov, ako aj lesníkov. Tým, že nemôžu nájsť spoločnú reč, tieto dva tábory, iba dokazuje fakt, ktorý sa nedá nijako vyvrátiť: Ani jedna skupina tieto prírodné zákony nepozná! Keby ich poznali, tak by museli postupovať rovnakým spôsobom obidve skupiny! A to je tá príčina, ktorú obidve skupiny iba z vypočítavosti obchádzajú. Tento stav vlastne vyhovuje obidvom skupinám, lebo inak, by sa museli obidve skupiny veľmi zmeniť. A práve to je nemožné. To je názor, v súlade s tými zákonmi, a tento stav bude trvať dovtedy, pokiaľ ich nebudeme poznať a rešpektovať! A ku tomu nijaké tituly neoprávňujú, lebo tí, ktorí nám krásne lesy zanechali, žiadne tituly nemali a ani ich nepotrebovali, ale stačilo im iba poznať tie zákony.
Funkcia „ochranár“ je veľmi mladá a naše lesy, ba aj príroda celkovo, doposiaľ dokonale fungovala bez nich. Krásne lesy, všetky živočíchy, rastliny, sa zachovali bez tejto modernej aktivity. Ba práve iba odvtedy, ako vznikla, začína všetko v prírode upadať a druhovo sa postupne vytrácať. Nie je to na zamyslenie? Niekde bude chyba! 
Až budeš v budúcnosti robiť nejakú prednášku, tak ma pozvi a bude to na tému tých prírodných a nepoznaných zákonov, a téma nasledovná: 
Kto si dokáže odpovedať aspoň na tieto tri otázky, tak pochopí funkciu týchto zákonov: Má pravdu Biblia, alebo Darwin v tom, ako vznikol človek? Bolo skôr vajce, alebo sliepka? Čo je to život?

Jaro!

Ja ľutujem naše lesy, ale možno by bolo rozumnejšie povedať, že čoskoro zistíme, že poľutovať by bolo skôr potrebné nás - ľudí! A z tohto dôvodu som dal prednosť aktivite, v ktorej sme činní, lebo treba zmeniť človeka a potom až môžeme začať meniť les!

________________________________________________________________________________________
12. marec 2018

SVETOVÉ LESY

Nedávno sme rozoberali na našej stránke „naše lesy“ a odhalili sme náš pohľad. Je veľká škoda, že som ja osobne, nevidel už predtým, ten dokument, ktorý som videl iba teraz: „INVÁZIA“ 3. časť, ktorý vrelo doporučujem všetkým, ktorým táto problematika pripadá rovnako, ako nám, veľmi dôležitá. Tento dokument dávali na TV VIASAT NATURE 11. 3. 2018.
Tento dokument iba potvrdil vážnosť situácie, ktorá je celosvetová!

Ja z neho vyberiem iba tie podstatné informácie, ktoré sú vlastne faktami a holým konštatovaním skutočnosti: 
Do Severnej Ameriky sa prepašovali dva nepôvodné druhy hmyzích škodcov: Jeden je ázijský fuzáč a druhý je ázijský krasoň. Spôsobili ohromný úhyn listnatých stromov, ba stále sú na vzostupe a ich stav, ba hlavne nimi pôsobené škody sú už neúnosné. Tento krasoň už ovládol 19 štátov v USA aj Kanade, ba stále postupuje na sever, lebo je to drevokazný hmyz, ktorému mrazy nijako neuškodia. Aj keď robia tvrdé opatrenia a likvidujú ešte živé, ale napadnuté stromy, drevnú hmotu drvia aj so škodcom a využívajú ako palivo, aj tak sa títo škodcovia enormne množia a šíria. Likvidujú aj mestské lesy a parky. 
Na ihličnatých stromoch, hlavne borovici, je rovnako, ako u nás a v Európe, rozmnožený podkôrny hmyz (kôrovec), ktorý už zlikvidoval 36 000 000 hektárov lesa a tiež je na vzostupe. Toto sú fakty a čísla zo života! Veda a lesníci majú hlavu v smútku z tohto stavu rovnako, ako je tomu u nás, ale také hlúpe teórie, ako u nás sa tam neživia. Nazvali to inváziou! V našom príspevku sme to my nazvali epidémiou! Ja osobne som uviedol, že tento stav je rovnako vážny na lesoch, ako by bola epidémia moru na ľuďoch a že šírenie sa nedá zastaviť tým, že necháme mŕtvoly povaľovať na ulici a že takéto teórie môže šíriť iba hlupák. Všetkým, ktorí tieto teórie u nás šíria, doporučujem tento dokument a možno aj oni samotní, začnú pochybovať o svojom duševnom zdraví! Títo ľudia patria už dnes do vezenia a v budúcnosti tam aj budú! Uviedol som aj to, že takýmto ľuďom by nebolo neľudské želať, keby trpeli oni samotní tak, ako trpia naše lesy! Lenže asi by nepomohlo ani to, lebo si to potvrdíme ďalšími faktami z toho dokumentu. 
V tomto dokumente bola venovaná pozornosť aj hmyzu, ktorý sa tiež enormne šíri a je nebezpečný, pre nás – ľudí. Sú to ploštice a kliešte, ktoré prenášajú nebezpečné virózy, ba stále nové a ešte nám neznáme. Ich stanovištia sa stále posúvajú viac na sever a veda to pripisuje tomu už dlhú dobu otrepanému dôvodu – globálnemu otepľovaniu! 
Aj na túto skutočnosť sme už upozorňovali, ba uviedli, že to nie je vôbec príčina, ale iba následok! Rozviedli sme, ba stále na stránke rozvádzame, tú pravú príčinu tohto stavu, lenže stále zbytočne. O tú pravú príčinu nemajú záujem dokonca ani samotní postihnutí, ktorí ušli hrobárovi z lopaty, ale teraz nesú ťažké následky. Berú to iba ako vlastnú smolu.

Kedy si konečne všimneme, že sa iba plnia staré, ba aj nové zasľúbenia?!

V uvedenom dokumente bola zobrazená aj mapa sveta, s ohniskami škôd pre lesy, ale aj nás ľudí. Lenže ľudia sú spokojní s tým, čo im posúvajú ich vlády a všetky terajšie médiá, ktoré robia hrkot iba okolo toho nepodstatného, ale tie otázky života a smrti sa ukrývajú, tutlajú, a nikto im nevenuje pozornosť, lebo im to „nesype“! Aj tie teórie, ktoré teraz ničia naše lesy, ba už aj nás samotných, sú o tom istom a ich propagátori žijú iba z týchto hlúpych teórií, ktoré sypú im samotným.

Pravda sa nikdy nespájala so ziskom, ale iba s rizikom.

________________________________________________________________________________________
22. máj 2018; dňa 27. mája 2018 príspevok doplnený o POKRAČOVANIE pod ***

(NE)POZNANÁ MÚDROSŤ
 

Teraz bude nasledovať jedno zaujímavé prežitie, ktoré je pre väčšinu dnešnej populácie úplne neznáme, pre niektorých dokonca bude možno na smiech, pre iných „vzdelaných“ bude dokonca urážlivé, ba úplne neuveriteľné, ale pre mňa, po mnohých podobných prežitiach, ba následne aj po dokonalom poučení, je dlhšiu dobu bežnou realitou. Treba ale dodať, že už nie som sám, ale týmto poučením, ba aj prežitiami, sa môžu prezentovať viacerí!
Okolnosti zariadili, že počas jednej soboty sa u nás, ako starých rodičov, streli traja vnuci vo veku 7 – 6 – a 4 roky. Sedeli sme v záhrade a strážili čerešne pred nájazdom vtákov, ale bola to skôr zábava ako plodná aktivita. Ten vekovo stredný vnuk zrazu vykríkol: „Aha, tu je vták!“ A skutočne v skleníku bol mladý vrabec, ktorý sa z neho nevedel dostať von. Ja som ho chytil a chcel som ho pustiť, ale vnuci na mňa naliehali, aby som sa im dal s ním pobaviť a tak som našiel škatuľu a dal som ho do nej so zámerom, že na chvíľu sa pobavia a potom vrabca pustíme. Lenže takto nevidený, nebol pre nich zaujímavý a tak sme išli do druhého skleníka a tam som vrabca vypustil, aby ho mohli vidieť. 
Lenže po čase ich aj to omrzelo a tak som im povedal, že ho ideme pustiť, lebo ešte sa nedokáže živiť, nakoľko je mladý a neskúsený a tak potrebuje opateru rodičov, ako aj oni. A tak som ho vyhodil na strechu, nad ohradu sliepok, kde vrabce chodia kradnúť potravu sliepkam v nádeji, že ho tam rodičia objavia a postarajú sa o neho. 
Lenže aj mladému vrabcovi bolo dlho čakať a tak sa rozhodol zletieť, ale žiaľ, skončil v ohrade medzi sliepkami. Lenže sliepky sa zachovali podivne, na moje prekvapenie sa jedna vrhla na neho a chytila ho do zobáka a samozrejme, ako to sliepky robia, - že keď má jedna veľký kus potravy, tak druhé sa jej ho snažia ukoristiť, čo sa tentoraz stalo osudným chudákovi mladému vrabcovi. Sliepky ho jednoducho rozporciovali a zožrali! 
Touto aktivitou som bol zaskočený aj ja, aj keď sme už mali raz takú sliepku, ktorá netolerovala krádeže potravy a po vrabcoch išla útokom, ba sa jej báli a vyhýbali sa jej a keď bola na blízku od kŕmenia, tak si vôbec netrúfali na krádež. 
Nakoniec som sa aj potešil, lebo som si začal myslieť, že znovu máme v stáde sliepok „policajta“, ktorý bude držať zlodejov – vrabcov v šachu. Myslel som, že ešte posmelené dobrým jedlom z vrabca, táto aktivita ešte stúpne a s vrabcami budeme mať konečne pokoj. Toto prežitie ma tak nadchlo, že som potom sledoval, ako sa začnú po tejto skúsenosti sliepky voči vrabcom chovať a či sa môj predpoklad splní. Lenže nenasledovala želaná radosť, ale sklamanie! Vrabce kradli sliepkam potravu aj potom! Nie je teda vrabec, ako vrabec! A aký je medzi nimi rozdiel? Toto je otázka pre všetkých, ktorí si namýšľajú, že sú znalcami prírody a jej zákonov! 
Na túto otázku ja už dávnejšie odpoveď poznám, ba sformuloval som ju v jednom objave prírodného zákona, ktorý je tak jednoduchý, ale zároveň dokonalý, ako všetky zákony Božie. Pri objave tohto zákona som bol veľmi uveličený, ba možno som sa aj obával, či neblúdim. Lenže život, ale neskôr aj niekto iný, mi tento zákon potvrdil, ba presvedčil ma, že som nič neobjavil, lebo už dávno nám tento zákon bol dokonale vysvetlený. 
Vráťme sa však ku tomuto prežitiu a vysvetlime si na ňom, prečo je nie vrabec ako vrabec, ani sliepka ako sliepka, ba ani človek, ako človek, a dokonca to platí pre všetky živé tvory; ale súvisí to ešte aj s ďalším prírodným zákonom, ktorý ale teraz vynecháme, aby text nebol príliš obšírny. Vo všetkom živom je vývoj a ten sa nekončí iba v tejto nám viditeľnej hrubohmotnosti. Rozhoduje tu jedna „maličkosť“! Myšlienky tvoria formy, ktoré sú pre iné živé bytosti čitateľné a dokážu na ne reagovať. Ten mladý vrabček bol vystrašený a jeho myšlienkové formy sliepky takto vyhodnotili a aj patrične na ne zareagovali. Lenže keď priletí starý a už zlodejstvom ostrieľaný vrabec, ten je nebojácny a jeho myšlienkové formy sliepky takto aj vyhodnotia a podľa toho sa správajú! 
Ako bolo v úvode napísané, pre väčšinu bude toto vysvetlenie utopia, ale žiaľ, musím konštatovať, že iba ku ich škode, ba na neznalosť tohto zákona už mnohokrát doplatili, ba ešte iba budú doplácať. Tento zákon je pozorovateľný denne, pri všetkých ľudských, ale aj zvieracích aktivitách, ba hlavne tam, kde na nechcené kontakty zvieraťa a človeka často doplácame a nevieme si rady.

Preto možno pomôžu nejaké citáty z tej Pravdy, ba od TOHO, ktorý tieto zákony prišiel vysvetliť, a ktoré sú vlastne JEHO vôľou: 
Tlakom a zhustením vznikne vlastnosť magnetickej účinnosti podľa zákona, že všetko silnejšie priťahuje slabé k sebe. Tým sa rovnorodé myšlienkové formy priťahujú zo všetkých strán, zhlukujú sa a zosilňujú čoraz viac moc vlastného pôvodného myslenia a napriek tomu pôsobia tak, že pôvodne vytvorený myšlienkový útvar sa pripojením cudzích útvarov obrúsi, pozmení a až pri zrelosti dostane pretvorenú podobu. To všetko dobre v sebe cítiš, avšak stále si myslíš, že je to len tvoje vlastné chcenie. Pri žiadnej veci nedávaš len celkom svoje vlastné chcenie, ale máš pri tom vždy i cudzie!

Nikto nemôže obchádzať prírodné zákony, nikto nemôže plávať proti ich prúdu. Boh je sila, ktorá udržuje v činnosti prírodné zákony; sila, ktorú ešte nikto nepochopil, nikto nevidel, ale ktorej účinky musí každý vidieť, cítiť a pozorovať denne, v každú hodinu, ba aj v zlomkoch každej sekundy, ak len vidieť chce, a to v sebe, v každom zvierati, v každom strome, v každom kvete, v každej žilke listu, keď sa prediera z púpäťa na svetlo. Nie je to zaslepenosť tvrdošijne odporovať proti tomu, zatiaľ čo každý, i samotní tvrdošijní popierači, existenciu tejto sily potvrdzujú a uznávajú? Čo je to teda, čo im bráni, aby túto uznávanú silu nazývali Bohom? Je to detinský vzdor? Alebo určitý stud musieť priznať, že sa po celý čas snažili tvrdošijne niečo popierať, čoho jestvovanie im už oddávna bolo jasné?
Asi nič z toho. Príčina spočíva v tom, že sa ľudstvu tak z mnohých strán predkladali karikatúry veľkého božstva, s ktorými po vážnom skúmaní nemohlo súhlasiť. Všeobsiahla a všetko prenikajúca Božia sila sa musí totiž zmenšiť a zneuctiť pokusom vtesnať ju do obrazu.
Pri hlbšom premýšľaní prídeme na to, že nijaký obraz nemôžeme s ňou uviesť do súladu! Práve preto, že každý človek v sebe prechováva myšlienku na Boha, zdráha sa podvedome proti obmedzeniu tej veľkej nepochopiteľnej sily, ktorá ho vytvorila a ktorá ho vedie.
Dogma má na svedomí veľkú časť tých, ktorí sa vo svojom odpore snažia zachádzať príliš ďaleko, veľmi často i proti istote, žijúcej v ich vlastnom vnútri.
Nie je však ďaleko hodina, kedy nadíde duchovné prebudenie! Kedy sa budú správne vykladať slová Spasiteľa, správne chápať jeho veľké vykupiteľské dielo; lebo Kristus nám priniesol vyslobodenie z temna tým, že nás usmernil na cestu Pravdy, ukázal ako človek cestu k svetlým výšinám! A krvou na kríži spečatil svoje presvedčenie!

Ak teraz uvážime, že rasám, stojacim na nízkom stupni duchovného vývoja je umožnený výhľad iba na rovnako nízke okolie, s malým voľným priestorom nahor, tak nie je ťažko pochopiť, že medzi nízkymi ľudskými rasami môžeme nájsť prevažne len strach z démonov a uctievanie démonov. Teda to, čo môžu vidieť a tušiť.

Pritom spozorujú takíto ľudia najprv fantómy! Teda útvary, sformované iba strachom a úzkosťou ľudí a nimi tiež udržované.
Tieto fantómy nemajú vlastný život a sú celkom závislé od citov ľudí. Sú nimi priťahované alebo odpudzované. Tu sa prejavuje zákon príťažlivosti všetkého rovnorodého. Strach stále priťahuje tieto útvary strachu a úzkosti, takže sa na bojazlivých ľudí zdanlivo priamo vrhajú.

Keďže fantómy sú teraz spojené roztiahnuteľnými vláknami s pôvodcami, t. j. s rovnako bojazlivými ľuďmi, preto každý bojazlivec vždy príde nepriamo do spojenia tiež so zástupom bojazlivých a úzkostlivých ľudí. Od týchto dostáva nový príliv, ktorý jeho vlastný strach a úzkosť ešte len zvýši, a to ho môže nakoniec dohnať až k zúfalstvu, k šialenstvu.
Nebojácnosť, teda odvaha, naproti tomu bezpodmienečne odpudzuje také fantómy prirodzeným spôsobom. Preto je nebojácny človek, ako je dobre známe, vždy vo výhode.

Keby sa teraz niektorému človeku sňala páska z očí, takže by mohol nazrieť do najbližšieho jemnohmotného okolia, zdesený by uvidel spočiatku len divý zmätok, ktorého by sa mohol naľakať. Ale len dovtedy, kým by nespoznal v ňom spočívajúcu silu, ktorou ako ostrým mečom je schopný raziť si voľnú cestu. Bez námahy, len svojím chcením. Uvidel by státisíce rôznych myšlienkových foriem, všetkých možných a pre pozemský zrak často i nemožných podôb. (*) Videl by, že každý útvar, ostro vyhranený, prejavuje a žije presne to, čo bolo skutočným chcením pri vytvorení myšlienky. Neskrášlene, zbavené akéhokoľvek umelého zastierania.
Avšak aj napriek tisícorakým druhom rozoznal by po čase ihneď podstatu každej myšlienkovej formy, to znamená, že by vedel, kam patrí, i keď by mala najrozličnejšie podoby. Presne tak, ako môžeme rozoznať podľa vzhľadu človeka od zvieraťa, alebo poznávať dokonca rôzne ľudské rasy podľa určitých znakov v tvári, práve tak aj myšlienkové formy majú celkom určité charakteristické znaky, ktoré zjavne ukazujú, či útvar patrí k nenávisti, závisti, k zmyselnosti alebo k inej charakteristickej skupine. Každá z týchto základných charakteristických skupín má svoj určitý poznávací znak, vtlačený jednotlivým myšlienkovým formám ako základ, stelesnený vlastnosťou myšlienky, pritom nezáleží na tom, akú vonkajšiu podobu nadobudli tieto útvary vplyvom tvorivej myšlienky. Takže aj napriek najpodivnejšiemu znetvoreniu útvaru do najstrašnejších znetvorenín dá sa ihneď rozoznať, ku ktorému základnému druhu útvar patrí. S týmto poznaním zaniká i zdanlivo divoký zmätok, javiaci sa ako taký.
Vidíme neotrasiteľný poriadok a prísnosť základných zákonov, prúdiacich celým stvorením, kto ich spozná a prispôsobí sa ich smeru, tomu poskytnú nedoziernu ochranu a prinesú veľké požehnanie. Kto sa však proti týmto zákonom postaví, bude nimi buď zrazený a rozdrvený, alebo prinajmenšom postihnutý a drsne obrúsený. V bolestiach a v trpkých skúsenostiach bude pretváraný tak dlho, kým nezapadne do prúdu týchto zákonov a neprestane im byť prekážkou. Len potom bude môcť byť nimi unášaný nahor.
Tieto myšlienkové formy vysielajú spätné účinky nielen na ľudstvo, ale zasahujú i ďalej; lebo do toho istého jemnohmotného sveta bližšieho okolia patrí i väčšina prírodných bytostí. Kto sa raz vyrovnal so skutočnosťou, že všetko žije, a preto je vo formách, či je to už pozemsky viditeľné alebo nie, tomu nebude nijaký krok ťažký predstaviť si, že aj prírodné sily sú formované. K týmto prírodným silám patria okrem už mnohými, predtým viac než teraz vídanými trpaslíkmi, vílami, sylfami, rusalkami atď., tiež bytosti vzduchu, ohňa a vody. Sú tiež ovplyvňované myšlienkovými formami, čím opäť vzniká mnoho dobra alebo zla. A tak to pokračuje. Jedno zapadá do druhého, ako do súkolesia mechanizmu, zostrojeného s najväčším umením.

S OBDIVOM stoja často ľudia pred inštinktívnym počínaním zvierat. Pripisujú zvieratám nejaký zvláštny zmysel, ktorý u ľudí buď úplne vymizol, alebo ho nechali zakrpatieť. (**)

Ako som už vysvetlil v jednej predchádzajúcej prednáške, duša zvieraťa nepochádza z duchovného ako človek, ale z bytostného. Z bytostnej časti stvorenia pochádzajú aj bytosti živlov: škriatkovia, elfovia, víly, rusalky atď. ktoré pôsobia v tej časti stvorenia, ktorú ľudia nazývajú všeobecne prírodou; teda vo vode, vo vzduchu, zemi a ohni. Taktiež tie, ktoré sa zaoberajú vývojom a rastom hornín a ešte všeličím iným. Tieto však pochádzajú z inej časti bytostného než duše zvierat. Lenže ich obojstranná príbuzenská rovnorodosť pôvodu donáša so sebou väčšiu schopnosť vzájomného poznania. Preto zviera musí bezpodmienečne poznať lepšie tieto bytostné tvory, než to dokáže človek, ktorého pôvod je v duchovnom.

(*) – Táto veta je pre uvedené prežitie kľúčová, ba nie iba pre toto prežitie, ale pre naše nevedomé konanie, ktoré sa teraz zdá „študovaným“ na smiech, ale žiaľ, spôsobuje veľa nášho nešťastia, ktoré v nevedomosti pyšne živíme. Mnohí sa nechávajú pri svojej domnelej múdrosti obdivovať, lenže práve tí, budú v budúcnosti dokonca sami sebe na smiech! Ako bolo v citátoch uvedené, zvieratá sú v tomto smere vo výhode, lebo tento Boží dar neodvrhli tak, ako my ĽUDIA! Tak kto je tu potom na smiech?!

Čo na to povedia terajší enviromentalisti, ochranári a všetci samozvaní znalci prírody?!

***

DOPLNENIE
 

Nakoľko prišlo k istej odozve na tento príspevok na vysvetlenie prírodného zákona, je potrebné isté doplnenie:
Problém v pochopení, už aj pre znalých Slova, v ktorom sú vysvetlené prírodné zákony, spočíva v tom, že niektorí si nedokázali pripustiť, že aj zviera tvorí myšlienkové formy, alebo citové! Uvažovali, že je to iba výsadou ducha! 
Už aj naša veda potvrdila, ba dokázala to pokusom, pri ktorom boli testované tri deti vo veku 6 rokov, z ktorých boli dve dievčatá a jeden chlapec a oproti bol papagáj. 
V zhotovenom trezore bola maškrta, ale bola chránená akoby šiestimi zámkami, teda bolo otvorenie zabezpečené tak, aby bolo nutné prekonať šesť rôznych odlišných zabezpečení, oproti vniknutiu. 
Z tých troch detí, to dokázal iba ten chlapec, ale papagáj bol rýchlejší, aj keď nemá ruky, ale iba zobák. Dôležité bolo logické myslenie. A papagáj bol teda úspešnejší. To je jasný dôkaz, že výsada myslenia je nie iba pre ducha. 
Že zvieratá myslia, má potvrdené aj mestský človek, ktorý nie je zväčša v takom úzkom spojení s prírodou. Mnohí ľudia v meste však chovajú napr. psy a každý majiteľ psa musí mať s tým predsa osobnú skúsenosť. Inteligencia, teda schopnosť myslenia psa, bola dokonca aj meraná a známe sú aj rebríčky najinteligentnejších psích rás. A keď sme už zistili, z hrubohmotných skúseností a prejavov zvierat, že aj ony myslia, a zo Slova tiež vieme, že dianiu v hrubohmotnosti musí vždy predchádzať dianie v jemnohmotnosti, resp. vo svetoch jemnejších, už to by nám mohlo stačiť ako dôkaz, že museli vzniknúť u zvieraťa najskôr myšlienkové formy a až potom sme videli v hrubohmotnosti ich prejavy a následné konanie.

V našom prípade s vrabcom a sliepkami, sa jedná ale o niečo iné, ktoré toto dianie ešte podtrhuje!

Iste každý uzná, že strach má aj zviera, teda nie iba človek! A tento stav strachu, zmení astrálne vyžarovanie tela zvieraťa a už aj z uvedeného citátu (**) vyplýva, že zviera dokonalejšie komunikuje s bytostným, teda so zvieraťom na astrálnej, teda jemnejšej úrovni. Lenže je potrebné teraz si to ešte potvrdiť ďalšími citátmi:
Ako som už povedal, rôzne druhy hmotnosti sa nedajú zmiešať, možno ich však pomocou bytostného viazať a tiež mnohonásobne spájať. V týchto väzbách a spájaniach vznikajú potom teploty a vyžarovania. Každý jednotlivý druh hmotnosti vytvára pritom svoje charakteristické vyžarovanie. Toto sa potom zmieša so žiarením iných, s ním spojených druhov a dohromady dáva veniec žiarenia, ktorý je dnes už známy a nazýva sa skrátka ód alebo vyžarovanie. Tak má svoje vyžarovanie každý kameň, každá rastlina, každé zviera a možno ho pozorovať. Je veľmi rozdielne podľa stavu tela, teda obalu alebo tvaru. (*) Preto sa vo venci žiarenia dajú pozorovať i poruchy a podľa toho rozoznať choré miesta obalu.
Veniec žiarenia dáva teda každému tvaru príslušné okolie, ktoré vytvára jednak ochranu pri obrane a jednak most k ďalšiemu okoliu. (*) Okrem toho, dolieha ešte aj na vnútro, aby sa zúčastnilo na vývoji bytostného jadra v tom najhrubšom zmysle; lebo v skutočnosti pripájajú sa k vlastnému pôsobeniu vo stvorení ešte mnohé veci. Tieto smiem odvíjať len pomaly, krok za krokom, aby som vážne hľadajúcim uľahčil vniknutie do zákonov stvorenia.

Zmes vyžarovania má však omnoho väčší význam, než mohlo ľudstvo doteraz prebádať. Netušia ani desatinu z jej vlastnej úlohy!

Nech si predstaví prasilu, vyliatu ako žiarenie na dielo stvorenia! Ona ním prechádza do každej časti a každého druhu. A každá časť a každý druh ju dáva ďalej v pozmenenom žiarení. Rôznorodá podstata jednotlivých častí stvorenia prináša tak zmenu v pôvodnom žiarení a táto mení tiež farbu tohto žiarenia. Tak sa celé stvorenie javí ako čarokrásny obraz najnádhernejšieho farebného žiarenia, ako by to nedokázal znázorniť nijaký maliar. A každá časť stvorenia, každá hviezda, dokonca každé jednotlivé teleso nech je sebamenšie a sebanepatrnejšie, podobajú sa jemne brúseným hranolom, ktoré každý prijatý lúč mnohonásobne farebne pozmenený, vyžaruje ďalej.

Podľa toho, ako teraz človek, teda duch rozvíja a ovláda farby vo svojom vlastnom vyžarovaní, tak nalaďuje aj svoje vlny ako u rádia na tie isté farby a prijíma ich potom z vesmíru. Toto prijímanie môže sa práve tak dobre označiť ako priťahovanie alebo príťažlivá sila rovnorodosti. Nezáleží, ako sa to nazve, dej ostáva stále ten istý. Veď farby označujú iba druh a druh udáva farbu. V tom teraz spočíva tiež stratený kľúč k pravému kráľovskému umeniu astrológie, ako aj kľúč k liečeniu bylinami, a práve tak aj k popieranému umeniu liečivého magnetizmu. Je v tom kľúč k umeniu života ako aj k stupňom duchovného vzostupu. Týmito stupňami alebo takzvaným rebríkom do neba sa nemieni nič iné, než jednoduchý nástroj, ktorý sa má použiť. Oká tejto siete žiarenia vo stvorení sú priečkami tohto rebríka. V tom je všetko, celé vedenie a posledné tajomstvo vo stvorení.

Toto je iba malý príklad toho, aké dôležité je poznať tie prírodné 
Božie zákony!

***

27. máj 2018

POKRAČOVANIE

NIE JE VRABEC, AKO VRABEC,
ALE ANI ZEMIAK, AKO ZEMIAK

Iste nie je náhoda, že ten príbeh s vrabcami má aj svoje pokračovanie, lebo ja už dlhú dobu iba na náhody neverím! Nasledovalo ďalšie prežitie, ktorého vysvetlenie dokonale doplní to predošlé prežitie s vrabcami.

Na zemiakoch už viac ako dva týždne manželka zbiera pásavky - mandolíny, lebo sa vyrojili tiež včaššie, ako po iné roky. Lenže veľmi dôležitú informáciu mi poskytla až nedávno. Má zasadených viac odrôd zemiakov, ale na jednej odrode, ktorú sme schválne kúpili od Poliaka, ktorý ich bol u nás predávať, ešte nenašla tohto škodcu vôbec. Ale čo je zaujímavé pre mňa najviac, tak to je skutočnosť, že tieto zemiaky vykazujú a potvrdzujú tú našu teóriu o zmene vyžarovania aj hrubohmotne. Z toho dôvodu som urobil aj snímky, ktoré to potvrdia, lebo je to zrejmé aj na pohľad. Tieto zemiaky sú svetlejšej farby, majú odlišnú farbu listov a byle od všetkých ostatných, ktoré máme zasadené, čo súvisí s tým, že temné ľudské vlastnosti, ešte neovplyvnili jemnejšie telo týchto rastlín. V jemnejšej úrovni by pre vidiaceho žiarili fialovo. Prečo práve všetky ostatné odrody a to je ich asi šesť, majú rovnakú farbu, teda tmavšie zelenú, iba tie jedny sú svetlejšie?!
Jednoducho v Poľsku sa pestujú zemiaky vo veľkom, a tak si ich tam nikto nezávidí, ako u nás. Hlavne keď ich máme v záhrade, ako my, ba chodí okolo viac ľudí a každý sa diví, že máme v záhrade zemiaky vždy na tom istom mieste, a máme ich vždy pekné.

Nasledujú spomínané fotografie:

Šesť radov zemiakov má odlišnú farbu!

Aj keď sme už na stránke podali veľa dôkazov PRAVDY a funkcie Božích zákonov, výsledok zostáva žalostný. Stále dúfame, že nájdeme prístup a cestu k niektorým ľuďom, ktorí ešte úplne nezostali ľahostajní, ba dokážu byť všímaví a aj logicky myslieť. 
Nech všetci odporcovia Pravdy, skúsia nájsť logické vysvetlenie týchto faktov, ktoré sme teraz znovu poskytli.

Viac sa urobiť nedá!

________________________________________________________________________________________
22. marec 2019

INTELIGENTNÉ STROMY

Na TV stanici Prima ZOOM, bol nedávno odvysielaný dokumentárny film s názvom „Inteligentné stromy“, v ktorom sa skupina lesníckych výskumníkov snažila presvedčiť lesnícku verejnosť, aby začala chápať les – stromy v celkom iných súvislostiach. Snažili sa dokázať, že stromy medzi sebou komunikujú, že majú city, emócie, vzťahy a cítia tiež bolesť. Pripisovali im teda istý druh inteligencie.
Skúmali to, ako sú stromy prepojené a prepletené buď priamo koreňmi, alebo tzv. „mykoríznou podzemnou sieťou“, ktorú prirovnávali k internetu. Je to sieť tvorená hubami, ktoré sú na koreňoch všetkých stromov, dodávajú im živiny z pôdy a naopak od stromov prijímajú cukor a ďalšie produkty fotosyntézy. Tieto huby tvoria v podzemí lesa systematicky rozrastenú sieť. Keďže iné spojivo medzi stromami nevideli, sústredili sa na to, že takzvaná komunikácia medzi stromami musí prebiehať skrz sieť týchto húb, keďže, ako pokusmi zistili, mnohé prvky, ako napr. uhlík, putujú touto sieťou od jedného stromu k druhému „sem a tam“, čo nazvali „rečou stromov“. Tento podzemný systém prirovnali výskumníci k trhovisku, na ktorom si medzi sebou stromy vymieňajú živiny. Položili si otázku: „Prečo medzi sebou stromy nebojujú?“ Každý strom podľa nich podporoval ostatné stromy, čo prirovnávali k vzájomnej starostlivosti medzi ľuďmi. Vyjadrili tiež názor, že lesné hospodárstvo chce, aby stromy rástli rýchlo a tak ich lesníci „rozsádzajú“ od seba, čo stromy podľa nich nechcú, lebo sa vraj „rady túlia“ a chcú rásť pomaly. Keď jeden strom, ktorý bol úzko prepojený koreňmi s druhým, zomrie, napríklad v dôsledku blesku, stáva sa, že odumiera aj ten strom, ktorý prežil. Prirovnali to k starým manželom, či priateľom, kedy po smrti druha niekedy zomiera od smútku aj ten, čo zostal. Výskumníci zašli tak ďaleko vo svojich terminológiách a teóriách o stromoch, že pri nich menovali ľudské vzťahy, ako materský strom a deti, starší a mladší brat, rodina. Pozorovali zmeny v rastline, ktorá reaguje na nebezpečenstvo, napr. pri kontakte so škodcom, ako i to, že aj vedľajšie stromy začnú reagovať zvýšenou mobilizáciou imunitného systému, aj keď ku nim škodca ešte nedorazil. Zdôvodňovali to tým, že napadnutý strom im mykoríznou sieťou poslal správu – varovanie. Zásahy človeka do lesa považovali za nepriaznivé a nežiaduce. Chorobnosť stromov – ako aj odumieranie celých lesov v dôsledku epidémie spôsobenej premnoženým podkôrnym hmyzom, prisudzovali tomu, že v lese prevládala monokultúra, ktorá podľa nich v prírode miesto nemá a stromy oslabuje. Taktiež k ťažbe dreva mali postoj, akoby to bolo hromadné vraždenie. Pílenie stromu pomocou ťažkej techniky, ktorá šetrne strom spílila a opatrne položila na zem, odsudzovali ako škodlivé a navrhovali všetku nevyhnutnú ťažbu prevádzať ako v minulosti, bez motorových píl a s pomocou furmanov a ich koní, pretože ako daný výskumník o furmanoch povedal: „Je to pekná práca“. V závere dokumentu sa obracali na diváka s argumentom, že predsa každý niečo cíti v lese, cíti tú komunikáciu „s niekým“, čo považujú za dôkaz toho, že stromy sú rovnako vedomé a živé tvory, ako ľudia, ale „pôsobia bezbranne, pretože nemôžu pred nebezpečenstvom utiecť“. Otázka, ktorá u nich vystala bola: „Kde strom uchováva svoju inteligenciu?“ „Kde má strom pamäť?“. Na to zatiaľ odpoveď nenašli, ale upierajú svoje hľadanie k jeho koreňom.
Keby sme prirovnanie stromu k človeku, korene stromu - k duši človeka poňali obrazne, vznikne nám z toho krásna metafora. Realita je však iná. Veď si vezmime len fakt, že človek v prípade nebezpečenstva môže ujsť a strom zostáva neustále na mieste, aj stovky rokov, vystavený pôsobeniu okolia, ľubovôli okolitých tvorov, bez aktívnej možnosti obrany. Bola by v tom spravodlivosť? Vyvinul sa snáď nejaký tvor, ktorý je schopný prežívať pocity takýmto spôsobom? Či naopak zdokonaľoval neustále svoj obranný systém?
Pozrime sa na vysvetlenie podľa prírodných - večných - Božích zákonov. Najskôr je dôležité pochopiť, čo stromy vlastne sú a čo je to „zvláštne a krásne“, čo citliví ľudia pri nich vnímajú.

Z knihy Večné zákony od Natálie de Lemeny Makedonovej:

„Pod nevedomé tvory patria nerasty a rastliny. Považujú sa za živé organizmy, lebo je v nich už určitá forma života, rastú a odumierajú. Sú chránené zákonom, podľa ktorého netrpia vonkajším zásahom do svojho tela, i keď mu môže spôsobiť smrť alebo rozklad.
Nemajú totiž dušu, ktorá prežíva pocity. Keď sa niektorí ľudia vedia rozprávať so stromami a rastlinami, nehovoria konkrétne s nimi, ale s bytosťami, ktoré v nich prebývajú.
Medzi nevedomé tvory patria aj zvieratá, tvoria vyššiu triedu tejto kategórie. Majú už dušu, a preto aj cítia bolesť.“

„Vedomé tvory v bytostnej ríši majú ľudskú podobu. Mnohé z nich žijú aj na Zemi. Sú však pre bežných ľudí neviditeľné, lebo nemajú hmotné telo, iba dušu. Podľa hierarchie sa vedomé tvory delia do dvoch základných skupín – na malé a veľké a označujeme ich spoločným menom bytostní.
Malí bytostní pochádzajú z bytostných zárodkov, ktoré unáša samočinné prúdenie do rôznych živlov. V nich sa vyvíjajú bytostní rôzneho druhu – žijúci v ohni, vo vode, vo vzduchu, v zemi, v kvetoch, stromoch, skalách, oblakoch atď. Majú ženskú aj mužskú podobu. Ich úlohou je udržiavať živly – prírodu v takom stave, ako si to vyžadujú večné zákony. Podľa príkazov vládcov živlov spôsobujú však aj pohromy, napr. záplavy a zemetrasenia, víchrice, búrky, dažde, alebo naopak pozitívne prejavy v prírode – blahodarný dážď, dúhu a pod.
I keď sa tieto prírodné procesy dajú vysvetliť vedecky, že vznikajú zákonite za určitých podmienok, neznamená to, že sa dejú samy od seba. Usudzujeme tak preto, že nevidíme činiteľov týchto procesov, iba ich dôsledky, ktoré sú organizované, zákonité a presné.
Aj život včiel je zákonitý, prebieha podľa presne zorganizovaných pravidiel, ale keďže včely sú voľným okom viditeľné, netvrdíme, že zbieranie peľu a výroba medu sa dejú samočinne.
V súčasnej dobe nedokážeme činnosť bytostných celkom pochopiť, lebo sme stratili schopnosť ich vnímať. Preorientovaním sa na rozumovú civilizáciu ľudstvo otupilo svoju schopnosť vidieť aj inými zmyslami ako telesnými. V rozprávkach a legendách ostalo však zachované dedičstvo niektorých duševne vyspelejších predkov, ktorí tieto bytosti videli aj s nimi komunikovali. Vzájomne si pomáhali, o čom svedčia nespočetné príklady v rozprávkach, o obroch, trpaslíkoch a vílach.
Dnes považujeme jasnovidnosť za výnimočnú schopnosť, lebo sa vyskytuje ojedinele, no kedysi bola všeobecnou vlastnosťou ľudí. Podobne aj dnes výnimočne čistí jedinci vidia bytostných, ale nikto im neverí, pretože je to zriedkavý jav. Až nové pokolenie sa znovu zblíži so svojimi malými pomocníkmi, lebo ich bude vidieť a bude lepšie chápať tieto jemné deje.“

Ako však vysvetliť tú zmienenú „komunikáciu medzi jednotlivými stromami“, ktorú výskumníci z dokumentu skúmali? Ku tzv. komunikácii, môže prichádzať dvojakým spôsobom.
Jednak príroda tvorí dokonalý celok a preto všetko so všetkým súvisí a je potrebná komunikácia – spolupráca všetkých bytostných!

Z knihy Večné zákony od Natálie de Lemeny Makedonovej:

„Malí bytostní sú aj úplne maličkí ako prst, ale aj väčší ako ľudia, sú to obri, ktorí  sa väčšinou zdržujú v skalách, horách, veľkých vodách  a oblakoch.
Vládnu medzi nimi hierarchie, ktorým sa všetci dobrovoľne podriaďujú. Podliehajú zákonu jednoty s celkom, podľa ktorého nemôže jednotlivec existovať sám, len ako súčasť spoločenstva, - vtedy je silný a užitočný. Hierarchia ich vlády vyzerá takto:
Malí bytostní žijúci pod stromom podliehajú kráľovi (alebo kráľovnej) lesa. Ten má nad sebou vládcu celého pohoria. Tento kráľ zas podlieha vládcovi všetkých pohorí v krajine. Hierarchia stúpa až po vládcu planéty a napokon celého vesmíru.“

Ale táto komunikácia nie je to, čo pozorovali vedci!
Vedci pozorovali následky celkom iného deja!
POZOROVALI VPLYV ĽUDSKÉHO DUCHA, KTORÝ TVORÍ CITOVÉ OBRAZY, KTORÉ NÁSLEDNE USMERŇUJÚ PÔSOBENIE BYTOSTNÝCH!

Žiaľ, znovu im teda unikla podstata, teda tá skutočnosť, že sa zaoberajú iba následkom, pričom prehliadajú tú príčinu, ktorá je výsledkom inteligentného pôsobenia ich ducha, teda vytvoreným tlakom ich túžby, ktorý potom následne bytostní zobrazia v hrubej hmotnosti tak, ako je to vysvetlené v nasledujúcom citáte z Posolstva Grálu:

„Predstavte si raz hrnčiara, ako sedí pri svojom hrnčiarskom kruhu a má pred sebou hlinu, ktorá sa dá svojou tvárnosťou vytočiť do akéhokoľvek tvaru. Hrnčiarskym kruhom však neotáča sám hrnčiar, ale hnací remeň, ktorému zase sila stroja nedovolí, aby sa zastavil.
Tlakom prsta sa hlina formuje za neustáleho otáčania kruhu, na ktorý bola hlina položená. Ako prst tlačí, tak sa vytvára forma. Môže byť pekná, nepekná, ba aj ošklivá.    
Rovnako pôsobí aj duch človeka v tomto svete neskoršieho stvorenia. Vedúce postavenie vykonáva svojím chcením, teda tlakom na všetko bytostné, ktoré formuje jemnohmotnosť a tiež hrubohmotnosť. Bytostné je pre ducha prstom, ktorý podľa jeho chcenia tento tlak vykonáva. Hlinou je jemnohmotnosť a hrubohmotnosť, avšak pohyb, bežiaci nezávisle od ducha človeka, to sú samočinné pohyby prazákonov stvorenia, ktoré podobajúc sa prúdom, ženú nezadržateľne k vývoju všetko to, čo človek formuje svojím chcením.
Tak chcenie ľudského ducha je plne zodpovedné za všetko, čo sa vyvíja v neskoršom stvorení; keďže on ako duch spôsobuje tlak, určujúci druh formy. Nemôže nič chcieť bez toho, aby nevytváral formu! Nech je to čokoľvek! Tým sa nikdy nemôže zbaviť tejto zodpovednosti za všetko, čo vytvoril; lebo jeho chcenie je príčinou všetkého, čo je v tomto neskoršom stvorení! Jeho chcenie, myslenie a jeho konanie! Všetko nadobúda formu v súkolesí tohto sveta. Že to človek nevedel, alebo vedieť nechcel, záleží len od neho, je to len jeho vinou. Jeho nevedomosť nič nezmení na tomto pôsobení.“

To znamená, rozdelené na drobné – nasledujúce. Jeden z takzvaných dôkazov komunikácie medzi stromami, bol pokus v laboratóriu, kedy do jedného kvetináča, v ktorom boli nasadené dva stromčeky, špeciálne izolované a prepojené len mykoríznou (hubovou) sieťou v pôde, bol k jednému stromčeku vpustený škodlivý hmyz, ktorý ho napadol. Vedci zistili, že obrannými procesmi začal reagovať nielen napadnutý, ale aj druhý, izolovaný stromček. Vedci to vysvetľujú ako ich komunikáciu, kedy podľa nich napadnutý strom varoval pred nebezpečenstvom druhý strom. V skutočnosti to bolo tak, že vedci pristúpili ku kvetináču s úmyslom vpustiť dnu škodlivý hmyz – teda pristúpili so zlým úmyslom, preto ich citový obraz bol negatívny – chcel spôsobiť poškodenie. Hmyz vpustili len ku jednému stromčeku, ktorý bol napadnutý a druhý bol pred hmyzom v bezpečí. Avšak tento negatívny citový obraz zapôsobil aj na druhý stromček v kvetináči, ktorý sa následkom toho začal taktiež „brániť“. Bytostný alebo viacerí bytostní, ktorí obývali – spravovali tieto stromčeky v kvetináči, zareagovali na tento citový obraz človeka, následkom čoho podľa toho pretvárali aj viditeľnú hmotu (hrubohmotnosť). A tá pretvorená hrubohmotnosť – zmeny v nej, to je to, čo pozorovali vedci! Nič nevediac o tom, čo tejto zmene predchádza! A potom vysvetľujú teórie o inteligencii stromov!

Pričom je to ten istý zákon, ten istý princíp, ktorý bol dokázaný aj v nami ponúkanom dokumentárnom filme „OBJAV PRÍRODNÉHO ZÁKONA“! (*)

Neznalosť opäť vychádza z nevedomosti o jemnejších úrovniach hmotnosti a celého stvorenia a z neznalosti prírodných – večných – Božích zákonov!

Poznanie len tohto jediného zákona by nás posunulo a pomohlo v nespočetných oblastiach našich životov!
To isté platí aj v prípade, keď druhému človeku prajeme úprimne dobro. Náš duch vytvorí citový obraz zodpovedajúci nášmu citu, ten sa na neho „zavesí“ a tým bytostní pomocníci usmernia a vytvoria konkrétne pomoci pre daného človeka. Ku tomu sa ďalej pripájajú aj ďalšie večné zákony tak, aby pomoc bola umožnená, ale zároveň nevznikla nespravodlivosť a aby pri vytváraní neprajných, zlých citových útvarov, bola možná ochrana ľudí, voči ktorým boli namierené.
Ďalej si predstavme napríklad oblasť medicíny. Keď sa budeme zožierať napríklad zlosťou, náš duch bude vytvárať negatívne citové obrazy, ktoré budú pôsobiť na nami zamýšľaný cieľ, na všetko vôkol nás, ale aj na nás samotných! Tie citové útvary zapôsobia aj na bytostné  v našom tele (keďže človek má telo z každej úrovne pod úrovňou svojho pôvodu, teda aj telo bytostné). Bytostné sily teda vplyvom nami negatívne usmernenej základnej sily, spôsobia napríklad chorobu našej pečene. Potom k úplnému a trvalému uzdraveniu nebudú stačiť hrubohmotné lieky, ale bude potrebná aj zmena vnútorná, ukončenie tvorby negatívnych citových obrazov a vytváranie pozitívnych. Pretože citové obrazy zrodené z precítenej čistej lásky, pokory, prajnosti, to sú tie, ktoré dokážu privodiť skutočné uzdravenie, pokiaľ príde potrebná zmena včas. A nielen zlosť, ale aj nespracovaný pocit krivdy, bolesti, môže privodiť našu chorobu, preto chorí môžu byť aj čistí ľudia, ktorí nezvládli, alebo zanedbali istú oblasť vo svojom živote. Keby sme však poznali fungovanie večných zákonov, aj k udržovaniu zdravia by sme sa stavali inak a prevencia by neprebiehala len na úrovni hrubohmotnej a mala by celkom iné a najmä – plne efektívne rozmery! Celý náš život a jeho kvalita by dosiahla celkom iné rozmery, keby sme sa prestali správať ako trucovité deti, ale stali sa opäť deťmi, ktoré sa s neutíchajúcim záujmom pýtajú: „Prečo?“ a ÚPRIMNE hľadajú odpovede. Nie preto, aby sa ony sami stali veľkými v očiach druhých, ale aby pochopili! A tie odpovede sú tu, len na ich prijatie je nutná pokora, čo znamená – poznanie vlastnej malosti!

Príroda bola človeku daná do daru, aby ju nepustošil, ale používal a všetko vôkol seba zveľaďoval! Nebuďme necitliví a nepustošme prírodu, ale nebuďme ani pokrivene zmäkčilí! Nemôžeme odlúčiť človeka od prírody, tak, ako sa nemá odlučovať duchovný vývoj od technického! Nie je ohľaduplné voči prírode nechávať v lese hniť kvalitné drevo, alebo neťažiť drevo a vyrábať radšej nábytok z plastu. Veď aj každý záhradkár, ktorý zveľaďuje svoju záhradu, nenecháva jablká na strome a mrkvy v zemi, ale s vďakou a radosťou ich zužitkuje! Inak by to predsa bolo plytvaním darmi Božími!
Taktiež nie je riešením kráčať späť v technickom vývoji a používať už iba sekery a ťažné kone, ako tomu bolo v minulosti. Stroje v mnohom uľahčujú život človeka, to si musí priznať každý z nás, už len pri využívaní tak bežnej a predsa úžasnej vymoženosti, ako je automatická práčka. A aj keď práca furmana je isto krásnou prácou, to romantické rozplývanie sa pána ochranára z dokumentu, by sa isto javilo v inom svetle, keby túto ťažkú prácu mal vykonávať pravidelne on osobne!
Netreba teda kráčať späť, ale je potrebné duchovné poznanie, ktoré nám otvorí nové obzory a ukáže nám, ako žiť vo vzájomnej harmónii s celým Stvorením a potom aj tie stroje budú celkom inej kvality, bez škodlivých vedľajších účinkov a omnoho efektívnejšie, ako sú teraz!

Tak sa konečne zaraďme na to miesto vo Stvorení, ktoré nám náleží a ako ľudskí duchovia nekazme prácu bytostných pomocníkov, ale s nimi spolupracujme, pretože aj my sme súčasťou toho CELKU a len v harmónii s ním, môžeme prežiť!

Staňme sa ľuďmi, ktorí budú prepožičanú silu používať k budovaniu, pre blaho všetkých tvorov, k rozkvetu a nie k ničeniu!

PRÍRODNÉ – VEČNÉ – BOŽIE ZÁKONY
sú tu stále a budú tu aj naďalej, nezávisle od nás!
Sme to my, ľudia, ktorí ich potrebujeme konečne spoznať, aby sme sa im mohli podriadiť – žiť podľa nich, pretože inak tu už zakrátko byť nemusíme!

(*) Záujemca o informácie o dokumentárnom  filme „Objav prírodného zákona“ nájde doplňujúce informácie na našej stránke v priečinku „Človek a les“.

________________________________________________________________________________________
9. jún 2019

PRIAME DÔKAZY

Na Zemi exituje mnoho druhov ľudí a preto sa aj my snažíme podávať rôzne vysvetlenia tých skutočností, ktorých pochopenie je pre dnešného človeka dôležité. Výraz „dnešného“ je nie náhodou zvýraznený, pretože história nás učí, že ľudstvo vždy pochopilo to zásadné neskoro, a aj rôzne udalosti, ktoré mali k pochopeniu Pravdy napomáhať a ľudstvo ich prežilo v tom najvhodnejšom čase, boli utajované a vychádzajú na svetlo sveta tiež už neskoro. Usilujme sa teda vhodne spracovávať všetko, čo k nám prichádza a nenechávajme druhých, aby nám vyšliapali cestičku k Pravde, ale šliapme sami a potom zistíme, že niečo múdre nás viedlo a cestičky mnohých jednotlivcov v správny čas a na správnom mieste spojilo tak, že z toho vznikne pomoc pre mnohých.
Na TV PRIMA ZOOM bol odvysielaný zaujímavý dokument s názvom: Prírodné kuriozity Davida Attenborougha - Neobyčajní počtári.
Uvedieme teraz tri záhady, ktoré v tomto dokumente odzneli a pokúsime sa ich objasniť Slovom Absolútnej Pravdy, ktoré by nám už dávno pomohlo pochopiť príčiny mnohých našich trápení, keby v nás ostalo len trošku detskej zvedavosti na odpoveď na otázky - „záhady“, ktoré nám život k prebudeniu prináša.
Koho už ani tieto dôkazy neprinútia premýšľať nad tým, že musí existovať aj niečo vyššie, ako hmota nášho tela, čo je s naším svetom prepojené, tomu už ozaj nie je v moci človeka nejako pomôcť.
Keďže nás trápi, že dlhoročne a namáhavo nazbierané dôkazy o fungovaní PRÍRODNÉHO ZÁKONA, ktoré sme na našej stránke v dokumente ponúkli, ostávajú stále prehliadané, ba pre mnohých fakt, že myšlienky nadobúdajú formy, ktoré zvieratá dokážu čítať, ostáva ťažko uveriteľný a pochopiteľný, pokúsime sa pridať ešte jeden medzistupienok k pochopeniu tohto zákona, ktorý už ale môžeme nazvať dôkazom nepriestrelným, teda priamym potvrdením.

Kuriozita číslo 1 z tohto dokumentu bola nasledovná:
„V roku 1895 bol verejnosti predstavený kôň - Hans, ktorý bol 4 roky cvičený nemeckým učiteľom matematiky v dôchodku. K úžasu všetkých zúčastnených, Hans dokázal spočítať počet ľudí v publiku, urobiť zložité výpočty, určovať čas, rozpoznávať hracie karty a poznal kalendár na celý rok. Správnu odpoveď Hans vyjadroval údermi kopyta. Po celom svete ho považovali za prvého konského génia.
V roku 1904 bližšie skúmala Hansa nemecká komisia pre vzdelávanie. Úradníkov zaujímalo, či Hansov majiteľ nepoužíva triky a odpovede mu neprezrádza. Aby to preverili, dostali členovia komisie otázky, ktoré mali Hansovi klásť a to vrátane odpovedí. Hans prekvapivo opäť odpovedal správne.
V roku 1907 po ďalšom výskume profesor Oskar Pfunks odhalil, že Hans dokáže správne odpovedať len vtedy, keď pýtajúci sa pozná odpoveď a keď Hans vidí jeho tvár. To bolo dôležité zistenie!“

Kôň teda samozrejme vôbec nevedel počítať zložité matematické vzorce, ani spočítavať presný počet ľudí v publiku, ba ani nepoznal presne kalendár. Bol len vycvičený na to, aby pochopil zmysel myšlienkových foriem, ktoré si ľudia tvorili. To potom vyjadroval údermi kopyta. Preto musel pýtajúci sa odpoveď poznať a kôň na neho musel vidieť. To je predsa súvislosť tak zrejmá, že vyvracia každú pochybnosť.
Skúsme si uvedomiť, že dnes už myšlienky ľudí dokážu čítať aj stroje, ba dokážu to aj niektorí ľudia, ktorých zväčša využíva armáda pre zistenie pozície nepriateľa. Prečo by si túto schopnosť nemohlo vyvinúť aj zviera, najmä keď práve od myšlienok lovu záviselo jeho prežitie?
Nechajme opäť prehovoriť Slovo Absolútnej Pravdy:

„Vnútorný život je svet sám pre seba, ako to vedia aj tí najväčší posmievači. On nemôže byť nejaké „nič“, keď má svoje vlastné cítenie, svoje plodné a tvorivé myšlienky. Logicky vzaté, musia to byť jemnohmotné telieska alebo veci, ktoré svojím tlakom alebo pôsobením prebúdzajú city, pretože inak by nijaké také nemohli vzniknúť.
Práve tak nemohli by sme vidieť v duchu ani obrazy, keby tam nič nebolo. Takýto názor by predsa znamenal najväčšiu trhlinu v zákonoch exaktných vied. Musí tu teda niečo byť, a skutočne tu aj niečo je; lebo plodiaca myšlienka vytvára v jemnohmotnom, teda v záhrobnom svete, ihneď zodpovedajúce útvary. Ich hutnosť a životaschopnosť závisí od precítenej sily príslušnej plodiacej myšlienky. Takže s tým, čo sa nazýva „vnútorným životom“ človeka, vzniká tiež jeho jemnohmotné okolie, zhodujúce sa s jeho vnútorným.“

„S OBDIVOM stoja často ľudia pred inštinktívnym počínaním zvierat. Pripisujú zvieratám nejaký zvláštny zmysel, ktorý u ľudí buď úplne vymizol, alebo ho nechali zakrpatieť.
Ľudia si nevedia vysvetliť, keď napr. pozorujú, že kôň, pes alebo iné zviera, idúc po obvyklej ceste, po ktorej chodí možno denne, na určitom mieste sa zrazu vzoprie a nechce ísť ďalej a keď sa potom musia dozvedieť, že krátko po tom práve na tomto mieste sa stalo nešťastie.
Už často sa takto niektorému človeku alebo i viacerým ľuďom zachránil život. Je toľko prípadov, ktoré sa stali všeobecne známymi, takže tu nie je potrebné zaoberať sa tým zvlášť podrobne.
Ako som už vysvetlil v jednej predchádzajúcej prednáške, duša zvieraťa nepochádza z duchovného ako človek, ale z bytostného. Z bytostnej časti stvorenia pochádzajú aj bytosti živlov: škriatkovia, elfovia, víly, rusalky atď. ktoré pôsobia v tej časti stvorenia, ktorú ľudia nazývajú všeobecne prírodou; teda vo vode vo vzduchu, zemi a ohni. Taktiež tie, ktoré sa zaoberajú vývojom a rastom hornín a ešte všeličím iným.
Ak je taká udalosť bezprostredne očakávaná, potom sa môže stať, že tadiaľ prechádzajúce zviera alebo človek je varovaný týmito bytosťami živlov. Postavia sa mu do cesty a snažia sa ho prinútiť k obratu krikom a prudkými pohybmi; zviera vidí tieto postavy viac-menej zreteľne, zľakne sa, naježí srsť a energicky sa zdráha ísť ďalej, úplne proti svojej doterajšej zvyklosti; takže často i to najkrotkejšie zviera výnimočne vypovie svojmu pánovi poslušnosť.“

Zviera teda vidí aj jemnejšie úrovne, ktoré my vnímame len ako žiarenie, v ktorých pôsobia bytosti prírody, ale aj naše myšlienky.

Nasledujúca, 2. kuriozita, ostala v dokumente tiež bez objasnenia.
Boli skúmané púštne mravce, ktoré putujú pomerne dlhými cestami od svojho mraveniska a vedci sa snažili prísť na to, ako môžu po púšti trafiť domov, keď cestou nemajú žiadne orientačné body. Ako pokus urobili to, že im na každú zo šiestich nôh namontovali umelý chodúľ, teda každú nohu im predĺžili. Keď to urobili, mravce domov do mraveniska už trafiť nevedeli. Vysvetlenie tejto záhady vedcami bolo také, že mravce asi počítajú svoje kroky a keďže sa im predĺžil krok, tak nevedeli trafiť domov.
Vysvetlenie podľa prírodných zákonov je však omnoho jednoduchšie a úzko súvisí s predošlým príspevkom VEDA A UFO. Je to ten istý prírodný zákon, ktorý využívajú aj tieto mravce na „cestovanie“ púšťou. V predošlom príspevku sme uverejnili aj citácie zo Slova Absolútnej Pravdy k tejto téme a preto teraz len stručne.
Zem, v ktorej majú mravce mravenisko má iný veniec žiarenia, teda vyžarovanie, ako okolitá zem. Tieto zmeny vyžarovania zeme mravce nohami vyciťujú pri kontakte so zemou, preto sa vedia vrátiť domov, kde je im žiarenie zeme najrovnorodejšie. Keď im však predĺžili nohy chodúľmi, tak stratili spojenie so zemou a teda aj so žiareniami, na ktoré sú naučení. Preto sa už domov vrátiť nevedeli.
Alebo si snáď niekto skutočne myslí, že mravec, ktorý má 6 nôh, počíta svoje kroky a potom ich spätne odpočítava, aby sa dostal domov?!

Treťou kuriozitou je veľmi zaujímavá skutočnosť. Jedná sa o druh bambusu, ktorý pochádza z Ázie, ale ľudia ho rozšírili aj do Európy, Afriky, či Ameriky. Zaujímavé je, že tento druh bambusu kvitne v priemere raz za 110 rokov a keď kvitne, tak na celej Zemi a v rovnaký čas. „Ako môžu bambusy kvitnúť v rovnaký čas, keď ich delia tisíce kilometrov?” - Znela v dokumente otázka, ktorá ale nebola logicky a uspokojivo zodpovedaná.
Tu opäť veľmi zreteľne zasahuje do viditeľného deja jemnejší svet. Nechajme sa poučiť Slovom Absolútnej Pravdy:

„Kvetiny sú však ošetrované vyvinutými elfami, ale nie v každej kvetine býva dieťa elfov; iba v takých, ktoré sú obzvlášť chránené a neprístupné nebezpečenstvám, pokiaľ sa o neprístupnosti môže hovoriť.
Zmieňujem sa o kvetinových elfoch ako prvých, keďže títo stáli vždy a ešte stoja v záchvevoch Božej vôle. Ľudskou vôľou nemôžu byť ovplyvňovaní, lebo tkajú a dýchajú vždy v záchvevoch Svetla!
V tejto skutočnosti spočíva tajomstvo, že každá kvetina, aj tá najskromnejšia, je prežiarená krásou; keďže elfovia kvetín stoja vo Svetle!“
„Predsa však pôsobia spoľahlivo a zdanlivo samostatne na výstavbe a udržiavaní celého stvorenia, pretože sú pevne zakotvené v zákone. A nad týmito všetkými stoja jednotliví vodcovia, vyzbrojení mocou, pre ľudí nepochopiteľnou. Nad týmito sú zase ešte vyšší a mocnejší vodcovia, vždy cudzieho druhu voči týmto predchádzajúcim.
Tak to pokračuje stále vyššie až do Božského. Je to akoby veľká reťaz, ktorej neroztrhnuteľné články tiahnu v radostnom pôsobení celým stvorením ako verše chválospevu, zaznievajúceho ku cti a chvále Pána.“
„Vlastné riadenie všetkých tvorov, stojacich v zákone tohto stvorenia, teda žijúcich podľa vôle Božej, prichádza jedine zhora! A k tomu patria všetci bytostní.“

Odpoveď na to, ako to, že vykvitnú všetky bambusy naraz, aj keď sú tisíce kilometrov od seba, je už teda zodpovedaná, lenže pre mnohých to stále ostáva niečím, čo už sami prežili a teda o tom vedia, alebo aspoň o tom už počuli.
My sa však usilujeme o to, aby ľudia pochopili, že Slovo Absolútnej Pravdy – Posolstvo Grálu, skutočne zodpovedá na všetky otázky a preto na už povedané nadviažeme.
V dokumente Zem: územie záhad v časti Tajomní trpaslíci, bol priestor venovaný téme, ktorá bola a stále aj ostáva akosi tabu. Bola snaha dokázať ľuďom existenciu trpaslíkov a iných prírodných bytostí. Výskumníci sa odvolávali na prežitia ľudí, ktorým tieto bytosti zachránili život, keď boli v núdzi, tiež na legendy mnohých národov v ktorých sa tieto bytosti vyskytujú, ale hlavne, pri dolovaní hornín sa našli aj telesné pozostatky bytostného – teda prírodnej bytosti. Jeden bádateľ sa múdro opýtal:

Prečo nedokážu archeológovia a historici nájsť telesné pozostatky tých ostatných víl, škriatkov a elfov na tak rozsiahlom území, keď v povestiach existuje nespočetne veľa príbehov o ich stretnutí s ľuďmi?
Nechajme teraz pokračovať knihu Večné Zákony:
,,Nad hmotným a jemnohmotným vesmírom je ďalší svet, jemnejšieho druhu, ktorý je poháňacou silou celého vesmíru, spôsobuje jeho kolobeh. Je to bytostná ríša. Má tiež sedem úrovní, v ktorých sa prejavujú rôzne formy života. Je domovom mnohorakých bytostí a tvorov, ktoré sa delia do dvoch základných kategórií – na nevedomé a vedomé tvory podľa toho, či si uvedomujú svoju osobnosť alebo nie.
Vedomé tvory v bytostnej ríši majú ľudskú podobu. Mnohé z nich žijú aj na Zemi. Sú však pre bežných ľudí neviditeľné, lebo nemajú hmotné telo, iba dušu.(*) Podľa hierarchie sa vedomé tvory delia do dvoch základných skupín – na malé a veľké a označujeme ich spoločným menom bytostní.
Malí bytostní pochádzajú z bytostných zárodkov, ktoré unáša samočinné prúdenie do rôznych živlov. V nich sa vyvíjajú bytostní rôzneho druhu – žijúci v ohni, vo vode, vo vzduchu, v zemi, v kvetoch, stromoch, skalách, oblakoch atď. Majú ženskú aj mužskú podobu. Ich úlohou je udržiavať živly – prírodu v takom stave, ako si to vyžadujú večné zákony. Podľa príkazov vládcov živlov spôsobujú však aj pohromy, napr. záplavy a zemetrasenia, víchrice, búrky, dažde, alebo naopak pozitívne prejavy v prírode – blahodarný dážď, dúhu a pod.
I keď sa tieto prírodné procesy dajú vysvetliť vedecky, že vznikajú zákonite za určitých podmienok, neznamená to, že sa dejú samy od seba. Usudzujeme tak preto, že nevidíme činiteľov týchto procesov, iba ich dôsledky, ktoré sú organizované, zákonité a presné.
Aj život včiel je zákonitý, prebieha podľa presne zorganizovaných pravidiel, ale keďže včely sú voľným okom viditeľné, netvrdíme, že zbieranie peľu a výroba medu sa dejú samočinne.
V súčasnej dobe nedokážeme činnosť bytostných celkom pochopiť, lebo sme stratili schopnosť ich vnímať. Preorientovaním sa na rozumovú civilizáciu ľudstvo otupilo svoju schopnosť vidieť aj inými zmyslami ako telesnými. (*) V rozprávkach a legendách ostalo však zachované dedičstvo niektorých duševne vyspelejších predkov, ktorí tieto bytosti videli aj s nimi komunikovali. Vzájomne si pomáhali, o čom svedčia nespočetné príklady v rozprávkach, o obroch, trpaslíkoch a vílach.
Dnes považujeme jasnovidnosť za výnimočnú schopnosť, lebo sa vyskytuje ojedinele, no kedysi bola všeobecnou vlastnosťou ľudí. Podobne aj dnes výnimočne čistí jedinci vidia bytostných, ale nikto im neverí, pretože je to zriedkavý jav. Až nové pokolenie sa znovu zblíži so svojimi malými pomocníkmi, lebo ich bude vidieť a bude lepšie chápať tieto jemné deje.
Malí bytostní získavajú ľudskú podobu vývojom. Z bytostného zárodku sa ich duša formuje postupne od nižších tvorov k dokonalejším, od trpaslíkov, škriatkov až k prekrásne vyvinutým vílam a obrom. Ich podoba sa zdokonaľuje a nadobúda ľudské tvary s uvedomovaním si vlastnej osobnosti, svojho ja. Je to ďalší večný zákon.
Malí bytostní sú aj úplne maličkí ako prst, ale aj väčší než ľudia, sú to obri, ktorí sa väčšinou zdržujú v skalách, horách, veľkých vodách a oblakoch.
Vládnu medzi nimi hierarchie, ktorým sa všetci dobrovoľne podriaďujú. Podliehajú zákonu jednoty s celkom, podľa ktorého nemôže jednotlivec existovať sám, len ako súčasť spoločenstva; vtedy je silný a užitočný.“ (**)

Teda uvedené citáty z Večných Zákonov nám na jednu časť otázky odpovedali, teda na tú, prečo nie je možné úplne bežne nachádzať hrubohmotné pozostatky týchto bytostných a ako tieto vzájomné vídania sa ľudí s bytostnými boli možné, a označili sme to v texte jednou hviezdičkou. Ale zároveň sa odkrýva druhá, tiež dôležitá časť otázky, pretože bádatelia jednu kostru trpaslíka predsa len skutočne v našej hrubej hmotnosti našli. Ku odpovedi smeruje ten citát s dvomi hviezdičkami, ale pre dokonalejšie pochopenie na tomto mieste musí nasledovať doplnenie ešte priamo zo Slova Posolstva Grálu:
,,POKRAČUJEM vo svojich vysvetľovaniach o bytostnom a o jeho pôsobení vo stvorení. Prv než však oživím pred vašimi zrakmi v hrubých rysoch obraz celkového diania vychádzajúc zhora nadol, je nutné poskytnúť pritom najprv krátky pohľad do bližšieho okolia pozemského človeka, čo je pre pozemské chápanie ľahšie.
Preto sa teraz zaoberajme najprv tými bytostnými, ktorí sú činní v hrubohmotnosti. Tí pozostávajú z mnohých zvláštnych skupín, utvorených druhom ich činnosti. Sú to napríklad skupiny, pôsobiace celkom nezávisle od ľudských duchov, a súc vedené len zhora, zamestnávajú sa trvalým vývojom nových svetových telies. Podporujú ich udržiavanie ako aj obeh; práve tak však aj ich rozklad tam, kde to vyžaduje prezretosť, aby novoutvorené mohli opäť povstať podľa prazákonov stvorenia, a tak bez prestania.”

,,O trpaslíkoch, vílach, gnómoch a salamandroch ste často počuli. Tí sa tu zamestnávajú vám viditeľnou hrubohmotnosťou zeme, rovnako ako na ostatných hrubohmotných svetových telesách. Sú najhutnejší zo všetkých, a preto tiež najľahšie vám viditeľní.”

,,Vykonávanie pridelenej práce sa deje s veľkou presnosťou, o ktorej nemáte ani predstavy, pretože i ten zdanlivo najnepatrnejší z bytostných je zajedno s celkom. Preto ním pôsobí aj sila celku, za ktorým stojí jedna vôľa, podporujúca, posiľňujúca, ochraňujúca a vedúca: Vôľa Božia!
Tak je to v celom bytostnom vôbec.”

,,Táto pevne pospájaná súvislosť má samočinne za následok, že hociktorý z týchto bytostných, ak by niekedy nejako zlyhal, bude silou celku ihneď vylúčený, a tým zostane vyradený. Musí potom zakrpatieť, lebo sa mu nedostane prílivu sily.” (**)

Teda ak zlyhá bytostný, tak ho kolektív vylúči a on klesne tiež do nižších úrovní, teda do hmotnosti našej. A z toho dôvodu sa môže občas nájsť potom kostra takto klesnutého bytostného. So zlyhaním teda vždy nasleduje zhutnenie jemnejších tiel, či už človeka, alebo bytostného, a súbežne a zákonite musí nasledovať aj pokles do príslušného hutnejšieho okolia.
Potom sú tu ešte tie medzidimenzionálne brány, ktoré tiež môžu zohrať istú úlohu v tomto smere. Teda sú to miesta na planétach, kde je možný prechod z jednej úrovne do druhej za splnenia zákonov tiaže a rovnorodosti, ktorým sme sa venovali v už spomínanom príspevku “Veda a UFO” a teda cez ne mal možnosť prísť do hrubohmotnosti našej planéty aj tento klesnutý bytostný trpaslík.
Tu je vhodné ešte doplniť to, akú veľkú úlohu hrajú v tomto nám už známom, alebo ešte neznámom, prírodnom zákone horniny a minerály, ktoré dokážu zaznamenať citové obrazy ducha človeka, ba takto sa vytvoria akési dimenzionálne brány, ktoré umožňujú následne prechod medzi dimenziami. Keby obyvatelia Zeme nebudovali brány aj nadol, tak by padlého trpaslíka nevymrštilo u nás, ale nižšie, takže zrejme ho sem dostal zákon rovnorodosti.

Dokonca bolo v tomto dokumente uverejnené aj video, v ktorom bol údajne v jednom meste v Argentíne „škriatok“ zachytený videokamerou, ba videlo ho mnoho ľudí ako chodí po meste, naháňa im strach a preto je vo večerných hodinách v tomto meste zákaz vychádzania.
Teda podobne, ako to budeme mať o chvíľu aj my, kvôli strachu z medveďov!

Možno je to pre niektorého čitateľa veľa informácií naraz a nevie, kam vlastne tento príspevok mieri. Našou snahou bolo podať také skutočnosti, ktoré nám dokážu existenciu tej jemnejšej úrovne, jemnejšieho „paralelného sveta“ a aj jej vplyv na tú úroveň - hmotnosť našu.
Náš viditeľný vesmír je skutočne závislý od toho vesmíru jemnejšieho, v ktorom my ale môžeme pôsobiť. Práve to je tá veľká hodnota dokumentu „Objav prírodného zákona“, že dokazuje to, ako my pôsobíme na ten svet jemnejší a ten následne na to nami viditeľné okolie. A práve to by malo v ľuďoch vzbudiť záujem a mali by začať hľadať vysvetlenie týchto vesmírnych zákonov. Potom sa im stane Posolstvo Grálu tou pravou oporou.

Opäť uvedieme jeden príklad:
Sú už vycvičené psy, ktoré dokážu človeka, ktorý trpí epileptickými záchvatmi, varovať tesne pred „záchvatom“, aby si stihol zobrať liek a záchvatu sa vyhol.
Z Biblie, ale aj zo Slova AP je známe, že tieto „záchvaty“ majú na svedomí nečistí duchovia, ktorí napadnú telo človeka. Zviera ich vidí a preto vie aj zareagovať, keď sa blížia a upozorniť na to svojho majiteľa.

Vidíme teda, že prírodné zákony, pôsobiace v obidvoch svetoch, zvieratá využívajú k svojmu, ba aj nášmu prospechu, no my ich však odmietame poznať a prispôsobiť sa ich pôsobeniu. Viac k tejto téme sme vysvetlili už v mnohých príspevkoch a preto si to každý, kto má záujem, môže vyhľadať.

________________________________________________________________________________________
2.7.2020

NEPOZNANÁ KOMUNIKÁCIA

Na našej stránke sme sa tejto téme venovali už mnohokrát a to v rôznych oblastiach, ktoré súvisia s každodenným prežívaním, ba neznalosť nám spôsobuje väčšinou neriešiteľné problémy. Lenže tieto problémy, by už vôbec nemuseli byť, keby sme si nechali konečne poradiť, ba tieto rady, neradili medzi konšpiračné teórie. Paradoxom je, že konšpiračné teórie uznávame naopak, ako pravé.
V platnosti zostáva nami radené pravidlo: Človek nepozná seba samého, ani svet, v ktorom žije, a následne nedokáže správne poznať ani prírodné – Božie  zákony, v ktorých činnosti  musí každodenne pôsobiť.
Tentoraz využijeme ako dôkaz jestvovania jemnejších dimenzií hmoty, znovu poukázanie na druh pôsobenia týchto zákonov v oblasti, ktorá je bežne dostupná pre každého, ktorý by si chcel toto pôsobenie zákonov samotný potvrdiť a overiť to, čo bude teraz nasledovať.
Každý určite pozná, alebo sa dozvedel, ako na zemiakoch škodí pásavka zemiaková, alebo ľudovo „mandolínka“ , ba koľko škôd dokáže napáchať, a že zlikvidovať ju, je úplne nemožné. Bolo už vymyslených, ba aj poradených, veľa spôsobov jej likvidácie, ale stále málo účinných, lebo prežíva stále v hojnom počte a nič nie je dostatočne účinné. My doma pestujeme stále zemiaky a teda tento neduh musíme riešiť každoročne. Chceme mať zemiaky „BIO“, veď preto ich pestujeme, a z toho dôvodu väčšinou likvidujeme tohto škodcu zberom zo zemiakov ručne, aj keď sme už vyskúšali všetko možné, ale biologické. Teda iba bez chémie.
Na našej stránke bol zverejnený objav prírodného zákona, ba aj s možnosťou získania dôkazov na videokazete priamo z prevádzky, teda z prírody a teda aj nasledovné vysvetlenie, ako sa neduhov jednoducho, ba dokonale zbaviť. Dôkazy pochádzali ale z oblasti, ktorá je pre bežného človeka málo dostupná, aj keď sa tento zákon dotýka všetkých oblastí. Preto si niektorý čitateľ možno po týchto následných vysvetleniach pomyslí: „Keď tieto zákony tak poznáš, prečo máš tento problém s tými mandolínkami?“ Na túto otázku je síce odpoveď už v samotnom prírodnom zákone, lebo výsledok je priamo úmerný čistote vysielaných obrazov na dané stanovište, ba hlavne rastliny, tam sa nachádzajúce. No a ten náš problém spočíva práve v tomto samotnom zákone, nakoľko naša záhrada sa nachádza na mieste, ktoré susedí s prechodom, ktorým prechádza veľa ľudí a mnohokrát vidíme niektorých, ktorí sa so závisťou v očiach pozerajú na peknú úrodu, v záhrade sa nachádzajúcu. No a nečisté, teda negatívne myšlienky sú dnes vo veľkej presile, ba jej likvidácia je už teraz priamo nemožná. Dokonca v tejto dobe je táto temná sféra posilňovaná z jemnejších úrovní veľmi výrazne. Uvedený zákon vyžaduje čistotu a teda stanovište, bez možnosti cudzieho zásahu! No a takých dnes už temer niet. Veď preto sa deje všetko tak, ako sa deje, ba stíha nás jeden problém za druhým. A práve preto ja pestujem veľa rastlín, ba aj ovocia, ktoré je málo známe a teda pre tých okoloidúcich neaktuálne, alebo zas na miestach, na ktoré nie je výhľad. Iba tam sa dokážu dosiahnuť žiadané výsledky a využiť uvedený zákon.
Toto bolo potrebné uviesť na úvod, lebo táto otázka je pre pochopenie rozhodujúca. Až teraz môže nasledovať vysvetlenie, ba konkrétny príklad na potvrdenie si uvedeného zákona, ktorým si môžeme podať, ba získať, ten chcený dôkaz. Dôkaz je možné získať práve na negatívnom pôsobení, ktoré je dnes v prevahe, ale potvrdzuje ten spôsob komunikácie, ktorý si chceme potvrdiť, ale ktorý my dnes nepoznáme, lebo neuznávame tie jemnejšie telá vlastné, následne ani iných tvorov v prírode, ba aj jemnejšie telá rastlín a teda ich vyžarovania, ktoré sú práve kanálom tej nepoznanej komunikácie, ktorá všade okolo nás prebieha, hlavne naším pričinením, ale bez nášho vedomia a znalosti o nej.
Každým rokom narastá žiarenie prichádzajúce z vesmíru, ktoré urýchľuje dianie, aby sa mohol uzavrieť kruh, ktorý je pre citlivých už tak očividný, ba vo všetkých duchovných smeroch predpovedaný, ale nami, ba hlavne kompetentnými, ignorovaný. Preto je toľko nahromadených udalostí, všetko je hnané do kvetu, aby prinieslo plody, ktoré sme do stvorenia, vesmíru, prírody vniesli my, ľudskí duchovia. Preto tak zakvitli všetky druhy stromov, rastlín, ba následne nasledovali, ba budú nasledovať pohromy, katastrofy, ľudské konflikty a nevysvetliteľné zlyhania ľudí, ba tragédie, ako v tej škole vo Vrútkach.  Lenže teraz sa vrátime ku konkrétnemu prípadu, ba dôkazu.
Tohto roku bolo, ba je stále, toľko tých pásaviek zemiakových, ako ešte ani jeden rok. Na jednej byli zemiaka je bežné, že sú naraz tri - štyri a nie jedna, ako kedysi. Denne ich musíme zbierať aj päťkrát a vždy ich zozbierame kopu. Títo škodcovia sú už tak rafinovaní, že keď sa približujete ku rastline zemiaka na ktorom je škodca, tak tento tvor sa jednoducho zhodí pod zemiak, otočí sa hore bruchom, prestane sa hýbať, ba zostane v štrbine zeme a objaviť ho, je veľmi náročné. Mám to potvrdené od viacerých. Preto bolo potrebné vymyslieť stratégiu, že jednu ruku rýchlo vložiť pod list zemiakana ktorom je tento škodca a druhou sa približovaťku nemu. Takto skončí vo vašej ruke. Lenže ja som si na uľahčenie vyrobil nástroj, ktorý mi mal uľahčiť tento zber, aby som nemusel toľko chodiť pomedzi zemiaky a šliapať pôdu pod nimi. Pre dokreslenie napísaného, použijem priliehavé obrázky, na ktorých môže čitateľ získať potvrdenie.

No a práve tento vyrobený nástroj sa stal nástrojom potvrdenia funkcie tohto zákona jestvovania jemnejších dimenzií hmoty, ba tej, nami nepoznanej komunikácie medzi živými tvormi. Nestal sa teda nástrojom  pre uľahčenie mojej práce  pri prácnom zbere tohto škodcu, ale niečoho iného. Ako môžete vidieť na obrázku, na dlhšej rúčke je malý kýblik o veľkosti ľudskej dlane, aby ho bolo možné zasunúť pod listy, na ktorých je škodca, ktorý by sa mal zosunúť do neho, keď sa priblížim tak, ako tomu bolo pri priblížení rukou.Lenže výsledok bol v tomto prípade úplne odlišný! Škodca sa nechcel vôbec spustiť zo zemiaka, ba držal sa tak vytrvalo,že som musel nástroj vylepšiť a ako vidno na obrázku, ako rukoväť využiť krátky oberák na ovocie, ktorým točím po listoch zemiaka, aby som tohto škodcu do toho kýblika zhodil. Aj tak je to veľmi náročné! Lenže, keď sa priblížite ku nemu rukou, teda časťou vášho tela, v tom prípade sa ihneď z listu zhodí na zem. Ako je to možné?
Aj keď sa táto otázka, ba celý príspevok bude zdať mnohým ako malicherná, ba nepodstatná, opak je pravdou. Práve v kladení tých pravých otázok je žiadaný úspech. Pokrok je v priamej úmere s umením položiť si tú pravú otázku, ba na ňu potom nájsť aj správnu odpoveď! A práve v tých teraz nami prehliadaných a nepovšimnutých otázkach sa ukrýva väčšina riešení na naše neriešiteľné problémy. My sme na to už mnohokrát poukazovali, lenže žiaľ, vždy so žalostným výsledkom, ba ani teraz si nerobíme veľkú nádej. Ale ako sa hovorí: „Skúsiť treba!“ 
Pre tých väčších skeptikov je potrebné poukázať na dokument: „Záhady živočíšnej ríše 12. časť“, v ktorom  mnohí chovatelia zvierat, ako psov a mačiek, podávajú svoje prežitia, ako videli vo svojom dome duše zvierat, teda ich uhynutých zvieracích miláčikov. Samozrejme, že ako vždy, bol ku tomu vložený aj komentár „odborníka“, teda psychológa, ktorý to vysvetľoval znovu v zmysle naučených definícií, ktoré získal štúdiom, že sa jedná o vidiny tých, ktorí svoje zvieratá stratili a milovali. Ľudia rozumu skutočne nedokážu vniknúť do tých úrovní, ktoré sú prístupné jedine ľuďom citu, a je to podobné, ako nedokáže každý rádioprijímač byť naladený na niektorú stanicu, teda na potrebné vlnové pásmo.
Pre tých otvorenejších treba vysvetliť, ako je to v skutočnosti, ako teda tento prírodný zákon funguje a ako je to vysvetlené v PG: (Voľný obsah)
Aj zviera má dušu, ba presnejšie povedané, iba zviera má ako podstatu svojej inteligencie dušu, teda bytostné jadro, ktoré je následne obalené jemnohmotnými a hrubohmotnými obalmi. Na rozdiel od človeka, ktorý má rovnako tieto menované obaly, ba ten bytostný obal, ktorý má zhodný so zvieraťom, je ale nie u neho tou najvyššou inteligentnou podstatou, ale iba tiež jedným z obalov, ale obalov ducha, ktorý je u človeka tou inteligentnou podstatou, teda o jeden stupeň vyššou, ako je tomu u zvieraťa.
Zviera po svojej smrti teda tiež prechováva jemnejšiu podstatu, ktorá nezaniká, ale u zvierat si nie vždy udrží svoju bytostnú formu, ba je vstrebaná rovnorodou centrálou. Lenže láska ku človeku - duchu, dokáže udržať túto formu aj po smrti v pôvodnej celistvej forme, ba mnohokrát sa opätovne vteliť.  Preto sa po smrti zvieraťa mnohokrát stáva, že zviera stále žije v blízkosti svojho majiteľa, lenže iba v astrálnom tele a je teda možné, že ho majiteľ dokáže vidieť, až má pre toto videnie už spomenuté schopnosti.

A teraz sa dostávame k podstate toho, prečo bola zvolená teraz táto oblasť a snažíme sa dokázať jemnejšie dimenzie hmoty na vyššie podanom príklade. Pre tých, ktorí nemajú vyvinutý tento jemnejší zmysel, nedokážu sa naladiť na tie jemnejšie dimenzie, ale dokážu logicky, ba empiricky myslieť, je tento príklad dokonalou pomôckou, až nájdu v sebe odvahu položiť si tiež tú kacírsku otázku, ktorá bola položená. Ako je to možné, že ten škodca dokáže rozlíšiť tak očividne rozdiel medzi tým neživým predmetom a našou živou rukou?
Naša ruka je žiaričom v jemnejšej dimenzii hmoty, ktorú tento škodca už z väčšej diaľky registruje a preto mu tento spôsob komunikácie umožňuje vykonať ten,  pre neho úspešný manéver.
Jedine my, „múdri“ ľudia, ba pyšní na svoju „znalosť“, sme tak nevedomí, že neuznávame tento, všade v prírode tak bežný spôsob komunikácie medzi všetkými živými organizmami, ba dokonca aj nerastmi,  ba potom sa divíme, keď nás takéto prežitie prekvapí!
Pritom pri poznaní tohto druhu komunikácie, by sme poznali prírodné zákony, dokázali ich výhodne využívať, zbavili by sme sa všetkých dnešných problémov, ba aj vinníkov by sme potom hľadali úplne inde.

A to aj v tom nešťastnom prípade vo Vrútkach! 
 

POTVRDENIE

O tomto jemnejšom druhu hmoty nás informujú nie len rôzne náboženstvá po celom svete, ale urobili to niekoľko krát už aj vedci, lenže, žiaľ, dnes sa každá prospešná informácia stáva tajomstvom, alebo predmetom posmechu. Tak je tomu aj s novým pokusom vedcov, ktorí sa snažili tento jemnejší druh hmoty – „temnú hmotu“ ako ju oni nazývajú, skúmať a zistiť jej vlastnosti. Použili k tomu tekutý xenón, ktorého jadrá sú tak citlivé, že reagujú pri stretnutí s molekulami tej hmoty jemnejšej nami neviditeľnej. Lenže výsledky ich veľmi prekvapili, lebo zrážok, alebo stretov bolo viac, ako oni predpokladali, čo znamená, že tá jemnejšia hmotnosť nesie viac informácií, ako tá naša. A toto zistenie je dokonalým potvrdením tohto príspevku, pretože mandolínka má zmysly aj pre tú jemnejšiu úroveň, odkiaľ čerpá pre ňu potrebné informácie. Teda aj to, či predmet ktorý sa k nej blíži je živý, alebo neživý.
Títo vedci si myslia, že objavili podľa nich svätý grál, teda tú jemnohmotnú časticu, ktorú nazvali slnečný axióm a svoju publikáciu nazvali: „PREPÍŠEME ZÁKONY FYZIKY?“ lenže nevedia, že už Mendelejev tento prvok zahrnul vo svojej tabuľke, ako prvok 0 z ktorého všetky ostatné prvky periodickej tabuľky pochádzajú. Lenže v oboch prípadoch bola snaha tento poznatok pred ľuďmi zatajiť alebo spochybniť. Už sme Vás o tom informovali v príspevku NAŠE FAKTY POTVRDENÉ z priečinku LOVY BEZ ZBRANÍ, ba dokázali sme za pomoci techniky túto jemnejšiu hmotu aj nasnímať a sú v tomto priečinku k dispozícii videá. Dokonca aj praktické využitie v prírode zachytené v dokumente.
Nižšie uvádzame obrázok, teda výsledok pokusu vedcov. Horná modrá úroveň predstavuje množstvo informácií v tej jemnejšej dimenzii a tá spodná v našej dimenzii.

Obrázok pochádza zo stránky:
https://fontech.startitup.sk/prepiseme-zakony-fyziky-pri-experimente-s-temnou-hmotou-sme-natrafili-na-novu-casticu/
 

ZAUJÍMAVÉ PREŽITIE

V práci som mal jedno zaujímavé prežitie. Odohralo sa toto:
Pristavil som autobus na prvú zastávku. Na nej čakalo iba pár ľudí. Do prednej časti, teda blízko za moju kabínu kde sedím, nastúpili dvaja páni, boli istotne kolegovia, a boli zjavne v dobrej nálade. Hneď ako teda vošli do autobusu, jeden z nich si zavtipkoval a povedal tomu druhému zhruba toto:

,,Vidíš, dal som ti zapnúť klimatizáciu.“

Reagoval tak na to, že v autobuse bolo príjemne, voči vonkajšku, lebo ešte počas prestávky, pred začatím linky, som vychladil autobus pre cestujúcich pomocou klimatizácie.
Tak som sa pousmial a vypočul, ako si vtipkujú a šli sme ďalej. Túto linku som dokončil ako obvykle a opäť potom čerpal prestávku pred začatím nového kolečka v tej istej linke. 
No zaujímavé prežitie nastalo vtedy, keď som začal to nové kolečko.
Pristavil som autobus do zastávky a prekvapivo som pozeral, keď po nastúpení, jedna pani hovorí jednému pánovi, s ktorým boli opäť zjavne známi, zhruba toto:

,,...nechala som ti pustiť klimatizáciu.“ a rovnako si takto povtipkovali medzi sebou.

Ja som po chvíli pochopil, že sa práve odohral ten dej, kde človek nevedome reaguje pod vplyvom myšlienok iného človeka, ktorý ich vytvoril a zakotvil tak na konkrétne miesto aj keď samotní aktéri o existencii tohto deja vôbec nevedeli.
Potom som si všimol, že tá pani, ktorá to povedala rovnako ako ten pán v predošlom kole, nastúpila cez rovnaké dvere a sadla si na rovnaké miesto, ako ten pán pred ňou a celé sa to odohralo na tej istej prvej zastávke.
Mne sa to spojilo s tým prípadom vo Vrútkach, pretože aj v príspevku sme naznačili, že ide o tento dej, a že skutočného vinníka je nie tak ľahko nájsť. A toto je rovnaký dej, kde tá pani netušila, že to, čo vypovedala, je nie jej vlastné myslenie.
Toto prežitie teda len potvrdzuje to, čoho sme sa okrajovo tiež v príspevku dotkli, že všetci ľudia bez výnimky nie vždy konáme len pod tlakom vlastných myšlienok a vôbec si týchto jemnejších komunikácií, žiaľ, nie sme vedomí a ani o nich nemáme poznanie, ale najmä tí nie, ktorí dnes nosia taláre, pretože ku spravodlivému úsudku v zmysle prírodných vesmírnych zákonov iba titul zo štúdia práva nestačí.
Ide tu o pôsobenie ,,Myšlienkových foriem“ z jemnejších dimenzií, na tú našu, hutnejšiu, a tento pojem a aj súvislosti boli pre nás dávno dokonalo vysvetlené v diele Posolstvo Grálu, ako aj to, že pozemské zákony vôbec nie sú v súlade s tými Božími zákonmi.

________________________________________________________________________________________
30.8.2020

ŽIARIACA HVIEZDA - Sviatok Ruže

Náš príspevok „Veľká kométa“ možno vyvolal u niektorých čitateľov nie celkom správny obraz, prehnané očakávanie, ba túto kométu považovali za tú, ktorá vyvolá, a aj vyplní, to najdôležitejšie, ba znalými očakávané dianie, zasľúbené nám v tom Slove Pravdy, ktoré je pre nich tým najdokonalejším poučením. Teda mohlo by byť, lenže žiaľ, vždy nie je, nakoľko aj toto Slovo bolo písané v takej forme, aby nemohlo byť temnom, ba ani ľudskou hlúposťou, ba aj vypočítavosťou, pokrivené tak, ako bolo Slovo Ježiša.
Treba mať na pamäti poučenie z tohto Slova, že všetky zasľúbenia, ktoré nám boli dané, sa vracajú v kruhoch, ktorých rozuzlenie môže do istej miery ovplyvniť konanie ľudstva, a potom tento kruh sa musí zopakovať, alebo predĺžiť a prispôsobiť stavu ľudstva, teda jeho zrelosti. 
Narodením Ježiša začal veľký kruh, ktorého vyvrcholenie, teda záverečné vyplnenie, mohlo už pre ľudstvo skončiť skôr, teda počas minulej inkarnácie Syna Človeka, Ducha Svätého v hmotnosti, keď nám priniesol to Slovo, na ktorom budeme všetci súdení. Zlyhaním ľudstva, sme prežili iba „Veľkú očistu“ v dvoch svetových vojnách počas Jeho pôsobenia, ale súd nemohol začať, ba ani byť dokončený, lebo nebolo koho zachraňovať, pre nezrelosť ľudstva. Jednoznačne to vyplýva z Jeho Slova. 
Pre naše zlyhanie, bolo potrebné, aby začal nový kruh, aj s novou pomocou, ktorý začal narodením a pôsobením Prakráľovnej, ktorá nás upozornila znovu na to Slovo, na ktoré sme už znovu zabudli, ba aj na ten pôvodný kruh, ktorý sa predĺžil našou vinou do budúcnosti.
Tento nový kruh je už menší, lebo ukončenie je bližšie, a preto aj k jeho vyvrcholeniu dôjde skôr, ako vyvrcholenie toho veľkého kruhu, začatého Ježišom a čiastočne vyplneného Synom Človeka. Táto kométa, bola teda oznamovateľkou ukončenia toho neskoršieho kruhu, kruhu začatého Prakráľovnou, ba toto dianie by nás malo pripraviť na ten záver toho veľkého kruhu, ktorý nám bol zasľúbený už Ježišom, podporený pomocou Syna Človeka a Jeho dokonalým Slovom Pravdy, na ktorom budeme všetci súdení.     
Kométa, ktorú sme mohli sledovať, bola iba predzvesťou tej konečnej, ktorá dokoná to, čo začala táto, ba na čo sme boli už toľkokrát upozorňovaní, ba udalosťami pripravovaní, lenže žiaľ, ako vždy doteraz – zbytočne! Čo sa ešte musí stať, čo nás musí postihnúť, aby sme zobudili svojho ducha a začali hľadať tú Pravdu, ktorá zostáva pre nás stále nepoznaná?
Pre potvrdenie napísaného, nasleduje neúplná prednáška, ktorá dokreslí toto zasľúbené dianie. Napísané potvrdia aj tie citáty, ktoré podávajú svedectvo o tom dôležitom, veľkom kruhu, ktorý sa v blízkej budúcnosti uzavrie tiež. Dôležitý je samotný termín, v ktorom budeme mať zasľúbenie začiatku tohto kruhu, ba aj jeho ukončenie! Bude to sviatok „Žiariacej hviezdy – sviatok RUŽE!“ Tento sviatok budú potom sláviť všetci tí, ktorí prežijú ten POSLEDNÝ SÚD!

Všetko sa uzatvára ako kruh a my skrz „Prichádzajúceho“ prežívame uzatvorenie jednej obrovskej svetovej histórie a vidíme súčasne vznik novej, celkom zmenenej doby, ktorá má byť riadená podľa vyššieho, čistého zmyslu a vôle. Tomuto vzostupu musí ale predchádzať úpadok, taký aký je teraz, lebo nikto nepovažuje za možné a nikto nie je spôsobilý celú bezmocnosť ľudskej inteligencie tak prenikavo odhaliť. Podľa proroctiev je ale to najhoršie ešte pred nami a potom sa rozpúta strašný boj v ktorom každá ruka, ktorá sa pozdvihne proti moci „Prichádzajúceho“ ochromie, alebo bude zlomená. Na mnohých miestach je dokonca celkom dôrazne poukázané na to, že žiadny štát ani cirkev sa nemôže beztrestne postaviť proti vlne jeho moci.

Zo svetlých výšin preniká jasot, velebenie a vďaka Pánovi, že dnes bude v kruhu diania teraz splnený tiež posledný článok prípravy pre očistu, výstavbu a vzostup v hmotnosti!

Tak sa teraz uzatvára so všetkým v súde aj ten kruh, ktorého začiatok je vo svätej noci v Betleheme! A toto uzavretie kruhu musí vyvrátiť všetko nesprávne z podaní, aby zvíťazila Pravda. Temno, vytvorené ľuďmi, prenikajúcim Svetlom sa rozptýli! (*)
(*) Tento posledný citát je dôkazom toho, že aj ten veľký kruh už mohol byť vyplnený, keby ľudstvo nebolo zlyhalo.

Očistné plamene.

Aj dnes opäť slávia Vianoce mnohí ľudia, ktorí vedia o Božom Synovi Ježišovi a veria v neho i v jeho poslanie. 
Aj keď toto jeho poslanie ľudia nespoznali v pravej podstate, pretože si mnohí myslia, že prišiel iba preto, aby pre nich tu na zemi trpel a zomrel, predsa je medzi nimi dosť aj takých, ktorí sa v najčistejšom chcení modlia k Bohu a ďakujú mu za zoslanie jeho Syna. 
A týmto ľuďom sa má pomôcť pre ich čisté chcenie, aj keď sa tak stane bolesťou a utrpením, ak nie je inak možné priviesť ich k poznaniu svojich omylov! 
Bolesť a utrpenie sú potom prejavom najvyššej lásky, ktorá im chce ešte raz pomôcť, aby sa ich čisté chcenie nestratilo len pre mylne naučené chápanie, ktoré prijali prostredníctvom škôl a cirkví a ktorého sa už teraz nechcú dobrovoľne vzdať zo strachu, žeby tým stratili oporu a vystavili by sa pozemskej nevraživosti. 
Týmto ľuďom sa má pomôcť! Nie však tým, ktorých rovnako zviedli, ale nemajú v sebe to veliké, čisté chcenie, ale iba vlažnosť, povrchnosť, ľahostajnosť ku všetkému, čo súvisí s týmito sviatkami. Ani tým nie, ktorí tieto sviatky považujú zo zvyku iba za sviatky pozemské, nie však duchovné! 
Týmto ľuďom neprináša lúč lásky, ktorý počas slávnosti Žiariacej hviezdy preniká plameňmi súdu, radostnú pomoc, ale odvrhnutie, takže sa v súde musia zrútiť!
Lúč lásky, ktorý dnes už po mesiacoch zasahuje túto Zem po prvýkrát, je predposlom samotnej lásky Božej, ktorá sa opäť blíži k jej pozemskému obalu, sledujúc dráhu hviezdy, približujúcej sa stále bližšie v prasile svojej duchovnej podstaty k pozemskému ľudstvu. 
Rúti sa s hukotom ako Boží posol, ako svedok Toho, ktorý bol vyslaný, aby splnil najsvätejšiu vôľu!
Urobí pri tom všetko novým, lebo prostredníctvom nej stroskotá a zrúti sa to, čo je v súde označené na zrútenie! Prináša k tomu vykúpenie. V jej lúčoch to čoskoro prežijete hrubohmotne! 
Je to zákonom stvorenia zodpovedajúce pôsobenie už započatého súdu v hrubej hmotnosti, ako to bolo oddávna už zasľúbené! Súdený je už každý človek podľa svojich skutkov, ktoré umožňujú poznať jeho vnútro. 
Týmito skutkami nie sú myslené jeho hrubohmotné diela, ktoré stavia ľuďom na obdiv, ale prejavy jeho skutočného chcenia, ktoré pred ľuďmi často skrýva. 
Dôsledky jeho chcenia sa ukážu ako jeho skutky, ktoré sú v zákonitom, samočinnom tkaní tohto stvorenia ľuďom spočiatku neviditeľné, ako som to v Posolstve už opísal, ktoré však zostávajú so svojím sploditeľom v spojení a musia sa časom stať aj v hrubohmotnosti citeľnými a viditeľnými.

Sila hviezdy zbúra múry, ktoré človek okolo seba samého postavil, a dá mu pocítiť súd, ktorému pod hrubohmotnou ochranou svojho pozemského tela mohol až doteraz unikať.
Hviezda je kľúčom k hrubohmotnému dianiu, ktoré je bytostnými pomocníkmi vo všetkom pripravené!
Tým sa však teraz stane celému pozemskému ľudstvu aj posledným volaním, poslednou výstrahou, prinášajúcou so sebou v rýchlom dôsledku i koniec, ktorý môže byť začiatkom iba pre tých ľudí, ktorí sa chcú odteraz celkom bezpodmienečne podriadiť Božím zákonom v pokornom velebení Boha Otca, ktorý jediný je ich Pánom až na všetky veky!

Ľudia, žijete v dobe, za ktorej prísnosť musíte Bohu ďakovať, pretože jedine ona vám môže priniesť záchranu tým, že vás prebudí z hlbokého spánku, do ktorého ste upadli svojou vlastnou vôľou! 
Otrasy za otrasmi všetkých druhov budú vás teraz zasahovať, a to pozemské a s nimi úzko spojené duševne. Mnohí ľudia môžu byť dnes duševne zasiahnutí len vtedy, ak to pozemské musia prežívať v najhrubšej forme, pretože sú vo všetkom už príliš otupení a ich duše spočívajú oddelené za kamennou stenou, aby ako ochromené upadli do smrteľného spánku.

S objavením sa žiariacej hviezdy zrúti sa však všade za veľkého kriku, zlorečenia a vzájomného preklínania tých, ktorí na ňom lipnú. 
Celý ten bláznivý zmätok bude potom vyzdobený šialenými činmi, ale zároveň premiešaný vzrastajúcimi zúfalými prosbami!

Potom budete vy v tomto zmätku stáť pevne, radostne obracajúc svoj pohľad k Bohu; lebo ste ochraňovaní a opatrovaní jeho všemohúcou milosťou, ak pôsobíte podľa Slova! 
A vaša istota poskytne záštitu a pomoc všetkým, ktorých prosby sa v poznaní Boha obrátia k Svetlu. Vy môžete hľadajúcim objasniť tú cestu, ktorá ich vyvedie z osídiel a nástrah rúcajúceho sa temna, aby neboli spolustrhnutí, ak sa ich duše snažia ešte v poslednom okamihu poctivo sa namáhajúc primknúť k Slovu. 
Že lúč z Božskej lásky už bude teraz vyslaný uprostred všetkého vyžarovania hnevu, je opäť taká nezmieriteľná milosť, akú človek bude môcť porozumieť až omnoho neskoršie. Lúč lásky dnes dáva ešte mnohým ľuďom možnosť zachrániť sa uprostred súdu. Takým, ktorí by ináč museli byť stratení, keďže ich sila by nevystačila na oslobodenie sa od temna, ktorého chápadlá sa ich snažia pri páde pevne zovrieť.
Lúč Božej lásky, ktorý ju samotnú predchádza! Onej lásky, ktorá je úzko spojená s Ježišom, ktorá čiastočne z Ježiša vychádza. 
Ako kedysi narodením Syna Božieho Ježiša na zemi, tak sa tým aj dnes ešte raz položil obnovený základ na to, aby sa naša slávnosť Žiariacej Hviezdy mohla stať opäť slávnosťou vďaky za takmer nepredstaviteľnú Božiu lásku!

Kamkoľvek do vesmíru vyšle žiariaca hviezda čisté, duchom prežiarené plamene, splní sa vždy na týchto miestach súčasne aj veľký akt milosti Božej lásky!
A ak teraz tu na zemi vyvolá súd, tak aj v tom spočíva Božia láska, lebo prináša spásu a oslobodenie od temna a od všetkého zlého chcenia tvorom, usilujúcim sa stúpať k Svetlu!
Že, plamenné zväzky tejto hviezdy musia vyvolávať súd, to záleží iba na ľuďoch, ktorí svojím zlým a od Boha odvrátenom chcením, vo svojej domýšľavosti a vo svojom sebectve vytvárali zlé diela, ktoré neznesú očistný lúč Svetla, ale pri tom zakolíšu a rozpadnú sa na trosky!
V skutočnosti skrýva tento lúč vo svojej žiare iba najčistejšiu silu na povznesenie všetkých pozemských ľudí i  samotnej zeme v teraz prebiehajúcom svetovom dianí! Teda žiarenie najčistejšej Božej lásky, ktoré však znesie iba ten, kto sa v Božej láske zachvieva. 
A všetko, čo sa v nej nemôže zachvievať, bude čistotou tohto žiarenia bolestne zasiahnuté, zoškvarené, spálené; lebo očistný plameň tejto hviezdy nie je určený iba pre ducha, ale aj pre všetkých tvorov a aj pre hrubú hmotnosť. A k očiste patrí zničenie všetkého toho, čo sa nemôže zachvievať v Božej láske! 
Hviezda by v tejto dobe bola prišla v každom prípade, aby teraz hojnosťou svojej žiary zahrnula zem, aby sajúc svojou mocnou duchovnou silou, podvihla pritom ľudstvo i zem do novej ríše, do ktorej podľa zákona Božej vôle teraz patrí!
Keby boli pozemskí ľudia takí zrelí, ako by vo svojom vývoji dnes už museli byť, keby sa snažili dbať na všetky zákony vo stvorení, potom by jej objavenie sa vyvolalo u ľudí jasavé uvítanie a obšťastňujúce, vďakyplné velebenie Pána, ktorý ju poslal! 
Ale keďže to tak nie je, a pozemské ľudstvo kleslo vo svojom zlyhaní dokonca hlbšie, než sa mohlo pokladať za možné, prejaví sa teraz jej objavenie inak. Musí najskôr pôsobiť rozkladne a ničivo, kým sa jej povznášajúca a budujúca sila žiarenia bude môcť uplatniť najčistejším spôsobom, pretože potom bude dopadať na takú pôdu, ktorá je núdzou pripravená na to, aby ju dôstojne prijala!
Iba preto bude hviezda ľuďom a všetkému súdom, čo nie je podľa Božej vôle. A podľa Božej vôle je iba to, čo sa zachvieva v Božej láske, pretože Boh je láska!
Rozumiete teraz, vy ľudia, tej veľkej jednoduchosti, ktorá spočíva v celom svetovom dianí? Čokoľvek sa tiež v ňom stane, môže byť vždy len láska!

Postaviť pozemského človeka na úroveň zvieraťa bolo pre škodoradostne sa smejúce temno príliš malým cieľom. Chcelo postaviť rod pozemských ľudí ešte omnoho hlbšie, pod akékoľvek zviera!

Je celkom na mieste, ak sa vás zmocní hrôza, len čo raz vyslovím, ako hlboko človek padol! 
Ale teraz musím povedať a z jeho temného úkrytu vytiahnuť na svetlo, aby to bolo konečne zničené lúčom hviezdy, ak prebúdzajúci sa jednotlivec ho sám nespáli v ohni prebudeného ducha. Práve dnes, na deň najsvätejšej lásky Božej, chcem to splniť!
Volám k ľuďom, aby to spoznali a oslobodili sa od zla, ktorému podľahli ako najsilnejšiemu omamnému jedu vplyvom úkladov tak veľmi pokriveného rozumu! Lebo iba on a jedine on ich k tomu priviedol.
Zvodca vedel až príliš dobre, že to tak muselo dopadnúť, hneď ako sa ľudstvo vydalo ním mu lákavo ponúknutým a nesprávnym smerom!

Prichádza svätý súd, vy pozemskí ľudia! Preto sa staňte ľuďmi alebo zahyňte v plameňoch Žiariacej hviezdy! 
Vy však, ktorí máte na svojom čele Svätý kríž, ďakujte však Pánovi za túto veľkú očistu; lebo vám, ktorí s veľkým chcením k dobrému nosíte Slovo Posolstva vo svojich dušiach čisté, ktorí sa usilujete stúpať do svetlých výšin, vám hviezda prepožičia veľkú silu, aby ste sa stali vnútorne novými podľa Božej vôle! 
Pod silnou ochranou Svetla pôjdete týmito ťažkými obdobiami, ktoré vás budú stále viac očisťovať a rozpaľovať, až sa stanete plameňmi, ktoré v najčistejšom velebení žiaria na zemi na poctu Boha a  pôsobia medzi ľuďmi pomáhajúco a príťažlivo všade tam, kde sa chce prebúdzajúca duchovná iskra ešte vzniesť k svetlým výšinám!
Preto choďte teraz s dôverou v Slovo, ktoré vám ukazuje pravé cesty, po ktorých máte ísť a ktoré vám sprostredkuje aj silu v hodinách, keď sa vás bude chcieť zmocniť malomyseľnosť. Pamätajte na to, že všetko, čo ešte príde, je činom milosti Božej lásky, ktorá vynucuje očistu!
Slávnosťou vďaky za pôsobiacu Božiu lásku nech je teda v budúcnosti každá slávnosť Hviezdy, ktorá sa zjednotí s doteraz známym sviatkom vianočným. 
Prispejte k tomu vy svojou pomocou ľuďom, ktorí sa na vás budú v duševnej tiesni čoskoro obracať.
Prinášajte im pomoc v Slove! Lebo ono je to jediné, čo predovšetkým potrebujú!

Terajšia doba, ktorú prežívame, je tou dobou, ktorá v „Zjavení Jánovom – Apokalypse“, bola definovaná nasledovne: „Pán zahalí svoju tvár“! Pre všetkých pravých stúpencov Pravdy a Boha, je to veľmi ťažká doba, kedy temno kraľuje, je na vrchole a zasľúbené zvádzania a útoky temna sú každodennou skúškou pevnosti nášho presvedčenia. Nevzdávajme sa! Nenechajme si vziať Pravdu, ten najcennejší klenot, ktorý môže byť našou záchranou, našou vstupenkou do nášho domova, do Raja, ktorý sme kedysi opustili, ako nevedomé duchovné zárodky, ktoré sa vnorili do hmotností vesmíru poznávať to čarokrásne stvorenie Božie, v ktorom môžeme žiť a pôsobiť večne.
Pre tých, ktorí netúžia po Pravde, nehľadajú zmysel života, bude ďalej napísané neuveriteľné, lebo ten terajší tlak, ba útoky temna nepociťujú, nakoľko nie sú pre temno nebezpeční, dokonca mnohí sú  priamo v jeho službách, a to niektorí nevedome, ale mnohí aj vedome. Nebude sa to ľahko čítať dokonca ani pre stúpencov Slova Pravdy, lenže je to jej súčasť a tak je to potrebné uviesť, aby sa poukázalo na ten koreň zla, ktorý našej civilizácii vládne. 
Dnešné nariadenia, zákony a dokonca celá ideológia našej spoločnosti je chybná, lebo za vodcov sa pasovali tí, ktorí tam nepatria, ba nemajú k tomu patričné schopnosti a hlavne znalosti, nepoznajú vlastne ani seba samých a následne svet v ktorom všetci žijeme.(*)
Potom nepoznajú prírodné, teda vlastne Božie zákony, ktorým sme všetci, v každej oblasti života podriadení, teda každodenne ich buď využívame, alebo naopak – zneužívame. Žiaľ, nám dnes prevláda práve to zneužívanie. Prečo? Títo naši samozvaní ideologickí vodcovia žijú buď v panelákoch, alebo v honosných vilách, kde neprichádzajú vôbec do kontaktu s týmito prírodnými zákonmi, ktoré potom nemôžu poznať a tak zosúladiť so skutočným životom. Výsledkom sú potom nariadenia, zákony, náboženstvá a celá naša ideológia, ktoré sú priamo v rozpore s pravým životom, pôsobením prírody, vesmíru a celého stvorenia Božieho. Pravé poznanie zaradili medzi takzvané konšpiračné teórie, ale pritom je to presne naopak, čo vyplýva jednoznačne zo všetkých našich príspevkov, ale hlavne z tých uvedených prírodných zákonov. Tieto podľa nich „konšpiračné teórie“ sú pre nich potom veľmi nebezpečné a nimi odsudzované, prežitia, ba fakty, ktoré ich potvrdzujú sú ukrývané, všemožne tutlané, alebo zosmiešňované a všetci stúpenci zatracovaní, až nie vyhlasovaní za extrémistov, pre spoločnosť nebezpečných. I keď sa už našli myslitelia, ktorí si všimli, že niekedy sa udalosti akoby vymykali z rámčeka logiky a boli tieto zákony nazvané, ako „Murphyho zákony“! Kto je skutočne hľadajúci, ten teraz pochopí, kde tú skutočnú príčinu hľadať!
Ako už bolo uvedené: Je to presne naopak! Pre prírodu, vesmír a celé Božie stvorenie, sú nebezpeční práve tí terajší vládcovia a všetci ich kúpení poskokovia. 
(*) Táto veta už bola nami viackrát použitá, ale je kľúčová a preto aj v tomto príspevku dôležitá.

Dôležitý uzáver:
Prečo sú tie dôležité informácie tutlané, alebo radené do oblasti konšpiračných teórií?
No preto, lebo by terajších nekompetentných vládcov ohrozili v ich moci! 
Ukázali by sa v tom pravom svetle, ba by sa aj ukázalo, v koho službách stoja, niektorí nevedome, iba zo splnenej túžby po moci, ale niektorí priamo vedome, teda v mene toho temného - nebezpečného poslania pre planétu Zem, ale hlavne pre nás - pozemšťanov!   

Až teraz je možné venovať sa dôkazom priamo z prežití a teda podať svedectvo vyššie napísanému, ale je potrebné doplniť niečo podstatné: Temná entita,(*) pôsobiaca v jemnejších dimenziách, dokáže dokonale využívať istý prírodný zákon, na rozdiel od nás, a pôsobiť na všetko živé v prírode, podľa svojho zámeru. Tento zákon je podrobne na stránke vysvetlený, ba aj podané dôkazy na DVD. Našou vedou, ba kompetentnými, žiaľ, zatiaľ tiež radený, do tých „konšpiračných teórií.“ 
(*) – Koho, alebo čo treba chápať pod týmto pojmom, máme na stránke už vysvetlené v mnohých súvislostiach, teraz niet na to priestoru. 

Nedávno sme sa na stránke venovali tomu, ako tento zákon pôsobí pri škodlivom hmyze, priamo na zemiakoch, pri pásavkách zemiakových. Teraz to nebudeme rozvádzať, iba dodáme, že keď sme sa tomuto škodcovi intenzívne venovali, každodenne ho intenzívne  zbierali, tá temná entita zvolila iného škodcu, rovnako nebezpečného, ktorý aj keď je hodne väčší, predsa len dokáže byť pre nás úplne neviditeľný. Ako je to možné? No žije pod zemou a na povrch vlastne nemusí vôbec vyliezť, čo aj v tomto prípade praktizoval. Sú to hraboše! Aj keď skúsenosť už s ním z minulosti bola, ba boli aj vykonané tie potrebné opatrenia, ako prevencia, nezískali sme ani jednu trofej, ako dôkaz, že ich máme. Dokonca nám po záhrade chodí aj veľa mačiek, lenže tie sa praktizovali tiež iba na to, aby ukoristili niečo ľahké pod zub, ba aj bez námahy. Lenže pri vyberaní zemiakov sme zostali v úžase, lebo mnoho zemiakov bolo viditeľne poškodených, ale na veľkej ploche úplne chýbali, ba zostali iba tunely, ako dôkaz  po ich aktivite. Keby taká čulosť vládla v tunely pri Strečne, tak sa už dávno vozíme po diaľnici do Košíc.
Počas prípravy tohto príspevku pre umiestnenie na stránku, došlo ku zaujímavej udalosti. Zhodou okolností bol u mňa jeden pán, ktorý je jedným z kolektívu rádia a ja som mu vybral zo zeme sadenice asiminy, aby si ich doma zasadil. On tak aj urobil a dokonca sa po príchode domov podelil o ne s ďalším pánom z kolektívu rádia, ktorý býva neďaleko neho. A táto aktivita znovu dokonale potvrdila teraz vysvetľovaný zákon, ktorý sa ale dlhšiu dobu snažíme dokázať na našej stránke. Tu je ten dokonalý dôkaz: 
„Tak som si doma tie priesady zasadil, tri vedľa seba a pod jednu asiminu, poslednú, ktorú som sadil, som dal pod korienky tú pôvodnú hlinu zo záhrady pána Jaroslava. Nad tou hlinou boli teda korienky a tie som ešte prekryl našou hlinou. 
Počas nasledujúcich dvoch dní prišiel potkan a noru si vyhrabal presne pod tou asiminou, kde je hlina od pána Jaroslava. Tak to ma skutočne udivilo, pretože potkan si nikdy nerobí noru na otvorenom priestranstve, kde je pohyb ľudí, ale stále v kútoch a rohoch, ukrytý. Potkanov máme stále, lebo máme aj sliepky, ale nájsť potkaniu noru to je často nie ľahké a nory sú ukryté v blízkosti zdroja potravy, napríklad za kompostom a podobne. Lenže tu vôbec nemá čo jesť, nie je ukrytý a je tu častý pohyb, lebo ani nie meter od nory je vchod do skleníka, kde sa stále chodí polievať, či niečo odtrhnúť. Potkan jednoducho nemal žiaden dôvod robiť si noru na tomto mieste, práveže mal dôvody si ju tu nerobiť! Mne hneď napadlo, že vyžarovanie zeme je tak silné, že na to vyžarovanie reagoval ten potkan. Koľko energie teda temná entita zakotvila do tej pôvodnej zeme, aby ovplyvnila hlodavce – hraboše ku robeniu škody, keď aj ten malý kúsok zeme, ktorý som zasadil a bol vlastne ešte prekrytý „normálnou“ hlinou, dokázal ovplyvniť potkana k takému bezhlavému konaniu.“
Tie asiminy rástli pri tých zemiakoch a presne na tom mieste, kde tie hraboše narobili najviac škody. Túto udalosť vzápätí doplnil aj ten pán, ktorý bol u mňa na návšteve a ktorému som tie sadenice dal. Napísal:
„Presne to stalo aj u nás. Ja som ale rozdelil hlinu pána Jaroslava na tri kôpky. Prvú kôpku som dal pod dvojicu asimín a tiež prikryl ešte našou hlinou. Druhú pod ďalšiu dvojicu asimín a tretiu ešte pod maliny, lebo pán Jaroslav mi dal aj maliny a potom som aj tie prikryl našou hlinou. A krtko sa prehnal cez všetky tri miesta a tam, kde sa ujala jedna asimina, tá z tých štyroch, tak tam si urobil dieru ešte aj nejaký malý škodca.“

No a toto bol iba jeden taký zahrievací prípad priamo z praxe. Nasledovali ďalšie, ktoré už boli tak očividné, že by ich nemohol prehliadnuť, ani úplný zaslepenec. A pritom ich dokázala nevidieť aj jasnovidná osoba. Nakoľko sme mali veľa včasných jabĺk, tie menej kvalitné som nosil zveri, dole mimo dediny. Vládol na nich čulý ruch a preto som bol zvedavý, kto tam chodí hodovať. Dvakrát som tam sedel, a to dlho do noci, lenže zbytočne, aj keď nie úplne. Niečo som zistil, ale nebola to istota. Dokázateľne mi to niekto, koho som nevidel, prekazil. Preto som sa rozhodol, že tam nainštalujem fotopascu. Lenže aké bolo moje prekvapenie, keď jablká, ba aj iné dobroty zmizli, zostali tam iba stopy po hodovaní, lenže na fotopasci sa hodovník vôbec neobjavil. Jednoducho nebol nasnímaný! Pritom bola úplne funkčná a iné zábery boli. Na ďalšiu noc som ju premiestnil, lebo logika mi radila, že senzor pohybu mohol ovplyvniť potok, teda pohyblivosť aj teplota vody, potoka, ktorý tiekol pod fotopascou. Preto som ju premiestnil, a to ešte bližšie, ba mimo ten rušivý vplyv. Lenže výsledok bol úplne rovnaký. Hodovník hodoval, funkčná pasca ho nechcela nasnímať. A tak som sa nedozvedel nič. Nedozvedel som sa ani od tej jasnovidnej osoby, lebo podľa nej som ja mal iba vidiny, že jablká tam nie sú, ale oni boli. Lenže skutočné prežitia podávali očividný dôkaz, že ten jasnovidný pohľad je odtrhnutý od reality a nedokazuje skutočnosť. Keby aj dokazoval, tak dokazuje to terajšie tvrdenie: Jemnohmotná entita nezasiahla  teda do fotopasce, ale priamo do môjho videnia? Lenže podľa mňa to bolo naopak! Dôkazy podávali aj nasledovné udalosti. Nezískal som síce dôkazy chcene, ale nechcené, ktoré ale boli pre mňa ešte poučnejšie a cennejšie!

Potom si treba položiť nasledovnú otázku:
Na ktorej strane stojí ten, kto sa snaží tieto temné zásahy pred verejnosťou ukryť,
alebo odvádzať pozornosť iným smerom? 
Prípadne, keď o nich vie a necháva si to pre seba, ba okolie neinformuje? 
My na stránke sústavne podávame svedectvo v našich príspevkoch, svedectvo toho, na ktorej strane sme!
A to aj za cenu mnohých, aj osobných útokov, rovnako z tej jemnejšej dimenzie. 
Tie ale teraz budú úplne vynechané, nakoľko by to už bolo úplne neuveriteľné, 
ba na to nie sú až také použiteľné dôkazy pre verejnosť.

Potvrdzuje to ďalší, veľmi výrečný prípad , tiež priamo z prežitia. Minulý rok nám uhynul celý chov sliepok, lenže nie na vtáčiu chrípku, ale na parazita: klieštikovca. Je to taký škodca, ktorého sa zbavíte iba tak, že sa zbavíte aj celého kurníka, až je drevený, ako v našom prípade. My sme však ten náš iba celý vydezinfikovali radenými prípravkami, vydymili riadne orechovým lístím, ba aj nechali počas zimy vymrznúť. Lenže mrazy neboli dostatočné, ba ani ostané opatrenia. Nové sliepky sme dali do nového kurníka, murovaného, lenže nie tak výhodne využiteľného, ako v tom predošlom prípade. Preto, teraz na jar, sme ich skúsili dať do toho pôvodného – výhodnejšieho. Lenže ukázalo sa, že to nebol výhodný počin. Situácia sa začala opakovať a dve sliepky uhynuli a na ostatných sa prejavili minuloročné príznaky. Takže sme museli urobiť opatrenia, až sme nechceli prísť znovu o celý chov. Premiestnili sme ich na noc do klietky iba z pletiva a počas celého dňa behali iba po dvore, ale mimo dosahu starého kurníka. Lenže skúsenosť znovu radila, urobiť opatrenia voči veľkému nepriateľovi sliepok – kune, ba aj líškam a dnes už aj psíkom medvedíkovým. A tak som sa na nich pripravil tak, že som na noc, na tú klietku, v ktorej sliepky spávajú, položil lampu, ktorá sa solárne dobíja a svieti počas celej noci. Zistili sme, že nejaký votrelec chodí okolo, lebo z hniezd, kde sliepky znášajú vajíčka, boli vybrané počas noci vajíčka z umelej hmoty, ktoré tam boli ako „podložtek“ – ako to hovoria gazdinky. Takže som znovu použil fotopascu, no a výsledok bol presne taký, ako dole pri tých jablkách. A bola určite funkčná, o čom mám dôkazy na nej v iných v obrázkoch, ktoré nasnímala. Dokonca ten votrelec si dovolil niečo, pri čom aj môj rozum, skúseného znalca prírody, zostal v úžase. Počas jednej noci sme toto svietidlo našli pri klietke a to tak zmasakrované, že už som ho úplne odpisoval. Následne som sa ho pokúsil opraviť a polepiť obal, lenže som zistil zarážajúci fakt. Jeden diel z „puzzle“, teda z lampy, mi chýbal a musel som ho nahradiť polystyrénom. Takže ešte aj to si ten votrelec dovolil, že chcel zabrániť oprave. Veď ku konzumácii to predsa nebolo. Mohlo to byť iba z jeho hlavy? Lampa bola znovu funkčná, ale vyzerala ako vojnový invalid. Lenže asi na tretí deň manželka našla tú chýbajúcu časť, tak dokonale ukrytú, ba celkom blízko vchodu do domu. Tak tento zážitok ma tak vyburcoval, že som urobil také opatrenia, ktorými sa budem snažiť vyrovnať s uvedeným votrelcom. O tých písať nebudem, ale iba dodám, že dlho som poľoval, ba dokázal som uloviť každého votrelca, ktorý žil, ba aj žije v našich lesoch a prírode. Tie skúsenosti hádam pomôžu aj teraz. S tými štvornohými škodcami, ktorí plnia iba isté príkazy, sa nám je možné vyrovnať, ale s tými temnými, jemnejšími entitami, ktoré to pôsobia, je to v tejto dobe nemožné. Možné je iba poradiť tak, ako sa stalo teraz, a pomôcť tým, ktorí zákony prírody prakticky využívajú v užitočných aktivitách, ktoré sú súčasťou ich života. Preto aj naše aktivity týmto smerom tak berte, lebo majú byť pomocou pre tých, ktorí s nimi prichádzajú každodenne do kontaktu, ale pritom nevedia, kde je príčina problému. Pre tých, ktorí poznajú aspoň Bibliu, je možné sa opýtať: Nepripomínajú vám prežívané, ba tu popísané udalosti tie morové rany, hlavne tú o kobylkách, zo zjavenia Jánovho? Niektorí majú problémy s plošticami, iní s komármi, u ďalších sa prejavila silná alergická reakcia na uštipnutia niektorým hmyzom, pričom doteraz s ním problém nemali a podobne.
Na podnet jedného sna som si spomenul na niečo dôležité, čo súvisí s terajšou témou príspevku. V záhrade máme jeden druh slivky, a je to druh, ktorý sa volá mirabelka nancyská, ktorej plody sú veľmi sladké, až tak, ako sladké hrozno. Zaujímavé je ale to, že doteraz na týchto plodoch zvykli hodovať osy, lenže niečo sa tohto roku zmenilo. Na plodoch som ešte osu nevidel, ale naopak včely a to v hojnom počte. Aj som to zdokumentoval a doložil obrázkami. Dokonca na základe tohto faktu, som si spomenul na jeden dokument, v ktorom riešili podivuhodnosti prírody a v ňom som sa dozvedel, že sa na jednej lokalite objavil med modrej farby. Pri pátraní po tejto záhade sa zistilo, že v blízkosti bola továreň, v ktorej sa vyrábali cukríky a práve v tom čase sa vyrábali v modrej farbe. Včely teda chodili rabovať do uvedenej továrne.

Príroda sa zbláznila?
Nezbláznila! 
Zbláznení sú ľudskí duchovia!

V Slove Syna Človeka, v Posolstve Grálu, je predsa dokonale vysvetlené, že zvieratá, ba celá príroda sa správa tak, ako ľudský duch formuje túto prírodu a to tak, že vytvára svojim chcením tlak na bytostných a tí potom v zmysle tohto tlaku formujú prírodu. No a teraz sa dostávame aj ku tej (*) – a tým temným entitám. Aj keď to nebolo v úmysle, stručne to bude objasnené. Sú to ľudskí duchovia, ktorí sú ešte v hrubohmotnom tele, teda ako pozemšťania žijúci v hmotnosti a na Zemi, alebo už po smrti a žijúci v astrálnej, alebo jemnohmotnej úrovni. Dokonca to môžu byť aj mimozemšťania a to tiež v rôznych dimenziách, lebo čo do hodnoty, alebo druhu, sme rovnakého pôvodu všetci, ktorí musíme zatiaľ žiť v hmotnom vesmíre: nevedomé duchovné zárodky, ktoré sa prišli do hmotnosti stať vedomými.  Lenže nie všetky sa vyvinú ku zrelosti! Vysvetlil nám to už Ježiš, v podobenstve o rozsievačovi a semenách, teda ľudských duchovných zárodkoch, ktoré rozsieva Duch Svätý. V podobenstve je uvedené, ako niektoré semená dopadnú!
Tí však, ktorí poznajú už aj Slovo Syna Človeka, Ducha Svätého, tí by sa mali zamyslieť, či toto Slovo využívajú v praktickom živote tak, ako je to v tomto Slove uvedené, či je nie pre nich iba akousi formou na rozptýlenie, alebo dokonca nástrojom splnenia vypočítavých očakávaní tak, ako tomu bolo pri poslednej pomoci ľudstvu, v roku 1998, keď všetci tí, iba teoretici Slova, rýchlo naň zabudli, keď nedošlo ku splneniu ich vypočítavých očakávaní. Nech je pre nás všetkých varovaním nasledovný citát z Biblie:

„Prví budú poslední a poslední budú prví!“
Tí praví poslední prví, to sú tí, ktorí Slovo Božie žijú, ba využívajú ho v každodennom živote. 
A tých sa my snažíme osloviť!

Napísané potvrdia priložené obrázky:

No a po týchto prežitiach, nech sa tí, ktorí sa cítili dotknutí slovami z úvodu,  ba cítia sa byť kompetentnými vodcami, zamyslia, či podobné prežitia môžu získať v paneláku, alebo v honosnej vile! Či sú teda tí, ktorí môžu byť pravými  vodcami ľudstva, ba rozhodovať o tom ktorým smerom sa má ľudstvo uberať? 

Pre znalých:

Nedajme sa odchytiť na návnady temna, ktoré sú pripravené v mnohých podobách, a to na každého, kto temnu podá pomocnú ruku v nejakej forme.
Varovaní sme boli dostatočne vo všetkých posolstvách od Boha.
Nenechajme sa ovládnuť pýchou, ani slabosťou, aj keď je to občas veľmi ťažké!  

Pre neznalých:

Aký uzáver dokážete urobiť z týchto faktov na základe doterajších znalostí? Nechýba vám niečo? Až nie, tak pokojne ďalej nechajte spať svojho ducha a telo vláčte po rôznych zábavných parkoch, alebo po drahých dovolenkách a prevážajte Covid 19 v rôznych dopravných prostriedkoch.
Možno raz aj vy niečo podobné zažijete!

Pre znalých, ale aj neznalých:
Je to citát  zo Slova Syna Človeka: 
Preto sa blíži čas, keď táto zem bude musieť byť na nejakú dobu ponechaná vláde temna bez priamej pomoci zo Svetla, pretože si to ľudstvo vynútilo svojím chcením. Následky chcenia väčšiny ľudí museli privodiť tento koniec. – Je to doba, ktorú smel kedysi vidieť Ján, kedy Boh zahaľuje svoju tvár. –
Všade vôkol je noc. Avšak v najväčšej núdzi, keď všetkému i tomu lepšiemu, hrozí utonutie, začínajú tiež súčasne svitať ranné zore! Ale ranné zore prinesú vopred bolesti veľkej očisty. Táto očista je nevyhnutná prv, ako bude môcť začať záchrana všetkých vážne hľadajúcich; avšak nikomu z tých, ktorí usilujú o nízke, nebude môcť byť podaná pomocná ruka! Budú sa musieť zrútiť až do tých hrôzyplných hlbín, kde jedine ešte môžu dúfať v prebudenie, a to v utrpeniach, v ktorých sa musia zoškliviť sami sebe.

Staňte sa konečne tými vážne hľadajúcimi! 
To Vám radí, ale aj praje:

Rádio ZÁCHRANA! Pripravené slúžiť vám v tú zasľúbenú dobu!

________________________________________________________________________________________
26.9.2020

ZAUJÍMAVÉ PREŽITIE

Pred dvoma dňami  som mal zaujímavé prežitie v dopravnom prostriedku, kde pracujem ako vodič. Keď som prichádzal do zastávky, cestujúci mi povedali, aby som volal sanitku, lebo je zle. Tak som si rýchlo vzal mobil a šiel sa pozrieť, čo sa stalo. Jedna štíhla pani v stredných rokoch mala epileptický záchvat. Triaslo sa celé jej telo ako v kŕči, boli okolo nej ľudia, ktorí jej chceli pomôcť, no nemohli robiť nič, rovnako ako ja, lebo jedna cestujúca jej už držala hlavu a viac sa robiť nedá. Sanitka už bola na ceste. Tak som tento dej len pozoroval a myslel na to, ako presne je to v Biblii, ale aj jej pokračovaní Posolstve Grálu, vysvetlené:

„U ľudí, ktorí dočasným vyžarovaním svojej krvi umožňujú také vyčíňanie cudziemu, k zemi pripútanému duchu, môže prirodzene dôjsť počas takých dejov aj k pošklbávaniu tela, k príznakom horúčky, áno aj k bezvedomiu.

To všetko však pochádza len z toho, že cudzí ľudský duch strháva na seba dotyčné, jemu pomáhajúce vyžarovania; doslova násilne ich vysáva z pozemského tela a spôsobí preto poruchy v harmónii normálneho vyžarovania tela, čo sa samozrejme ihneď citeľne prejaví na tomto tele.“

Lenže krátko na to tá pani úplne stratila farbu tváre a prestala sa hýbať. Pani, ktorá jej držala hlavu na mňa pozrela, že či sa dotyčná pani neudusila svojimi slinami. Tak som rýchlo priskočil, vytočil jej hlavu nabok, aby mohli sliny odtekať a skúsil, či jej nahmatám pulz. Pani sa už vôbec netriasla, ani nehýbala. A v tom sa stalo to prekvapujúce a potvrdzujúce, čo odhalilo, kto tieto „záchvaty“ spôsobuje. Keď som sa tej panej dotkol, aby som jej nahmatal pulz, zdvihla sa jej hlava a pozerali na mňa oči plné toľkého zla a zloby, že som sa až zľakol. Nedá sa to slovami popísať. Len som v duchu povedal: „Pakuj odtiaľ ty sviňa!“ A vtom sa telo tej panej uškrnulo, začalo chrapčať, a začalo rukami šermovať okolo seba. Teda už to vôbec nebola triaška tela, ale doslova vyčíňanie. Toto po asi dvoch minútach skončilo celkom náhle, panej sa tak isto náhle vrátila farba do tváre a vôbec nevedela, čo sa stalo. Zaujímavá je ešte jedna skutočnosť: Počas toho záchvatu jej tiekli sliny, ktoré tak silno zapáchali, že to bolo až ťažko znesiteľné a to aj pre mňa, ktorý nemám takmer žiadny čuch. Nebol by som povedal, že sliny môžu tak silno zapáchať, ba v „normálnom“ stave jej určite tak nezapáchali, lebo by nemohla v spoločnosti fungovať.

Potom prišla sanitka a my sme pokračovali v ceste. Lenže po tom prežití na mňa prišli veľké mdloby*, nepomohla mi ani káva a musel som veľmi bojovať o to, aby som to pretlačil a za volantom nezaspal.

Toto prežitie ešte malo istú dohru na konečnej zastávke, aj keď už bez dotyčnej panej. Lenže toto už bude úplne neuveriteľné pre dnešnú spoločnosť. Keď sa tá pani prebrala, tak tvrdila, že sa jej to stalo prvý krát a ja si myslím, že jej to spôsobili dvaja muži, ktorí nastúpili do autobusu a v čase incidentu z neho vystúpili. Lenže naraz sa zjavili na konečnej zastávke, ba správali sa veľmi podivne, akoby ani neboli z tohto sveta. Veľmi divne sa smiali jeden k druhému naklonený, divne chodili, divne boli oblečení. Prišli za mnou, vraj si v autobuse niečo zabudli, aby som ich pustil dovnútra. Vraj vystúpili, keď sa to tej panej stalo. Lenže na moju otázku, prečo vystúpili, sa obaja len veľmi podivne smiali a tak aj pôsobili. Keď som ich ešte raz vyzval, aby mi povedali, prečo teda vystúpili, či sa báli, keď sa to tej panej stalo, tak mi jeden povedal, že tam bolo veľa ľudí a naďalej sa tak potichu divne chichúňali. Lenže v  tej časti autobusu, kde si títo zabudli svoje veci, neboli vôbec ľudia, lebo všetci šli dopredu k tej panej. Ani autobus nebol veľmi obsadený, takže o veľa ľuďoch určite nemôže byť reči.

* Chcel by som sa podeliť ešte o jedno prežitie, ktoré sa môže navonok zdať, že nesúvisí, lenže opak je pravdou. Súvisí to práve s pôsobením temných duchov na zemi, ktorí sú neustále okolo nás a s tým, že keď s nejakým silným zlým duchom prídem do styku, tak musím veľmi bojovať, aby som nestratil vedomie. Vysvetlenie pre tento dej som pre seba našiel opäť v Slove Pravdy, ale teraz ho uvádzať nebudem. Najprv som sa za to hanbil, ba aj dnes by som bol radšej, keby som mal síl na to, aby o vedomie prišiel radšej ten zlý duch, ale ja sa budem snažiť vyvíjať aj v tomto smere. A môžem povedať, že život ma školí. Moje prežitie, ktoré chcem napísať pochádza z času, keď som mal ešte 12 rokov a musel som ešte chodiť s rodičmi do kostola. Moji rodičia sa však rozhodli, že pôjdeme skúsiť ísť na omšu do iného kostola, ako sme zvykli. Stáli sme vzadu pri dverách a „kňaz“ začal hovoriť. No po pár minútach, ako som ho počúval, mnou začalo prechádzať mravenčenie a bol by som isto odpadol, keby ma otec nebol zachytil a vyviedol z kostola von. Bol som u doktorov, ktorí mi ale žiadne nedostatky nezistili. Potom sme to tohto kostola šli ešte raz, stalo sa mi to opäť a viac krát sme tam nešli. Nikdy sa mi to nikde inde nestalo. Vysvetlenie pre seba som vôbec nenachádzal, až v knihe Večné zákony, od pani Makedonovej, ktorá opísala tiež svoje prežitia z kostola a dokázala, že temno dnes skutočne preniklo všade, ba práve sluhovia Luciferovi nosia jasné rúcha a kážu ľuďom, ktorí ich počúvajú. Aj na našej stránke je k tejto téme napísaných viacero príspevkov, ba aj celý priečinok Cirkev a politika.

PRÍČINA MNOHÝCH NAŠICH PROBLÉMOV JE TEDA MNOHOKRÁT VEĽMI BLÍZKO!

***

Na záver, ako isté potvrdenie, ktoré by už snáď malo prebrať aj úplného zaslepenca, ale my vieme, že to nepreberie takmer nikoho, uvedieme ešte jeden dôkaz, nadväzujúci na príspevok ŽIARIACA HVIEZDA SVIATOK RUŽE. Tam sme uviedli, že hlinu zo záhrady pána, ktorému chcelo temno uškodiť, som si vzal k sebe a na záhrade podnietila potkana aj u nás k úplne bezhlavému jednaniu. Celé to nejdem opisovať, lebo je to predsa vysvetlené v tomto príspevku. Len dodám, že potkana som zabil a otec mi povedal, že je to veľmi divný potkan, takého čierneho ešte nevidel. Dieru po ňom som zahrabal. Prišiel však ďalší potkan a urobil si dieru znovu na tom istom pre nich úplne nelogickom a neobyčajnom mieste, kde je zahrabaná hlina od toho pána, ktorému chce temno škodiť.** Tak čo sa k týmto prežitiam dá dodať?Prečítajte si tento príspevok ŽIARIACA HVIEZDA SVIATOK RUŽE a určite pochopíte, že existujú sily, ktoré dosiaľ nepoznáme. ALE MOHLI BY SME!

Ľudia, všetky tieto vecné dôkazy a zaujímavosti, ktoré na našej stránke môžete nájsť, majú slúžiť len na to, aby sme neprechádzali povrchne cez všetky nevšedné prežitia, ktorých sa predsa každému v živote dostane, ale aby sme hľadali odpoveď na ne, ba poznali Pravdu, a zákony, ktoré fungujú a ktoré vôbec nepoznáme a na to svojim utrpením aj doplácame. 

** Fotografia opäť toho istého miesta a druhej diery smerujúcej opäť na ten kúsok hliny:

***

Na našej stránke sme už uviedli radu, že všetkým tým, ktorí trpia útokmi z týchto jemnejších úrovní, teda schizofrenikom, epileptikom, veľkej časti choromyseľných tiež tým, ktorí trpievajú depresiami, ba aj tým, ktorí sa dopúšťajú nepochopiteľných činov pričom dosiaľ nič podobné nerobili, je potrebné zmeniť zloženie a teda aj vyžarovanie krvi.
Jedná sa hlavne o príspevok Dvojičky z priečinku POŠTA OD STÚPENCOV - PAPAGÁJOM, ale aj o niektoré odpovede z (NE)ZODPOVEDANÝCH OTÁZOK.

Tieto slová môžem opäť potvrdiť prežitím: Tá pani, ktorá držala hlavu dotyčnej so záchvatom, vravela, že s tým už má skúsenosť, nakoľko jej sesternica trpievala týmito záchvatmi. Ale že v 14 rokoch to zrazu prestalo a viac sa neobjavilo. V Slove Absolútnej Pravdy je povedané, že každých 7 rokov sa mení zloženie krvi človeka, avšak práve toto je vek, kedy tej o zmene zloženia krvi skutočne každý aj vie. Teda táto súvislosť opäť dokazuje Pravdu a ukazuje cestu k pomoci.  

Citácia z DPG prednáška: 260. Tajomstvo krvi.

Vo svojej prednáške „Posadnutý“ uvádzam, že aj vyskytovanie sa strašidelných príhod ako klopanie, rachotenie, hádzanie predmetmi atď. je umožňované len zložením krvi nejakého určitého človeka, ktorý musí byť vždy v blízkosti takých udalostí lebo z jeho vyžarovania sa berie k tomu sila.
Také niečo by sa dalo ihneď zmeniť rozumným zásahom lekára, znalca, ktorý by v záujme pomoci zmenil zloženie krvi, čo by zmenilo i vyžarovanie, a tým by sa odobrala i možnosť obťažovania.
Nie inak je tomu aj u tzv. posadnutých, ktorých je mnoho i napriek niektorým pochybnostiam. Dej sám osebe je celkom jednoduchý, i keď strašne účinkujúci na takto postihnutého a na jeho okolie, a bolestivý pre príbuzných.
U takých ľudí sa vytvorilo určité zloženie krvi, ktoré vnútri prebývajúcej duši poskytuje len slabú alebo vôbec nijakú možnosť pôsobiť v plnej sile navonok. Zato však dáva toto vyžarovanie krvi inej duši už zbavenej tela, s menej dobrými alebo dokonca so zlými vlastnosťami možnosť vplývať zvonka a dokonca ovládnuť mozog i telo buď občas alebo trvalo.
Aj tu môže lekár potom priniesť pomoc zmenením zloženia krvi, čím sa premení tiež vyžarovanie a odreže tak cudzie vplyvy. Tak sa zaistí vnútri prebývajúcemu chceniu rozvitie vlastných síl.

________________________________________________________________________________________
11.10.2020

ŠTÚDIUM verzus SKÚSENOSŤ

V tomto príspevku bude nadviazané na jednu, ale veľmi dôležitú, vetu z minulého príspevku:
Energia je vlastne duch, ale keď je zahalený ochladenými záhalmi, tak sa stáva  hmotnou veličinou! 
Preto štúdium našich vied bude potrebné otočiť úplne naopak, lebo je zamerané iba na  to viditeľné hrubé, lenže to je iba hrabanie sa v následkoch, ale  tá jemná, neviditeľná príčina, tá nám zostáva nepoznaná!  
Pritom v dokumente „Vesmír ako makrosvet“, ktorý bol odvysielaný na CS Mystery, bolo uvedené, že aj Einstein, keď ďalej rozvíjal svoju teóriu relativity, prehlásil, že éter, ako neviditeľná substancia, z ktorej pochádza život, aj všetok hmotný materiál, musí existovať.

Dôvod výberu témy tohto príspevku je ten, že keď človek s otvorenou mysľou sleduje dnešné dianie, dnešný stav ľudskej spoločnosti, ba sleduje vyhliadky pre blízku a vzdialenú budúcnosť, tak zostáva zhrozený nad tým, čo sa pre nás do budúcnosti pripravuje. Všetci dnes už pracujeme s umelou inteligenciou v nejakej forme a to nevieme o tom, kde je už vývoj v tejto oblasti, ba o čom snívajú jej aktéri. Vyhliadky sú možno v niektorých smeroch lákavé, ale na druhej strane aj veľmi znepokojujúce. Tie fantastické, ba môžeme napísať, že už fanatické plány, sú veľmi nebezpečné a dovedú nás do záhuby. Nebudeme rozvádzať všetky smery, kde sa uberá tento vývoj, lebo to by nedokázala obsiahnuť ani celá kniha. Preto bude uvedené iba to podstatné:

Všetky tieto smelé plány stroskotajú na jednej „maličkosti“ – na čistom, dokonalom, ba večnom zdroji energie, ktorý každá inteligencia ku svojmu napájaniu/životu potrebuje,
lenže my ho nemáme, lebo naše poznanie je nedokonalé.
Aj keď ho všetci, ako svoju podstatu – vlastníme!

Či nám každodenný pohľad do nášho okolia nehovorí dosť výrečne, že kráčame po falošnej a nebezpečnej ceste? Z krásnej a v každom smere dokonalej planéty sme urobili chliev, ba teraz robíme plány, ako to dosiahnuť aj v nám blízkom vesmíre! Najskôr za pomoci tej umelej inteligencie a potom aj osobne. Či si myslíme, že nám to bude dovolené? Zničíme sa skôr, ako sa to stane realitou! Pri dnešnom stave myslenia určite! Dokonca sa ani do toho vesmíru nedostaneme, pokiaľ tento problém s tou dokonalou energiou nevyriešime.  A ten nevyriešime skôr, pokiaľ:

Človek nebude poznať seba samého a svet v ktorom žije! (*)
A tento trend bude pokračovať dovtedy, pokiaľ nezačne naša veda oficiálne uznávať jemnejšie telá človeka, zvieraťa, ba aj hornín a jemnejšie dimenzie vesmíru a hmoty! (*)

A znovu sme pri tých dvoch dôležitých vetách, ktoré sú pre nás životnými podmienkami. V texte sa pokúsime znovu podoprieť toto tvrdenie dôležitými faktami.
Posledné príspevky boli smerované ku poučeniu o funkcii prírodných – Božích zákonov, lebo ich neznalosť je zrkadlom stavu našej spoločnosti. Ide to s nami „dole vodou“, ako sa zvykne hovoriť, a to vo všetkých oblastiach. Začína to už výchovou, teda štúdiom, ktoré je zamerané iba na to, ako je tá ktorá profesia výhodná po stránke finančnej. A potom je táto profesia veľmi atraktívnou pre väčšinu, ba aj ťažko dosiahnuteľnou pre tých, ktorí majú pre ňu skutočné predpoklady.

Použijeme znovu príklad zo života, teda zo skúsenosti: 
Lekár je dnes jedna z takýchto profesií a dostať sa k štúdiu tohto smeru je nie jednoduché. Lenže lekár, ba aj liečiteľ, nemá rád zdravých ľudí, lebo keby sme boli zdraví, bol by on odsúdený ku živoreniu, ba potom by nežal tie pocty, ako je tomu dnes. A je to tento stav mysle, ba aj cítenia lekárov, farmaceutov atď., teda všetkých, ktorí z toho profitujú, že celá populácia chorľavie, ba že sa stále vyskytujú nové a nebezpečnejšie vírusy a choroby. Tento nepoznaný prírodný zákon splodil aj Covid-19, a splodí toho ešte viac. A potom nám už ani rúška nebudú nič platné! Teraz, keď sme v štádiu šírenia druhej vlny vírusu, premiér vyhlásil: „pokazili sme si to!“ Lenže ľudská civilizácia si to pokazila už veľmi dávno, ba celkom inak, ako väčšinovo uvažujeme. Naša civilizácia si to pokazila tým, že sa uberá cestou falošných hodnôt! Všetko je zamerané iba na zarábanie peňazí, ale nie na vytváranie pravých životných potrieb a hodnôt! Povšimli si to už aj niektorí vedci, ba tvrdia, že nám hrozí finančný kolaps, ktorý ukončí našu éru, lebo peniaze prestali byť kryté zlatom, alebo tovarom. Odporúčame pozrieť si dokument: „Zem 2024 planéta klonov.“ Iste každý pozná to podobenstvo o sklárovi a jeho synovi, ktorý ho predchádzal s gumipuškou a tak sa postaral o zamestnanosť svojho otca. Je to rovnaké aj s našimi lekármi, len na ich obhajobu treba dodať, že tí sú v tom nevedome. Ale znovu, naši právnici tvrdia: „že neznalosť zákona neospravedlňuje!“ A tieto prírodné – Božie zákony už máme dokonale vysvetlené celé storočie. Tieto zákony sú pre nás preto také dôležité, ba nutné k prežitiu, lebo sú určené na našu púť večnosťou, nakoľko ich platnosť siaha do všetkých hmotností, teda dimenzií, ktorými pri svojom vývoji putuje a ich prostredníctvom môže duch jedine dosiahnuť tú vytúženú večnosť, po ktorej tak túži. Terajších lekárov, by bolo možné pripodobniť ku krajčírom, lebo aj tí sa starajú iba o odev, šat človeka, teda nie o vlastnú podstatu - ducha. O to sa práve usilujeme my, ale žiaľ, s chabým výsledkom. Výnimkou v tomto smere môžu byť liečitelia. Ale iba môžu, lebo aj tí môžu čerpať z dvoch zdrojov. Už to bolo na stránke vysvetlené viackrát. Potom sa nemôžeme diviť, že sú preplnené čakárne, dlhé čakacie doby na liečenie, ba keď sa ešte za takého stavu pacientovi nanucuje služba lekára, alebo liečiteľa, tak sa nik nemôže diviť, že pre logicky uvažujúceho človeka, takéto prevrátené jednanie musí byť podozrivé, a to o to viac, keď to ešte podporia aj pochybné výsledky liečby. Keby sme chceli byť ale presní, tak neplatí to pre všetkých. Len sledujte, ako rýchlo sa uzdravia mocní tých krajín, ktoré majú vo svete tú potrebnú právomoc. Liek oproti C19 už majú dávno k dispozícii a práve s jeho pomocou si pripravujú temné entity v pozemských telách, ale aj mimozemských, túto planétu pre seba. Už sme o tom písali a nebudeme sa opakovať. 
Pre dokreslenie, ba aj dokázanie našej neznalosti v tomto smere, bude zaradený jeden dôležitý citát, ktorý podáva aj svedectvo o tej našej vine, pred tými pravými zákonmi:   
Ako som už povedal, rôzne druhy hmotnosti sa nedajú zmiešať, možno ich však pomocou bytostného viazať a tiež mnohonásobne spájať. V týchto väzbách a spájaniach vznikajú potom teploty a vyžarovania. Každý jednotlivý druh hmotnosti vytvára pritom svoje charakteristické vyžarovanie. Toto sa potom zmieša so žiarením iných, s ním spojených druhov a dohromady dáva veniec žiarenia, ktorý je dnes už známy a nazýva sa skrátka ód alebo vyžarovanie. Tak má svoje vyžarovanie každý kameň, každá rastlina, každé zviera a možno ho pozorovať. Je veľmi rozdielne podľa stavu tela, teda obalu alebo tvaru. Preto sa vo venci žiarenia dajú pozorovať i poruchy a podľa toho rozoznať choré miesta obalu. (*)
Veniec žiarenia dáva teda každému tvaru príslušné okolie, ktoré vytvára jednak ochranu pri obrane a jednak most k ďalšiemu okoliu. Okrem toho, dolieha ešte aj na vnútro, aby sa zúčastnilo na vývoji bytostného jadra v tom najhrubšom zmysle; lebo v skutočnosti pripájajú sa k vlastnému pôsobeniu vo stvorení ešte mnohé veci. Tieto smiem odvíjať len pomaly, krok za krokom, aby som vážne hľadajúcim uľahčil vniknutie do zákonov stvorenia.
Duchovnému je takto zverená vláda tým najprirodzenejším spôsobom. Je smutné, ak ju použije zle alebo nesprávne! Vyžarovania, o ktorých sme práve hovorili, poskytujú duchu vlastnú výzbroj k jeho vývinu v hmotnosti. Pôda pre vývin ducha je už pred jeho vnorením starostlivo pripravená bytostným. Obaly sa okolo neho samočinne uzatvárajú k ochrane a jeho úlohou je, aby prepožičanú výzbroj používal správne, k svojmu blahu a vzostupu, ale nie k svojej škode a pádu.
Zmes vyžarovania má však omnoho väčší význam, než mohlo ľudstvo doteraz prebádať. Netušia ani desatinu z jej vlastnej úlohy! (*)
Podstata venca žiarenia je smerodajná pre silu vĺn, t.j. aké vibrácie má prijímať zo systému žiarenia celého vesmíru. Poslucháč a čitateľ nech ponad to neprejde ľahko; nech sa zahĺbi do tej myšlienky a zrazu uvidí pred sebou rozprestreté všetky nervové povrázky stvorenia. Má sa naučiť lepšie ich hodnotiť a používať.
Nech si predstaví prasilu, vyliatu ako žiarenie na dielo stvorenia! Ona ním prechádza do každej časti a každého druhu. A každá časť a každý druh ju dáva ďalej v pozmenenom žiarení. Rôznorodá podstata jednotlivých častí stvorenia prináša tak zmenu v pôvodnom žiarení a táto mení tiež farbu tohto žiarenia. Tak sa celé stvorenie javí ako čarokrásny obraz najnádhernejšieho farebného žiarenia, ako by to nedokázal znázorniť nijaký maliar. A každá časť stvorenia, každá hviezda, dokonca každé jednotlivé teleso nech je sebamenšie a sebanepatrnejšie, podobajú sa jemne brúseným hranolom, ktoré každý prijatý lúč mnohonásobne farebne pozmenený, vyžaruje ďalej. Tieto farby majú v sebe zvonivé tóny, rozliehajúce sa ako zvučiaci akord. Tóny nemajú farieb, ale farby majú tóny. To znamená farby vyžarovania, nie mŕtve farby, nanesené ľudskou rukou. Mŕtve vo vzťahu k farbám vyžarovania.
Oproti tejto mocnej ríši žiarenia stojí teraz duch človeka so svojou výzbrojou vyžarovaní daných mu obalov. (*) Až do prebudenia pohlavnej sily je tento dej ako u kojenca. Hmotné obaly vsávajú do seba svojím žiarením len to, čo potrebujú k dozrievaniu. Avšak so vstupom pohlavnej sily je tu duch plne vyzbrojený, brány k nemu sú tým otvorené a  bezprostredné spojenie utvorené. Duchu sa dostáva teraz mnohonásobne zosilneného styku s mocnosťami vyžarovania celého vesmíru!
Podľa toho, ako teraz človek, teda duch rozvíja a ovláda farby vo svojom vlastnom vyžarovaní, tak nalaďuje aj svoje vlny ako u rádia na tie isté farby a prijíma ich potom z vesmíru. Toto prijímanie môže sa práve tak dobre označiť ako priťahovanie alebo príťažlivá sila rovnorodosti. Nezáleží, ako sa to nazve, dej ostáva stále ten istý. Veď farby označujú iba druh a druh udáva farbu. V tom teraz spočíva tiež stratený kľúč k pravému kráľovskému umeniu astrológie, ako aj kľúč k liečeniu bylinami, a práve tak aj k popieranému umeniu liečivého magnetizmu. Je v tom kľúč k umeniu života ako aj k stupňom duchovného vzostupu. (*) Týmito stupňami alebo takzvaným rebríkom do neba sa nemieni nič iné, než jednoduchý nástroj, ktorý sa má použiť. Oká tejto siete žiarenia vo stvorení sú priečkami tohto rebríka. V tom je všetko, celé vedenie a posledné tajomstvo vo stvorení. (*)
Tento zvýraznený text je dôležitý v dnešnej dobe pre všetkých, ktorí dokážu vidieť jemnejšie dimenzie hmoty, lebo je meradlom pravosti toho, odkiaľ ich obrazy prichádzajú, teda v akej sú forme. Môžu pochádzať zo Svetla, ale rovnako aj z temna. V dnešnej dobe žiaľ, väčšinou z temna. Duch môže tieto zákony zneužívať vo svoj neprospech, alebo ich využívať k povzneseniu, pre svoj vzostup ku Svetlu, do svojho domova – Raja, ktorý kedysi opustil, ako nevedomý duchovný zárodok.

Pravý liečiteľ, disponujúci uvedenými schopnosťami, by prekonal všetkých lekárov, lebo by liečil príčinu, teda pôvod nemoci pochádzajúcej z jemnejšieho tela, nie iba následok, ktorý sa potom prejaví na hrubohmotnom tele, ktoré je iba najvrchnejším odevom ducha!
Zvýraznené citáty a označené hviezdičkou by platili, keby to samotný ľudský duch nesmeroval nadol, ku temným sféram. Začnú platiť, v zmysle týchto zákonov, po veľkej očiste Zeme – po súde, ktorá je nám zasľúbená. (*) 

Väčšina tých, ktorí dnes disponujú schopnosťou nahliadnutia do tých jemnejších dimenzií, ba snažia sa pôsobiť s týmito jemnejšími energiami, zabúdajú na jedno, ale podstatné poučenie z Absolútnej Pravdy. A to väčšinou iba z vlastnej pýchy a ctižiadostivosti. Tu je:
Inak je to s tým, ktorý svojím rozhodnutím a svojím chcením vyvolal príčinu k tomuto pohybu, kto bol teda jeho pôvodcom. Výtvor zostáva s ním bezpodmienečne spojený a po dlhšom alebo kratšom putovaní vesmírom vracia sa k nemu späť, posilnený a obťažený ako včela následkom príťažlivosti rovnorodého. Zákon zvratného pôsobenia sa pritom prejaví tak, že každý výtvor pri svojom pohybe vesmírom pritiahne k sebe rôzne výtvory rovnakého druhu, alebo je nimi sám priťahovaný; vzájomným priťahovaním dochádza k zhlukovaniu, a tak vzniká prameň sily, ktorý vysiela ako z centrály zvýšenú silu rovnorodosti (*) na všetkých tých, ktorí sú svojimi výtvormi akoby vláknami spojení so zhromaždiskom rovnakého druhu.
Teraz je to žiaľ len nenávisť, závisť, neprajníctvo, zmyselnosť, lakomosť a všetky ostatné zlá, ktoré zásluhou zvýšeného počtu svojich prívržencov majú najmocnejšie centrály síl vo svete myšlienkových foriem. Menej už čistota a láska. Z tohto dôvodu sa zlo šíri neuveriteľnou rýchlosťou. K tomu ešte treba rátať s tým, že tieto silové centrály myšlienkových foriem opäť nadväzujú spojenie s rovnorodými oblasťami temna. (*) Odtiaľ sú najviac podnecované k neustále väčšej činnosti, takže pri ďalšom pôsobení môžu v ľudstve napáchať ozajstné spustošenie.

Dôležitá rada: 
Maj stále pred očami: Všetko duchovné, vyjadrené našimi pojmami, je magnetické. Tiež ti je známe, že silnejšie vždy premáha slabé priťahovaním a vysávaním. Tým sa „chudobnému (slabému) tiež berie i to málo, čo má“. Stáva sa závislým.
V tom nie je bezprávie, ale deje sa tak podľa Božích zákonov. Človek sa potrebuje len vzchopiť, správne chcieť, a je pred tým uchránený.

(*) OČISTA – Farebné, ale škodlivé vyžarovania tak, ako bolo vysvetlené v citáte, vyžarujúce z hmoty okolo nás, ako bolo potvrdené v pôde, ktorá bola premiestnená z jednej záhrady do druhej a ovplyvnila konanie hrabošov a potkana v obidvoch záhradách, dokazujúc tak silu temnej centrály, ako bolo vysvetlené v ďalšom citáte zo Slova, je dokonalým príkladom, ba dôvodom, prečo musí dôjsť k nevyhnutnej očiste Zeme. Táto očista už prebehla na Zemi viackrát, čo potvrdzujú už vedou dokázané fakty, keď sa musela takto temno vyžarujúca pevnina ponoriť do mora a vynoriť von panenská. Preto musela zaniknúť aj Atlantída! Niektoré časti Zeme boli očistené ohňom, ba taký koniec čaká aj nás. Toto je potvrdenie tohto prírodného zákona v praxi, ktorý sa snažíme na stránke ponúkať všetkým vážne hľadajúcim, ktorí sú ešte ochotní prebudiť svojho ducha.  

O pôsobení temna môže každý záujemca získať podrobné informácie v Slove Syna Človeka, v Posolstve Grálu, ale aj v knihe Večné zákony, kde je tejto problematike venovaná kapitola 13. Pokušiteľ, a aj kapitola 14. Pôsobenie temna.

Lenže s takouto schopnosťou, pracovať s jemnejšími sférami, sa musí človek narodiť a nedá sa získať štúdiom, iba až poznanie doplniť, ba v dnešnej dobe takých liečiteľov niet, lebo žijeme tú dobu, o ktorej sme písali v minulých príspevkoch. Táto schopnosť musí byť práve získaná tou skúsenosťou, lenže získanou počas minulých životov, ktoré ale doposiaľ neuznávame, lebo nepoznáme seba samého. Tento príspevok nemá byť kritikou štúdia, lebo poznatky iných sú v mnohých prípadoch prospešné, ba bez toho štúdia by sme sa nedokázali priblížiť ani ku tomu poznaniu, ktoré ku nám prišlo zhora, od konštruktéra celého stvorenia. Lenže za štúdiom musí nasledovať tá skúsenosť, alebo dokonca tá skúsenosť musí byť podnetom pre to pravé hľadanie – štúdium toho, čo zo skúsenosti vyplynulo. A v takých prípadoch nemá tá terajšia chamtivosť miesta. Takto študujúci poznanie hľadá aj za cenu veľkých obetí a strát, nie pre slávu a lacné živobytie. 
Potom takí, ako my, musia byť terčom kritiky, ich poučenia radené medzi konšpiračné teórie, lebo naše rady sú zdarma, ba ohrozujú tých chamtivcov, ktorí žijú iba pre peniaze. Dokonca to robíme z tých zdrojov, ktoré si musíme zarobiť nejakou inou, užitočnou aktivitou. „Blázni!“ Takto nás hodnotia tí ostaní – konzumní ľudia, ktorých je väčšina. A médiá, ktoré z toho terajšieho stavu profitujú, tie predsa nebudú tiež špiniť do vlastného hniezda, ba profitujú z tejto ľudskej hlúposti, veď tiež nie sú chudáci, ale slávni a dokonale zazobaní tiež. Mnohí si už nedovidia, pre svoju pýchu, na koniec nosa. A to všetko dokázali tie peniaze. Davy – zbrane – peniaze – to sú terajšie nástroje moci! A tie nás dovedú do záhuby. Tým pravým nástrojom moci, by však mala byť vedomosť! Ale tá pravá vedomosť, vyplývajúca z poznania tých prírodných – Božích  zákonov! A od tejto vedomosti sme ešte veľmi vzdialení! 
Lenže, aby sme boli objektívni, použijeme ešte výrečnejšie príklady zo života, ba z odborov, ktoré sú dostupnejšie, teda viac reálne pre bežného človeka, ba tie poučenia aj budú užitočnejšie. Lenže treba znovu dodať, že iba pre toho, kto priamo prichádza do styku s prírodnými zákonmi, teda v prírode žije a aj aktívne pôsobí. 
Televízna obrazovka je pre mnohých už teraz jedinou možnosťou kontaktu s týmito prírodnými zákonmi a tak aj má pomerne rozhodujúce postavenie v tom, ktorým smerom sa spoločnosť uberá. Preto by si tejto úlohy mali byť vedomí aj tí, ktorí sa na produkcii ponúkaného podieľajú, ba byť veľmi ostražití smerom ku tomu, čo divákovi ponúkajú. Lenže žiaľ, aj v tejto oblasti sa dopúšťame veľmi závažných chýb. Ako dôkaz bude znovu použitý skutočne prežitý príbeh. 
Je možno málo takých, ktorí poznajú jednu ovocnú rastlinu, ktorá sa volá Asimina triloba, ktorá pochádza z Ameriky a pôvodní obyvatelia ju volali aj banán severu. Jej zloženie je skutočne podobné banánu, ba ešte údajne s dokonalejším zložením, ba je aj lákavejšia chuťove. A je to tiež jedna z rastlín, ktoré akoby nepochádzali zo Zeme, ako bolo v minulom príspevku uvedené o kukurici. Taká je napríklad aj vanilka, ktorá bez opelenia človekom nedá svoje plody, teda tie voňavé struky. Aj táto Asimina je trochu podivná rastlina, lebo jej kvety tiež neopeľujú včely, lebo majú nie iba divnú vôňu, ba skôr zápach, ale aj farbu, ba aj podivné zloženie. Obsahujú tiež okvetné a kališné lístky, tyčinky a piestik, ale čo je divné, z takéhoto jednoduchého kvetu, vyrastie nie jeden plod, ako u iného ovocia, ale celý trs, teda tri až šesť plodov. Dôkazy nájdete znovu vo fotogalérii. 
Táto rastlina začala byť veľmi populárna, ba hneď to využili šikovní podnikavci a za jednu rastlinu si začali pýtať nekresťanské peniaze, ale čo je horšie, urobili jej aj reklamu, ktorá zaváňala až závažným priestupkom, ktorý by mohol človeka dokonca ohroziť na živote. Nakoľko môj syn je vyštudovaný záhradník, oslovila ho táto reklama a objednal tieto rastliny, ba v takom množstve, že sme ho odrádzali od toho počinu. Lenže nedal sa ovplyvniť a tak sme pestovali to, čo nikto v širokom okolí. A získali pri tom aj patričné skúsenosti. Plody tejto rastliny sú skutočne výbornej chuti, ba aj dokážu človeka zasýtiť, teda rovnako, ako banán. Lenže...! Má to aj jeden háčik! A na ten sa už isto okrem nás chytilo viac takých, ktorí na to doplatili. Ako? Tu bude potrebné zverejniť jednu sťažnosť, ktorá bola adresovaná RTVS, po istom nekorektnom, ba by sa dalo povedať, že zas iba reklamnom šote, ktorý odvysielali vo Farmárskej revue. Jeden vyštudovaný „odborník“, ktorý si už viackrát takýmto spôsobom robil reklamu v TV, vyspieval všetky chválospevy v relácii, ale jeden, lenže veľmi závažný fakt, akosi zabudol spomenúť, ba u nás je ťažko dostupný aj na internete, a teda je nepoznaný. Práve to je dôvod toho, prečo sa tomuto prípadu venujeme. Asi tiež táto informácia spadá z pohľadu tých  chamtivcov, medzi tie konšpiračné teórie. A tak sú tutlané!

Nasleduje text, ktorý bol adresovaný  RTVS: 
Dobrý deň,
nemôžem nereagovať na najnovší diel Farmárskej revue, odvysielanej v sobotu 3.10.2018. Zaujala ma reportáž o exotickom ovocí Asimina Triloba (alebo tiež Paw Paw), o ktorej sme v relácii počuli len samé pozitíva a chvály.
Pán Danek, ktorý sa pestovaniu a predaju tejto rastliny venuje dlhé roky a mal v reportáži aj hlavné slovo pri predstavení tohto ovocia divákom, nespomenul jeden dôležitý fakt. Konkrétne, že nielen listy, ale aj plody Asiminy obsahujú neurotoxín annonacín, ktorý predstavuje pre zdravie človeka potenciálne riziko. Viac o tejto problematike nájdete na zahraničných weboch, napríklad: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22130466
Dovolím si citovať posledný odstavec: „Pawpaw ovocie obsahuje vysokú koncentráciu annonacínu, ktorá je toxická pre kortikálne neuróny. Výťažok zo surového ovocia tiež vyvolal neurotoxicitu a zdôraznil potrebu dodatočných štúdií na určenie potenciálnych rizík neurodegenerácie spojených s dlhodobým vystavením pawpaw.“
Niektoré zdroje uvádzajú, že neurotoxín obsahujú len nedozreté plody, inde som sa dočítal o skúsenostiach, kedy aj úplne zrelé ovocie spôsobovalo zdravotné ťažkosti. Vo všeobecnosti ale zahraničné weby neodporúčajú jesť ovocie, ktoré nie je úplne zrelé. Ideálne je konzumovať až plody, ktoré samé spadli zo stromu, pričom ich necháte ešte nejaký ten deň dozrieť pri izbovej teplote.
Ako je už ale zvykom v dnešnej konzumnej dobe zameranej na predaj a propagáciu, kde je objektivita až na poslednom mieste, v relácii o tomto fakte nepadla ani zmienka. Nezaznelo tu, že Asimina môže u niekoho vyvolať alergické reakcie, malátnosť, tráviace ťažkosti či svrbenie pokožky.
Aby som ale len necitoval zahraničné weby, môžem povedať aj niečo z vlastnej skúsenosti. V rodine pestujeme Asiminu Trilobu už niekoľko rokov, a to viaceré druhy. Netvrdím, že chuť je zlá a rovnako nespochybňujem ani bohaté zastúpenie minerálov a vitamínov v plodoch PawPaw. Takmer všade sa navyše dočítate, že plody možno rôznym spôsobom spracovávať, teda ho nemusíte jesť len surové. My sme sa preto rozhodli upiecť z Asiminy koláčiky, ktoré obsahovali len samotné plody, ovsené vločky, čokoládu a orechy – bežne sa tieto koláčiky robia z banánu, no my sme doma banány nemali, a tak sme sa rozhodli použiť náhradu v podobe PawPaw (veď je to predsa indiánsky banán).
Asi po hodine od konzumácie sa u nás všetkých objavili bolesti brucha, čo u niekoho vyústilo do zvracania, kedy sa ešte toxín nedostal do čriev a nemohol napáchať žiadne škody. Väčšina z nás ale nemala také šťastie, a tak nasledovala hnačka, ktorá u mňa trvala dva dni a bolesti brucha asi tri dni. Najhoršie ale pochodilo 5-ročné dieťa, ktoré nevracalo a ani ho neprehnalo. Z dôvodu ešte nie úplne vyvinutého imunitného systému uňho nasledovalo svrbenie, ktoré sa postupne premiestňovalo od hlavy až k chodidlám. Večer sa objavila zvýšená teplota, začervenanie v tvári a malátnosť. Dokonca sme s ním museli niekoľkokrát ísť aj k lekárke v obave, že by mohlo dôjsť k ťažším následkom.
Našťastie sa dieťa aj vďaka liekom proti alergii dostalo z nepríjemného stavu asi po troch dňoch, kedy postupne ustúpila malátnosť, svrbenie, teplota a napokon aj začervenanie. Môžem Vám ale povedať, že som mal veľký strach.
Je otázne, či by u nás rovnaké ťažkosti spôsobilo čerstvé ovocie, ktoré by sme nijako tepelne neupravovali, teda nepiekli. Pri pečení vplyvom vysokej teploty zrejme došlo k zvýšeniu koncentrácie toxínu, respektíve jeho účinky zvýšila samotná vysoká teplota. Predtým sme totiž plody konzumovali čerstvé a problémy sme nezaznamenali, alebo sme ich jednoducho s ovocím nespájali.
Otázka je ale prozaická. Keď je teda Asimina taká úžasná, ako nám pán Danek tvrdí, prečo ju nikde v obchodoch nevidíme? Jej pestovatelia často argumentujú tým, že plody podliehajú rýchlemu dozrievaniu, a tak by sa už na pulty obchodov dostalo prezreté ovocie.
Nemôže to byť ale aj naopak? Ako zmieňujú mnohé zahraničné weby, nedozreté plody obsahujú ešte viac annonacínu. Nemohli by sa preto ľudia kúpou nedostatočne zrelého ovocia aj priotráviť?
Zhrnuté a podčiarknuté, účinky Asiminy na ľudské zdravie sú diskutabilné a potrebujú ďalšie štúdie. Samozrejme, mnohé látky, ktoré zdraviu škodia, môžu mu v správnej koncentrácii a podaní pomôcť. Objavujú sa štúdie o možných protirakovinových účinkoch Asiminy.
Nateraz ale odporúčam pristupovať ku konzumácii Asiminy s veľkou opatrnosťou, pričom určite by som toto ovocie nedával malým deťom.
Berte tento príspevok ako konštruktívnu kritiku. Ako novinár s niekoľkoročnými skúsenosťami s testovaním a recenzovaním produktov viem, že pred publikáciou článku alebo reportáže si musím všetky fakty dôkladne overiť a využiť pri tom niekoľko zdrojov.
Prekvapuje ma, že vo Farmárskej revue ste dali slovo len pánovi Danekovi, ktorý reportáž využil len na propagáciu svojho biznisu, a RTVS mu to umožnila bez toho, aby dala priestor aj ďalším odborníkom.
Ocenil by som publikáciu ďalšej reportáže, kde by ste sa problematike venovali viac do hĺbky. V poslednej relácii ste totiž len propagovali ovocie, ktoré môže pre človeka predstavovať zdravotné riziko, a to nie je zanedbateľný problém.
Ďakujem.
S úctou,
Ing. .......

Poznámka:
Ku koncentrácii toho annonacínu došlo z toho dôvodu, lebo pečením sa znížilo percento vody v ovocí a tak sa zvýšila jeho koncentrácia. Tohto roku som rozhodnutý, znížiť jeho koncentráciu tak, že skúsim z tých plodov, ktorých je znovu veľké množstvo, a hroznovej šťavy vyrobiť džús, v ktorom bude táto koncentrácia znížená.

K tomuto problému je potrebné doplniť, že z RTVS sa ozvali, ba chceli informáciu, či sme ochotní ísť pred kameru, na čo som odpovedal ja, že áno a že to budem ja, lebo rastliny mám v záhrade ja, ba mám aj skúsenosti, a aj rovnaké, ako sú v tom dopise. 
Potom sa už ale z TV vôbec neozvali, ba ani neprišli. Takže z uvedeného si môže každý urobiť úsudok vlastný, ba aj tu podané informácie overiť v tiež uvedených zdrojoch. 
Obrazové dôkazy môžete nájsť znovu vo fotogalérii.

Teraz bude uvedený ako dôkaz ešte jeden, ba ešte výrečnejší prípad, ktorý nami napísané potvrdí, a na takom druhu ovocia, ktoré je bežnejšie a pre overenie si napísaného teda aj dostupnejšie. 
Rovnako v tej už menovanej relácii odznela aj ďalšia a tiež zavádzajúca informácia a rovnako od fundovanej osoby, ale tiež bez patričnej skúsenosti. Teória je nie všeliekom, lebo iba málo teoretikov má aj skúsenosť so všetkým druhom ovocia, ktorého je veľké množstvo a preto to ani nemôžeme týmto teoretikom vyčítať. Môžeme však uviesť na pravú mieru to, v čom pochybili, keď vlastníme tú potrebnú skúsenosť.
V jednej relácii zaznel dotaz na problém s broskyňami, ktorý smeroval k tomu, že uvedenej osobe sa nedarí dopestovať broskyne. Dostalo sa jej odpovedi od fundovanej, ale radšej nemenovanej osoby, lenže v tej rade boli hneď tri chybné, alebo zavádzajúce informácie. Ja si teraz dovolím uviesť to na pravú mieru, nakoľko to mám z dlhoročnej a overenej skúsenosti. 
Prvá nesprávna informácia bola tá, že až chceme mať kultúrny, teda rodiaci strom broskýň s vyhovujúcim ovocím, musíme mať strom broskyne buď zaštepený, alebo zaočkovaný kultúrnou, teda veľkoplodou odrodou. 
Druhá nesprávna informácia bola tá, že z kôstky, teda jadra, nám vyrastie iba nevhodná rastlina, takzvaná vinohradnícka broskyňa. 
Tretia nesprávna informácia bola tá, že tieto plody neodchádzajú od kôstky.
Už som uviedol, že syn je vyštudovaný záhradník, a tak sa rozhodol, že zaočkuje broskyne, aby sme nemuseli za nimi chodiť do Kamenca pod Vtáčnikom, kde sme dovtedy chodili ku jednému ovocinárovi, ktorý mal krásny sad. Syn teda zaočkoval tri broskyne, na podpníky, ktoré boli dopestované z broskyňového jadra. Očkovanie sa podarilo a tak sme mali tri stromčeky kultúrnych broskýň. A osud týchto stromčekov bol zaujímavý, ba pomohol nám aj získať zaujímavú skúsenosť. Hlavne jedna z nich, lebo ďalšiu ešte máme a stále rodí kultúrne ovocie, lenže názov odrody nepoznáme, aj  keď bola zaočkovaná. Druhá po čase vyschla a tá tretia mala veľmi zaujímavý osud. Na jeseň, keď sme priviezli drevo na kúrenie, tak pri zhadzovaní dreva  jeden klát padol tak nešťastne, že vylomil ten kultúrny výhon po očkovaní. Na jar však táto už „nekultúrna“ broskyňa nahodila dva výhony a mne ju bolo ľúto vykopať, ba očkovať ju nemal kto, lebo syn už nebýval doma. 
Toto vylomenie tej kultúrnej časti sa však ukázalo ako nie nešťastné, ale naopak, ako veľmi šťastné, lebo táto broskyňa rodila, ba stále rodí tak nádherné ovocie, a to veľmi bohato, plody sú krásne a veľké, ba aj chutné. Práve príroda - bytostní, to tak dokonale riadia, že keď opelením vytvoria nový a dobrý druh, tak táto rastlina obyčajne sa nechce nechať zaočkovať na iný druh, alebo sa stane to, čo sa stalo nám.  A osud tejto broskyne ma poučil v tom, že odvtedy som už vypestoval viac stromov broskýň a to iba z jadra, teda bez očkovania a daroval som ich mnohým. My máme teraz ešte ďalšie dve, a tiež iba z jadra, pričom každá z nich má nádherné plody, ktoré idú od kôstky, sú chutné, každá je inej odrody, ktorú ale nikto nepozná, ba ani nepomenoval, a každá dozrieva v inom čase, takže máme broskyne počas viac ako mesiaca stále k dispozícii, inej odrody a aj chuti. Všetky tri neočkované, majú väčšie plody, ako tá očkovaná, ba aj rodia oveľa bohatšie. A plody u všetkých odchádzajú od kôstky. 
Preto pre drobnopestovateľa je výhodnejšie si dopestovať strom broskyne z jadra, ako očkovať kultúrnu odrodu. To je výhodné iba pre veľkopestovateľov. Dôkazy znovu vo fotogalérii. 
Ku tej jednej, ktorá nás tak poučila, sa ešte musím vrátiť, lebo aj tohto roku pre nás pripravila zaujímavé prekvapenie, ba poučenie. Ja som si tú broskyňu, po tých poučeniach, ktoré nám pripravila, pomenoval: „broskyňa učiteľka“. Ten syn, záhradník, ktorý ju kedysi zaočkoval, bol doma u nás a keďže sa táto broskyňa po toľkých rokoch už chystá na starobu, lebo broskyne nemajú dlhú životnosť, čo mám potvrdené aj od toho odborníka, ktorý má ten sad a som ku nemu chodil, tak mi syn navrhoval ošetriť ju rovnako, ako to robí aj ten odborník. Jedná sa o radikálny rez až dole, pričom sa následne tento strom ešte zmladí. Syn ukázal presne, kde mám odrezať konár, ktoré mala dva hlavné, a ona by sa mala zmladiť. Lenže čo sa stalo! Počas jednej búrky sa ten jeden konár, na ktorom syn ukázal kade ho treba odrezať, zlomil presne v tom mieste, len škoda, že aj s veľkým množstvom ovocia, ktoré ešte bolo malé! Tak táto broskyňa nám podala aj ďalší, a to veľmi dôležitý dôkaz toho, ako ľudská myšlienka ovplyvňuje svoje okolie. Zoberme si to k srdcu a nezabúdajme, akou silou disponujeme, ba zamyslime sa, ako túto silu teraz využívame. Možno tieto dôkazy niektorým ešte pomôžu! To je naša trvalá a úprimná snaha. 
Je potrebné ešte reagovať na ten poddruh (tak by som ich nazval) na tie „vinohradnícke“  broskyne. Z jadra vinohradníckej broskyne vám vyrastie iba vinohradnícka broskyňa a nie veľkoplodá – kultúrna, ale tiež mnohých odrôd. A nie je pravda, že tieto broskyne sa nedajú oddeliť od kôstky, lebo sa dajú ešte lepšie, ako veľkoplodé. Aj s týmito mám skúsenosť, lebo som si ich priniesol z Moravy od jedného vinára, ktorý ich drží preto, že z nich vyrába kvalitný destilát, s ktorým už získal veľa ocenení. Aj ja som si ich priniesol preto a aj istý čas takto využíval. Mali sme štyri stromy a každý mal inú odrodu, ktoré sa líšili veľkosťou plodov, ba aj zafarbením a aj chuťou. Všetky sa dali krásne vykôstkovať a aj na kompóty sú výborné. Niekto im dáva prednosť pred kultúrnymi. Dnes máme ešte dva stromy, lebo destiláty už u nás prestali byť v kurze. Aj týchto broskýň som odvtedy vypestoval viac kusov z kôstky a je zaujímavé, že práve nedávno ma pozval jeden známy, aby som išiel pozrieť tú jeho vinohradnícku broskyňu, ktorú som mu dal. Ja som na to aj zabudol, lebo som ich rozdal už viac. Ale pri tejto som zostal stáť v úžase. Prekvapila ma nie iba farbou plodov, ale aj ich chuťou, nakoľko tieto vinohradnícke plody som zatiaľ videl iba žltozelenej farby, prípadne jemne prifarbené do červena a chuť viac horkastá a výrazne broskyňová, ba aj vôňa oveľa výraznejšia, ako u veľkoplodých. Lenže táto mala farbu výrazne tmavočervenú, teda presne ako veľkoplodá a chuť tiež úplne identickú s veľkoplodou, teda nie tak horkastú a  rozdiel bol iba v tom, že veľkosť plodov bola výrazne menšia, teda ako u všetkých vinohradníckych. Plody sa vynikajúco oddeľovali od kôstky, teda na zaváranie sú ideálne, lebo rozpolené by sa dokonale ukladali do pohárov. Tak to sú tie zázraky, ba aj prekvapenia prírody a jasné pôsobenie bytostných. Dôkazy vo fotogalérii.  

Rada na záver:
Z kôstky vinohradníckej broskyne vám vyrastie iba vinohradnícka, ale rôznych odrôd  a plody sa dajú vykôstkovať. 
Z jadra veľkoplodej broskyne vyrastie veľkoplodá, tiež rôznych a hlavne nových odrôd, a nemusíte ju očkovať ani štepiť, plody sa tiež dajú vykôstkovať, ale odroda je neznáma. 
Kvet vinohradníckej broskyne je bledší, ba aj väčší, teda vlastne krajší, ako je u veľkoplodej. Podľa toho ich môžete spoľahlivo rozoznať. 
Pre drobnopestovateľa je v tom istá výhoda, lebo plody má viacerých odrôd, ba dlhšiu dobu ku využitiu. Lenže môže sa stať aj to, že budú nie veľmi vhodné. V takom prípade je možné ju zaočkovať. 

Záverom by som rád popísal veľmi zaujímavú udalosť, ktorá sa mi stala popri práci na tomto príspevku a ktorá isto súvisí s tým, čo riešime. Súvisí s temným pôsobením v tých jemnejších úrovniach, ktoré nám spôsobuje problémy následne na hmotnej úrovni, a to všetko preto, lebo nekonáme voči ľuďom na zemi tak, ako by sme mali.
Popri práci na príspevku som si na chvíľu zdriemol a mal som výrečný sen:
Chcel som ísť niekde, kde bolo viac ľudí, na WC, ale to bolo v katastrofálnom stave. Preto som išiel do miestnosti, kde bola aj upratovačka a tam som poprosil, aby mi dali nejakú prachovku, lebo chcem ísť na WC a je v hroznom stave. Tá upratovačka mi povedala, že ona to urobí a tak som počkal, lenže zatiaľ prišiel jeden pán, ktorý bol invalid, mal tú palicu a predbehol ma, ba ešte ma urážal. Tak som mu chytil tú palicu a povedal som mu, že mu ju zlomím, nech nie je drzý. Lenže akoby razom bolo okolo veľa ľudí a divne sa na mňa pozerali, ba odsudzovali ma, že ubližujem invalidovi. Tak som jemu, ba všetkým, povedal, že ja som už tam bol, ba zariadil, aby sa to WC dalo použiť a tak všetci stíchli. Lenže zatiaľ, už bol na tom WC znovu ďalší a tentoraz penzista, asi ako ja teraz, ale ja som sa cítil ako mladší, a ten penzista robil malú potrebu, lenže sedaciu dosku si nezdvihol a znovu to WC vyzeralo ako predtým. Na to som ja chytil toho penzistu za golier a vyhodil von aj s poznámkou, lebo sa znovu dívali ľudia, že to kvôli takým, ako je on, je všade bordel. Dokonca ten penzista bol mne známy, ba aj z rodiny!

Aké poučenie z tohto sna vyplýva?
Veľa ráz sa dopúšťame jednej chyby, ktorá aj mne, ba všetkým nám, robí problémy pri odstránení práve tých našich problémov:

BOJÍME SA OSTRO A RÁZNE ZAKROČIŤ, KEĎ SA NÁM ROBÍ KRIVDA A BERIEME OHĽAD NA TÝCH NEPRAVÝCH, KTORÍ PRÁVE NÁM KRIVDIA!